28. schôdza

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, chcel by som zareagovať možno nejakým upresnením faktov, alebo daním do kontextu to, čo ste vlastne obaja teraz ako opoziční poslanci kritizovali alebo namietali, tak chcem povedať, že v zásade s oboma vami súhlasím, s tým, čo ste povedali, akurát je tam ešte niečo, čo treba dodať. A to spôsobilo, prečo nakoniec ten návrh zákona prešiel nejakou modifikáciou. My sme od začiatku presadzovali, a nie je žiadnym tajomstvom, že na ministerstve práce, tak ako mal od začiatku na starosti tú prvú pomoc, prvú pomoc plus a prvú pomoc plus-plus mal na starosti pán štátny tajomník Ažaltovič, tak od začiatku dostal za úlohu pripraviť aj ten trvalý návrh práve na základe odladenia toho, že čo v prvej pomoci fungovalo, aké boli problémy.
Od samého začiatku sme chceli, aby vznikol nový fond zamestnanosti presne takým spôsobom, ako sa ste navrhovali aj vy, ktorý by bol priebežne napĺňaný. Vypočítali sme to, že by to malo byť zhruba 150 miliónov eur ročne a na základe toho vlastne by sme priebežne vzhľadom na to, že takáto veľká ekonomická kríza celospoločenská sa opakuje zhruba raz za desať rokov, tak by to malo garantovať vlastne priebežné napĺňanie toho fondu zamestnanosti tak, aby kedykoľvek bolo možné z neho čerpať. Takýto bol zámer, on je logický, správny, akurát teraz treba povedať to b).
Je úplne logické to, čo ste povedali, pán poslanec Tomáš, že by mali zamestnanci aj zamestnávatelia, tak ako v Nemecku, prispieť časťou svojich odvodov a vláda samozrejme tak isto na plnenie tohto, tohto fondu, aby sa za tých približne desať rokov naplnil na ten, na ten predpokladaný strop a potom by tie peniaze už mohli byť používané aj iným spôsobom. Ale keď sme si kládli otázku, či teraz uprostred tej pandémie a práve teraz, keď budeme musieť vlastne, ak pandémia skončí, čo dúfajme, že končí, prejsť na normálny ekonomický chod, či teraz chceme zaťažiť tých zamestnancov a zamestnávateľov tým, že budú musieť nejakú časť odvodov mať viazané na plnenie tohto fondu zamestnanosti.
Druhá vec, ktorá je, mali sme dve možnosti. Mohla ešte potom vláda fungovať takým spôsobom, že by si povedala okej, tak vláda bude plniť ten fond tými 150 miliónmi ročne, každý rok až do momentu, kým sa nenaplní, no a potom si treba položiť otázku, čo je lepšie v súčasnej situácii? Použiť tých 150 miliónov ročne na sociálne opatrenia, ktoré môžu pomôcť ľuďom? Použiť ich na to, aby sme robili nejakú aktívnu politiku na trhu práce, aby sme podporovali vznik nových pracovných miest? Alebo sa uspokojíme s tým, že, áno, najbližších desať rokov nepoužijeme každý rok 150 miliónov eur, ale o desať rokov budeme mať naplnený fond zamestnanosti. A potom sme sa pozreli na ďalší fakt, ja som si to teraz, aby som vám to povedal presne, viete, koľko štát musel minulý rok vložiť do Sociálnej poisťovne vzhľadom na pandémiu tie zvýšené náklady? Deväťsto sedemdesiat miliónov eur, čiže takmer miliarda. Štát ručí, teraz by som to povedal, za výkon a záväzky Sociálnej poisťovne, to všetci vieme. A zdá sa teda aj mne, aj toto presvedčilo aj mňa, že je v súčasnej situácii lepšie, a tá miliarda minuloročná je dôkazom toho, že štát to robí. Keď sa udeje, tak jednoducho, a teraz, ako to štát urobí? No v tom momente krízy si požičia peniaze, aby zasanoval chod Sociálnej poisťovne. No ale tých desať rokov dovtedy, kým teraz predpokladáme tú, hovoríme o kríze veľkého rozsahu, lebo na také tie bežné výpadky, ktoré, ktoré sú lokálne alebo výnimočné, tak to, samozrejme, bude vedieť Sociálna poisťovňa zvládnuť. Preto sa nám zdalo logické a správne, a na tom riešení dnes ja zotrvávam, radšej použiť tých 150 miliónov eur ročne na podporu nových pracovných miest a sociálnych opatrení, aby sme sa čím skôr z tejto krízy dostali, ako tých 150 miliónov, bolo by to síce pekné, ale ukladať každý rok na jeden účet, kde by sme ich nepoužili, kde by takpovediac ležali ľadom. Toľko na vysvetlenie.
Pán poslanec, spomenuli ste viackrát, že tá miliarda sa mala presunúť. Máte pravdu, mala sa presunúť. Objektívne treba povedať, že kolegovia vo vláde miliardu presunuli. Väčšina išla na pomoc ľuďom v našom rezorte, ale išla aj do zdravotníctva na riešenie problémov s covidom. Áno, myslím si, že sa mala presunúť. Ak by všetky rezorty ostatné naozaj do bodky minuli tie zdroje, ktoré majú k dispozícii, prosím. Ale všetci sa asi obávame, že to nestihnú minúť a že je to veľká škoda.
Posledná vec SZČO. Znovu sme to boli my, ktorí sme presadzovali veľmi urputne, aby SZČO boli súčasťou tejto schémy, lebo si uvedomujeme, že nemôžu zostať bez podpory, keď príde takáto krízová situácia. Je tam jeden psychologický problém a jeden objektívny. Ten psychologický je, že pre SZČO by to s istotou znamenalo, že by museli platiť o trochu vyššie odvody. A oni sami to odmietali. To znamená, ťažko niekoho, nevravím, že všetci, hej, ale bol, bol voči tomu odpor. Tak ťažko niekoho tlačiť do niečoho, že mu povieme presne s tým logickým, no vieš, ale raz za nejaký čas príde nejaká kríza a vtedy budeš potrebovať nejaké peniaze, no ale musíš si priplatiť viacej. Mimochodom nebolo to až tak veľa. My sme to vypočítali na nejakých 5-7 eur mesačne, že to by bolo to zvýšenie, zvýšenie odvodov. Čiže ono by to bolo obhájiteľné, ustáteľné. Ale viete, čo je väčší problém? Osemdesiat percent SZČO platí iba minimálne odvody. A keď si vypočítate, že ako by vychádzala z toho tá podpora na základe tej schémy z kurzarbeitu, na ktorej sa všetci zhodli, že takto by to mohlo byť, tak by to vychádzalo tak málo, že zrejme, že v tej, v tom krízovom stave, v čase, v období by aj tak štát ešte musel nejako pomôcť. A preto sme sa rozhodli ísť takou cestou, že keď sa prejde na trvalý kurzarbeit, tak čo sa týka SZČO, necháme v platnosti nejakú schému, zjednodušene povedané tú dvojku alebo štvorku z prvej pomoci, v nejakej modifikovanej verzii, aby vlastne aj oni mali istotu, že keď bude treba, tak existuje schéma, kde môžu dostať pomoc.
Čiže aby som to zhrnul. Všetko to, čo ste povedali, je relevantné a zvažovali sme to veľmi dlho. A áno, na úvod alebo na začiatku tých rokovaní, keď bola koncepcia, keď sme o tom hovorili aj s ministerstvom financií, s ďalšími a ja som zotrvával na tom vašom presvedčení, ktoré ste dnes deklarovali, ale zdá sa mi, že v tejto situácii by bolo hazardom a rizikom, keď všetci volajú, aj vy ako opozícia logicky, že kto rýchlo dáva, dvakrát dáva. Čiže zdalo sa mi, zdalo sa nám celej vláde aj sociálnym partnerom, nakoniec veď preto to podporili, oni tiež mali tú predstavu, aj zamestnávatelia aj zamestnanci, podobnú ako vy. Ale preto to asi podporili, aspoň ja to tak odhadujem, že proste tých 150 miliónov ročne, ktoré môžeme používať na vznik nových pracovných miest, je asi teraz efektívnejšie použiť hneď, nech ich takpovediac akože nechať ležať ľadom desať rokov a potom raz za desať rokov ich použiť.
Ďakujem veľmi pekne. A teda ďakujem aj za prípadnú podporu a verím, že toto bude jeden z takých konsenzuálnych návrhov zákonov, ktorý samozrejme, že určite po roku, po dvoch prejde nejakou novelizáciou vzhľadom na aplikačnú prax, pripomienky z praxe. Podstatné je, že nejaký mechanizmus sa podarilo dohodnúť taký, že ide naprieč asi aj politickým spektrom, ale aj naprieč zamestnávateľmi, zamestnancami a potom už vylepšovať to, to už je otázka, ktorá sa bude dať potom ďalej robiť.
Ďakujem.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ už asi nebude chcieť zaujať stanovisko. Pán spravodajca? Takisto nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje teraz prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 497. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 515. Prosím pána podpredsedu vlády Slovenskej republiky Štefana Holého, aby vládny návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 497.)

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dôvodom vypracovania tohto vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určitého výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrhom zákona sa zabezpečuje čiastočná implementácia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o dohľade nad trhom a súlade výrobkov s technickými predpismi z oblasti posudzovania zhody a implementácia niektorých ďalších nariadení Európskeho parlamentu a Rady najmä vo vzťahu k ustanoveniu orgánov dohľadu a notifikujúce autority pre nové skupiny určených výrobkov, ktorými sú hnojivá a bezpilotné letecké systémy.
Predmetom návrhu zákona bude aj úprava niektorých ustanovení zákona, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe, najmä úprava procesných ustanovení týkajúcich sa autorizácie, ktorá by mala podnikateľským subjektom uľahčiť prehľad o ich rozsahu autorizácie, ako aj jednoduchšie preukazovanie svojho oprávnenia v rámci iných správnych konaní. Ďalej sa spresňuje postup udeľovania tzv. výnimiek úradom a dopĺňa sa oprávnenie úradu vykonávať kontrolu nad certifikátmi pre zdravotnícke pomôcky vydané notifikovanými osobami v oblasti zdravotníckych pomôcok.
Novelizácie ďalších zákonov súvisia s implementáciou nariadenia Európskeho parlamentu a Rady po dohľade nad trhom a súlade výrobkov, nariadenia o jednotnej digitálnej bráne a ďalšími nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady, ako aj s požiadavkami vyplývajúcimi z aplikačnej praxe.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľa. Ja teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Rastislavovi Jílekovi.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 497.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 11. júna 2021 a v gestorskom výbore do 14. júna 2021.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Prosím zaujmite miesto pre spravodajcu. Ja teraz otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Tým pádom vyhlasujem aj všeobecnú rozpravu za skončenú. Predpokladám, že pán navrhovateľ, ani pán spravodajca sa nevyjadria k rozprave, ktorá neprebehla. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teraz pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je uvedený ako tlač 435. Spoločná správa výborov má tlač 435a.
Prosím teraz pána podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky pána Igora Matoviča, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

[Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 435.]

Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, cieľom návrhu zákona je najmä transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2019/2034 z 27. novembra 2019. Cieľom smernice je zabezpečiť, aby sa na investičné spoločnosti vzťahovali požiadavky týkajúce sa kapitálu, likvidity a ďalšie kľúčové prudenciálne požiadavky a zodpovedajúce opatrenia dohľadu. Cieľom smernice je, smernice Solventnosť II je posilnenie výmeny informácií medzi orgánmi dohľadu a európskymi orgánmi dohľadu. Zmeny sa týkajú aj vytvárania platforiem spolupráce, ktoré sú účinným nástrojom na dosiahnutie intenzívnejšej a včasnej spolupráce medzi orgánmi dohľadu, a teda na zlepšenie ochrany spotrebiteľa. Cieľom smernice je zároveň vyňatie z rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu 2014/65 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica, ďalšia poskytovateľov služieb hromadného financovania. Návrh bol dostatočne predstavený aj v prvom čítaní. Súčasťou návrhu zákona sú aj ďalšie legislatívne úpravy vyplývajúce z aplikačnej praxe, ako napríklad poznatky týkajúce sa aplikačnej praxe súvisiace s transpozíciou smernice MiFID II.
Na záver mi dovoľte požiadať vás o podporu pre prijatie a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán podpredseda. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Ja teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi predsedovi výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Mariánovi Viskupičovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o cenných papieroch a investičných službách. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 612 zo dňa 16. marca 2021 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Výboru NR SR pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru NR SR a Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti. Zároveň určila výbor pre financie a rozpočet ako gestorský a lehoty na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi výbor pre financie a rozpočet svojím uznesením č. 172, ústavnoprávny výbor uznesením č. 262 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 163.
Z uznesení výborov uvedených v bode III. tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené pod bodom IV. spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: v oboch bodoch spoločnej správy č. 1 a 2 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 179 zo dňa 4. mája 2021. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcu. Ja teraz otváram rozpravu, do ktorej som dostal písomnú prihlášku. Písomne sa prihlásil pán spravodajca pán poslanec Marián Viskupič.
Nech sa páči.