25. schôdza

Ja by som chcel reagovať na pána kolegu Szőllősa. Ty si ma inšpiroval, pretože ja si napríklad myslím, že určite Martinčania sú v tejto, na túto tému veľmi citliví, pretože je to národný cintorín, je to veľmi citlivá téma. Ale ja, ja si myslím napríklad, že by mohol byť kľudne aj v Košiciach národný cintorín a Martin a Bratislava a Košice nech majú národné cintoríny a keď niekto bude chcieť byť pochovaný z Košického kraja na národnom cintoríne v Košiciach, tak nech je pochovaný v Košiciach, alebo keď niekto si bude chcieť dať pochovať niekoho významného do Bratislavy, tak do Bratislavy. A toto je téma, ktorá absolútne je pre mňa neproblémová a jednoducho národ je celé... národ je celé Slovensko. (Reakcia z pléna.)
Môžte, prosím, upozorniť pána poslanca Jarjabka... (Zaznievanie gongu.) Ďakujem pekne.
Ja si myslím, že národ je celé Slovensko a určite, určite to nie je téma, ktorá by mala rozhádať Slovákov. Práve naopak, keď si niekto váži národ a váži Slovensko, tak vôbec nebude mu vadiť, keď niekde bude niečo ešte aj národné.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Szőllős, chcete reagovať na faktické? Tak nech sa páči.

Áno, ďakujem kolegom za reakcie. Pripomínam, že mojím cieľom nie je a nebolo týmto príspevkom vyvolávať vášne, len pripomenúť historický fakt, v Martine je to spoločný cintorín, v Bratislave historicky sa to vyvinulo takto, že boli dva konfesijné cintoríny. Ja neviem, či pre súčasnosť a budúcnosť je možné na katolíckom, doteraz katolíckom Ondrejskom cintoríne pochovávať evanjelikov, možno áno, možno nie, ja s tým nemám žiaden problém. Proste je tu tento fakt, ktorý treba vziať do úvahy pri tom, keď sa tento zákon má schvaľovať.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Szőllős bol posledný prihlásený do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.
A chcem sa opýtať, či sa chce vyjadriť pán navrhovateľ. Áno, nech sa páči, máte slovo.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo, ja len v krátkosti na margo tejto diskusie, ktorá tu bola.
Tak, samozrejme, že je to citlivá téma, otváranie národného cintorína je určite vec, ktorá sa neotvára každý deň. Ale ja som minimálne rád v tom význame, že pri národnom alebo návrhu zákona o národnom cintoríne v Bratislave sa otvorili aj ďalšie veci, ozvali sa Martinčania, ktorí povedali, že, vážení, haló, vzniká nám tu dlhodobý centralizmus v Bratislave, zabúdate na Martin. Martin nedostáva finančné prostriedky v takej výške, ako by mal dostávať na rozvoj martinského cintorína. A ja si myslím, že to je aj pozitívum, že sa otvorila táto téma, pretože zisťujeme, že to nie je len o jednom probléme, je to o viacerých problémoch, ktoré treba riešiť, na ktoré sa zabúdalo, resp. opomenulo. A jednoducho Martinčania určite majú právom aj trošku také výčitky, že prečo, prečo národná taká identita v Martine nie je podporovaná zo strany štátu, ako by mala. Ja som zachytil sumu okolo 30-tisíc tuším eur, 50-tisíc, pardon, 50-, že sa poskytuje zo strany štátu mestu Martin. Samozrejme, tá otázka, ktorá aj bola tu otvorená v dôvodovej správe, že je nedostatok tých miest, že sa to nedá rozšíriť. Samozrejme, že všetko sa dá rozšíriť, ale myslím si, že to je najmenší problém, ktorý by mal v podstate stáť proti tomu, aby sme riešili a otvárali túto otázku.
Aby som nenaťahoval čas, tak len chcem povedať, že to gro najbližších, najbližších dní alebo týždňov ohľadne tohto návrhu je ten, že určite chceme otvoriť diskusiu s jednotlivými predstaviteľmi či už územnej samosprávy, resp. ústredných orgánov štátnej správy, mesto Martin, mesto Bratislava, ministerstvo kultúry, štát, chceme to jednoducho riešiť tak, aby sme sa dohodli na stretnutí, na jednotlivých rokovaniach a otvorili všetky otázky. Nielen otázku ohľadne hlavného mesta Bratislavy alebo zriadenia Národného cintorína v Bratislave, ale aj otázku postavenia Národného cintorína v Martine, prečo je v takomto stave, prečo nie je podporovaný vo výraznejšej miere, prečo Matica slovenská je v takom postavení, ako je dnes.
Čiže ja som len rád, že otvárajú sa tieto témy aj budú, a chcem to otvárať. A práve aj táto rozprava, respektíve všetky veci, ktoré ideme v tejto súvislosti riešiť, tak je podľa môjho názoru pozitívum, že sa to otvorilo.
Na margo niektorých tých vecí, že máme, samozrejme, covidové obdobie, máme mimoriadne ťažkú situáciu v našom štáte a prečo otvárame také, nechcem povedať, nepodstatné veci. Ja som len zaznamenal, určite aj vy, páni kolegovia, že v dnešnej spoločnosti je obrovská apatia, depresia, únava. Ľudia sú už vyčerpaní z toho všetkého a všade počúvajú len COVID, COVID, COVID. Nemôžeme otvárať ďalšie témy? Toto je národná identita. Budovanie. Budovanie našej, našej národnej identity aj týmito inštitútmi.
Takže ja len z toho dôvodu chcem ako argumentovať voči vášmu argumentu, pán poslanec Beluský, že prečo otvárame túto tému. No preto, aby sme ukázali, že sú aj ďalšie veci, ktoré určite by sa mali otvárať a riešiť.
Myslím si, že vyvstanú ďalšie, viaceré otázky v rámci rozpravy aj v ďalších kolách jednotlivých čítaní, takže sme pripravení a myslím si, že po rokovaniach s jednotlivými predstaviteľmi samosprávy a stretnutiach aj s odborníkmi, s akademickou obcou budeme určite mať viaceré ďalšie veci. A, samozrejme, nebránime sa tomu, aby sa otvorila diskusia aj k prípadným doplneniam, zmenám tohto legislatívneho návrhu. Samozrejme, že je to obrovská oblasť a určite téma, ktorá je do budúcna určite potrebná, je riešiteľná.
Takže z mojej strany zatiaľ všetko. Ďakujem pekne.

Pán spravodajca, takisto chcete zaujať stanovisko, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, so záujmom som si vypočul všetky názory v rozprave alebo vo faktických poznámkach. Môžem povedať, že každá jedna bola rozumná, bola zaujímavá z určitého uhlu pohľadu a o každej by sme mohli rozprávať oveľa podrobnejšie. Predovšetkým dovoľte zhrnúť možno na záver mne ako spravodajcovi k tomuto poslaneckému návrhu niekoľko bodov, niekoľko myšlienok.
Bavíme sa o národnom cintoríne. Cintoríny všeobecne, ktokoľvek tam leží, či to bola významná osoba, alebo bol to bežný človek, každý má za sebou životný príbeh. Mnohí, ktorí boli dejateľmi, ktorí boli spisovateľmi, ktorí boli angažovaní v historickom období, v kultúrnom období, v dianí Slovenska ako takého, či už z čias Rakúsko-Uhorska, alebo potom neskoršie počas Slovenska, tak každý má tam svoje miesto, svoju úctu a každý má svoj príbeh, ktorý si odniesol a ktorý odpočíva na týchto cintorínoch.
Keď sa zoberie napriek celému širokému spektru Slovensko, tak niektoré cintoríny sú staršie, ako je, ako je možno práve Ondrejský, ktorý má, ak sa nemýlim, 33 rokov a je národnou kultúrnou pamiatkou. A možno na základe tohto statusu by mesto Bratislava nemalo mať možno problém s financovaním jeho prevádzky, údržby, reštaurovania historických pomníkov a náhrobných kameňov. Myslím si, že práve to financovanie vyvstalo, ako hľadať nejaké možnosti financovania týchto pamiatok, a to tak rezonuje, lebo je toho nedostatok, jednoducho tých financií nie je, nie je dostatok. Nehovoriac už o tom, že na Slovensku sú aj ďalšie cintoríny, ako som povedal, staršie ako Ondrejský, ktoré by sa taktiež mohli uchádzať o štatút národného cintorína. Čo s Jonášom Záborským, čo s inými, Jozef Gregor Tajovský? Proste sú tu ďalší a ďalší dejatelia, spisovatelia, angažovaní ľudia z histórie a takisto si zaslúžia svoju pozornosť.
Prípadné vyhlásenie Ondrejského cintorína v Bratislave za národný cintorín je, dovoľte mi použiť to slovo, aj určitý taký, taký precedens. Národný cintorín, ten v Martine, by mal zostať iba jeden. Mesto Martin sa vyjadrilo, že má dostatočnú kapacitu pre nové hrobové miesta, má priestor pre rozširovanie. V danej problematike neboli vôbec oslovené dotknuté subjekty, ak mám dobré informácie, tými subjektami bolo mesto Martin, Matica slovenská, Slovenská národná knižnica, rovnako nebola oslovená ani ďalšia odborná verejnosť.
Bez komunikácie medzi zúčastnenými stranami vyvoláva predloženie tohto návrhu zbytočné napätie. Rozdeľuje spoločnosť namiesto úcty a piety k ľuďom, ktorí ležia na týchto cintorínoch. Dôsledky vidíme aj v okamžitej reakcii formou petície obyvateľov, keď za pár dní, ako bolo povedané, sa podpísalo pod petíciu vyše tisíc občanov. Rovnako negatívne reagovali zástupcovia Rady národnej kultúry, Matice slovenskej a ďalších kultúrnych spolkov.
Čiže z toho vyvstáva, že by sme mali vytvoriť časový priestor pre širokú diskusiu o tom, kedy sa môže vyhlásiť alebo čo by všetko malo spĺňať takéto miesto. K tomu určite treba širokú diskusiu so samosprávami, s kultúrnou obcou, s ministerstvom kultúry a širokou verejnosťou.
Preto dovoľte na záver dať jeden návrh. Vzhľadom na rôznosť tých názorov, ktoré sme tu počuli, navrhujem, aby sme si vytvorili časový priestor, aby sme si tieto veci vykomunikovali, ktoré absentujú k dnešnému dňu. A preto navrhujem, aby sme sa k tomuto bodu, k tomuto návrhu vrátili v utorok budúci týždeň a o sedemnástej hodine, ak bude treba, aby sme o ňom hlasovali, prípadne ten návrh stiahli.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán spravodajca, ak tomu správne rozumiem, toto bolo vaše záverečné slovo? (Reakcia navrhovateľa.) Dobre a navrhujete teda ako spravodajca, aby sme hlasovali, ešte raz, kedy? (Reakcia navrhovateľa.) V utorok budúci týždeň o 17.00, na to máte, samozrejme, právo.
Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúci bod je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení niektorých, doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má tlač 455 a návrh na pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 450.
Nevidím v sále pani poslankyňu Hatrákovú, ktorá má za skupinu poslancov návrh zákona uviesť. Pýtam sa, či tu je nejaký iný z navrhovateľov, ktorý by uviedol tento návrh zákona. Nie je. Teda prepadáva tento bod. Jedine, že by bola pani poslankyňa tu niekde za dverami. Neviete o tom? (Reakcie z pléna.) Dobre. Nie je tu pani poslankyňa, takže prepadáva tento bod na koniec poradia.
Ďalší bod je prvé čítanie o

návrhu poslanca Kristiána Čekovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má tlač 456 a návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 451.
Poprosím pána poslanca Čekovského, aby návrh uviedol. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Keď sa povie možno slovo systematická zmena, tak to znie tak vznešene, ale mám pocit, že občas chýba ako keby moment toho, že niekto príde s nejakou systematickou zmenou a nejakými návrhmi, ktoré naozaj neriešia možno iba akútnu nejakú situáciu, ale aj niečo do budúcna. No a my sme sa takto rozhodli v podstate postupne reformovať aj verejnoprávnu inštitúciu RTVS a začíname v oblasti ochrany novinárov, slobody prejavu, ale zároveň aj posilnením vnútornej etickej kontroly.
Návrh novely zákona je reakciou na problémy, ktoré sa vo verejnoprávnej televízii a rozhlase opakujú už dve desaťročia, pričom v posledných rokoch naberajú na intenzite. Zásahy do slobodnej tvorby zamestnancov a redaktorov na základe či už vnútorných, alebo vonkajších tlakov majú za následok dobrovoľné aj nedobrovoľné odchody novinárov. To naštrbuje dôveru divákov aj poslucháčov, ktorí za svoje koncesie očakávajú odvážne správy a investigatívu, a na tento negatívny trend už viackrát upozornili aj odborníci, ale taktiež aj medzinárodné organizácie, ako napríklad Reportéri bez hraníc.
Aj preto predkladám do prvého čítania návrh novely zákona o RTVS, aby bol vo vnútri inštitúcie zriadený orgán, ktorý pomôže riešiť nezhody medzi zamestnancami a manažmentom, ale taktiež aj rôzne eticky sporné situácie. Nová etická komisia bude fungovať ako taký vnútorný ombudsman. Podobné inštitúty fungujú vo vyspelých krajinách a špičkových redakciách po celom svete.
Zásadný rozdiel oproti súčasným kontrolným orgánom, ktoré v RTVS fungujú, bude jej nezávislosť najmä od generálneho riaditeľa RTVS a taktiež od politikov. Verím, že aj takto sa nám podarí chrániť novinárov a ďalších pracovníkov RTVS pred rôznymi tlakmi. Chceme, aby mali lepšie pracovné podmienky a aby mohli ľudia viac dôverovať verejnoprávnym médiám, ktoré podľa nás majú práve v dobe dezinformácií nezastupiteľnú úlohu.
Viac, samozrejme, už nájdete aj v dôvodovej správe. A rád by som poznamenal, že počas celého tohto legislatívneho procesu som aj ja otvorený pripomienkam napriek tomu, že teda tento návrh som, na tomto návrhu sme robili niekoľko mesiacov a aj s odborníkmi a podobne, ale, samozrejme, stále sa môžu objaviť rôzne dobré návrhy. Takže toľko asi z mojej strany.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Poprosím pána poslanca Potockého, ktorý je určený spravodajca navrhnutým gestorským výborom pre kultúru a médiá, nech sa páči.