28. schôdza

Ďakujem. Ďakujem, Marek, za tvoje vystúpenie. Ako si povedal v rozprave, sme veľkými dlžníkmi kňazov, rehoľníkov, medzi ktorými bol aj náš kňaz Štefan Putanko. Príbehy hovoria za všetkých nevinných, ktorých príslušníci ŠtB utýrali neľudským spôsobom k smrti. Za to brali dlhé roky nezaslúžené benefity a príspevky k dôchodkom. Tento veľmi smutný príbeh nie je imaginárny. Tento príbeh je príbehom kňaza z našej dediny Chmelnica. Je to príbeh kňaza Štefana Putanka, ktorý zachránil obyvateľov našej obce s nemeckým dialektom pred vysídlením. Tridsiateho júla 1951 v neskorých večerných hodinách prišlo menšie nákladné auto. Štvorčlenné komando, dvaja príslušníci v uniformách a dvaja v civile. Dvaja uniformovaní sa pustili do našej dediny. Priblížili sa nepozorovane ku fare, zaklopali na okno a oznámili farárovi, že prišli po neho, aby išiel ku chorému. Nášmu kňazovi Štefanovi Putankovi to bolo podozrivé. O jednej po polnoci. Ale nakoniec otvorili okno a dvaja príslušníci ŠtB skočili cez okno dnu. "Vstávaj, ty farárska sviňa, pôjdeme na výlet!" zareval jeden z eštebákov. Keď sa farár začal pod krížom modliť, jeden z civilov ho kopol do krížov tak silno, že stenajúc spadol na podlahu. Nedovolili mu ani obliecť. Dedinou sa niesla Jóbova zvesť: Vzali nám farára! Zákrok bol veľký, veľmi neľudský a krutý. Neobišiel sa bez fyzického násilia zo strany jeho vykonávateľov. A títo eštebáci 30 rokov brali benefity za týranie nevinných a nikto nemal odvahu im tieto benefity zobrať. (Potlesk.)

Pán Šefčík, čo povedať na ten váš hysterický záchvat? Snáď dať si pilulku, lexaurín, xanax, teplé mliečko, lebo to, čo ste tu predviedli, to bolo naozaj groteskné. Vy na jednej strane poviete a vyzývate tu k slušnosti a morálke, a hneď jedným dychom tu na mňa nadávate ako úplný grobian. Ako prepáčte, tak si vyberte, tak buď chcete dávať na slušného človeka, alebo to chcete dávať na primitíva; no vybrali ste si primitívnu cestu.
A mne neprekáža to, že ste nevzdelaný, to je, to myslím, že pán Baránik bol ako ten, ktorý tu hovoril o vzdelaní. Mne prekáža ten primitivizmus, pán kolega. Ten Igor Matovič, on naozaj reálne zozbieral z tých ulíc tých najťažších primitívov, dostal to sem a tí majú teraz pocit, že sú spasitelia ľudstva a že teraz oni budú rozhodovať o dejinách, že oni budú určovať, kto si zaslúži dôchodok, kto si nezaslúži, že oni budú kádrovať našich starých rodičov. Ľudia z ulice bez akýchkoľvek skúseností, bez vzdelania. A je to arogantné, pokiaľ vy, pán kolega, ste tu v živote nič nevybudovali, ale budete kádrovať našich rodičov, ktorí tu vybudovali, naopak, všetko. To je ten prúser, to je tá arogancia.
A viete, vy ste mladý človek. Vy ako, s prepáčením, holúbok nemáte čo trestať seniorov, vy sa máte od nich učiť, pán kolega. A môžete prskať, koľko chcete, ja ďakujem generácii našich rodičov a starých rodičov za všetko, čo tu vybudovalo, vybudovali. Boli medzi nimi mnohí čestní komunisti, ktorí si zaslúžia vďaku. A tí, ktorí naozaj robili zlé veci, tí by mali byť odsúdení spravodlivým súdom, a nie vašimi lynčujúcimi čatami.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Myslím, že ani nebude treba.
Marek Šefčík začal tým, že je rád, že takýto zákon sa, je predkladaný alebo sa predložil, a ja by, ja mu dávam za pravdu, lebo to nie je tak, že pár poslancov si zmyslelo, že teraz nemá čo robiť a predloží tento zákon. Tento zákon bol predkladaný OĽANO-m už minulý, v minulom období viackrát. Teraz tí hlavní predkladatelia na tom robili takmer rok, čiže bolo to konzultované širšie s rezortami. Ak sú tam nejaké veci, ktoré treba vylepšiť, tak, samozrejme, je tu priestor ešte a je to aj priorita z pohľadu programového vyhlásenia vlády. Takže jednoznačne treba povedať, že predkladatelia si len plnia, ako sa povie, že domácu úlohu, na ktorej sa zhodla celá táto vláda a venovali sa tomu aj v minulosti. Tak ja som rád, že ten zákon sa predkladá.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán Šefčík, vždy, keď počujem váš prejav, chytí ma básnická múza a začnem aj rozmýšľať o fyzike, je to taká zvláštna kombinácia. Povedali ste, že by ste vrátili čas späť. Je to, žiaľ, nemožné. Keby ste poznali fyziku, vedeli by ste to, čo je paradox starého otca či teória červej diery. No, zatiaľ sa to nedá.
Keď ste vraveli, tuším niekto z vašej rodiny nešiel na vysokú školu, aby nemusel marxizmus, tak vám poviem teóriu a paradox, nie z fyziky, ale zo Šefčíkovho života. Garantujem vám, že každý jeden váš učiteľ zo základnej školy, zo strednej školy mal na škole predmety: medzinárodné robotnícke hnutie, vedecký komunizmus plus ďalšie predmety z marxizmu-leninizmu. Nuž, keby z princípu nešli na pedagogickú alebo filozofickú fakultu, lebo tam bol povinný marxizmus ako predmet, kto by vás učil? Kto by vás naučil abecedu, malú násobilku, veľkú násobilku, opeľovanie rastlín, zlomky? Nebolo by ani OĽANO a všetci by ste behali okolo jaskyne alebo sadili repu.
Vy ste ponížil aj všetkých svojich kolegov, lebo nemali študovať, keď ich učili takí učitelia, takí obludní učitelia, čo mali aj marxizmus. A aj v OĽANO máte učiteľov. To sú tiež nejaké obludy, keď mali na škole povinný marxizmus? Takže ako, pán Šefčík? Vyberte si: jaskyňa alebo repa? Vo vašom prípade z princípu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Marek, ja sa ti chcem poďakovať, že si takisto podporil ten návrh zákona a že si vlastne jasne opäť povedal, že účelom tohto zákona nie je akt pomsty, ale je to nastolenie základnej spoločenskej spravodlivosti. Ďakujem.

Marek, celý čas nás tu snažia sa presvedčiť fašisti z novej aj starej ĽSNS a komunisti zo SMEROHLAS-u o tom, že tento zákon je niečo, čo bude škodiť chudákom, ktorí žili v komunizme alebo socializme. Nie komunistická strana budovala tie školy, nie komunistická strana budovala a nechala študovať, ale študovali a budovali obyčajní ľudia. Tento zákon nie je pre obyčajných ľudí, ale pre zločincov, ktorí zneužívali systém. Tak ako Fico a SMER zneužívali svoje vládnutie, tak to robili komunisti.
No a, Marek, dnes si si vypočul určite aj to, že sa okolo Matoviča, Matovič sa obklopil primitívmi. No, primitív je veľmi jednoduchý človek a to je dobré, nie je zložitý. Ale čo je lepšie, Marek? Obklopiť sa jednoduchými ľuďmi alebo sa obklopiť, ako Fico sa obklopil, zlodejmi, ktorí tu rozkradli celú republiku?
Takže tento, tento zákon je o slušných ľuďoch, ktorí chcú, ktorí chcú potrestať zločiny komunistických posluhovačov, ktorí bili, ktorí ubližovali a ktorí robili zle normálnym primitívom, to znamená jednoduchým ľuďom.
Ďakujem ti, Marek, za tvoj skvelý, ale naozaj skvelý, tvoje skvelé vystúpenie.

Áno. Pán poslanec Šefčík, niektorí vaši poslanci vám ďakovali za váš príspevok. Ja by som chcel povedať, že ja som prišiel asi v polovici vášho vystúpenia. Mňa uráža, keď ste povedal, že voľakedy, kto skončil vysokú školu, bol, že váš otecko, ešte ste ho aj zneužil, že nemohol ísť na vysokú školu, lebo tam boli politické predmety. Prosím vás, v minulosti vysoké školy boli kvalitné, boli humanitné vedy, boli technické vedy, boli prírodné vedy a tak ďalej a mňa uráža, uráža aj desaťtisíce a státisíce ľudí na Slovensku, že vy si dovolíte povedať, že kto má vysokú školu v minulosti, je obyčajný chrapúň alebo nevzdelanec. Mne to, mne to trhá, trhá žily, toto, čo hovoríte, pretože neviem, akú vy vysokú školu ste urobil, či nejakú plagiátorskú, ale nehodnoťte nás, pretože nemáte na to absolútne právo. Podľa mňa ste jeden analfabet, ktorý tu hovorí, že vysoké školy v minulosti za socializmu boli neadekvátne a my sme boli všetci hlupáci. Hlupák ste vy!
Ďakujem pekne.

Ďakujem svojim kolegom z OĽANO za podporu, za doplnenie a určite sa neurazia, keď budem reagovať skôr na tých opozičných a na ich výčitky.
Takže, pán Suja, dokonalý nie je žiaden človek, nikdy tu nebudú ani v tomto pléne, ani vo vláde anjeli a bezchybní ľudia. Ale vy fakt necítite rozdiel medzi tým, čo sú chyby, nedokonalosti a na druhej strane vedomé škodenie, ubližovanie, mučenie a zabíjanie ľudí? Je mi vás ľúto.
Pán Blaha, u vás to bolo tak, že ste len pokračovali v ponižovaní. Vy takto fungujete, ponižujete iných ľudí. Ja ďakujem rodičom, našim rodičom za to, čo vybudovali, rovnako ako vy, ale nehádžem všetkých do jedného vreca, tak ako povedal Jožko Pročko, obyčajní ľudia vlastnými rukami to budovali, a nie komunisti.
Pán Mizík, vždy, keď počujem váš prejav, bla, bla, bla, bla, bla. No neviem, ja som nejak si to nedokázal pospájať, ja vás len prekvapím, ja som pedagóg a učil som fyziku. Povedal som, že ak by som mohol vrátiť čas späť, a pokračoval som, dobre?
A, pán Valocký, tak toto bolo úbohé, podobne ako sa to deje na zdravotníckom výbore, takým spôsobom ma urážate. Môj otec nie nemohol, ale nechcel. Takže ja neviem, či ste hluchý alebo schválne ste to poprekrúcali, ďalej len pokračuje ponižovanie. Vy mňa nazvete hlupákom? Prečo? Prečo? Komu som tým svojím prejavom ublížil? Ja som sa snažil povedať pravdu. A ešte raz, môj otec nechcel ísť na takú vysokú školu a hovorím, všetky boli kvalitné... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem za rozpravu, ktorá odznela k tomuto návrhu, všetkým tým pozitívnym veciam a podpore tohto návrhu. Je mi ľúto opozičných kolegov, ktorí ten návrh ani nečítali, čo bolo jasne vidno v tejto rozprave.
Ešte raz opakujem, netýka sa to všetkých vojakov a policajtov, aby tu nešírili zbytočne nejaké poplašné správy, krátko preto prečítam naozaj toho, koho sa to bude týkať.
Navrhujeme, aby sa zákon týkal
– členov Zboru povereníkov v období od 6. marca 1948 do 10. júla 1960,
– členov vlády Československej republiky alebo členov vlády Československej socialistickej republiky v období do 25. februára od roku 1948 do 9. decembra 1989,
– členov vlády Slovenskej socialistickej republiky v období od 1. januára 1969 do 11. decembra 1989,
– poslancov Národného zhromaždenia alebo poslancov Federálneho zhromaždenia v období od 10. júna 1948 do 27. decembra 1989,
– poslancov Slovenskej národnej rady v období od 18. decembra 1954 do 11. januára 1990,
– členov alebo zamestnancov Ústredného výboru Komunistickej strany Československa alebo Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska v období od 25. februára 1948 do 30. novembra 1989,
– zamestnancov ministerstva vnútra, ministerstva národnej bezpečnosti, ministerstva národnej obrany alebo zamestnancov Zboru národnej bezpečnosti zodpovedných za riadenie útvarov, Zboru národnej bezpečnosti, zložky Štátnej bezpečnosti, Spravodajskej správy Generálneho štábu Československej ľudovej armády alebo Pohraničnej stráže v období od 25. februára 1948 do 9. decembra 1989,
– príslušníkov Zboru Národnej bezpečnosti zaradených v zložke Štátnej bezpečnosti, príslušníkov Spravodajskej správy Generálneho štábu Československej ľudovej armády alebo príslušníkov spravodajských útvarov Pohraničnej stráže v období od 25. februára 1948 do 9. decembra 1989 a
– zamestnancov alebo príslušníkov právnych predchodcov vymenovaných štátnych orgánov a iných organizácií v období od 25. februára 1948 do 9. decembra 1989.
K tomu ešte rada by som prečítala, keďže mnohí hovorili, že to boli len babky a dedkovia, tak skúsim prečítať hlavné útvary ŠtB.
Hlavná správa rozviedky, I. správa ZNB, vykonávala spravodajskú činnosť v zahraničí, politickú, ekonomickú, vedecko-technickú a vojenskostrategickú špionáž. Okrem špionáže vykonávala aj politickú represiu, sledovala československých emigrantov a československých občanov legálne žijúcich v zahraničí... (výkriky z pléna, zaznievanie gongu), vykonávala aktívne a vplyvové opatrenia od dezinformácií a diskreditácií až po únosy a atentáty, v súčasnosti by sme to mohli nazvať že hybridná vojna.
Hlavná správa kontrarozviedky, II. správa ZNB, vykonávala na území Československa spravodajskú činnosť proti vonkajšiemu nepriateľovi, patrili tam hlavne cudzinci, najmä západní, proti vnútornému nepriateľovi, skutoční a domnelí odporcovia komunistického režimu, cirkvi. Vykonávala spravodajskú ochranu ekonomiky pred špionážou a sabotážami.
Správa kontrarozviedky v Bratislave ako 12. správa ZNB vykonávala kontrarozviednu činnosť celoštátneho významu na území Slovenska.
Vojenská kontrarozviedka, III. správa ZNB, vykonávala kontrarozviednu činnosť v rámci Československej ľudovej armády, sledovala zamestnancov ministerstva obrany a ich rodinných príslušníkov, vykonávala spravodajskú ochranu sovietskych vojsk v Československu.
Správa sledovania, IV. správa ZNB, pre vyššie uvedené operatívne správy vykonávala utajované sledovanie záujmových osôb a osôb podozrivých z nepriateľskej činnosti voči komunistickému režimu, sledovala vybrané zastupiteľské úrady, ubytovacie a reštauračné zariadenia. Akou formou psychologického teroru praktizovala tzv. otvorené sledovanie, počas ktorého dávala nepriateľskej osobe zámerne na vedomie, že je sledovaná.
Správa ochrany štátnych a ústavných činiteľov, V. správa ZNB, vykonávala spravodajskú, fyzickú, dopravnú, technickú a hygienicko-toxikologickú ochranu stanovených predstaviteľov KSČ, KSS, vlády, prezidenta, zahraničných delegácií a určených objektov. Ochranou najvyšších predstaviteľov komunistickej strany prispievala k udržaniu komunistického systému.
Správa spravodajskej techniky, VI. správa ZNB, pre operatívne správy vykonávala tzv. spravodajsko-technické úkony, napríklad technické a priestorové odpočúvanie, tajné prehliadky bytov a korešpondencie, tieto úkony boli vykonávané bez povolenia, samozrejme, súdu.
Správa pasov a víz popri administratívnom výkone pasovej a cudzineckej agendy získavala a sústreďovala informácie pre operatívne útvary ŠtB a pomáhala im v získaní tajných spolupracovníkov napríklad tipmi od spolupracovníkov alebo zapožičaním pre verejnosť dostupných priestorov na získaný pohovor. Na základe operatívnych informácií odmietla vydávať cestovné doklady politicky nevhodným osobám.
Správa vyšetrovania ŠtB vykonávala vyšetrovanie trestných činov proti základom republiky, v skutočnosti však išlo o politické trestné činy proti komunistickému režimu. Podieľala sa tiež na perzekúcii osôb v rámci vopred pripravených akcií operatívnych útvarov ŠtB.
Krajské správy ŠtB a okresné oddelenia ŠtB vykonávali agendu útvarov ŠtB na úrovni kraja alebo okresu. Spravodajská správa generálneho štábu bola vojenskou tajnou službou, ktorá vykonávala špionáž zameranú najmä na armády západnej Európy a NATO. Získané informácie postupovala nielen Československej armáde a vláde, ale aj členom Varšavskej zmluvy. Prispievala tým k rozvoju obranyschopnosti východného bloku a k udržaniu komunistických režimov pri živote.
Spravodajské útvary Pohraničnej stráže vykonávali spravodajskú činnosť v pohraničnom pásme. Ich hlavnou úlohou bola spravodajská ochrana štátnej hranice pred vonkajším nepriateľom a zabránenie politicky a hospodársky motivovaným útekom z Československa.
Potom by som rada ešte krátko prečítala z dôvodovej správy, lebo mám pocit, že tiež to nebolo dostatočne prečítané, ktorá sa týka podobných návrhov zákonov, ktoré boli v okolitých krajinách, u nás Parlamentný inštitút minulý rok 10. 11., určite to máte v mailoch, vám poslal celý rozpis, v akých krajinách to ako funguje, tam si to viete aj prečítať, ja to možno krátko zhrniem z tej dôvodovej správy.
Vo viacerých postkomunistických krajinách Európy došlo v minulosti k prijatiu legislatívy, ktorou boli znížené dôchodkové dávky bývalých vrcholových predstaviteľov orgánov komunistickej moci alebo príslušníkov, zamestnancov a funkcionárov bezpečnostných zložiek komunistického režimu, najmä tajných služieb, politickej polície, niektorých zložiek ozbrojených zborov. Medzi tieto krajiny patrí Česká republika, Estónsko, Lotyšsko, Maďarsko, Spolková republika Nemecko a Poľsko.
Súladnosť takejto legislatívy s ústavným poriadkom bola v niektorých zo zmienených krajín preskúmavaná najvyššími národnými súdnymi inštanciami, rovnako bola táto legislatíva opakovane predmetom aj konania pred Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý povedal a uznal oprávnenie štátu vyrovnať sa s komunistickou minulosťou a znížiť bývalým vrcholovým predstaviteľom orgánov komunistickej moci alebo príslušníkom bezpečnostných zložiek či iných inštitúcií komunistického režimu dôchodkové dávky. Štát však pri tomto znížení musí postupovať primerane, pričom nie je možné, aby novou právnou úpravou došlo k úplnej strate existenčných prostriedkov jednotlivca, t. j. odobratím nezaslúžených benefitov nemôže dôjsť k zásahu do samotnej podstaty subjektívneho práva jednotlivca na sociálne (dôchodkové) zabezpečenie.
Vo svojich rozhodnutiach Európsky súd pre ľudské práva akceptoval, že legislatíva, ktorou demokratický štát odoberá nezaslúžené benefity predstaviteľom komunistického režimu, je legitímna aj v situácii, keď k jej prijatiu došlo už po dlhšom čase alebo časovom období po páde komunistického režimu v danej krajine. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva nie je štát v tomto ohľade viazaný žiadnou špecifickou lehotou, do ktorej by bol povinný štát sa so svojou komunistickou minulosťou vyrovnať. Naopak, čím neskoršie k odobratiu nezaslúžených benefitov dochádza, tým je to pre dotknuté osoby výhodnejšie, keďže po celú dobu, dokedy táto právna úprava prijatá nebola, poberali dané nezaslúžené benefity.
A možno na koniec by som už len povedala opäť cieľ zákona a prečo ho predkladáme. Návrh zákona vyjadruje naše presvedčenie, že je nespravodlivé, dokonca nemorálne, aby predstavitelia totalitnej moci a tí, ktorí jej pri potláčaní základných ľudských práv a slobôd slúžili, boli aj naďalej za svoju činnosť v prospech totalitného režimu privilegovaní. A áno, je to odkaz aj pre nás všetkých, že porušenie základných ľudských práv a slobôd zo strany akéhokoľvek režimu nebude tolerované a že osoby, ktoré by takýto režim aktívne podporovali, nebudú za svoju službu v prospech nedemokratického režimu žiadnym spôsobom privilegované. Zároveň má tento návrh zákona aj slúžiť ako memento, že žiadne porušenie základných ľudských práv a slobôd zo strany akéhokoľvek režimu a jeho predstaviteľov nebude tolerované.
Teraz by som už iba poďakovala za diskusiu a rozpravu. (Potlesk.)

Chcem zareagovať hlavne preto, že ma osobne oslovila pani Vaľová a oslovila ma takým spôsobom, že aby som neriešila nespravodlivosť nespravodlivosťou. Keď som mala jedenásť rokov, komunisti mi zabili otca. Vyrastali sme v strašnej biede, štyri deti a matka. Keď prišla demokracia v deväťdesiatom šiestom, tak komunisti sa natlačili do demokratického systému a ľudia, ktorí predtým boli evidovaní v ŠtB, ako Mečiar, mi dali zavraždiť syna. Stále to neskončilo. 23 rokov som bojovala za zrušenie Mečiarových samoamnestií a kto ich držal pri živote? Opäť strana, ktorá boli vlastne pohrobkovia komunizmu. A títo ľudia sú tu dodnes a dodnes chránia práve všetky zločiny. A ja vďaka tomu, že pred tromi rokmi bolo to napätie pre mňa tak strašne silné, tak som mala veľké zdravotné problémy, ktoré mám ešte dodnes. A za to sa môžem poďakovať všetkým tým, ktorí bránili zrušeniu Mečiarových amnestií toľké roky. Ďakujem všetkým.
A chcem len povedať jedno, nie som pomstychtivá. Nikto o mne nemôže povedať, že na niekoho osobne útočím. Chcem iba obyčajnú, obyčajnú spravodlivosť a nielen pre seba, ale pre všetkých ľudí, ktorí aj v minulom režime trpeli, nezaslúžene trpeli, a tí, ktorí to spôsobili, by mali nejakým spôsobom niesť zodpovednosť.
Ďakujem. (Dlhotrvajúci potlesk.)