23. schôdza

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som pôvodne absolútne nezamýšľal vystúpiť k tomuto návrhu zákona. Nie je to celkom, ako sa hovorí, moja šálka kávy, ale, ale nie som asi taký typický príklad toho, že akoby to asi v parlamente mohlo fungovať, lebo mňa k tomuto vystúpeniu v rozprave naozaj podnietila tá, tá samotná rozprava tu v tomto pléne. A keďže tie myšlienky sú možno niektoré trošku tak nesúrodé a niektoré možno príliš dlhé na to, aby boli vo faktickej, tak som si to dovolil proste vyriešiť takto.
Rozprávame sa tu o... a možno je to aj preto, teda tu vystupujem, lebo sami ešte musíme v klube nájsť riešenie ohľadom hlasovania o tomto návrhu, lebo sú tam aj za, aj proti veci a jednoducho my sa tu dnes rozprávame o tom, že vlastne, ak by tento návrh z dielne podpredsedu vlády pána Sulíka prešiel, tak sa zruší zákon 371/2019.
Nikto z nás, ani z nás, ani ako všeobecne z poslancov asi nechce znižovať nejaké bezpečnostné štandardy pre detské ihriská, to sa asi zhodneme, však? Len neviem, či ste tento zákon celý čítali, lebo ja som si ho teraz celý prečítal v dôsledku tej rozpravy aj argumentov pána podpredsedu vlády. Ten zákon má 18 paragrafov. Z nich ale, kolegyne, kolegovia, z nich iba jeden jediný sa dotýka bezpečnosti detských ihrísk, všetky ostatné sa dotýkajú v podstate regulácii a tej administratívnej nejakej záťaže s tým spojenej.
Prečo ma to zaujalo a prečo som, prečo to musím povedať? My sme v rámci nášho programu sociálnej pomoci odovzdali už aj niekoľko detských ihrísk aj samospráve, ale teda väčšina, drvivá väčšina bola právnickým osobám rôznym, nejakým občianskym združeniam a tak. A poviem vám, že najväčší problém pri týchto detských ihriskách naozaj nebolo to, že za čo to ideme kúpiť, lebo tie peniaze na to boli aj máme, aj sme dali, ale bol problém ten, aby tie detské ihriská alebo tie crossfitové rôzne, ja neviem, zariadenia a podobné veci, aby splnili všetky zákonmi a neviem, akými normami predpísané požiadavky, aby proste vôbec sa to mohlo realizovať.
A naozaj, keď som ja dnes počúval túto rozpravu, tak sa mi to všetko vynorilo, že, že tá regulácia a tá administratívna záťaž je obrovská, a vystúpil som preto, lebo som privítal ten návrh pána podpredsedu vlády Sulíka, ktorý povedal, že ak by tento zákon bol zrušený, tak dáva on nejaké chlapské slovo na to, že dôjde k právnej úprave, ktorá bude hovoriť, že príslušné technické normy, ktoré upravujú tieto detské ihriská, budú záväzné, ak som to správne pochopil. A ja by som možno (reakcia z pléna), ak nie sú.
Ešte by som možno išiel ja tou cestou, že práve sprísniť tie konkrétne technické normy, keď už, aby sa týkali priamo tej bezpečnosti. Viete prečo? Pretože v § 3 tohto zákona, o ktorom sa bavíme, ktorý sa nazýva základné požiadavky na bezpečnosť detského ihriska, tak v podstate, v podstate nejaké konkrétne údaje, ktoré by mali zabezpečovať bezpečnosť toho zariadenia, bezpečnosť tých detí na ňom, upravujú len, len dva odseky. To je odsek 9 a odsek, odsek asi 10. Odsek 9 a 10, áno, z celkovo asi 11 odsekov a v podstate len tieto dva odseky jedného paragrafu sa týkajú samotnej bezpečnosti týchto detských ihrísk. Zvyšok v tomto celom zákone sú proste tie rôzne administratívne a iné, iné záležitosti.
Ale čo je veľmi dôležité a prečo je veľmi, prečo je veľmi podstatné, aby naozaj došlo k zmene toho mechanizmu záväznosti tých technických noriem, resp. k sprísneniu samotných technických noriem v tejto veci, je to, že tento zákona sa v obidvoch bodoch, ktorý sa odvoláva v tých častiach ohľadom bezpečnosti ihriska na technické normy, tak naozaj vo veľkej miere, vo veľkej miere, kolegyne, kolegovia, sa na veľký počet slovenských technických noriem jednoducho odvoláva a tie pokladá ako záväzné pre naplnenie tohto samotného zákona. Čiže, čiže tento samotný zákon poukazuje na tie technické normy, odvoláva sa na ne a v podstate ich, ich pokladá za nejakú nosnú časť samotnej technickej realizácie uplatnenia týchto požiadaviek bezpečnostných.
Čiže ja som pôvodne si myslel tiež, že, že tým, že zrušíme tento zákon, tak vlastne ideme znižovať bezpečnostné štandardy, a to by som v živote nikdy nepodporil bez ohľadu na to, kto to tu predkladá. Ale keď som si to teraz v rámci debaty prečítal, naštudoval, pozrel si ten mechanizmus, tak ja musím povedať s kľudným svedomím, že ak by došlo k zmene toho mechanizmu úpravy a aplikácie tých slovenských technických noriem do, do realizácie týchto detských ihrísk, prípadne k ich sprísneniu v konkrétnych častiach, konkrétnych bezpečnostných prvkov, tak by sme pre tie deti urobili viac, ako keď máme takýto zákon, ktorý proste tých ľudí administratívne šikanuje. Jožko Šimko ako primátor Rimavskej Soboty vám to jasne vysvetlil. Ale v skutočnosti tú bezpečnosť neprináša.
Poviem konkrétny príklad, aby sme vedeli, o čom sa rozprávame. V zákone, v zákone, v tom § 3, ktorý som spomínal, sa v odseku 9 hovorí o tom, že treba detské ihriská v prípade, že je možnosť pádu toho dieťaťa z výšky väčšej ako 60 cm, je potrebné ich vybaviť nejakou náraz tlmiacou podlahou alebo nejakou vrstvou, nič viac, nič viac, nič viac. To znamená, niekto povie, že málo je aj 10 cm tlmiacej vrstvy nejakej polyuretánovej. Niekto povie, že stačí 1 cm tvrdenej gumy, tu to proste nijako nie je definované. Všetko, čo je definované, je v odkaze na príslušnú slovenskú technickú normu. Tí, čo sa trošku venujete športu alebo nejakému telocviku, alebo niečomu, viete, aké to je, čo sa týka tlmenia pádov a tak, že proste to nie je celkom jednoduchá téma. A tento zákon naozaj v tej téme, kde človek by čakal, že ten zákon to upraví, že čo všetko žiadame od tých ihrísk, aby tie deti boli úplne že bezpečné, tak on to reálne vôbec neupravuje, on to reálne vôbec neupravuje. Za to tie, za to tie administratívne záťaže a regulácie, tak tie upravuje až príliš podrobne a na xy, zhruba asi na 15 paragrafoch.
Všeobecne z pohľadu tej bezpečnosti, všeobecne je ten zákon, čo sa týka konkrétnych bezpečnostných požiadaviek, neskutočne vágny, neskutočne vágny. A je taký, že podľa tohto sa dá postaviť ihrisko špičkové a podľa tohto sa dá vytvoriť ihrisko proste úplne surové, keď to poviem tak. A úplne neodolné voči zraneniam zbytočne tých detí, lebo všetko podstatné, čo je, tak je v tých slovenských technických normách. A podľa mňa všetko, všetko to za tým ostatné je v tých, aj kolegyňa Cigániková to tu už spomínala, je v tých, v tých pečiatkach, v tých dovoleniach, v tých, v tých rozhodnutiach v tej vyššej cene a tak, ale v skutočnosti, v skutočnosti to, že ihrisko má takúto pečiatku, neznamená, že je pre vaše dieťa bezpečnejšie ako to ihrisko, ktoré ho nemá. To vám musí vyplynúť zo štúdia tohto zákona.
Ja preto tu stojím, a preto možno si poviete, že to teraz akože nejakou silou-mocou hovorím, že ten zákon je zlý. No naštudoval som si ho, pripadá mi ako zlý, pripadá mi, že keď by sa aj zrušil v tejto chvíli, tak sa naozaj žiadne škody nespôsobia, ale iba za toho jedného jediného predpokladu, že pán podpredseda, bol by som rád, keby na mňa reagoval a povedal, ako si predstavuje ten mechanizmus toho, že keď slovenské technické normy naozaj vstúpia do života, keď to tak poviem, čo sa týka tých ihrísk a že budeme cez ne vyžadovať, aby boli tieto normy naplnené.
A možno, ja neviem, možno, pán kolega Kučera, bude lepšie, či nejaká slovenská technická norma priamo rieši tie dopadové plochy, povedzme napríklad alebo niečo také. A tu sprísnime tie veci, dáme tam hrubšie vrstvy, dáme tam lepšie materiály, dáme to tam tak, aby proste tie deti boli v pohode.
Ja som tiež dieťa socializmu, tiež sme sa hrávali na betónových kockách, tiež sme sa hrávali s tehlami a stavebnou suťou, ako s hračkami vonku, vôbec to nikto vtedy neriešil, ako nikto sa tým nezaoberal. Chodili sme po hrdzavých rebríkoch, bolo to úplne v poriadku. Dnes je ale, žiaľ, iná doba. Nanešťastie sme členmi Únie a proste niekedy, niekedy sú tie veci postavené na hlavu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Našťastie.

Kotleba, Marian, poslanec NR SR
Skúste mi do toho nevstupovať, prosím vás, pán podpredseda. Môžme si to potom odborne vydebatovať (reakcia z pléna), ale no.
Ale napriek tomu všetkému, napriek tomu všetkému si myslím, že táto iniciatíva je nie zlá, je nie zlá. Stojí za úvahu. A preto ma veľmi prekvapilo ako opozičného politika, keď dochádza k tým treniciam vnútrokoaličným, lebo podľa mňa sa to dalo úplne elegantne vyriešiť a dalo sa to vyriešiť elegantne na prospech tých detí aj prospech tých detských ihrísk. Predsa všetci chceme, aby tých detských ihrísk bolo čo najviac.
Ale dnes naozaj, pán podpredseda, ja vás chcem vyzvať aj z tohto miesta, robte hlavne všetko pre to, aby tie deti mohli ísť von, aby mohli ísť do škôl, aby mohli ísť na tie ihriská, aby sme sa naozaj bavili o niečom a nie iba o virtuálnej slobode pre deti, lebo tá tu nie je.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán Kotleba, vy ste normálne mediátor, teraz vás musím nazvať, naozaj že v dobrom. Lebo vy ste vlastne, ja takisto, takisto vítam tú možnosť, ktorú dal pán minister, že, že teda ten prísľub, že budeme sa zaoberať tou povinnosťou tých STN noriem, a to, že sú len dobrovoľné momentálne, teda keď zrušíme ten, tento zákona, tak to je fakt. A tie STN normy, samozrejme, sú dostačujúce, lebo ony sú prevzaté zo smernice Európskej únie, čiže tam, tam sú jasne zadané, že aké majú byť.
Ale možno ja trošku viacej vnímam v tom zákone viacej tej bezpečnosti, lebo aj údržba a kontrola detských ihrísk súvisí, súvisí s bezpečnosťou a možno aj so šetrením financií v konečnom, lebo toto, keď niečo nám dlhšie vydrží, tak aj šetríme, samozrejme. Takže treba, keď už raz dáme veci dokopy, tak treba sa o nich starať. A takisto to rieši aj definíciu detského ihriska ako takú, lebo zrušením toho zákona napríklad nebudeme mať vôbec, vôbec stanovené, že čo to vlastne detské ihrisko je. Lebo detské ihrisko sa skladá z hracích prvkov, ktoré si, samozrejme, môžte kúpiť, musíte dodržať tie STN normy, ale to už, jak ich poskladáte, a to, že napríklad umiestnite šmykľavku, a čo sa stáva, umiestnite ju zle voči napríklad stene nejakej z betónu, kde to dieťa si môže, môže, ja neviem, urobiť nejaké nešťastie, tak práve na to sú tie kontroly aj, samozrejme, pri kolaudácii a podobne. Takže, takže tak.

Ďakujem pekne. Ja by som tiež chcela upresniť, že používanie technických noriem je založené na zásade dobrovoľnosti a z tejto zásady vychádza aj slovenská právna úprava v oblasti technickej normalizácie, to je zákon 264/1999. V súlade s deklarovanou zásadou dobrovoľnosti technická norma obsahuje všeobecne uznávané technické riešenia, ktoré sú v dispozícii všetkým zainteresovaným stranám. Použitie technickej normy má byť len jednou z možností, ako splniť požadované parametre a vlastnosti výrobku. Technické normy sa však môžu stať záväznými v rámci zmluvnoprávnych vzťahov v obchodných zmluvách medzi dodávateľom a odberateľom. Čiže toto nám hovorí vlastne zákon o európskej normalizácii a myslím si, že to je len vlastne vstup do toho riešenia, aby sa stali záväzné pre, v rámci zákona o detských ihrísk, ihriskách. Takže to, čo povedal pán minister aj pán podpredseda vlády ohľadom tej svojej ponuky, možno toho kompromisu, tak myslím si, že to by vyriešilo vlastne ten problém, o ktorom tu teraz diskutujeme.

Pán Kotleba, tie dopadové plochy sú presne určené v tej STN norme, tam je napísané, že pokiaľ je ten dopad nižší ako 50 cm, sa mi zdá, tak tam môže byť napríklad štrk alebo tráva a potom je tam, je tam guma, či už v takých tých kockách alebo liata guma. Keď si chcete pozrieť, ako sa budujú ihriská aj bez účinnosti tohto zákona, tak napríklad si môžte vygoogliť Jama Petržalka, to bolo že obrovské detské ihrisko, ktoré sme spravili asi za 300-tisíc, teda to bol taký športový park a na fotkách budete vidieť, ako to je celé pogumované, celé tam je, celá je tam všade vyliata guma. Dalo by sa to teda aj bez tohto zákona.
Ale už som aj trošku pochopil, v čom je, v čom je to nepochopenie. Lebo čo tu pán kolega Kučera nespomína, tak jedna vec je že STN normy a druhá vec je, že tie samotné hracie prvky musia byť certifikované. A na tom sa nič nemení, tie hracie prvky musia byť certifikované. A pokiaľ, teraz som si pozeral stanovisko OLAP-u, záväznosť týchto STN noriem bola riešená nariadením vlády, ktoré sa zrušilo týmto zákonom a toto OLAP tam vyčítal, resp. tam písal, že tým, že to nariadenie vlády je zrušené, takže tam chýbal nejaký, nejaký odkaz teraz na tú záväznosť. Tak neviem, že či toto bolo vyriešené v pozmeňovacích návrhoch vo výbore, ale tam je celé, celý ten problém o záväznosti či nezáväznosti noriem.

Ďakujem všetkým kolegom a kolegyni za úplne absolútne konštruktívne faktické poznámky. Ja by som to tak zhrnul, že teda ja by som videl riešenie tejto situácie v pozmeňovacom návrhu k tomuto zákonu. Ale ten pozmeňovací návrh nepadol, nebol proste tu vznesený, čiže touto cestou sa asi nedá ísť.
Ale ak hovoríte, pán kolega Cmorej, že teda zavedenie tohto zákona zrušilo záväznosť tých technických noriem, ktoré to upravovali (reakcia z pléna), v poriadku, veď ja to nepolemizujem s tým, ja hovorím, že ak by to tak bolo, tak potom musíme nájsť ten mechanizmus, ktorý by zaviedol naspäť tú záväznosť po zrušení tohto zákona, lebo predpokladám, že automaticky to tak asi nebude.
A jednoducho tie veci, ktoré ste tu aj spomenuli o tej definícii, že čo je ihrisko a tak ďalej, tak to si myslím, že to vieme vyriešiť aj nejakým náhradným alebo nejakým menej reštriktívnym spôsobom, ale to už v podstate nie je moja úloha ako opozičného politika. Ja len hľadám riešenie z tejto situácie, ktorá tu vznikla v podstate z dialógu medzi, medzi podpredsedom vlády a koaličnými poslancami. A ja budem veľmi rád, keď možno predkladateľ v záverečnom slove povie, že teda na základe tohto, čo tu celé odznelo, aké bude definitívne riešenie situácie, aby sme úplne s kľudným svedomím a s tým, že ideme pomôcť veci, mohli potom za túto vec hlasovať alebo nehlasovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Tak dovoľte mi reagovať ešte naposledy k rôznym veciam, ktoré tu boli povedané.
Ako prvé začnem, pán Kotleba, vy ste teda vraveli, že prekvapili vás tu trenice medzi nami. Toto nie sú trenice. Toto je kultivovaná debata a na to je parlament. Kde inde má prebiehať? A je veľmi vecná debata. To si myslím, že sme dnes zažili. Chcem sa veľmi pekne poďakovať za ňu. Ako prvému, samozrejme, Karolovi Kučerovi, že dal si tú námahu a pripravil si svoju argumentáciu. Takisto aj vám, aj ďalším všetkým za to, že sme to dokázali udržať v nejakej kultivovanej, solídnej forme. Myslím si, že presne takto by to malo prebiehať.
K tomu riešeniu dôjdem nakoniec, ale ešte zopár poznámok.
Tak najprv, Karol, ty si teda vyjadril obavu, že teda dúfaš, že ten úradník nebude prepustený. Poznáš ma 15 rokov, akože pochybujem, že si si na mne mohol všimnúť čo len náznak pomstychtivosti. Jasné, že nebude, resp. ak bude, nie z týchto dôvodov, ale z úplne iných. Ja ani neviem, kto to je, ale ja teda určite nebudem tam snoriť po úrade, že kto písal tú správu, to ma v živote nenapadlo.
Potom chcel by som ešte povedať jednu vec, ktorá možnože mala odznieť aj v diskusii: Štát nedokáže zbaviť ľudí zodpovednosti za svoje životy. Politici to skúšajú, snažia sa ľuďom rozprávať, nechaj to všetko na nás, len nás zvoľ a plať dane a my sa postaráme o teba, o celý tvoj život a všetko bude fajn. Ale klameme. Politici klamú ľudí, keď sa im snažia nabulikať, že dokážu ich zbaviť zodpovednosti za svoje životy.
Môžme prijať akékoľvek normy, ale to dieťa musí chrániť jeho rodič. A keď tam vidí prehnitý nejaký trám, tak dieťa tam nepustí jednoducho. Tak ako ho nepustí na ulici, kde autá jazdia a podobne. Práve takýmto, takýmto vymýšľaním ďalších a ďalších noriem a pravidiel a čoraz viac len bulikáme ľuďom, že viete čo, my to všetko zariadime a vám sa nemá čo stať.
Ja chápem podstatu SOI-ky, Slovenskej obchodnej inšpekcie v tom, že musí kontrolovať a reagovať a odhaľovať skryté vady. Niektoré hračky napríklad obsahujú talán. To je látka, z ktorej keď ju, to dieťa tú hračku príliš často líže, tak 20 rokov neskôr môže byť impotentné alebo 15. No tak toto, samozrejme, je problém. To nemá ten spotrebiteľ ako vidieť. Čiže v týchto, toto je taká tá typická úloha Slovenskej obchodnej inšpekcie, lebo tá má na to expertov, meracie prístroje, ktoré to vedia posúdiť. Ale aj toto sa dá prehnať.
A už napríklad taká vec, že SOI-ka chodí a kontroluje, či sú všade nalepené slovenské návody. No, však keď spotrebiteľ má problém, že tam je slovenský návod, nech ide do iného obchodu, nech si ten produkt nekúpi. Nech o tom napíše alebo čokoľvek. V Amerike sú napríklad strašne silné súkromné, resp. neštátne združenia pre ochranu spotrebiteľov, a tým pádom je to na báze dobrovoľnosti. Tak toto som ešte považoval za potrebné spomenúť.
No, a teraz, pán Kotleba, vy ste nás tu teda obvinili alebo teda konštatovali ste, že všetko vidíme len cez peniaze. No, lebo keď sa to vidí inak, tak je to buď populizmus, alebo alibizmus.
Eugen Jurzyca raz napísal úžasný článok o populistoch, alibistoch a ekonómoch. Hovorí v tom článku, že populisti, to sú takí, ktorí povedia všetkým všetko. Ja vám všetkým sľubujem, všetko dostanete. Ty potrebuješ drahý liek, ty chceš mať, ja neviem, vysokú, vysokú sociálnu dávku. Ty chceš mať taký dom, všetkým sľúbim všetko a nezaujímam sa o to, kto to zaplatí. Toto je naozaj vystihujúca definícia populistu. A tam trináste dôchodky a hentam sľúbime také a makové a však jasné, však niekto to zaplatí, ja nie. To je, toto robia populisti.
Potom sú alibisti. Alibisti povedia, mňa do toho neťahajte, ja s tým nič nechcem mať. Život je najcennejší, ja s tým nič nechcem mať.
Potom sú ekonómovia. Ekonómovia povedia, zdroje sú vzácne preto, lebo sú obmedzené. Prakticky všetko je obmedzené, ešte aj vzduch čistý je obmedzený a vzácny zdroj. Tým, že akonáhle je niečo obmedzené, akonáhle niečo nie je k dispozícii v takom obrovskom množstve, že každý si môže zobrať, koľko chce, tak v tom momente ten zdroj je vzácny. A ekonómovia sú tí, ktorí prídu a navrhnú modely, spôsoby, algoritmy, ako tie vzácne zdroje rozdeliť, koľko daní platiť, čo z nich kupovať. Útvar hodnoty za peniaze je napríklad taký výborný konštrukt, že povedia, že dobre, tu je desať projektov, tento je najlepší, ten je najhorší, tu je poradie, môžte sa politici rozhodnúť. Toto robia ekonómovia, že navrhujú, ako rozdeľovať vzácne zdroje.
Tam je potom úplne logické, že ide o peniaze. Áno, ale nie vždy. To som už tu hovoril a nejak ste mi to aj vyčítali, ale myslím si, že neprávom, že som zabŕdol do takej tej debaty o ľudských životoch. No, viete, môžme sa jej vyhýbať, ale nepohneme sa z miesta vo veľa prípadoch. Čiže v prípade ľudských životov sa nedá vidieť veci cez peniaze. Ale aj v prípade verejného priestoru.
Ako by ste ho... ja bývam na Kolibe rovno pri lese. Ja keď si idem ráno zabehať, prejde hodina, nestretnem nikoho. To je, to je úžasná hodnota, ktorá mne výrazne teda zvyšuje kvalitu života. Jeden z dôvodov, prečo ja som zásadne proti migrácii, a to bola jedna z dvoch našich červených čiar pred voľbami, čo sme oznamovali voličom, bolo, že keď teraz by sem ich prišlo že milión a povedzme ani nikoho by sme nemuseli, že mu platiť sociálne dávky a všetci by tu chodili do roboty, obsadia nám verejný priestor. Akú hodnotu má to, že už neviem ísť do parku a sadnúť si na lavičku? Choďte do Viedne do parku, hej, a nemáte si kde sadnúť, lebo všade sú tieto burky. Tak toto je rovnako nevyčísliteľné. Toto je, nie, to treba na rovinu povedať. Toto sa nedá vyčísliť, ale tak všetci tušíme, že verejný priestor má hodnotu, a preto si ho musíme chrániť, aj keď nevieme povedať, koľko stojí to, že keď ten verejný priestor obetujeme.
Iný príklad je elektrina. Dnes doobeda sme to tu preberali. Tam v podstate nešlo o peniaze. Tam ten zákon je o infraštruktúre. A chcem sa aj poďakovať, lebo tá podpora bola naozaj veľká toho zákona. Tam išlo o to, ako zabezpečiť dodávky elektriny, preto lebo elektrina sa nedá skladovať. Ja tam nepočujem v prvom momente peniaze. Ja tam počujem bezpečnosť dodávok, ktorá sa nedá vyčísliť alebo veľmi ťažko, alebo veľmi nepresne vyčísliť. Čiže nie je pravda, že vidíme všetko cez peniaze, ale je korektné to, čo sa cez peniaze vidieť dá aj naozaj vidieť, lebo potom vieme lepšie navrhnúť a korektnejšie a spravodlivejšie, ako rozdeliť vzácne zdroje, na rozdiel od populistov a alibistov.
Ďalší bod, ktorý by som chcel povedať, a to sa už blížim k záveru, a to je tá ponuka. Tak, aha, chcel som vám poďakovať, pán Kotleba, že ste poukázali na to, že ten zákon, ktorý ideme rušiť, je najmä o administratívnych požiadavkách a takmer vôbec o bezpečnosti ihrísk. No a súhlasím aj s tou slobodou pre deti a dúfam, že teda čoskoro sa dostaneme do normálu.
Teraz k tej mojej ponuke. Chcem vás ešte raz pekne poprosiť, tento zákon zrušiť tak, ako je to navrhnuté a ako to bolo dohodnuté na koaličnej rade a na vláde. A neprijímať k nemu pozmeňovacie návrhy, lebo, lebo to sa vylučuje predsa. Keď zákon zrušíme, tak budeme pozmeňovacie návrhy prijímať k čomu? Ku vzduchoprázdnu? Alebo? Toto predsa nejde.
Ale opakujem moju ponuku, a to bez ohľadu na to, ja neviem ty, Karol, ako budeš hlasovať alebo vy, pani Horváthová. Bez ohľadu na to, opakujem ponuku, že zriadim parlamentnú, teda pracovnú skupinu, kde budú pozvaní zástupcovia parlamentných strán, sadneme si na expertnej úrovni, pozreme si teda, aké normy sú záväzné, aké sú nezáväzné, čo sa kde dá vylepšiť, ako vieme rozumne sprísniť tie alebo teda zvýšiť tie sankcie, pokuty za nedodržiavanie a vytvoríme sadu návrhov.
Ono totiž nedá sa povedať, že normy musia platiť pre všetky ihriská. Lebo doma, kto si postaví sebe, tak to hádam nechceme. Čiže musí to niekde, možnože zákon o verejnom, zákon o obecnom zriadení, strieľam od pásu, nie som právnik. Ale som presvedčený, že nájdeme dobrý spôsob, ako zabezpečiť, aby dnešné pravidlá, ktoré, ktoré nie sú zlé, sme to tu počuli, však už dnes máme normu, že čo všetko má ihrisko obsahovať, ale aby to naozaj bolo pretavované do praxe.
Ja nie som proti tomu, aby boli ihriská bezpečné, len, len bojujem proti rastúcej administratíve.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť, ctení kolegovia.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ako prvé by som chcel uviesť, že suplujem za kolegu Holého, takže moje vystúpenie bude spočívať v prečítaní textu.
Dňa 30. januára 2019 Národná rada schválila zákon 54/2019 o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a tento zákon nadobudol účinnosť 1. marca 2019, čiže takmer pred dvomi rokmi.
V § 13 zákon zriaďuje Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti (ďalej iba "úrad"), ktorý má mať sídlo v Bratislave. V § 14 sa hovorí, že na čele úradu je predseda, ktorý zodpovedá za činnosť úradu, a predsedu úradu volí, odvoláva Národná rada spomedzi kandidátov navrhnutých vládou podľa § 15 ods. 4.
Vláda môže Národnej rade navrhnúť kandidátov na predsedu úradu len po ich verejnom vypočutí a hodnotení komisiou. Komisia bola vytvorená v marci 2019. Od svojho vzniku schválila rokovací poriadok, zásady hodnotenia záujemcov a kandidatúru na predsedu úradu. Vzhľadom k tomu, že Národná rada podľa uznesenia č. 1958 z júna 2019 nezvolila predsedníčku úradu z dvoch navrhnutých kandidátok, komisia podľa § 16 ods. 9 zákona zverejnila v júli 2019 novú výzvu a v októbri sa uskutočnilo verejné vypočutie záujemcov v druhom kole.
Vláda 4. decembra 2019 v zákonnej lehote prerokovala materiál k návrhu na schválenie kandidátov na predsedu tohto úradu, ktorý schválila uznesením 598/2019, a predložila návrh na voľbu vybraných uchádzačov v Národnej rade. Vláda tým splnila požiadavky zákona. Dobrá správa.
Národná rada však do konca volebného obdobia materiál neprerokovala. V nadväznosti na komunikáciu s Kanceláriou Národnej rady komisia opätovne predkladá návrh vláde na nové rozhodnutie. Na verejnom vypočutí mali možnosť sa zúčastniť a klásť záujemcom otázky členovia vlády, poslanci Národnej rady a verejnosť. V súlade s ustanovením § 15 ods. 4 komisia vyhodnotila opäť raz prihlásených záujemcov o kandidatúru v druhom kole a v predloženom materiáli navrhuje dvoch z nich, ktorí boli v hodnotení najúspešnejší.
Takže už to aj vy cítite, prichádzam k veci. Spôsob hodnotenia komisia schválila v dodatku č. 1 k rokovaciemu poriadku, ten je na webe. Tam sú zverejnené aj materiály všetkých záujemcov o kandidatúru vrátane životopisov bez uvedenia osobných údajov. Ďalej sú tam zverejnené koncepcie, referencie, záznamy z výberového konania a tak ďalej. No a je tam aj záznam z verejného vypočutia prostredníctvom facebooku. Predkladaný materiál obsahuje hodnotenie všetkých prihlásených záujemcov a výsledné poradie.
Materiál vzhľadom na svoj charakter nebol predmetom medzirezortného pripomienkového konania a nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, ani na životné prostredie, nemá vplyv na informatizáciu a nemá vplyv ani na služby verejnej správy pre občana, čo si teda dovolím pochybovať, lebo mať riadneho predsedu Úradu protikorupčnej činnosti bude mať teda veľký vplyv na služby verejnej správy pre občana. Na účely prerokovania materiálu na rokovanie vlády kandidáti poskytli súhlas so zverejnením osobných údajov obsiahnutých v motivačnom liste a životopise.
Takže toľkoto z mojej strany, to je taká predohra k voľbe, ktorá vás, ctení kolegovia, čaká. A držím teda palce, aby ste zvolili toho správneho kandidáta.
Ďakujem pekne za pozornosť.