27. schôdza

Pán poslanec Kočiš.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Kmec, ako kariérny diplomat ste veľmi správne poznamenal, že rozdiel v programovom vyhlásení prvej a druhej Matovičovej vlády je skoro žiaden alebo možno iba minimálny.
Za prvej vlády Igora Matoviča, ktorá sa v podstate v diplomatických kruhoch a v diplomatickom svete stala nieže nedôveryhodným partnerom, ale stala sa veľmi smiešnym partnerom nielen v bránach Európskej únie, ale tento smiech sa presunul aj mimo náš európsky priestor, dokonca to sa, sa to stalo v celosvetovom meradle. Diplomacia, akú viedol tento samozvaný diplomat amatér, sa nedá nazvať nijako inak ako diplomacia, ktorá nemá na území Slovenskej republiky alebo aj na území Európskej únie obdobu. Kde sa tento človek naozaj pohol, ponížil slovenský diplomatický zbor a dostal ho na úplne dno. Matovič to hral, ako ste správne poznamenal, aj na Východ, aj na Západ, čiže tu sa prejavila tá jeho schizofrenická povaha, kde sa nevedel rozhodnúť, či už čihí, alebo hota.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí tomu dávalo však ten svoj správny smer a orientovalo sa výlučne na Západ, kde dochádzalo zase iba medzi konfliktnou situáciou medzi ministrom Korčokom a týmto samozvaným diplomatom amatérom z Trnavy.
Dehonestovanie kariérnych diplomatov počas zahraničných ciest do Maďarska a do Ruskej federácie z dôvodov, ako sám uvádzal, že nedôveruje a neverí týmto ľuďom, a nahrádza ich poslancami Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí na tomto probléme slovenskej diplomacie profitujú a rozdúchavajú zbytočne národnostné vášne.
Čiže slovenská diplomacia za vlády Igora Matoviča klesla naozaj na samé dno.

Pán poslanec Taraba.

Pán kolega Kmec, spomenul si návštevu slovenskej delegácie v Maďarsku ako určité také dno zahraničnej politiky.
Ale ja si myslím, že lepšie si ju pripomenieme, keď si predstavíme, že by prišiel maďarský minister financií na návštevu Slovenska, zobral by si predstaviteľa slovenskej menšiny žijúcej v Maďarsku, prišiel by na rokovanie na Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky a dal by si podmienku, že maďarský veľvyslanec musí vypadnúť z toho stretnutia, pretože inak to rokovanie nebude úspešné. Tak presne takto, presne takto s otáznikmi to celé prebehlo a môžme si len teraz domnievať, že čo si Maďari môžu o nás myslieť.
Ale baviť sa o dôvere vlády, keď napríklad dnes pani tu prítomná ministerka Kolíková úplne bez hanby povie, že referendum je protiústavná vec, pretože občania, podľa logiky asi ministrov tejto vlády, majú zvrchovanú moc len v momente, keď niekoho volia. Oni potom sú vazali štyri roky a musia rešpektovať kohokoľvek a štyri roky nemajú právo sa vyjadriť a nikoho odvolať.
Takže toto je úplne iný koncept štátu, a práve preto, práve preto budeme chrániť ľudské občianske práva, pretože tento rok bol veľmi čiernym rokom našej histórie, kedy sme videli, že predstavitelia tejto vládnej koalície si všetko prispôsobujú podľa svojho aktuálneho naladenia, a nie podľa nejakých hodnôt.

Pán poslanec Pellegrini.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Chcem poďakovať kolegovi poslancovi Kmecovi, že trošku ozrejmil ten medzinárodný rozmer slovenskej diplomacie v tom, že poukázal na to, že dá sa robiť diplomacia aj inak, profesionálne, odborne a že Slovensko môže mať dobré vzťahy na všetky svetové strany bez toho, aby sa muselo niekomu podkladať. Peter bol veľvyslancom v tých najdôležitejších štátoch a potom bol môj poradca, keď som bol predsedom vlády, a z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že tak ako som bol na 1. mája alebo 2. mája v Bielom dome u Donalda Trumpa, tak ani nie do 30 dní v ten istý mesiac som bol s premiérom Medvedevom v Moskve a s prezidentom Putinom v Petrohrade. Tak ako som vo februári jedného roka diskutoval v paneli na ekonomickom fóre v Davose ešte vtedy s ministerkou obrany Ursulou von der Leyen, ktorá hovorila spolu so mnou o tom, ako vidíme budúcnosť Európy, v tom istom roku som vystupoval spolu s čínskym prezidentom, s ruským prezidentom a generálnym tajomníkom OSN na petrohradskom ekonomickom fóre. A všade sme boli prijatí ako rešpektovaná krajina, hoc malá, ale jednoducho diplomaticky obratná, bez toho, aby sme sa niekomu museli podkladať, skláňať alebo s niekým viesť nejaké spory. Tak si ja predstavujem politiku, ktorú má robiť naša diplomacia, do ktorej sa majú miešať len tí, čo jej rozumejú.
Žiaľ, za posledný rok Slovensko stratilo svoje renomé, hoc sme úspešne predsedali OECD, predsedali sme Valnému zhromaždeniu OSN a o ďalších našich úspechoch diplomacie by som mohol hovoriť ešte dlho. Žiaľ, mám obavu, že škody, ktoré boli na tejto, na tomto poli spáchané za posledný rok tejto, tejto vlády a hlavne týmito amatérmi, ktorí sa starajú do toho, do čoho sa nerozumejú, v oblasti medzinárodnej politiky sa budú naprávať ešte veľmi, veľmi dlho.
Ďakujem ti za tvoje vystúpenie.

Pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Pán Kmec, povedali ste, že už pri prvom prograso..., programovom vyhlásení Matovičovej vlády ste upozorňoval na možné problémy a nebezpečenstvá. Dovolím si povedať, že najväčšie nebezpečenstvo bol na základe skutočností z minulosti hlavný líder všetkých bláznovstiev v parlamente minulých období sám Igor Matovič. Igor Matovič ako minister financií tu mal sedieť, presne na mieste tu, kde sedela pani Milanová a teraz sedí pani Kolíková. Na financiách záleží v tejto situácii najviac. Čiže ony pani, obidve pani ministerky sú len akési zástupné ministerky financií odborníka na podvody Igora.
A keď vy ste upozorňoval na nebezpečenstvá vtedy, ja teda upozorňujem na skutočnosť, že Matovič ako minister financií nie je vôbec ako cap v kvetinovej záhrade, to je ako bizón dovezený z Veľkého kaňonu z Ameriky a vypustený do záhrady vo Versailles. A to, čo nastváral v zahraničí, na to je len podľa, na to sa dá povedať len podľa východniarskeho hesla: „Kadzi gadžo chodzil, tam ľen hanbu robil.“
Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Krúpa.

Ďakujem za slovo. Ja by som len na margo vystúpenie, vystúpenia pána poslanca Kmeca poukázal na pár takých drobností, ktoré sa stávali aj za predošlých vlád. A také tie faux pas medzinárodné a diplomatické, ktoré sa udiali, tých bolo tiež viacej.
Stačí si spomenúť na Počiatka alebo si spomeňme na vydupanie si návštevy pána Fica a jeho vlády u pána Obamu, kde sme si potom doniesli nejakých teroristov z Guantánama. Spomeňme si na pána Danka, ktorý mal vlastnú zahraničnú politiku, chodil sa skláňať do Tatarstanu a robil hanbu, kade chodil.
Tu ten rozdiel je jeho oproti vám, že my máme jednotnú zahraničnú politiku. A tá je nepopierateľná a o tom veľmi dobre viete.
Čo sa týka, ja len zareagujem na pár vašich vecí, čo sa týka civilného krízového manažmentu. Nielen vaše vlády, ale v podstate všetky predošlé vlády absolútne ignorovali civilný krízový manažment. Neinvestovalo sa do toho ani päť korún. Máme vyše 20 rokov starý koncept domáceho krízového manažmentu. Vaše vlády sa tomu vôbec nevenovali. Štátne hmotné rezervy za posledných päť rokov, čo tam Kičura bol, nevyčlenili ani päť korún na civilný krížový manažment a to sme videli, keď vypukla pandémia. Takže asi toľko by som k tomu povedal.
A preto aj potom tu môžte akože určitým spôsobom aj trošku oprávnene kritizovať, že nasadenie armády, ale to vyplýva vyslovene z toho, že nebol žiadny civilný krízový manažment, je absolútne zdecimovaný, čiže boli sme nútení robiť veci, ktoré by sme za normálnych okolností, keby tento štát fungoval za vás, robiť nemuseli.
Ďakujem.