28. schôdza

Ďakujem za slovo. Pán kolega, celkom dobre ste to zhrnuli. Ja s niektorými vašimi týmito názormi aj súhlasím. Ale pozrime sa trošku chronologicky do istej histórie, lebo po druhej svetovej vojne, keď tzv. nacisti prehrali vojnu, tak bol Norimberský proces, kde týchto zločincov odsúdili. A musíme si zobrať aj to, že napríklad obyčajní vojaci, ktorí boli vo Wehrmachte, neboli odsúdení za to, lebo bojovali v regulérnej armáde. Potom nastala doba socializmu a tejto dobe naozaj môžme ďakovať za veľa, pretože mali sme tu naozaj kvalitnú vybudovanú armádu, ktorá vedela chrániť štát a zabezpečila to, že kadejaké rôzne, rôzne typy zo Západu, ktoré tu pôsobia teraz, v tej dobe neboli. A tie typy nám v dnešnej dobe spôsobujú naozaj rozvrat štátu.
Mali sme políciu a tá kriminalita bola na oveľa nižšej úrovni, ako je teraz. To hádam mi nikto nebude chcieť vyvrátiť. A zoberme si aj bytovú výstavbu, lebo keby za socializmu tie byty nepostavili, tak naozaj neviem, kde by tí ľudia teraz bývali.
A ďalšia vec je, že ak to berieme do roku ´89, kde prišlo k tzv. zmene, tak niektorí tí ľudia pracovali aj pred rokom ´89, ale aj po roku ´89, čiže neviem, ako im, ako by im chceli tieto dôchodky krátiť. A uvedomme si naozaj to, že títo ľudia, ktorí pracovali v polícii, v armáde, tak boli obyčajní zamestnanci a možno veľakrát ani s tým režimom nesúhlasili, ale takisto potrebovali živiť svoje rodiny, potrebovali živiť svoje deti a veľakrát od svojho zamestnávateľa, či už to bola polícia, armáda alebo nejaké iné bezpečnostné zložky, dostali aj byt. Čiže aj tá, to sociálne zabezpečenie týchto ľudí bolo niekde úplne inde, ako je teraz. Čiže naozaj nie je toto veľmi vhodný návrh zákona.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, nebudem sa vyjadrovať k argumentom, ktoré ste uviedli. Len by som vás chcela poprosiť o jednu vec a to, aby sme jeden voči druhému si zachovali aspoň elementárnu slušnosť. Svojimi vyjadreniami ste niekoľkokrát pani poslankyňu nemiestne urazili. Ak s návrhom zákona nesúhlasíte, je to v poriadku, ale dá sa to povedať aj inak, bez osobných invektív.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa teda skutočne neradím k nejakým obdivovateľom socializmu, podotýkam. Veľmi som rada, pán kolega Blaha, že ste teda upozornili na toto. Veľmi ma to vyrušuje, že v Národnej rade sa nepoužívajú výrazy alebo teda definície také, ako majú byť. Žiaden komunizmus tu nikdy nebol. Áno, bol tu socializmus a ja poprosím, aby ste si to už raz navždy zapamätali, lebo je to, v podstate je to klamstvo. To po prvé. Samozrejme, je to aj vizitka nevzdelanosti, keď niekto nevie, že tu žiaden komunizmus nebol, ale bol len socializmus. Koniec koncov je to Československá socialistická republika, bola, takže to po prvé.
Po druhé, bola tu tá spomenutá kolektívna vina. Absolútne súhlasím. Každý, kto sa zúčastňoval na rôznych represáliách, krivdách, ktoré, samozrejme, boli za minulého režimu, malo by sa mu to dokázať, bude odsúdený a potrestaný. Prečo po tridsiatich rokoch? Veď si uvedomme, keď títo ľudia mali dôchodok, čiže museli ho mať ten dôchodok do roku ´89 už vymeraný, po tridsiatich rokoch, samozrejme, už väčšina nežije, možno pár vdov, áno. Prečo ste to neurobili pred tridsiatimi rokmi? Pokiaľ by ste chceli aj nejaké financie ušetriť, tak vtedy by to bolo, samozrejme, jednak by boli aj informácie, jednak by tí ľudia žili a jednak by to bolo, myslím, že aj finančne, bol by tam finančný benefit.
A čo ma veľmi vyrušovalo, a musím súhlasiť s pánom kolegom, je to, že hodnotenie bývalého režimu, ja hovorím, ja som ho teda zažila. Od 60. rokov si pamätám tento režim veľmi dobre a môžem povedať, že to hodnotenie, ktoré tu bolo, by som definovala ako polopravdy a nebolo to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som k pánu Blahovi povedala jedno. Pán Blaha, vy ste to vôbec nečítali, pretože to, čo ste rozprávali, z veľkej väčšiny vôbec nesúvisí s daným návrhom.
Možno ešte krátko k tomu. Je smutné absolútne, možno až úbohé, že namiesto vecnosti ste išli úplne do osobnej roviny. A ešte smutnejšie je na tom, že ste vôbec nespomenuli tých ľudí, ktorí tu trpeli za toho režimu. A urobili ste z ľudí, ktorí porušovali základné ľudské práva, obete. To považujem úplne za absurdné.
A čo sa týka obrazu, to, ako vnímate realitu, minulosť, to, myslím si, že sa hlboko mýlite a spravodlivosť nie je pomsta. To ste asi z toho návrhu tiež asi nepochopili, neviem, či ste to vôbec čítali. A aj to hovorí o tom, aký máte vy obraz o spravodlivosti, po tom vašom prejave.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Už tu väčšina toho, čo som chcel povedať, bolo povedané, takže možno také tri poznámky. Neboli to nejaké chyby, ale zločiny komunizmu. Socializmus aj oficiálne, ja som tiež zažil tú dobu, absolvoval som aj skúšku z marxizmu-leninizmu, lebo bola povinná. Socializmus je prvé štádium komunizmu. Čiže tu bol komunizmus. Nezľahčujte to a nemaľujte to na ružovo.
Potom moji rodičia, my sme nemali žiadneho eštebáka v rodine. Nie je pravda, že každá rodina bola do toho zatiahnutá. Zovšeobecňujete, že sa to týka všetkých seniorov. Týka sa to tých, ktorí boli v ŠtB alebo v týchto represívnych zložkách. Ja poviem tak, mojim rodičom by za nijaký benefit ani nenapadlo vstupovať do takýchto zložiek komunistického režimu a hľadať si tam prácu, ani mojho okruhu známych, lebo vedeli, čo to obnáša. A ja som bol prinútený ísť do Československej ľudovej armády, kde sa prisahala vernosť komunizmu. Považujem to za ujmu, lebo inak som mohol ísť do Ostravy do baní.
Takže tí ľudia vedome sa zamestnali v týchto zložkách a vedome konali tú prácu, pre ktorú sa rozhodli.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Blaha, určite nejde v tomto návrhu zákona o žiadnu pomstu ani útok na komunistických eštebákov, ale o zadosťučinenie spravodlivosti už len z úcty voči obetiam eštebákov. Vedome popierate zločiny komunistických pohlavárov, popierate zločiny proti ľudskosti. Nehanbíte sa? Mali by ste sa. A mali by ste sa hanbiť aj za to, že ako vysokoškolsky vzdelaný človek dokážete ponižovať a urážať dámu. Opäť sa mi potvrdilo, že ani dve či tri vysoké školy nemusia byť zárukou múdrosti u každého. Vy ste toho príkladom. Je smiešne počúvať práve od vás, ako vám zrazu záleží na ochrane seniorov, keď ide o komunistických pohlavárov. Prečo ste seniorov nechránili počas vášho vládnutia?
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Blaha, ja si vždycky rada, so záujmom vypočujem vaše príspevky, pretože naozaj ste vysokoškolský profesor. Na rozdiel od mnohých z nás sa vyznáte v histórii. A viete, čo mňa prekvapuje? Taký benevolentný ten zákon. Niektorí hovoria, že to nie je pomsta, ale spravodlivosť. Čo je to spravodlivosť? Ja by som čakala nejaký zoznam alebo niečo. Ktorí sú títo ľudia, ktorí sa prehrešili, ktorí tým iným páchali zlo? Ja to verím, že to takto bolo, že tam boli tí ľudia, ktorí boli v ŠtB. Ale ktorí sú to? Tí, že vy si upravíte zákon a potom si sami vypíšete, ktorých chcete? Alebo ako to je? Ja nerozumiem tomu.
A pani Andrejuvová ako predkladateľka, nemám síce na ňu reagovať, sa narodila v roku 1980. Ja som ešte v roku 1964 nežila, ale našla som si zákon o sociálnom poistení a ten zákon o poistení sociálnom hovorí, že kto všetko dostával dôchodky. Je to zákon z roku 101/64 a sú tam naozaj Ľudové milície, sú tam naozaj advokáti, sudcovia, sú tam príslušníci pohraničnej stráže, členovia pomocnej stráže, bezpečnostných zborov, bojovníci proti fašizmu, obetí vojny, tí mali zvýšené dôchodky, fašistické perzekúcie, neslobo... slobo... oslobodzovacích bojov. Tam ja neviem teraz, ktorí to sú, ak to nie je pomsta? Lebo vy si vytvoríte nástroj, vy si vytvoríte obušok, ktorým budete biť hlava-nehlava. Ako bijete v kolúznej väzbe? Hlava-nehlava, žiadne úkony sa nevykonávajú, nič. A potom si hovoríte, že nie ste vláda pomsty? To vy si rozprávate? Pretože by som to aspoň konkretizovala.
Však vy tu pre národ robíte, že aby sa vás ľudia báli, nie aby vás rešpektovali, aby povedali, že toto je vláda, ktorá chce spravodlivosť, rešpektujeme ju. Ale držíte ľudí v kolúznej väzbe, ktorým nepreukazujete, že sú vinní. Teraz dávate, že komu budete brať dôchodky? Veď to je na vašej svojvôli. Ja som naozaj nežila v šesťdesiatom štvr... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za faktické poznámky. Začnem pani Hudecovou.
Viete, ja by som očakával elementárnu slušnosť od vás k seniorom. K tým našim mamám a otcom, ktorí tu budovali a ktorí robili pre nás všetko. A vy im idete brať ešte aj tie malé dôchodky, čo majú. Toto je podľa mňa proti akejkoľvek elementárnej slušnosti. Slušnosť nie je o tom, či ste zdvorilý a či máte trblietka v slovách. Slušnosť je o tom, ako sa správate, či s úctou, alebo neúctou voči tým, ktorí si úctu zaslúžia. A naši seniori si ju zaslúžia. Ja tomu verím na rozdiel od vás.
Dneska seniorom musíme dávať, nie brať. A vy im beriete. Trináste dôchodky, zastropovanie dôchodkového veku a teraz im idete zobrať ešte aj, tým ľuďom, ktorí sa naozaj nedopustili, neboli odsúdení žiadnym súdom, zlých vecí a idete im brať na to, to, na čo majú nárok. A pani Andrejuvová potom povie, že to nie je pomsta.
Pani kolegynka, viete, čo je spravodlivosť? Spravodlivosť je, keď vás súd odsúdi na základe celého prípadu, vyskúma ho, preskúma ho, zistí, aké boli okolnosti, aké sú dôkazy, a potom vás odsúdi a vtedy to je spravodlivé. Keď vy kolektívne niekoho zarežete, je to obyčajná hlúpa pomsta. Nie je to spravodlivosť. Vy neviete, čo slovo spravodlivosť znamená. Máte, koľko ste mali rokov, keď skončil bývalý režim? Osem? Presne sa potvrdzuje to, najviac na socializmus nadávajú tí, čo ho nezažili. Vy ste tým krásnym príkladom. Lebo tí, ktorí ho zažili, dobre vedeli, že boli aj dobré veci, aj zlé veci, a len vy, mladá osoba, ktorá netuší o socializme nič, budete čierno-bielo vidieť, to bol len jeden obrovitánsky gulag a všetci sme tu žili v terore. To je nezmysel! Už tomu konečne prestaňte veriť! Je to ideologický, propagandistický nezmysel.
A, pán Szőllős, ja som napísal asi tucet kníh o filozofii Karla Marxa a viete, ja keď potom počúvam tie nezmysly, čo tárate, lebo ste si spomenuli, že ste si niekedy vo VÚML robili skúšku z marxizmu-leninizmu, mne až zimomriavky naskakujú, aká nevzdelaná banda dneska rozhoduje o osudoch Slovenska. Neskutočné!