25. schôdza

V zmysle § 28 zákona o rokovacom poriadku požiadal o vystúpenie v rozprave pán podpredseda Juraj Blanár, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Ctená snemovňa, vážené pani poslankyne, páni poslanci, rokujeme o zákone, ktorý tu nemusel byť, a chcem odpovedať aj na to, čo tu povedali mnohí kolegovia, že vrátiť sa do stavu, aký tu bol.
Takto to bolo definované, že jednoducho nie je možné sa vrátiť do toho stavu, aký tu bol, pretože ak by sme sa chceli vrátiť do stavu, aký tu bol, tak v prvom rade by musela maďarská strana zrušiť zákon, ktorým exteritoriálne umožnila udeľovať štátne občianstvo ľuďom, ktorí sa priznajú etnicky k takejto menšine. To je jediný spôsobom, ako by sme sa mohli vrátiť späť. To si treba korektne povedať, pretože ten zákon o štátnom občianstve bol práve upravený preto, že maďarská strana svoj zákon takýmto spôsobom upravila, a my sme, teda Slovenská republika a vláda, ktorá vtedy tu bola, museli na to reagovať. To je fakt, to je základ, od ktorého sa musíme odvíjať.
Preto bol prijatý tento zákon a mal riešiť a mala to byť vlastne odozva na ten maďarský s tým, že aj vtedy sa vedelo, že to môže priniesť aj takéto negatívne veci, čo určite nikoho z tých, ktorí to vtedy prijímali, netešilo, ani nás to neteší dodnes, že mnohí občania Slovenskej republiky prišli o štátne občianstvo. Ale je potrebné si predsa len povedať objektívnu pravdu, že dnes existujú aj iné krajiny, do ktorých občania Slovenskej republiky smerujú, a možno si spojili svoj život s týmito krajinami, ktoré majú nastavené pravidlá tak, že ak prijmú ich štátne občianstvo, tak stratia to občianstvo druhé, lebo nemajú umožnené mať dve občianstva. To znamená, to sú takisto fakty, ktoré boli zobrané do úvahy, keď sa pripravoval zákon, ktorý mal zareagovať na to, ten maďarský, ktorý bol vtedy prijatý. Preto prišli vlády, ktoré potom nasledovali s úpravou a v roku 2015 vyhláškou, ktorá umožňovala všetkým tým, ktorí stratili štátne občianstvo, požiadať o vrátenie štátneho občianstva s nejakými zadefinovanými pravidlami, a podľa štatistík možno pán minister ma bude vedieť opraviť, ak si dobre pamätám, tak za to obdobie platnosti tohto zákona, to je od roku 2010 dodnes, stratilo štátne občianstvo niečo cez
5-tisíc občanov. A zároveň na základe vyhlášky tuším, že asi okolo 2-tisíc, hovorím len rámcovo, dostali späť štátne občianstvo podľa tej vyhlášky v roku 2015. Ale chcem povedať, ešte raz, toto sú len nejaké rámcové čísla a je potrebné si ich presne verifikovať, lebo už si pamätám, že je to na dlhšiu dobu. To znamená, prinieslo to nejaké zlepšenie, ale je to stále problém, ktorý je potrebné vyriešiť.
No a pri veľkej snahe, aby som sa vyjadril k tomuto návrhu, ktorý predkladá pán minister vnútra, tak mi vychádza z toho, že pri novele tohto zákona ste vlastne vychádzali z vyhlášky, ktorá bola prijatá v roku 2015. Pán minister, budem rád, keď mi to potvrdíte alebo vyvrátite, pretože v tej vyhláške je uvedené úplne jasne, že minister pri rozhodovaní o žiadosti bývalého štátneho občana Slovenskej republiky prihliada i na skutočnosti, ktoré boli dôvodom straty štátneho občianstva Slovenskej republiky, a na spôsob a podmienky nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva, najmä na existenciu podmienky povoleného evidovaného alebo registrovaného pobytu v cudzom štáte v čase nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva. Toto je vyhláška, ktorá bola prijatá v roku 2015, a keď som si pozeral ten návrh, tak zdá sa mi, ako keby ste prichádzali, že chcete z tejto fakultatívnej, čiže nie zaručenej, ale fakultatívnej možnosti rozhodnutia ministra urobiť obligatórnu v tom, že to bude presne zadefinované v zákone, a už to nebude o tom, že či minister to správne vyhodnotil, alebo to nesprávne vyhodnotil. Avšak, avšak je tu niečo, čo podľa môjho názoru je na diskusiu a treba sa nad tým zamyslieť, pretože tá formulácia, ktorú ste dali v bode 11 § 7 ods. 7 a 8, už potom hovoríte: „v ktorom mal žiadateľ v čase nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva povolený pobyt, registrovaný pobyt alebo inak evidovaný pobyt v čase nadobudnutia cudzieho“ štátneho, cudzieho „občianstva najmenej päť rokov a predložil doklady preukazujúce tieto skutočnosti“.
A tu je naša zásadná otázka, ktorú, pán minister, kladiem, a to je, čo to je iný evidovaný pobyt. Tak aby niečo takéto nemohlo byť zneužiteľné, musí to byť explicitne zadefinované, ak chceme teda povedať, že päťročná doba je tá, ktorá by mohla nejakým spôsobom určovať vzťah k inému štátu, to znamená nejaký vzťah založený na štátnom občianstve, a nie že to bude len na nejakom etnickom princípe, že sa prihlásite k predkom, ktorý povedzme boli maďarského pôvodu, keď hovoríme teraz práve o tom zákone, ktorý to spôsobil, ale malo by to byť na nejakých štandardoch. Tie štandardy uvádzate aj v tom zdôvodnení, že to je na základe európskych štandardov. Viem, že diskusia bola o rôznych rokoch, že sa hovorilo o dvanástich, hovorilo sa kratšie, ale že ste sa ustáli na piatich rokoch, o tom sa dá diskutovať, a päť rokov je nejaká obvyklá doba, ale aj z tých rešeršov, ktoré máme k dispozícii z Parlamentného inštitútu je jasne vidieť, že štátne občianstvo je vo všeobecnosti definované ako relatívne trvalý právny vzťah fyzickej osoby k určitému štátu. Nie je to na základe nejakého etnického princípu.
Čiže summa summarum, pán minister, teraz možno bude pre vás taký nečakaný záver, ale musím ho povedať, lebo máte ohlásenú tlačovú konferenciu, ktorá je nazvaná „Naprávame Ficov zákon o občianstve, nezmyselné trestanie ľudí skončilo. Skvalitňujeme podnikateľské prostredie a odbúravame zbytočnú byrokraciu a záťaž.“ To myslíte vážne? Že toto je tá komunikácia toho všetkého, to myslíte naozaj vážne? Naprávate Ficov zákon, a pritom vychádzate z vyhlášky, ktorá bola za Ficovej vlády prijatá? Ak toto nie je populizmus, tak ja to neviem inak nazvať. A mrzí ma to, pretože v tejto oblasti by sme mali mať naozaj triezvy úsudok. Ale vy idete, že naprávate Ficov zákon. Čo spôsobil Fico zlého? To, že Slovenská republika obhajovala za Ficovej vlády záujmy Slovenskej republiky, keď tu nejaký zákon iná, susediaca krajina prijala, ktorý mal exteritoriálny dopad? Veď to je základná povinnosť každého premiéra, každého predstaviteľa zvrchovanej krajiny, aby obhajovala záujmy tej krajiny. Takto postavená vaša tlačovka vôbec nesvedčí o tom, že chcete riešiť naozaj poctivú vec, lebo keby ste chceli niečo naprávať, tak by ste sa mali spojiť s Orbánom a povedať, že nech zruší ten zákon, ktorý prijali. To by bolo podľa mňa poctivé, ale nie tu, že zasa beriete do úst niekoho, ktorý s tým nemá nič, len bránil záujmy Slovenskej republiky. A snažil sa to nejakým spôsobom riešiť. Čiže vráťte sa späť, prosím vás, pri tom vašom zmýšľaní a poďme tie veci riešiť naozaj vecne. A ja som dal jednu zásadnú vec do priestoru a to je to, pán minister, poďme debatovať, čo je to inak evidovaný pobyt v čase nadobudnutia cudzieho občianstva, tak aby sa to nedalo zneužívať.
Preto my v prvom čítaní nepodporíme tento zákon a v druhom čítaní budeme chcieť prísť aj s pozmeňujúcim návrhom, ale rovnako čakáme aj od vás vysvetlenie a hlavne garanciu, aby sa takéto niečo nemohlo nijakým spôsobom zneužiť jednoducho na to, aby mohol byť ten zákon, ktorý je zlý, ktorý prijala maďarská strana a je proti záujmu Slovenskej republiky a proti aj záujmom ľudí Slovenskej republiky, občanov Slovenskej republiky, aby sme to urobili naozaj správne. Ale, prosím vás, tlačovka, že naprávate Ficov zákon o občianstve a nezmyselné trestanie ľudí, je tak mimo ako myšlienka, že môžete v koši nosiť vodu.
Ďakujem za pozornosť.

Na vaše vystúpenie evidujem tri faktické poznámky.
Nech sa páči ako prvý, pán poslanec György Gyimesi.

Pán podpredseda, takúto schizofréniu som už v tejto sále nepočul veľmi dávno. Vy tvrdíte, že pán minister Mikulec alebo nejaký iný člen vlády má sa zasadit, zasadiť za to, aby Maďarsko zmenilo svoj zákon o štátnom občianstve, a na druhej strane hovoríte, že maďarský zákon o štátnom občianstve zasahuje do slovenských záležitostí.
Tak keď toto nie je schizofrénia, tak potom už neviem, čo je. Že keď to urobí akože Maďarsko, lebo to nerobí, lebo maďarský zákon platí v Maďarsku, nie na Slovensku, tak vtedy je v poriadku, ale keď toto isté robí Slovensko, tak toto už v poriadku nie je. Tak mi to, prosím vás, vysvetlite, ako ste toto mysleli, lebo toto podľa mňa nepochopil nikto, kto v tejto sále sedel.
Druhá vec, všetky argumenty, na základe ktorých ste tento blbý zákon prijali, som vám vyvrátil v mojej rozprave, ktorú ste vy ani nepočúvali, takže nemáte argument na to, že akým spôsobom exteritoriálne zasahuje Maďarsko do záujmov Slovenskej republiky, pretože všetky tieto veci, na základe ktorých ste to prijali, sú vyvrátené viacnásobne.

Ďalšiu faktickú poznámku mal pán poslanec Milan Vetrák.

Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, vy vychádzate z určitého predpokladu, ktorý sa snažíte nám vsugerovať, že by sme ho mali prijať všetci, a to nie je pravda.
Vy ste si sami vyhodnotili, že maďarský zákon je pre nás zlý? Lebo aj tom by... asi od toho by sme sa mali, od toho by sme sa mali odpichnúť, to by sme mali najprv začať preberať, či je naozaj zlý a prečo a či je tak zlý, že my by sme sa mali vôbec s tým zaoberať, lebo to je základná otázka. Nie postaviť to hneď na začiatku tak, že nám chcete vsugerovať, že vy ste tu záchrancovia, nie, my musíme naprávať po vás to, čo vy ste spôsobili.
A ak tuná hovorí niekto možno trošičku tak prísnejšie, akože sa vás to nejak dotklo, že, že sme trestali tých Slovákov zahranično... my sme ich svojím spôsobom potrestali, lebo neplatí to, čo tuná myslím tuná myslím pán Kočiš alebo niekto iný spomínal, že oni sa sami rozhodovali, že prídu. Tam je ix dôvodov, kedy vy sa nerozhodujete sami, keď máte určitú udalosť, napríklad spomenú s manželstvom alebo s narodením, osvojením, alebo keď jednoducho iný, ako tu pán Blaha presne povedal, keď iný štát spája tie podmienky s tým, že musíte sa vzdať jedného občianstva, a zákon slovenský vám neumožňuje si ponechať tiež dve. Takže to vôbec nebolo dobrovoľné v mnohých prípadoch. A to je jedno nakoniec, či to bolo tritisíc, päťtisíc alebo..., tie štatistiky sa rôznia, ale dôležité je, že stačí, že jeden o to prišiel takýmto nespravodlivým spôsobom, a to chceme napraviť.
A ak vyhláška, viete, to, no tuná vyhláška bola výsledkom rozporov medzi pánom Lajčákom a pánom Kaliňákom, a preto bola vyhláška. Mnoho ľudí bolo vydaných na milosť prostredníctvom žiadostí ministra, či dostane, nedostane. Tento zákon je minimálne posun v tom, že hovorí kedy. A to, že to nehovorí možno ideálne, o tom sa budeme baviť v druhom čítaní.
Ale rozprávame sa aj o to, čo robil Lajčák za posledné roky keď bol ministrom zahraničia. Čo vyjednal s Maďarmi pán Lajčák? Veľké nič.

Poslednú faktickú poznámku má pán poslanec Ondrej Dostál.

Pán poslanec, podpredseda Národnej rady Blanár, ja som tiež vystúpil kriticky k tomuto návrhu zákona, ale s tým, že je to pokus napraviť zlý zákon z éry prvej vlády Roberta Fica, naprosto súhlasím. Podľa môjho názoru je to nedostatočný pokus, lebo neudeje sa, neudeje sa poriadna náprava, iba čiastková. Ale áno, je to pokus napraviť to, čo ste vy v roku 2010 spravili so zákonom o štátnom občianstve. S tým súhlasím.
A keď sa budeme rozprávať o tej veci, ktorú ste teraz spomenuli, že nejaká vyhláška pána ministra Kaliňáka, ktorá upravovala, akým spôsobom sa znovu nadobúda slovenské štátne občianstvo, tak to snáď nemyslíte vážne? Žiadna taká vyhláška by nebola potrebná, keby v zákone bolo, že slovenskí občania nestrácajú slovenské občianstvo. Keby ste aspoň ten zákon upravili takým spôsobom, ako sa teraz navrhuje, tak by tých stratených slovenských občianstiev nebolo 3 600, ako hovoria, hovoria štatistiky, ale možno by ich bolo, možno by ich bolo sto.
Ale vy ste ani ten zákon neboli schopní upraviť, upravili ste to len, len vyhláškou a myslím si, že krajne neúctivé a neslušné voči vlastným občanom, že ich podrobujeme takejto procedúre, že stratia občianstvo zo zákona, a potom veľkorysý pán minister Kaliňák im ho vráti, lebo vyhláška to umožňuje.

Reagovať na faktické poznámky bude pán podpredseda Juraj Blanár.

Ďakujem za všetky faktické poznámky. Pán Gyimesi, ja vám neberiem váš názor, ale hlboko s vami nesúhlasím, pretože vy sa na to pozeráte čisto utilitárne, zo svojej strany, a ja trvám na tom, že zákon o štátnom občianstve, ktorý musela vláda vtedy prijať, bol jednoznačne reakciou na to, že maďarská strana umožnila získať štátne občianstvo aj občanov maďarskej národnosti v okolitých krajinách len na základe etnického princípu. Akokoľvek sa budete snažiť to vysvetľovať, to jednoducho je fakt, na základe ktorého musela vláda vtedy konať.
A ako aj rovnako je fakt, že, ak pán Dostál dnes hovorí, že tá snaha vtedajšieho ministra Kaliňáka bola len akási slabá, je fakt, že na základe tejto vyhlášky prichádza minister vnútra s novelou tohoto zákona, pán Dostál, to je takisto fakt.
Aj fakt je to, že som konštruktívne povedal, pán Vetrák, že sme pripravení o tom diskutovať, ale pýtal som sa na konkrétnu vec, ktorá je napísaná v tom zákone, aby sa to nemohlo zneužívať, lebo ak to máme už nejak nadefinované, nejaký európsky štandard, povedzme päť rokov, o tom sa dá diskutovať. Možno môžeme dať aj desať. U nás na Slovensku je osem rokov, keď chcete získať štátne občianstvo, tak poďme ho dať tak, že 8 rokov napríklad. Poďme o tom diskutovať. Ale nesmie tam byť niečo, že niekto si len tak s niekým dohodne, urobí si zmluvu za nula forintov o tom, že má prenajatý byt, a päť rokov tam býval zadarmo, a to to bude stačiť na to, aby mohol mu byť vrátený, vrátené štátne občianstvo. Toto chceme, a preto som to definoval a požiadal pána ministra, aby na to odpovedal. A poďme sa o tom baviť v druhom čítaní.
Ale na tom si absolútne trvám, čo som... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)