27. schôdza

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pá... vážená pani ministerka Milanová, namiesto pokory a ospravedlnenia - arogancia z vašich úst. Ako ani sa nečudujem, lebo ste známa svojimi rasistickými vyjadreniami a statusmi, takže nič od vás iné sa nedalo čakať. Ale mali by ste si uvedomiť, že parlament je, v parlament... je nadradený vláde, ako povedal môj kolega. Máme parlamentnú demokraciu a je tu neúcta, neúcta z vašej strany aj zo všetkých členov vlády nielen ku nám ako opozičným poslancom, ale aj vašim koaličným, ktorí tu sedeli, aj keď ich tu bolo len pár.
Ak ste sa dohodli, že budeme ignorovať opozíciu, tak potom vo vláde ste to zle pochopili, lebo aspoň jeden z vás sem mal prísť.
Nieže neprídu ani poslanci koaliční, ani žiaden člen vlády, pani ministerka!

Ďakujem za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážená pani ministerka, otázka predsedajúceho schôdze pána podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Blanára bola položená veľmi jasne, prečo nikto z členov vlády nebol prítomný na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky, kde prerokovávame veľmi dôležitý dokument, akým je Programové vyhlásenie vlády. Nikto z členov vlády tu nebol. Pamätám si, v piatok minister financií Matovič sa obracal aj smerom k vláde a povedal, že verí, že v hojnom počte tu budú ministerky a ministri sedieť na rozdiel od predchádzajúceho obdobia. A výsledok je aký? Ani jeden člen vlády nebol prítomný na rokovaní, preto musela byť schôdza Národnej rady prerušená.
Pani ministerka, veď nie je hanbou priznať si chybu, povedať, stalo sa to, z takýchto a z takýchto príčin tu niekto nebol, mrzí ma to. Miesto toho vy idete do desiateho pokolenia, rozprávate o tom, aké chyby urobila predchádzajúca vláda.
Takže vaša odpoveď bola - žiadna.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani ministerka, fakt, myslím si, že každý z nás sa bude vo faktických opakovať, ale ja som očakával troška takej väčšej pokory. Ako fakt, vystúpenie, to, čo ste predviedli, lebo SMER, lebo Fico a neviem čo všetko, čo ste tu hovorili v tých vašich slovách.
Stačilo úplne jednoducho prísť, ospravedlniť sa, meškám, lebo toto, neviem čo, a nie to, čo ste dokázali vo svojom vystúpení. Troška pokory, pani ministerka.
Ďakujem.

Pani ministerka, stačilo prísť pred ten mikrofón a povedať, prepáčte, ospravedlňujem sa. Ste ministerka kultúry, ale predviedli ste absolútnu nekultúru. Asi to máte v sebe všetci v tej vláde, tú aroganciu, proste pohŕdanie všetkým, čo je iné ako vy. Je vás 16 vo vláde, jeden ste si nenašli čas na parlament, pripomínam, na nadriadený orgán. Je to naozaj smutný pohľad na vás aj na celú vládu, keď pri tak dôležitom dokumente, ktorým je programové vyhlásenie vlády, dokážete parlament ignorovať. V minulosti Igor Matovič vyskakoval ako čertík z krabičky, keď pri odvolávaní akéhokoľvek člena vlády vrátane premiéra sa tu nesedelo.
Ale toto je ešte horšie, pretože tu vláda žiada o vyslovenie dôvery. Ale zjavne koaličný valec už je pripravený, pretože poslanci vládnej koalície, česť výnimkám, sú dostatočne motivovaní svojimi vysokými platmi, takže netreba nič zdôvodňovať, netreba nič riešiť. A možno tiež prekvapím, ocením aspoň jedného odvážlivca z koalície zo SME RODINA, ktorý dokázal aspoň v tejto chvíli povedať aspoň jednu kritickú poznámku, lebo ináč sa tu už len béka, bľačí, obviňuje a nikoho opozícia nezaujíma. Je to smutné.
Ešte raz opakujem, od ministerky kultúry by som očakával kultúru, a nie nekultúru.

Ďakujem za slovo. Vážená pani ministerka, to vaše vysvetlenie je par excellence od veci, hlúposť. Kde je vláda? Kde sú ministri? Ešte raz sa pýtam, kde je vláda? Kde sú ministri? Hlavne kde je predseda vlády Heger? Však je to jeho vláda. A nehovoriac o Matovičovi. Jeho prítomnosť ako ministra financií je jeho psou povinnosťou, pretože v súčasnosti sa ukazuje, že financie sú alfa a omega.
To, čo ste predviedli ako ministerka financií, bolo trápne. Normálne, normálne točím hlavou. Však vaša vláda kašle nielen na občanov, ale aj sama na seba, na svoje vlastné programové vyhlásenie vlády. Toto je neuveriteľné, toto je zlý sen.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Nezvyknem reagovať na takéto prázdne a bezduché vystúpenia, pretože si myslím, že v parlamente by sa mala zachovávať nejaká naozaj kultúra a snažiť sa reagovať vecne a odborne. A keď ste sa už chytili slova, tak som sa aspoň potešil, že som vás znovu aspoň po niekoľkých mesiacoch videl niečo hovoriť a niečo aj robiť, lebo vy ste sa vlastne vo svojej reči sama udivila, že každý deň musíte niečo robiť.
Viete, pani ministerka, to už tak aj býva. Keď ste minister, alebo aj normálne chodíte do roboty, každý deň treba niečo robiť. Predtým ste asi na to neboli zvyknutá. A viete, za týmto rečníckym pultom si niekto môže dovoliť aj ostrejší tón, ale mal by zodpovedať jeho schopnostiam, niečomu odžitému, možno veku, skúsenostiam a nejakým výsledkom práce.
Vy ako ministerka, ktorá ste hodnotená odbornou verejnosťou a celou krajinou za neviditeľnú, za najslabšiu ministerku tejto vlády, ste si takýto tón nemohli dovoliť ani v najmenšom. Ale ono to už tak, žiaľ, pri vás býva. Myslíte si, že keď ste dostali funkciu, tak ste niečo viac, ako ste boli pred jedným rokom a jedným mesiacom. Ak ste vy ministerka kultúry, tak spánombohom s našou kultúrou, pretože namiesto toho, aby ste nám tu povedali, čo ste teda za ten rok také úžasné pre našich umelcov, kultúru a pracovníkov v kultúre spravili, tak ste tu osočovali všetkých ostatných. A ja to tiež znesiem, že ste si, určite ste sa vyhovárali aj na dvojročné moje pôsobenie na poste premiéra. No ja čakám, dokedy vám toto ešte vydrží.
Ale skúste už konečne v tomto pléne aj vy všetci z koalície rozprávať o tom, čo ste v tejto krajine za rok aj mesiac urobili, a nie sa neustále vrátili, vracali do, do minulosti.
A ten zázrak, o ktorom ste hovorili, spočíva v tom, že aj napriek vašej nekvalite, tá kultúra ešte ako-tak žije.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Tak ja by som to chcel uviesť na pravú mieru. Ja som tu od rána a budem tu asi do noci a sedem ministrov som napočítal hneď ráno, dvaja z nich vystúpili. V opozičných laviciach - v smeráckych a hlasosmeráckych - sedeli, zo SMER-u tam bol jeden poslanec - pán Richter a hlasosmeráci tam boli asi dvaja. Takže naši ministri majú o to záujem a to, že pani ministerka teraz meškala pár minút, bola prerušená schôdza, áno, stane sa, ale vidíte, prišiel už aj ďalší minister. Máme tu dvoch ministrov. Môžme si pospomínať, ako to bolo niekedy skôr za vašich vlád.
A ešte, pani ministerka, spomeniem jeden taký výrok, že nech sa nikto nespolieha na vládu. Musí si každý pomôcť, ako vie. Viete, kto to povedal? Pán Pellegrini to povedal, keď bol premiérom, a preto mali čas na iné veci. Naša vláda teraz, momentálne, členovia vlády, som presvedčený o tom, že robia na tom, aby pomohli Slovensku. Majú aj inú prácu a sú tu predsa len dvaja zástupcovia vlády, ktorým ďakujem, že sú tu.
Ešte posledná poznámka. Pán Blanár, pán podpredseda parlamentu, vy nemáte čo komentovať rečníka. To si máte odpustiť, keď rečník dorozpráva, vy riadite schôdzu, vy nemáte čo komentovať rečníka!
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No, pán kolega Blanár, schytal ste spŕšku kritiky, ktorá je absolútne nie na mieste, ale to sme si už z koaličných radov, najmä z radov poslaneckých kolegov strany OĽANO zvykli.
Vážená pani ministerka Milanová, z úcty k vám ako k žene budem mierny a možno čo najviac kultivovaný. Chcem vám len podotknúť alebo poznamenať, že nadradenosť Národnej rady Slovenskej republiky voči vláde Slovenskej republiky ešte nebola žiadnym nariadením hlavného hygienika a žiadnou vyhláškou regionálneho úradu verejného zdravotníctva zrušená, čiže vláda Slovenskej republiky je podriadená Národnej rade a myslím si, že v parlamentnej demokracii to nikdy zrušené nebude.
Tak ako bolo povedané na vašu adresu, ste naozaj len taká tieňová ministerka kultúry, nakoľko vyše výsledky sú naozaj veľmi slabučké a to nehovorím ja ako nejaký odborník na kultúrnu obec, ale to hovorí naozaj široká kultúrna obec, ktoré, ktorá vaše počiny ako ministerky naozaj, naozaj vníma veľmi ako chabé. Takže naozaj stačilo prísť pred ten rečnícky pult, povedať kolegyne, kolegovia, prepáčte, meškala som. Úplne stačilo to. Ale vy ste tu namiesto toho sršala oheň a síru, stavala ste nás tu do pozoru ako učiteľka deti v materskej škôlke. Nemyslím si, pani ministerka, že to bolo dôstojné, že to bolo z vašej strany kultivované a kultúrne. Naopak, bolo to veľmi nekultúrne.
Snáď sa už takéto veci nebudú v pléne Národnej rady Slovenskej republiky opakovať, pretože máme zodpovednosť a úctu voči našim voličom, ale zároveň by sme nemali zabúdať, že máme úctu a zodpovednosť aj sami voči sebe.
Čiže, pani ministerka, zamyslite sa.

Vážená pani ministerka, prišli ste nám vlastne vynadať, že vôbec chceme, aby tu niekto z vlády sedel, pretože rokujeme o dokumente, ktorý už asi ani vás nebaví, pretože ste si ho takto pred rokom napísali a čítali, a v podstate viete, že to, čo tam je, sú veci, ktoré ani neviete už splniť, ani ich nesplníte, lebo za ten rok ste ich pošliapali.
O vás ako ministerke nepočuť, zamestnanci, niekdajší zamestnanci rezortu kultúry sú v podstate už dnes na úradoch práce, živia sa úplne niečím iným, pretože ste sa im otočili chrbtom. A teraz ma len tak trošku napadlo, keď ste boli zvolená za ministerku, tak vlastne jediný váš počin bol útok na Maticu slovenskú, ktorej medzitým ste stihli výrazne znížiť príspevky, v Matici tiež vďaka vám desiatky ľudí museli prepustiť, ako najstaršej kultúrnej ustanovizni na Slovensku. Neviem, prečo ste si vtedy vybrali práve Maticu ako váš taký hlavný tromf, na ktorom ste sa chceli profilovať miesto toho, aby ste sa profilovali na zamestnan... na, na aktivitách iných.
A dneska vidíme, že Csemadok začína dostávať zelenú, tak sa, ak už ste tu teda, keď ste nám sem prišli vynadať, tak by som sa rád spýtal, že ako vnímate to, že Maticu likvidujete a Csemadok idete podporovať, že či to bude z tých istých peňazí, ktoré ste ukrátili Matici, a že či si myslíte, že takto sa buduje po prvé povedomie slovenského národa, či sa takto pestuje úcta k našim dejinám a tradíciám a či si takto myslíte, že toto je správny spôsob, ako nerozdúchavať maďarsko-slovenský konflikt, keď idete podporovať Csemadok za peniaze Matice slovenskej.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, vážený pán minister, ja by som na začiatok, nemám to tu napísané, ale ja len takú rečnícku otázku. Aký je to pocit, pán Šefčík, keď vám za zjavné klamstvo, ktoré tu predvediete, zatlieskajú? Teší vás to?
Takže porovnal som si programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky z apríla 2020 s tým, o ktorom práve diskutujeme. Napriek všeobecne šírenému názoru, že je to aktuálne, je to pôvodné, z ktorého boli vypustené veci, ktoré boli za ostatný rok splnené, nie je to celkom pravda. V skutočnosti je toto programové vyhlásenie vlády rozsiahlejšie, a to kvantitatívne o 8 strán. Môžte si to spočítať.
Na úvod chcem povedať, že rovnako ako moji kolegovia zo strany HLAS - sociálna demokracia nemôžem toto programové vyhlásenie podporiť svojím hlasom, a uvediem niekoľko konkrétnych dôvodov prečo. Na úvod chcem povedať, že moje argumenty vyplývajú z mojej doterajšej činnosti, či už v samospráve, kde pôsobím 15 rokov, z toho 13 rokov ako primátor mesta, trinásť rokov organizujem destinačný manažment v cestovnom ruchu v regióne Liptov a pôvodom som poľnohospodár a potravinár, kde som na pozícii generálneho riaditeľa mliekarne strávil 11 rokov. Pôsobil som v poľnohospodárskej diplomacii aj v poľnohospodárskej prvovýrobe, aj v poľnohospodárskej štátnej správe.
Takže samospráva. Pýtam sa, aký je rozpor programového vyhlásenia a skutočnosti v oblasti verejnej správy a samosprávy. Uvediem len pár vecí. Profesné organizácie samosprávy, a to Únia miest Slovenska a ZMOS, sa domáhali a ďalej sa domáhajú riešenia problémov miest a obcí nielen finančných, ale predovšetkým kompetenčných. Aj na základe ich požiadaviek sa v programovom vyhlásení vlády - našťastie - sľubovalo a opäť sľubuje nasledovné. V, vo, v časti efektívna verejná správa sa píše:
„Jednou z priorít vlády Slovenskej republiky je zoptimalizovanie procesov vo verejnej správe tak, aby úrady nerobili zbytočne duplicitné činnosti a proces rozhodovania vo vzťahu k občanovi bol čo najjednoduchší, založený na efektívnej komunikácii medzi úradmi.“ Toto je podstatné, že: „Vláda Slovenskej republiky vytvorí komisiu na analýzu možností úpravy miestneho a regionálneho usporiadania samosprávy, ktorá bude subkomisiou komisie na štrukturálnu reformu verejnej správy pod gesciou podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre legislatívu a strategické plánovanie.“
Od tejto komisie sme si sľubovali v mestách a v obciach veľa, že budeme na jej pôde môcť prezentovať a spoločne vyriešiť problémy samosprávy. Ak sa za rok táto agenda ani neotvorila, urobte tam tak, prosím, čím skôr. Zároveň chcem pripomenúť, že strana HLAS - sociálna demokracia predložila do Národnej rady Slovenskej republiky za ostatný rok minimálne dva zákony, podotýkam, samosprávne zákon, pretože tých predložení bolo viac, ktoré by v období pandémie pomohli riešiť reálne výpadky podielových daní či získať dodatočný čas pre prípravu zavedenia systému zberu kuchynského odpadu ako organizačne a finančne náročného projektu. A výsledok - návrhy zmetené zo stola.
A využijem to, že je tu pán minister životného prostredia, keď hovoríme o kuchynskom odpade. Viete, že všetko zo všetkým súvisí. Je to veľmi finančne náročný proces. Robíme, čo sa dá. Určite sa s tým vysporiadame, ale do toho vstupuje ďalší faktor a to je zálohovanie PET fliaš, výpadok tohto sortimentu z triedeného zberu a ďalšie finančné nároky na samosprávy. Aj keď toto programové vyhlásenie vlády bude s určitosťou hlasmi koaličných poslancov schválené, možno pripomenutím tejto agendy a tých, čo budú nasledovať, si vláda Slovenskej republiky problémy samosprávy osvojí a začne ich riešiť. Možnože už len z toho dôvodu, že samospráva preukázala značnú mieru lojality voči, pri riešení pandemických problémov, ktoré sme si prežívali, a viete, že nebyť samosprávy, tak okresné úrady s ich krízovým riadením, tak ako je hlavne personálne zabezpečené, by sa tohto, tejto agendy asi nevedeli zmocniť.
Druhá téma - cestovný ruch. Ako sa prejavuje teda rozpor programového vyhlásenia vlády s realitou v oblasti cestovného ruchu, a toto programové vyhlásenie si dávalo v minulom roku a dáva aj toto to isté za cieľ a ten cieľ hovorí, že „v súlade s právom Európskej únie posúdiť zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty na všetky služby v cestovnom ruchu, pričom toto opatrenie by sa vzťahovalo na všetky služby súvisiace s cestovným ruchom, a zahrnie tak ubytovanie a stravovacie služby v hoteloch a penziónoch, ako aj služby cestovných a informačných kancelárií, sprievodcovské služby, rekreačné služby, osobnú prepravu a prenájom vozidiel, služby športových zariadení“ a tak ďalej.
Aká bola realita v roku 2020? Ministerstvo dopravy a výstavby, ktoré má v kompetencii cestovný ruch, pripravilo zodpovedný návrh niekedy v máji, júni minulého roku v súlade s trendami v Európe návrh na zníženie dane z pridanej hodnoty na uvedené veci v zmysle programového vyhlásenia vlády na 10 %. V tom čase Rakúsko znížilo túto daň na 5 % a to isté urobilo, urobila napríklad aj Veľká Británia, kde kvali... kvantifikovali dopady tohto zníženia, myslím, až 4 mld. libier. My sme to neurobili. Tiež pripravilo návrh na preplácanie rekreačných poukážok na dovolenku na Slovensku - a výsledok, návrhy neprešli koaličnou radou. Možno sa na ňu ani nedostali, nevieme, zostali v šuflíku, neprišli k nám do parlamentu, a tak nepomohli podnikateľom v cestovnom ruchu aspoň sa medzi prvou a druhou vlnou pandémie COVID-19 trochu nadýchnuť.
Prosím vás, vážená vláda, vytiahnite tie návrhy zo šuflíka, predložte ich do Národnej rady Slovenskej republiky, radi ich podporíme aj za stranu HLAS - sociálna demokracia. Snáď sa nedožijeme pravého opaku ohlásenému zvýšeniu DPH na 25 % všeobecne. To nezabije iba cestovný ruch a ďalšie odvetvia, ale ak som začal samosprávou, negatívne ovplyvní aj rozvoj miest a obcí, pretože všetko, čo budeme robiť, investície, opravy, rekonštrukcie budú o 5 % drahšie. Predstavte si, pán primátor z Kežmarku, že budeš robiť akciu za milión, tak si priprav ešte navyše 50-tisíc.
A tretie, do tretice pôdohospodárstvo. Tu by som vás poprosil o pozornosť, lebo to je dosť ťažko možno aj pochopiť, a najmä vzhľadom k tomu, že sme si zvykli na nejakú terminológiu. Na príklade kapitoly poľnohospodárstvo možno poukázať na nesprávne formulované ciele aj následnú možnú realizáciu. V programovom vyhlásení vlády sa uvádza nasledovné, to podstatné zopakujem dvakrát: Strategickým cieľom vlády Slovenskej republiky je efektívne a udržateľným spôsobom využiť prírodný potenciál Slovenska na zvýšenie úrovne vlastnej potravinovej sebestačnosti, opakujem: ... zvýšenie úrovne vlastnej potravinovej sebestačnosti a na zvýšenie podielov domácich potravín a tak ďalej, nebudem to rozvíjať. Môžte si to prečítať, je to na strane 99. To je to pôvodné, v novom je to na strane inej. V novom programovom vyhlásení už vypadlo to slovo "vlastnej potravinovej sebestačnosti". A o čo sa tu vlastne teda hrá?
Chcem upozorniť na to, že z hľadiska kontextu, v ktorom sa predovšetkým v Európskej únii poľnohospodárstvo nachádza, hovoriť o sebestačnosti vo všeobecnosti je nereálne. My sme súčasťou spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie. Boli vyjednané nejaké pravidlá, nejaké limity, kvóty a ďalšie veci, ktoré sú súčasťou poľnohospodárskej politiky, ale možno by sme si mohli za cieľ stanoviť dosiahnuť určitú mieru potravinovej bezpečnosti, pretože potravinová sebestačnosť ako..., sebestačnosť ako cieľ je dnes, na dnešnú dobu nereálna, pretože máme spoločný európsky trh, kde je voľný pohyb tovaru, kapitálu a práce. Čiže musíme rešpektovať aj toto.
Má to tri dôvody. Slovenské poľnohospodárstvo, ako som už spomenul, po prvé je súčasťou spoločného európskeho priestoru, spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá je striktne zviazaná, a tam sa z toho ťažko vymotať.
Po druhé. Dosť podstatná záležitosť je, že dostatok vlastných slovenských potravín závisí od kapacít slovenského potravinárskeho priemyslu, a ja sa obávam, že ak raz dáte dokopy dáta o tom, koľko percent spotreby vie reálne naplniť potravinársky priemysel po jednotlivých sektoroch, pochopíte, na čo som, na čo som upozorňoval, na čo upozorňujem. Nie v stave, nie, náš potravinársky priemysel nie je na dnešný deň v stave zásobiť na 100 %, dosiahnuť 100 % sebestačnosť, zásobiť slovenské obyvateľstvo potravinami, konečnými a spotrebu, myslím.
A po tretie. Zákazník sa dostáva k potravinám logicky v obchodoch a všetci viete, aká je štruktúra obchodnej siete na Slovensku, a to je ďalší limitujúci faktor pre štruktúru ponuky. Keď sme kedysi na prelome dvads... rokov ’99 - 2002 upozorňovali a navrhovali spoločne vtedy s predstaviteľmi Zväzu obchodu Slovenskej republiky príslušné kompetentné úrady, aby stanovili nejaké limity na to, koľko metrov štvorcových má mať, majú mať obchodné prevádzky v jednotlivých mestách, v jednotlivých lokalitách, nikto nás nepočúval. Dnes sú tieto kapacity alebo tie metre štvorcové predajnej plochy tak výrazne predimenzované, že, a tá štruktúra ponuky v nich je taká, že do tej sebestačnosti naozaj ťažko sa dopracovať.
Možno, keď tu dopoludnia sedel pán minister Mičovský, chcel som trošku zaadorovať pánovi profesorovi Bírešovi, ja ho poznám ako ešte z čias mliekarenských, keď sme sa chystali vstúpiť do Európskej únie, ako človeka, vtedy bol už šéfom Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, ako človeka, ktorý veľmi odborne, zodpovedne napomáhal potravinárom radou a všelijako inak, aby sa tí, ktorí sa chceli uchádzať o účasť na potravinárskom trhu Európskej únie, aby sa tam dostali, vieme, čo to bolo za proces, a teraz ma prekvapuje, že som sa dozvedel aj ja z novín, že už nie je alebo nebude riaditeľom. Ale to by nebol problém, lebo každý raz skončí, lenže problém je v tom, že by sa to mal dozvedieť od svojho nadriadeného. My sme v tejto súvislosti, strana HLAS pripravila aj plán obnovy, to asi všetci dobre viete, ako takú ponuku pre spracovateľov plánu obnovy a je naozaj veľmi zlé, keď je na kapitolu poľnohospodárstvo veľká nula a s takými cieľmi, ktoré sú v programovom vyhlásení vlády.
Takže mohol by som ešte spomenúť viacero oblastí, mohol by som rozprávať o pôsobení niektorých nominantov na postoch predsedov, prednostov okresných úradov. Možno by bolo dobré porozprávať o tom, ako sa domôcť vymožiteľnosti práva. Mnohé veci ohľadom životného prostredia určite si zaslúžia tiež pozornosť, ale myslím si, že tieto tri veci, ktoré, k ktorým mám najbližšie, som sa snažil pomenovať, a možnože, keď si to kompetentní vypočujú, dostanú, dostanú nejaký impulz.
Ešte raz opakujem, že vzhľadom k týmto veciam a k ďalším programové vyhlásenie vlády nemôžeme, ja osobne nemôžem podporiť.
Ďakujem pekne.