28. schôdza

Vážení kolegovia, dôvodom návrhu zákona je implementácia smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2019/1160, pokiaľ ide o cezhraničnú distribúciu podnikov kolektívneho investovania, ktorej hlavným cieľom je odstránenie prekážok, ktoré doteraz bránili správcom fondov kolektívneho investovania plne využívať výhody vnútorného trhu pri cezhraničnej distribúcii fondov kolektívneho investovania.
Návrhom zákona sa upravujú aj podnety z aplikačnej praxe, najmä z oblasti alternatívnych investičných fondov. Ide o legislatívne úpravy, ktorými sa spresňuje znenie zákona s cieľom jeho jednoduchšej aplikácie, čo by malo napomôcť k ďalšiemu rozvoju segmentu kolektívneho investovania. Rozširujú sa tiež možnosti kolektívnej, pardon, Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad subjektami, ktoré konajú v rozpore so zákonom o kolektívnom investovaní a bez príslušného povolenia.
Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy a predpokladá sa pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie zvýšením konkurencieschopnosti správcov fondov kolektívneho investovania.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Na záver mi dovoľte požiadať vás o podporu pre prijatie a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona. Národná rada uznesením č. 614 zo 16. marca 2021 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Výboru NR SR pre financie a rozpočet a tiež Ústavnoprávnemu výboru NR SR. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady toto stanovisko:
1. Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi: výbor pre financie a rozpočet svojím uznesením č. 173 zo dňa 27. apríla 2021 a tiež ústavnoprávny výbor svojím uznesením č. 264 zo dňa 28. apríla 2021. Z uznesení výborov uvedených v III. bode tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené pod bodom IV. spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 4 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 181 zo dňa 4. mája 2021.
Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, odo mňa dneska poslednýkrát úvodom pár slov ku odôvodneniu pozmeňujúceho návrhu a následne ho prečítam, jeho úplné znenie.
Pozmeňujúce návrhy k predmetnému návrhu zákona vyplynuli z časti A stanoviska Odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky k tlači 437, ktorými sa zabezpečuje úplná transpozícia smernice EÚ 2019/1160 a tiež sa navrhuje úprava z dôvodu riešenia legislatívno-technických nedostatkov a podnetov z praxe.
V bode 1 sa rieši úprava podnetu z aplikačnej praxe k nepovolenej propagácii kolektívneho investovania osobami, ktoré síce priamo nezhromažďujú peňažné prostriedky, ale vykonávajú nepovolené činnosti v mene subjektu, ktorý nemá povolenie na zhromažďovanie peňažných prostriedkov verejnosti.
V bodoch 2 a 3 ide o jasnejšiu úpravu v dotknutých ustanoveniach a vypustenie duplicitnej vety z § 136 ods. 5, ktorý pripúšťa aj nepeňažné plnenie ako úhradu predajnej ceny z cenného papiera špeciálneho fondu kvalifikovaných investorov. Body 4 a 5 vyplynuli z časti A stanoviska odboru legislatívy a aproximácie práva k tlači 437, ktoré sa týkajú transpozície Smernice EÚ z roku 2019 č. 1160.
Teraz by som si dovolil prečítať úplné znenie pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča, Petra Cmoreja, Jozefa Hlinku, Tomáša Lehotského a Milana Kuriaka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov, tlač 437.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov, tlač 437.
1. K čl. I - bod 2
V čl. I bod 2 znie:
„2. § 2 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
„(6) Zakazuje sa umožniť alebo uľahčiť inému vykonávať kolektívne investovanie v rozpore s týmto zákonom propagáciou takejto činnosti alebo zabezpečením takejto činnosti iným spôsobom.“.“.
2. K čl. 1 - bod 16
V čl. I bod 16 znie:
„16. V § 13 odsek 6 znie:
„(6) Predajná cena podielového listu sa nesmie uhrádzať inak ako peňažným plnením na bežný účet vedený pre otvorený podielový fond, ak § 136 neustanovuje inak. Správcovská spoločnosť je povinná ustanoviť vo vnútorných aktoch riadenia postupy, ak nedokáže identifikovať platbu, ktorá je uhradením aktuálnej ceny podielového listu. V čase od uhradenia aktuálnej ceny podielového listu do vydania podielového listu je správcovská spoločnosť oprávnená držať platbu na účte podľa prvej vety, alebo na osobitnom účte nepriradených platieb (ďalej len "zberný účet").“.“.
3. K čl. I - bod 62
V čl. I bode 62 v § 136 ods. 5 sa vypúšťa prvá veta.
4. K čl. I - bod 68
V čl. 1 bode 68 v § 141 ods. 6 písmeno b) znie:
„b) samostatne, alebo prostredníctvom tretej osoby, na ktorú sa vzťahuje dohľad a právne predpisy, ktoré upravujú činnosti, ktoré sa majú vykonávať, alebo obidvoma spôsobmi.“.
5. K čl. I - bod 84
V čl. I bode 84 v § 150c ods. 10 poslednej vete sa slovo „zaslaní“ nahrádza slovom „odoslaní“.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem. Ja sa chcem poďakovať za jednu zmenu, ktorú sa nám podarilo dohodnúť na ministerstve financií, nemám to teraz pred sebou, myslím, že to bol § 2, týka sa pôsobenia a právomocí NBS-ky pri povedzme že odhaľovaní alebo potieraní nekalých činností, a to proste vydávania sa nejakej činnosti za kolektívne investovanie, keď niekto zhromažďuje peniaze za účelom kolektívneho investovania a nemá, nemá na to príslušné oprávnenia a nie je to správcovská spoločnosť. Tam bola už aj v návrhu nejaká formulácia, ktorá nebola úplne zreteľná, takže nahradili sme ju presnejšou formuláciou, aby som vám to aj priblížil, že k čomu to bude, tak napríklad, ak si spomínate, naposledy na východe prišli obyvatelia o nejakých 12 alebo 15 miliónov, keď "mladý finančník" ich nahováral na Purex a cez rôzne mandátne zmluvy vyzbieral peniaze a chcel ich, teda vraj ich investoval, nakoniec z toho bola malá fonsil schéma, myslím, že teraz ho po asi práve roku pustili z väzby, som čítal v novinách. Takže pevne dúfam, že na základe tohto ustanovenia práve takéto nekalé činnosti bude možné potierať a som rád, že aj ministerstvo financií, aj NBS-ka súhlasila, aby sme v tejto aktivite ešte pokračovali aj prípadne ďalej v zákone o ochrane spotrebiteľa, takže čakám, že budeme mať k tomuto ešte nejakú diskusiu. Ďakujem.

Ďakujem, Peťo, za podrobnejšie vysvetlenie, fakt k tomu nie je čo dodať. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, milé poslankyne, milí poslanci, ďakujem veľmi pekne za slovo. Týmto návrhom zákona sa v čl. 1 implementuje čl. 3 ods. 1 a čl. 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 2019/880, upravujú sa podmienky režimu nelegálne dovezených kultúrnych predmetov v rámci obchodovania s nimi na území Slovenskej republiky. V čl. 2 sa novelizuje Colný zákon v rozsahu vynútenom novelizáciou zákona o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty č. 1.
Samotné nariadenie č. 2019/880 reguluje vstup a dovoz tovaru kultúrnej hodnoty na colné územie Európskej únie, čím sa dopĺňa právny rámec Európskej únie o obchodovaní s tovarom kultúrneho charakteru. Doteraz tento rámec reguloval iba vývoz tovaru kultúrneho charakteru a navrátenie nezákonne vyvezených predmetov kultúrnej hodnoty.
Všeobecným verejným záujmom pri dovoze je predovšetkým, aby sa neobchodovalo s kultúrnymi predmetmi, ktoré boli odcudzené, získané nezákonným obchodom, neoprávneným privlastnením alebo drancovaním v prostredí ozbrojeného konfliktu či nezákonne archeologickými vykopávkami získané alebo nezákonným vyzdvihnutím z mora, rieky alebo jazera. Všeobecným záujmom je aj to, aby sa neobchodovalo s predmetmi, ktoré boli vyvezené z krajiny pôvodu v rozpore s jej právnymi predpismi.
Návrh tak reaguje nielen na nelegálny medzinárodný obchod s archeologickými nálezmi, ale aj na nedávnu skúsenosť z ozbrojených konfliktov v Sýrii a Iraku, ktoré popri ničení pamiatok boli sprevádzané masívnym takpovediac výpredajom ukoristených kultúrnych pamiatok a zbierok múzeí. Návrh zákona preto zakazuje obchodovanie s nelegálne získanými alebo nezákonne dovezenými predmetmi kultúrnej hodnoty. Tento zákaz sa vzťahuje aj na príležitostný predaj na internete.
Podľa správy Európskej komisie z roku 2019 je nezákonný obchod s predmetmi kultúrnej hodnoty nielen ohrozením kultúrneho dedičstva, ale výnosy z neho sa používajú aj na financovanie organizovaného zločinu, korupcie a ozbrojeného násilia, hoci medzinárodní hráči ako UNESCO, Svetová colná organizácia, Európska rada či Európska únia prijali množstvo nástrojov na zamedzenie tejto nezákonnej činnosti. Nedostatok spoľahlivých dát cezhraničného pohybu predmetov kultúrnej hodnoty znižuje efektivitu týchto opatrení. Štúdia tiež konštatuje presun nezákonného obchodu do on-line priestoru najmä pri drobných predmetoch, akými sú napríklad mince.
Z obmedzených dostupných zdrojov správa Európskej komisie odhaduje, že európski predajcovia na území Európskej únie ročne predajú starožitnosti rôznej proveniencie v hodnote medzi 64 až 318 miliónov eur a stredoveké mince v objeme 56 miliónov eur. Zo zdokladovaných transakcií však nie je možné identifikovať, koľko predmetov bolo predaných nezákonne, napríklad ide o falzifikáty, ukradnuté alebo stratené predmety. Nemecká štúdia na vzorke 6 000 predmetov kultúrnej hodnoty obchodovaných v Nemecku na základe expertných odhadov identifikovala 33 % ako falzifikáty.
Z predmetov pochádzajúcich z konfliktných zón ako Sýria a Irak menej ako 10 % bolo možné identifikovať ako legálne predávaných, ostatné boli v tzv. šedej zóne, kedy zákonnosť nie je z dokumentácie možné verifikovať.
Návrh nového zákona je primárne predkladaný na účely adaptácie národnej právnej úpravy na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 2019/880 o vstupe a dovoze tovaru kultúrnej hodnoty. Cieľom nariadenia je zvýšiť efektívnosť ochrany tovarov kultúrnej hodnoty zosúladením legislatívy na národnej úrovni. Navrhovaný zákon predstavuje zatiaľ len čiastočnú implementáciu nariadenia, prvú fázu adaptácie vnútroštátneho predpisu. Na základe čl. 3 ods. 1 nariadenia je zakázaný vstup kultúrnych hodnôt uvedených v časti A prílohy, je na colné územie Európskej únie, ktoré opustili územie krajiny, ktoré boli vytvorené alebo objavené v rozpore s jej právnymi predpismi. Členské štáty sú povinné prijať opatrenia, ktoré sa uplatnia, ak bude uvedený zákaz porušenia, dôjde k pokusu o nelegálny vstup kultúrneho statku. Preto návrh zákona stanovuje postup kompetentných orgánov Slovenskej republiky, to znamená colný úrad a ministerstvo kultúry v tomto prípade, ktorý sa uplatní, ak by táto situácia nastala, a to od zadržania potencionálneho kultúrneho statku colným úradom, cez bezpečné uchovanie zadržaného predmetu príslušnou odbornou organizáciou, to znamená buď Národným múzeom, alebo Národnou knižnicou, alebo Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky a rozhodnutie ministerstva kultúry o zabavení predmetu kultúrnej hodnoty až po jeho vrátenie do krajiny pôvodu.
Neprijatím tohto predpisu by vznikla nejasná situácia, ako postupovať v prípade, že by sa takáto situácia odohrala a v minulosti k nej aj došlo. Jedným z konkrétnych prípadov zo slovenskej praxe je napr. zaistenie 16 ikon, ktoré boli privážané občanom Ukrajiny cez slovensko-ukrajinskú hranicu vo Vyšnom Nemeckom v januári 2019. Vtedy Šarišské múzeum veľmi profesne a odborne poskytlo colným orgánom súčinnosť pri identifikácii, popise a oceňovaných zadržaných ikon. Kriminálny úrad Finančnej správy v Košiciach, ktorý danú situáciu riešil, požiadal od samého začiatku o súčinnosť Šarišské múzeum v Bardejove, ktoré sa špecializuje na ikony a ikonopisecké pamiatky, ako jedinej špeciálnej, múzejnej expozícii zameranej na ikony a vo svojom štatúte má zber takýchto pamiatok z celého územia Slovenska.
Kriminálny úrad Finančnej správy v Košiciach sa snažil získať ďalšie informácie o pôvode daných ikon, taktiež ministerstvo kultúry prostredníctvom oslovenia Interpolu sa pokúšalo dostať k relevantným informáciám o pôvode, ale bezvýsledne. Dané ikony zabavené občanovi Ukrajiny, ktoré mu pri colnej kontrole boli nájdené v kabíne automobilu pri dôkladnej colnej prehliadke, boli v rámci colného konania zabavené a samotný vlastne občan Ukrajiny bol obvinený, uznaný vinným a odsúdený. Podľa § 83 ods. 2 Trestného zákona sa zhabané ikony vtedy stali majetkom štátu. Vtedy na základe Trestného zákona sa vlastníkom zhabanej veci stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd však vo svojom výroku trestného rozkazu v danej veci nerozhodol, resp. neuviedol, že uvedené predmety kultúrnej hodnoty dáva explicitne do správy rezortu ministerstva kultúry, ktoré v mene Slovenskej republiky v rámci svojej vecnej príslušnosti plní a koordinuje úlohy vyplývajúce z medzinárodných záväzkov v kultúrnej oblasti.
Tieto predmety si potom prešli skutočne takou menšou odyseou, kedy sa najprv stali majetkom rezortu ministerstva financií, navyše v depozitnej správe Šarišského múzea, ktorého zriaďovateľ je samosprávny kraj a nie štát. Napokon samotné toto múzeum oslovilo ministerstvo kultúry, aby mu mohli byť dané ikony takto zverené do správy.
Takže tento návrh zákona rieši práve aj tie postupy, aby boli jasné, čisté a aby sa vedelo, keď sa predmet kultúrnej hodnoty k nám už nelegálne dostane, na naše územie, aby bol jasne stanovený postup a proces, ako sa s týmto predmetom, resp. predmetmi má nakladať. Tieto postupy sú definované v § 9a až 9f, kde sa upravuje postup colných úradov a ministerstva kultúry, to je práve ten spomínaný príklad. V prípade podozrenia dôjde k zadržaniu predmetu kultúrnej hodnoty, následne sa posúdi ministerstvom kultúry, či je možné ho prepustiť do navrhovaného colného režimu, alebo sa vyžaduje odborné posúdenie odbornou inštitúciou v pôsobnosti ministerstva. Ak sa preukáže, že predmet je kultúrnym dedičstvom iného štátu a opustil jeho územie v rozpore s jeho právnymi predpismi, zadržaný predmet sa zhabe v prospech Slovenskej republiky, inak sa predmet vráti tomu, komu bol zadržaný. Po zhabaní predmetu začne ministerstvo kultúry s návratovým konaním do krajiny pôvodu predmetu kultúrnej hodnoty.
Účinnosť tohto zákona sa navrhuje od 1. augusta 2021. Vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila predkladaný návrh zákona na svojom rokovaní v marci 2021.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona a jeho postúpenie do ďalšieho legislatívneho procesu.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 11. júna 2021 a gestorský výbor do 14. júna 2021.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi stručne uviesť jednotlivé oblasti predkladanej právnej úpravy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Návrh zákona rieši:
Po prvé, rozšírenie národného registra zdravotníckych pracovníkov o údaje z centrálneho registra zdravotníckych pracovníkov v ďalšom vzdelávaní. Tu sa docieli, aby právnou úpravou údaje z existujúceho centrálneho registra zdravotníckych pracovníkov o ďalšom vzdelávaní boli súčasťou národného registra zdravotníckych pracovníkov, ktorého údaje spravuje a prevádzkuje národné centrum zdravotníckych informácií. Dôvodom takéhoto riešenia je skutočnosť, že v súčasnosti vedie centrálny register zdravotníckych pracovníkov o ďalšom vzdelávaní Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave, pričom podľa platnej úpravy by tento register od 1. septembra 2021 malo viesť Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. V návrhu teda ide o systémové riešenie.
Po druhé je to vytvorenie právneho základu národného registra prijímateľov zdravotnej starostlivosti.
Po tretie, poskytovanie údajov o ordinačných hodinách a doplnkov o ordinačných hodinách od samosprávnych krajov národnému centru zdravotníckych informácií, čím sa môže zabezpečiť služba e-objednanie, pričom sa navrhuje poskytnúť aj tie schválené ordinačné a doplnkové hodiny, ktoré už boli účinné pred schválením tejto právnej úpravy.
Z dôvodov zefektívnenia a zrýchlenia procesu získavania informácií do údajov základného národného zdravotníckeho informačného systému sa navrhuje zavedenie povinnosti pre zdravotné poisťovne poskytovať národnému centru zdravotníckych informácií po potvrdení prihlášky údaje o vzniku verejného zdravotného poistenca, poistenia poistenca a údaje o zániku verejného zdravotného poistenia poistenca medzi zdravotnou poisťovňou a poistencom.
Upravuje poskytovanie údajov z elektronickej zdravotnej knižky počas výnimočného stavu, núdzového stavu, alebo mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s ohrozením verejného zdravia druhého stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 tak, aby údaje, ku ktorým pristupuje lekár alebo sestra, určené poskytovateľom zdravotnej starostlivosti počas poskytovania zdravotnej starostlivosti boli obmedzené iba na doplnkové zdravotné údaje osoby, ktorých súčasťou je podľa prílohy č. 2, časti 1 písm. a) bodu 15 aj vykonané očkovanie.
Navrhuje zmenu prechodného obdobia pre uzatváranie alebo odstupovanie od dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti prostredníctvom technického zariadenia poskytovateľa a úradného autentifikátora, teda v elektronickej podobe o rok, teda na 31. decembra 2022.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že predložený návrh zákona podporíte.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 498. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 11. júna 2021 a gestorský výbor do 14. júna 2021.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi vám prezentovať návrh zákona ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú tieto zákony.
Čo sa týka obsahu zákona, my sme sa dlhodobo o ňom rozprávali. Môžem povedať, že skoro celý rok, aby sme vyčistili ešte jednotlivé veci v rámci aplikačnej praxe, ktorá nás čaká. Sú tam dve základné okruhy, alebo dva základné okruhy riešenia. Jedno je prevzatie zriaďovateľských pôsobností v oblasti škôl pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, praktických škôl alebo odborných učilíšť, ako aj niektorých iných škôl a školských zariadení priamo do rezortu školstva, tak ako aj vyčlenenie odboru školstva z spôsobnosti okresných úradov v sídle kraja. Má na základe aj tých uvedených skúseností vyslovene možnosť alebo cieľ zlepšiť fungovanie miestnej štátnej školskej správy, a to nielen z pohľadu ministerstva školstva, ale aj z pohľadu ministerstva vnútra, ktoré tak potom nebude zaťažované touto špecifickou agendou a osobitným režimom zabezpečovania finančných tokov rôznym subjektom.
A tá druhá výrazná oblasť je zjednotenie financovania škôl a školských zariadení do pôsobnosti ministerstva školstva. V súčasnosti, keďže aj v súčasnosti je financovanie regionálneho školstva predmetom dvoch rozpočtových kapitol, dvoch rezortných informačných systémov a musím povedať zo skúseností, že aj často veľmi dvojitej administratívy, ide teda o neprehľadné a komplikované finančné toky zo strany štátu na školy a jednotlivé školské zariadenia. Aj týmto krokom a týmto návrhom zákona odstránime predovšetkým nesystémové prerozdelenie kompetencií pri riadení a financovaní škôl a školských zariadení. No a v neposlednom rade, samozrejme, ministerstvo získa aj zriaďovateľskú pôsobnosť, čo sa týka špeciálnych škôl a školských zariadení, vďaka čomu budeme môcť cielenejšie a adresovanejšie riešiť jednotlivé problémy aj s nadmernou segregáciou žiakov z marginalizovaných rómskych komunít do špeciálnych škôl, čo môže byť aj jedno z tých veľmi výrazných opatrení vo vzťahu k infringementu, ktorý máme od roku 2015.
Ďakujem veľmi pekne.