23. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (tlač 326).
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 463 z 26. novembra 2020 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Zároveň určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť naozaj ako bezproblémový oba určené výbory.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplývajú dva pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 a 2 v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre sociálne veci č. 90 z 22. januára. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu skráteného legislatívneho konania novely zákona o sudcoch, ktorá rieši otázku tzv. hodnotiacich komisií.
Ide totižto o to, že my chceme umožniť, aby v hodnotiacich komisiách naozaj mohli byť v plnosti všetci emeritní sudcovia. To znamená, že aj tí, ktorí už skončili výkon funkcie. A, bohužiaľ, pri schvaľovanom zákone o reforme justície sa stalo, že dôvodová správa, ktorá jednoznačne pomenúvala všetky osoby, ktoré sú tzv. emeritní sudcovia, tak chybou v písaní, javí sa, že sa stalo, že z textu zákona vypadlo, že sem spadajú aj sudcovia, ktorí boli odvolaní pani prezidentkou z dôvodu veku.
Sú to ľudia, ktorí sú naozaj veľmi potenciálni kandidáti na to, aby boli v hodnotiacej komisii. V hodnotiacej komisii tí, čo sú sudcovia, tak v plnosti vykonávajú takúto funkciu. Tým, že momentálny text to neumožňuje, tak, bohužiaľ, čelíme situácii, že nemáme dostatok osôb v hodnotiacich komisiách, ktoré sú veľmi dôležité na to, aby nám prebiehali výberové konania na sudcov, aby nám prebiehali výberové konania na predsedov súdov, aby sme mohli aj vyvodzovať disciplinárnu zodpovednosť, ktorá súvisí s pravidelným hodnotením sudcov.
Jednoducho, hodnotiaca komisia je kľúčový nástroj k tomu, aby nám riadne fungovala justícia, aby nám riadne, sme vedeli zabezpečiť aj prístup k spravodlivosti. Napríklad na Najvyššom súde máme otvorené výberové konania. Nevieme ich realizovať, pretože kandidáti nie sú hodnotení, pretože nemáme plne funkčné tieto hodnotiace komisie.
Ja si vás dovoľujem požiadať, aby som toto mohla vyriešiť tým, že ak by sme to nechali na celé, celý legislatívny proces niekoľkomesačný, tak by sme vlastne tieto znefunkčnené hodnotiace komisie mali niekoľko mesiacov a neumožnilo by nám to naplno sfunkčniť všetky výberové konania a tým fakticky aj súdy, ktoré trpia tým, že nám tam chýba doplnenie ľudí. Ja si vás dovoľujem požiadať o podporu.

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady rozhodnutím z 2. februára 2021 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o uvedenom vládnom návrhu zákona (tlač 420) na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu.
Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 61. schôdzi dňa 4. februára 2021. Uznesením č. 219 odporúčal Národnej rade schváliť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o uvedenom vládnom návrhu zákona.
Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Budeme hlasovať o sedemnástej hodine.

Ďakujem pekne. Dobrý deň prajem, dámy a páni. Dnes doobeda bolo schválené skrátené legislatívne konanie k tomuto zákonu, preto lebo je to naliehavá zmena, ktorú musíme urobiť. No a pred tým, ako dojdem konkrétne, dovoľte mi začať trochu obšírnejšie.
V roku 2006 prebehla privatizácia Slovenských elektrární, ktorá bola, ktorá bola jednoducho nešťastná a v podstate sme predali aj zbytočne lacno, ale aj nie vhodnému partnerovi. A to hovorím ja ako fanúšik privatizácií. Chceli sme odštátniť elektrárne, tak sme spravili to, že sme ich predali talianskemu štátu, lebo sme ich predali Enelu, ktorý vlastní taliansky štát. Dnes už menej, ale vtedy vo väčšom rozsahu.
A ono to prvé roky fungovalo, až dokedy sa Enel rozhodol, že ide dostavať tretí a štvrtý blok jadrovej elektrárne Mochovce, a zobral si za toto celú zodpovednosť. Enel mal tak či tak manažérske vedenie Slovenských elektrární a pustili sa teda do dostavby tretieho, štvrtého bloku. Ako prvé zrušili generálneho dodávateľa, čo sa ukázalo ako jedna z tých rozhodujúcich chýb, a nastúpil, namiesto generálneho dodávateľa Škoda Plzeň nastúpil Enel Produzione, s. r. o. A odvtedy sa elektráreň mnohokrát, zvýšili sa teda jej náklady na dokončenie a takisto sa predĺžila doba.
Potom sa v roku 2015 stala ďalšia vec, ktorá sa radšej nemala. Enel predal polovicu svojho podielu, svojich 66 % predal spoločnosti EPH, to z dôvodu, preto lebo jednak chcel vycúvať z celého tohto projektu, preto lebo zistili, že je to, je to najväčší energetický koncern v Európe. Im sa aj všade dobre darí, len teda nie tu, kde majú atómové elektrárne, a je to vlastne ich jediná investícia s atómovými elektrárňami.
No, ale tá neblahá situácia pokračovala. Elektrárne sa stále viacej zadlžovali, dostavba tretieho a štvrtého bloku sa čoraz viac predlžovala a predražovala. Z pôvodných 1,8 mld. vystúpala cena medzičasom na 6,1. Aj keď tých 1,8 by sme ešte nebrali ako úplne relevantnú sumu do úvahy, tak suma 2,8 mld. už relevantná je, lebo tá už bola oznámená, keď už sa s tou dostavbou začalo, a z 2,8 na 6,1 je teda tiež viac než dvojnásobok. Neviem, o koľko rokov sa predĺžilo dokončenie. Toto celé bolo sprevádzané veľkým rozkrádaním aj chaosom, aj nie jasne pridelenými zodpovednosťami a takým všeobecným šlendriánom.
Celý rok sme sa spolu so štátnym tajomníkom Karolom Galekom trápili s týmito elektrárňami, predsa, predsa len zastupujeme 34-percentného vlastníka, ktorým je Slovenská republika.
Najväčšia banka, ktorá financuje túto dostavbu, je ruská banka Sberbank a je tam ale ďalších jedenásť bánk. To konzorcium pozostáva teda z dvanástich bánk. Dlhy elektrárne sú 3,37 mld. eur a vlastne je zastavený celý majetok elektrární. Takže na papieri majú hodnotu nulu, nula. Samozrejme, tá hodnota nie je nula, je ďaleko vyššia, preto lebo elektrická energia, to je asi jediná vec, ktorú potrebujete, ale nedokážete ju skladovať. Na rozdiel od plynu a ropy, kde má Slovensko 90-dňové zásoby, čiže keby od zajtra neprišla už ani kvapka ropy, tak 90 dní vieme úplne normálne fungovať a dovtedy sa väčšinou riešenie nájde, respektíve určite nájde, tak tunak to tak nie je. Preto je veľmi dôležité, veľmi dôležité, aby Slovenská republika bola sebestačná vo výrobe elektriny, a to hovorím ja, ktorý zároveň tvrdí, že keď vyrobíme 20-krát viacej áut, ako spotrebujeme, keď, tak potom nemusíme vyrobiť toľko isto pšenice alebo nemusíme vyrobiť toľko isto mäsa, lebo o tom je tá medzinárodná výmena, ale toto neplatí pre elektrickú energiu, lebo tú nie je možné skladovať.
Dva týždne dozadu došlo v Rakúsku takmer k blackoutu a vlastne Rakúsko zachránil prúd z našich atómových elektrární, inak by skolabovala celá sieť. A keď skolabuje celá sieť v jednej krajine, tak tá nákaza, lebo je to dnes už omnoho viac poprepájané ako pred dvadsiatimi-tridsiatimi rokmi, tak tá nákaza je, samozrejme, že veľkým rizikom.
A takýchto výpadkov, ako sa stalo v Rakúsku, dochádza k takýmto vážnym, samozrejme, zriedkavejšie, ale vôbec k výpadkom, kde dochádza k takémuto riziku, tak medzičasom dochádza dosť často, niekoľkokrát týždenne, čo voľakedy bolo niekoľkokrát ročne. To sa stalo preto, lebo polka Rakúska má vrtule a tie slnečné kolektory a to vždy rozhádže. To jednoducho rozhádže tú elektrickú sieť a potom sú s tým problémy. Čiže je veľmi dôležité pre Slovensko, aby bolo, čo sa týka elektrickej energie, naozaj sebestačné. Preto tie elektrárne z pohľadu štátu zďaleka nemajú hodnotu nula, aj keď je všetko založené. Majú veľmi vysokú hodnotu z pohľadu bezpečnosti, bezpečnosti dodávok elektrickej energie.
No a teraz dojdem k dôvodu, pre ktorý predkladám tento, túto relatívne krátku novelu zákona o kritickej infraštruktúre. Stalo sa totiž to, že od 1. februára, to je pondelok tohto týždňa, sú Slovenské elektrárne v tzv. technickom defaulte. Čiže bola nejaká dohoda úverová, ktorá skončila 1. februára a financujúca banka Sberbank ju odmietla predĺžiť a zároveň začala, čo bolo prekvapivé nielen pre nás, ale aj pre ostatných vlastníkov, konkrétne Enel a EPH, začala požadovať do záruky ako zálohu nielen jednotlivé esety, jednotlivé hodnoty Slovenských elektrární, ale aj akcie elektrární ako celku. Toto je situácia a do toho všetkého ešte došiel, ktorý celú situáciu zhoršil, to bol posledné mesiace niekoľko mesiacov dlhotrvajúci spor, silný spor medzi tými zvyšnými dvomi spoločníkmi, Enelom a EPH, kde sa jednoducho nevedeli, nechceli dohodnúť. Medzičasom k dohode došlo, ale tá situácia jednoducho je dnes vyhrotená. Elektrárne od 1. februára sú v akomsi takom čudnom režime a Sberbank naďalej požaduje akcie do zálohy.
A toto jednoducho je situácia, ktorá nás veľmi znepokojila, lebo si myslím práve z ohľadu na bezpečnosť dodávok elektrickej energie, štát by mal mať dosah na to, kto tie elektrárne vlastní. Chcem pripomenúť, že takýmto štýlom ako tu Sberbank postupovala v Chorvátsku a dnes jej patrí 44 % z jedného najväčších alebo z najväčšieho agropodniku krajiny. A toto by sme nemali chcieť, aby tie elektrárne skončili v rukách, o ktorých my dnes nevieme dopredu povedať, že či sme s tým okej.
Ten zákon, ktorý predkladám, hovorí nasledovné. Že ak dojde k takémuto nejakému prevodu pri niektorom z podnikov kritickej infraštruktúry spadajúcej pod ministerstvo hospodárstva; a teraz na chvíľku preruším a dovoľte mi najprv vysvetliť, čo to je. Prvkov alebo subjektov kritickej infraštruktúry máme na Slovensku mnoho a spadajú vždy pod nejaké, pod nejaké ministerstvo. No a čo sa týka ministerstva hospodárstva, tak týchto prvkov nemôžem prezradiť presný počet. Je ich relatívne málo. Je ich menej ako 20 a približne v polovici alebo vo viac než polovici má Slovensko aj reálne podiel. Patrí mu od 34 v elektrárňach až po 100 %. No a teraz tá myšlienka je taká, že keď dojde k prevodu alebo k predaju akcií, alebo k výkonu záložného práva, alebo ku konkurzu, alebo všetky takéto prípady, tých je niekoľko, tak slovenská vláda bude mať do toho čo rozprávať.
A ten mechanizmus je taký, že po schválení tohto zákona budú tieto spoločnosti, ktoré patria do kritickej infraštruktúry spadajúcej pod ministerstvo hospodárstva, budú povinné nahlásiť vláde, teda ministerstvu hospodárstva nahlásiť, že dochádza či už k predaju, prevodu, ku konkurzu, čokoľvek by sa niečo významné dialo, budú to musieť oznámiť. To je ich prvá povinnosť. Experti na ministerstve hospodárstva, máme tam naozaj silný tím pre energetiku, ktorý vedie Karol Galek, štátny tajomník, tak zhodnotia, vyhodnotia, že či to je, či to ohrozuje bezpečnosť, či už bezpečnosť dodávok, alebo bezpečnosť v tom pôvodnom slova zmysle, alebo čokoľvek. Či to skrátka by mohlo byť nejakým ohrozením pre krajinu a ak áno, tak predložia vláde návrh na vyslovenie súhlasu alebo návrh na vyslovenie nesúhlasu, alebo návrh na vyslovenie súhlasu s nejakou podmienkou a vláda potom rozhodne. Čiže nerozhoduje ministerstvo hospodárstva, ale bude rozhodovať vláda o tom, či taký prevod môže byť.
Tých prevodov, aby ste mali predstavu, to zrátam za posledných 20 rokov na jednej ruke. Čiže to nie je tak, že každý týždeň nejaký prevod, je toho relatívne málo. Minulý rok bol jeden prevod západoslov... ten 49-percentný podiel, ktorý patril nemeckému RWE, prešiel na 40, prešiel na nemecký E.ON napríklad, toto je jeden príklad. SSE takto prešlo pred tromi-štyrmi rokmi alebo piatimi už, Slovenský plynárenský podnik a tak ďalej. Čiže zrátam to, tak päť-šesť za posledných 20 rokov. Čiže nie je to nejaký častý jav, ale odteraz v každom jednom prípade bude môcť ministerstvo vláde navrhnúť, ministerstvo hospodárstva navrhnúť vláde, aby vyjadrila súhlas. O tomto je táto krátka novela.
Musím povedať ešte takúto vec, že pôvodne ten text, ktorý došiel do Národnej rady, bol tak stavaný, že pri každom jednom musí byť súhlas vlády, ale po dohode s predsedom hospodárskeho výboru pánom Kremským, ktorý tu sedí, sme sa dohodli na tej zmene, ktorú som práve opísal. Takisto sme sa dohodli na tom, že ten podiel, odkedy sa to bude prevádzať, nebude päť, ale bude, teda odkedy bude platiť tá povinnosť, nebude päť, ale bude 10 %, takže by som chcel aj potom poprosiť hlasovať za pozmeňovacie návrhy poslanca Kremského.
Toľkoto z mojej strany. Ja, samozrejme, veľmi rád odpoviem na všetky otázky, ktoré s týmto sú spojené.
Chcem oceniť, že na hospodárskom výbore hlasovali aj opoziční poslanci, síce len za skrátené konanie, ale aj tak sme sa bavili o samotnej veci. A teší ma to preto, lebo chápu, že toto je vec národného významu a tu jednoducho musíme spoločne, celý parlament, ukázať jednotnú a silnú pozíciu.
A úplne na záver by som chcel dodať, preto lebo, samozrejme, tí dotknutí, tých to vyplašilo a začali už tu, to toľko esemesiek a správ, čo som dostal, ma to zaskočilo, od rôznych lobistov. Chcem povedať, že tak ako je ten zákon napísaný teraz, tak vlastne kopíruje nemecký zákon. Čiže to niečo takéto existuje, funguje to, nepácha to žiadne nejaké škody a my toto chceme zaviesť aj u nás. A, samozrejme, zákon bude platný len vtedy, ak by k nejakému prevodu dochádzalo a ešte aj, ak by ministerstvo hospodárstva dospelo k záveru, že toto by mohlo ohroziť bezpečnosť krajiny.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, pre veľký úspech zopakujem začiatok spravodajskej správy, ktorú som včera prečítal omylom, tak sa ospravedlňujem.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 423). Návrh zákona prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druh... pardon, navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, hospodársky výbor a Ústavnoprávny výbor (Národnej rady) Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ctená snemovňa, rád by som vysvetlil svoje výhrady k tomuto zákonu. Ako už pán podpredseda vlády tu spomínal, medzičasom sme po dlhšej diskusii dospeli k dohode o tom, že podám pozmeňovací návrh na výbore pre hospodárske záležitosti, a chcem veľmi krátko vysvetliť, čo mne a takisto mojim kolegom na tomto návrhu prekážalo.
V pôvodnom návrhu, ktorý máte pred sebou, je ustanovenie, podľa ktorého pri priamych, ale aj nepriamych prevodoch akcií a vlastníckych podielov spoločností kritickej infraštruktúry štátu by si teda noví majitelia alebo žiadatelia mali vypýtať predtým súhlas Slovenskej republiky. V praxi by to mohlo viesť k tomu, že napríklad pri burzových obchodoch materských spoločností našich slovenských firiem, ktoré tu účinkujú v energetike alebo priemysle, ak by niekto na burze nakúpil viac ako 5 % akcií takýchto spoločností, musel by si predtým vypýtať súhlas vlády Slovenskej republiky.
Myslím si, že toto by bol veľmi neštandardný krok v asi histórii kapitálových trhov, a myslím si, že by to bolo naozaj vážne obmedzenie vlastníckych práv súkromných spoločností, ale aj slobody podnikania. Preto sme po rokovaní s pánom podpredsedom vlády Sulíkom navrhli zmenu.
Podľa tejto zmeny sa nebude vyžadovať súhlas vlády, ale tam bude len povinnosť ohlásiť takúto zmenu ministerstvu hospodárstva a ministerstvo hospodárstva bude môcť preskúmať vlastne takéto, takéto, takúto udalosť, takúto transakciu a v prípade, že to bude ohrozením pre Slovenskú republiku, bude môcť navrhnúť vláde vyslovenie nesúhlasu.
Takže v prípade takejto zmeny a v prípade takéhoto schváleného pozmeňovacieho, pozmeňujúceho návrhu budeme súhlasiť s takýmto návrhom a budeme tiež hlasovať za jeho posunutie do druhého čítania.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som chcel oceniť, že tak ako pri nedávno prerokovanom zákone o strategickej surovine, akou je voda, tak aj v tejto chvíli o strategickej surovine, ktorá je pre Slovensko elektrina, prišiel, prišiel takýto zákon, aby sme vlastne uchránili Slovenskú republiku pred nejakými problémami.
Na druhej strane tiež oceňujem vlastne pozmeňujúci návrh od predsedu hospodárskeho výboru, ktorým sa ten zákon precizuje, a som veľmi rád, že v vzácnej zhode medzi koaličnými stranami vlastne vieme tento problém vyriešiť, a aj týmto by som chcel povedať a poukázať na to, že spolupráca medzi koalíciou funguje a rojíme zákony, ktoré pomáhajú Slovenskej republike.
Ďakujem pekne.

Vďaka, pán predsedajúci. Páni ministri, pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, sme v prvom čítaní, čiže nevyjadrím sa k samotnému obsahu zákona, ale dovoľte mi skôr k tomu, či tu má pred nami byť a či nie. Zazneli totiž v tej diskusii, ktorá sa rozprúdila krátko po tom, čo podpredseda vlády predstavil zámer tento zákon dať do praxe, zazneli tu z rôznych médií tézy, že či to vlastne je v súlade aj s európskou legislatívou a či nebudeme aj možno v problémoch kvôli tomu, že porušujeme pravidlá slobodného trhu.
Chcel som a teraz aj z titulu predsedu európskeho výboru uviesť, ako je to s tou európskou legislatívou, na pravú mieru. Faktom je, že v Európskej únii sú takéto zákony nielenže štandardné, ale dokonca dnes väčšinové, šestnásť z dvadsiatich siedmich členských krajín Európskej únie obdobné zákony majú. Európska komisia ich nielenže blokuje, ale priamo odporúča a Európska komisia dokonca zavádza aj také mierne penále v prípade, že krajiny sa takýmto spôsobom nechránia.
Vysvetlím veľmi krátko k tým všetkým trom bodom. O tom, či je to štandardné, tú kľúčovú štatistiku som už spomenul. Šestnásť z dvadsiatich siedmich krajín ten zákon majú. Chcem, aby bolo jasné, že ho aj používajú. To nie je len tak, že si ho dali do tých kníh a sedia na ňom. Nemecko zakázalo minimálne tri alebo štyri takéto transakcie za posledných pár rokov, od roku 2018 obzvlášť aktívne. Tie prevody sa väčšinou týkali prevodov do čínskych rúk alebo citlivých firiem do čínskych rúk. Prišlo k zastaveniu podobných prevodov firiem, ktoré vyrábajú citlivé robotické technológie, firmy, ktoré vyrábajú technológie, ktoré súvisia s jadrovou technológiou, firmy, ktoré súvisia, alebo s jadrovými bombami, firmy, ktoré vyrábajú technológie, ktoré súviseli s vysokými kvalitnými oceľami, ale boli by využiteľné pre hlavne a iné zbrojárske účely.
Francúzsko má takisto podobný zákon. Využíva ho aktívne. Zablokovalo nedávno predaj svojho hlavného výrobcu lodí talianskemu konzorciu. Problém nemali s Talianmi, problém bol v tom, že tí Taliani boli čiastočne kontrolovaní Čínou.
Takže aby bolo úplne jasné, ten zákon je štandardný, šestnásť z dvadsiatich siedmich členských krajín EÚ ho už majú v nejakej podobe, nie sú vždy identické, a aj ho aktívne používajú. My sme v menšine, v menšine, menej ako tretina členských krajín, ktoré ten zákon zatiaľ nemá.
Čo k tomu hovorí Európska komisia? Opäť nielenže ich neblokuje, tá ich priamo odporúča. Máme tu nariadenie z roku 2019 a následne usmernenie z roku 2020, ktoré hovoria, že kritická infraštruktúra sú proste firmy a podniky, ktoré sú tak kritické pre bezpečnosť nielen členských krajín, ale aj celej Európskej únie ako takej, dostanem sa k tomu o chvíľu, ktoré by mali byť chránené a štáty by si mali zaviesť ochranné mechanizmy v podobe zákonov takých, aké dnes predkladáme v prvom čítaní. Už necháva na nich, ako to urobí. Európska komisia jasne hovorí, že tieto rozhodnutia sú v konečnom dôsledku v rukách členských štátov, tá nám nemôže nakázať takýto zákon urobiť ani nám to nemôže zakázať, ale jasne odporúča, choďte do toho, pretože je v záujme Európskej únie, aby tie štáty neboli zraniteľné alebo vydierateľné v prípade konfliktov, čo je presne tá situácia, ktorá by prichádzala do hry, ak by prišlo k tej transakcii, ktorú tu popísal pán podpredseda vlády. Takže Európska komisia to nielen neblokuje, priamo odporúča.
A dokonca môj tretí a posledný bod, Európska komisia priamo hovorí, že v prípadoch, kedy si podniky, ktoré by mohli byť predmetom takejto transakcie, podniky aj európskeho významu, čiže nejde len o čisto slovenskú, španielsku, taliansku či grécku záležitosť, ale jej prípadné pripadnutie do nesprávnych rúk by malo prejsť aj cez hranice, čo je jasne prípadom, pán podpredseda vlády popísal následky na Rakúsko, ak by boli Mochovce alebo jadrová elektráreň zneužitá. Tak v takýchto prípadoch si Európska komisia vyhradzuje právo sama, kebyže my nekonáme, minimálne spustiť, povedzme si otvorene, je to v podstate len protest, opäť Európska komisia nemôže nám rozkazovať, čo robiť a čo nerobiť s tými firmami, ale sama si vyhradzuje právo, ak sa podnik takéhoto európskeho významu, čo Mochovce sa jasne zdajú byť, ak by sme my nekonali, ak by sme ho my nechránili, tak by nám v tejto veci určite chcela čo-to povedať. Zrejme by sme dostali protestnú nótu, zrejme by sem aj prišla možno nejaká misia. Opäť, je to skôr varovanie, Komisia nemá v tejto veci žiadne záväzné právomoci, ale chcem, aby bolo úplne jasné, že to, čo je tu pred nami, ten návrh je úplne v súlade s európskou praxou a je Komisiou priam odporúčaný.
Dovoľte mi skončiť jedným návrhom, jedným pozmeňovacím návrhom, ktorý som už konzultoval aj s pánom podpredsedom vlády, vzhľadom na to, že je tu aj tá európska legislatíva a prax, ktorá sa dotýka práve investícií do firiem, ktoré sú súčasťou kritickej infraštruktúry a ktorých prípadné prepadnutie do nesprávnych rúk má dosah na bezpečnosť štátu a Únie. Vzhľadom na to, že Európska únia tu má svoje predpisy, chcel by som požiadať, aby bol tento zákon pridelený na prerokovanie aj Výboru Národnej rady pre európske záležitosti. Dovoľte mi urobiť to formou pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu v zmysle § 74 ods. 1 rokovacieho poriadku k tlači 423 v prvom čítaní. Dovoľte mi ho prečítať.
Navrhujem prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 423), okrem predsedov rady navrhnutých výborov aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti. Koniec citátu. Doplním, že tie, ktoré... tie výbory boli ústavnoprávny a hospodársky, čiže poprosím potom, ak bude súhlas, zaradiť to aj k rokovaniu pre výbor, výboru pre európske záležitosti.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcela by som poďakovať za príspevok Tomášovi. No, štát chce mať výraznejší vplyv na prvky kritickej infraštruktúry, aktuálne nemá prostriedky na kontrolu bežnej činnosti ich prevádzkovateľov a nemá žiadne možnosti, ako vstupovať do procesu zmeny ich vlastníckych pomerov. Väčšina členských štátov má prijatý takýto zákon. Ako si povedal, Tomáš, je to šestnásť z dvadsiatich siedmich členských štátov. Treba podčiarknuť, že sa jedná o vnútornú záležitosť členského štátu, Európska komisia do takýchto vecí nezasahuje.
Pokiaľ ide o posudzovanie súladu s legislatívou Európskej únie, všeobecne platí, že je možné posudzovať ju len pri zákonoch, ktoré v členskom štáte prešli celým legislatívnym procesom a nadobudli účinnosť. Pokiaľ by sa však vyskytli pochybnosti o súlade s európskou legislatívou, je, samozrejme, možné poslať Európskej komisii podnet na preskúmanie.
Sme v prvom čítaní, verím, že pozmeňujúcimi návrhmi Petra Kremského sa zákon vylepší a niektoré pochybnosti sa odstránia. A, samozrejme, sa prikláňam k návrhu pána predsedu výboru pre európske záležitosti Tomáša Valášeka, že by sme mali tento návrh zákona prerokovať aj vo výbore pre európske záležitosti.
Ďakujem pekne.