25. schôdza

Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, som veľmi rád, že ste spomenuli tie potraty, lebo pri rôznych komunitách, hlavne náboženských, ktoré sú zásadne proti tomu, a táto informácia sa dostane vonku, tak veľakrát je to dosť také dosť nešťastné a rozvráti sa celá rodina. Tak v tomto ako vás veľmi podporujem. A samozrejme, k tomu chlapcovi, to sa nemusíme vracať. Ale som rád, že je tam aj toto a že je možnosť pri takomto nešťastnom rozhodnutí tej matky, aby sa nezničilo ešte viacej rodinných osudov.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za faktické. Chcem sa špeciálne venovať len faktickej poznámke Romany Tabák. Ja si totiž myslím, že ona chválila ženy a ďakovala ženám, čo je vždy k veci, čiže bola úplne k veci. Ďakujem pekne.

Vážené dámy, vážení páni, vážený pán podpredseda, dovoľte mi, aby som uviedla návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Na Slovensku, hlavne v rámci miest a obcí, sa nachádza niekoľko desiatok tisíc kilometrov ciest, ktoré nie sú zaradené do siete miestnych komunikácií. V mnohých prípadoch ide o komunikácie, ktoré ani nie sú zakreslené v katastrálnych mapách a nie sú zverené do správy mesta, mestskej časti, resp. obce, no napriek tomu sa na týchto komunikáciách nachádzajú dopravné značky a sú využívané denne stovkami vodičov.
Ak sa vrátim k svojej štvrti, tak len v Ružinove je to 26 kilometrov takýchto ciest a chodníkov. Väčšinou ide o účelové verejne prístupné komunikácie. Samotný proces zakreslenia komunikácie a jeho následné zaradenie do majetku mesta, mestskej časti alebo obce, teda proces tzv. pasportizácie komunikácií, ciest a chodníkov, aby postupne všetky komunikácie v meste mali jasne identifikovaného správcu alebo vlastníka, je pomerne zdĺhavý.
Na druhej strane tieto cesty sú v mnohých prípadoch v katastrofálnom stave. Niektoré aj niekoľko desaťročí. Mestá, mestské časti a obce však môžu vykonávať údržbu len takých komunikácií, ktoré majú v majetku, respektíve vo svojej správe.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky aj na základe viacerých požiadaviek samospráv vydalo 30. mája 2019, to znamená ešte voľbami, informáciu pre obce a vyššie územné celky k výdavkom do cudzieho majetku a v tejto správe umožňuje mestám a obciam verejné financie investovať aj do opráv, upozorňujem opráv, nie stavieb, ale opráv takýchto komunikácií. Napriek vydanej informácii sa mestá a mestské časti a obce stretávajú s negatívnymi vyjadreniami zodpovedných pracovníkov ekonomických úsekov, ale aj hlavných kontrolórov. Preto navrhujeme spresniť § 7 ods. 1 písm. d) zákona 583/2004 Z. z. tak, aby bolo jasné, že mesto, mestská časť a obec môže použiť svoje prostriedky aj na údržbu komunikácie, komunikácií, ktoré sú verejne prístupné, ale nie sú zaradené do siete miestnych komunikácií.
Takže to je všetko, ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Zákon spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre finanč... pardon, pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor NR SR pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30. apríla 2021 a gestorský výbor do 3. mája 2021.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. K uvedenému návrhu zákona by som chcel uviesť, že tým hlavným dôvodom alebo tým základným signifikantným nástrojom podpory rozvoja bývania je v súčasnej dobe Štátny fond rozvoja bývania. Prostredníctvom tohto nástroja, ako vieme, štát dlhodobo podporuje financovanie priorít, ktoré sú premietnuté v štátnej bytovej politike pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu.
Ja by som chcel uviesť, že hlavným cieľom tohto návrhu zákona je navrhnúť úpravu možností pre podporu obstarávania zariadení sociálnych služieb tak, aby došlo k zvýšeniu kvality života obyvateľov miest a obcí v dôchodkovom veku odkázaných na pomoc inej osoby a sociálnej služby. Zároveň by malo dôjsť k zabezpečeniu ich návratu a začlenenia do bežného života komunity, ktorá umožní ich plnohodnotný život.
Vzhľadom na to, že podiel zariadení sociálnych služieb na Slovensku je nízky, navrhujeme zaviesť nové opatrenia, ktoré budú motivovať žiadateľov z verejného, ale aj súkromného sektora k obstarávaniu bývania v zariadeniach sociálnych služieb. Slovenská republika sa podľa nášho názoru musí v čo najvýraznejšej miere pripojiť k celosvetovému trendu systematického odstraňovania dôsledkov modelu izolácie a segregácie ľudí vyžadujúcich dlhodobú starostlivosť a pomoc v špecializovaných zariadeniach.
Dostupnosť sociálnych služieb pre seniorov sa v súčasnosti stáva stále naliehavejšou výzvou najmä v súvislosti s demografickými vývojmi populácie. Na zlepšenie súčasnej situácie by sa mali prijímať také strategické opatrenia zo strany vlády, zo strany tejto exekutívy, ktoré prispievajú k zvyšovaniu kapacít zariadení sociálnych služieb pre seniorov a zároveň povedú k lepšiemu finančnému ohodnoteniu práce opatrovateľov.
Výzvou pre všetkých je tiež určité hľadanie možností na investovanie verejných zdrojov do modernizácie už existujúcich zariadení, ale aj do výstavby a obstarania nových. Práve preto my týmto poslaneckým návrhom chceme v snahe znížiť, zvýšiť záujem žiadateľov o realizáciu zariadení sociálnych služieb a navrhujeme rozšíriť formu obstarania zariadenia sociálnych služieb o kúpu zariadenia týchto služieb, pričom od nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na toto kupované zariadenie neuplynulo viac ako tri roky.
Záverom by som chcel uviesť ako navrhovateľ, že zámerom novely zákona je aj vytvorenie podmienok pre zvýšenie počtu zariadení sociálnych služieb, ako aj hlavne v tejto dobe, čo je veľmi potrebné, zvýšenie počtu lôžok v zariadeniach sociálnych služieb.
Návrh zákona súčasne obsahuje, pochopiteľne, aj úpravy a doplnenia, ktorých potreba vyplynula z aplikačnej praxe.
Pán predsedajúci, za mňa zatiaľ toľko. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov (tlač 452). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30. apríla 2021 a v gestorskom do 3. mája 2021.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Uvedeným cieľom návrhu zákona je, aby popri Národnom cintoríne v Martine z 19.storočia mohol vzniknúť aj Národný cintorín v meste Bratislava, ktoré sa na konci 20. storočia stalo hlavným mestom Slovenskej republiky.
Ako iste viete, najstarším cintorínom v Bratislave je Ondrejský cintorín, ktorý bol založený v roku 1784 ako cintorín svätého Ondreja, ktorý je už od 8. decembra 1988 vyhlásený aj za národnú kultúrnu pamiatku. Hoci sa na tomto cintoríne od päťdesiatych rokov 20. storočia boli pochovávaní iba výnimočne osobnosti, počet týchto významných osobností je v porovnaní s ostatnými cintorínmi obdivuhodný, veľký, aj s významnými osobnosťami pochovanými na Národnom cintoríne v Martine.
Chcem uviesť za skupinu poslancov, že návrh na vytvorenie bratislavského národného cintorína nie je návrhom, to podotýkam a podčiarkujem, ktorý by išiel proti poslaniu Národného cintorína v Martine, ale je jeho logickým vyústením. Národný cintorín v Martine má svoje špecifické a významné postavenie a nikto mu ho ani neberie a nikto mu ho ani brať nebude.
Či už bude hodnotiacim kritériom počet obyvateľov, ekonomická sila, sídlo štátnych a iných verejných inštitúcií alebo kultúrnych a vzdelávacích ustanovizní, je to práve aj hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, ktoré má zo súčasných slovenských miest určite najvýznamnejšie postavenie. Je preto určite legitímne otvoriť aj otázku zriadenia ďalšieho národného cintorína.
Návrhom zákona sa nenavrhuje žiadne oslabenie ani iná zmena zákona o meste Martin. Nemá s tým súvis. Tento návrh však umožní občanom Slovenskej republiky, ako aj zahraničným návštevníkom hlavného mesta nájsť a vzdať hold dejateľom a osobnostiam národného, kultúrneho a politického života Slovenska, ktorých životná púť sa skončila po vzniku slovenskej samostatnej republiky. Nie je bez významu, že už v tejto chvíli sú na Ondrejskom cintoríne hroby osobnosti, ako je prvý prezident Slovenskej republiky Michal Kováč, osobnosti slovenskej kultúry ako Július Satinský, alebo aj osobnosti demokratického exilu, akými sú manželia Kalinovci.
Dnes je Ondrejský cintorín štátnou chránenou pamiatkou, ale súčasne tento pietny priestor ponúka dostatok voľnej plochy pre posledný odpočinok osobností slovenskej vedy, kultúry a politiky a podotýkam hlavne osobností, ktorých ostatky spočívajú alebo budú spočívať po 1. 1. 1993.
Ondrejskému cintorínu môžeme dať nové poslanie, stať sa miestom posledného odpočinku pre pamätihodných predstaviteľov mesta, štátu, cirkvi, kultúry, aký nám v hlavnom meste, vlastne aj na Slovensku chýba.
Chcem podotknúť, že Slovensko nadobudlo štátnu zvrchovanosť, ktorej výrazom je aj hlavné mesto Bratislava. A práve preto podotýkam a dopĺňam, že je legitímne určite otvoriť túto otázku a v rámci rozpravy a poprípade aj ďalších rokovaniach a diskusiách premietnuť prípadné návrhy aj zo strany ďalších klubov alebo poslancov v prípade, ak z toho vyvstanú tieto otázky, že by sme zapracovali prípadné návrhy a zmeny do ďalšieho textu.
Ďakujem zatiaľ, za mňa toľko. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona (tlač 453). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30. apríla 2021 a v gestorskom výbore do 3. mája 2021 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona (tlač 453). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30. apríla 2021 a v gestorskom výbore do 3. mája 2021 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som svoju výhradu k tomuto predniesol aj na našom poslaneckom klube. Mám k tejto veci zásadné výhrady. V prvom rade si myslím, že aj keď je tento návrh z nášho poslaneckého klubu, myslím si, že nebol dostatočne prejednaný, najmä s mestom Martin. Myslím, že kolegovia, ktorí predkladajú návrh novely zákona 377 o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislavy si naplno neuvedomili, čo vyvolajú zmenou Ondrejského cintorína na ďalší národný cintorín. Známe osobnosti Slovenska, či už z kultúry, vedy, alebo politiky, nie sú pochované iba na Ondrejskom cintoríne, ale aj na iných cintorínoch. Takže tu som komunikoval či s predstaviteľmi samosprávy, či s primátorom mesta Martin, takže ja som za to, aby tento návrh bol stiahnutý. Bohužiaľ sa to nestalo, ale svoje výhrady som k tomu povedal. Viac-menej som myslel, že tento bod programu bude zrejme na programe budúci týždeň, mám tam veľa, veľa rozporuplných otázok, ktoré chcem s vami ešte prediskutovať. Môj názor je zatiaľ, v takejto podobe tento návrh nepodporím. Ďakujem.