28. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja som nechcel zachádzať do detailov v tom predstavení, keďže sme v prvom čítaní. Ale, samozrejme, očakávam určitú diskusiu v druhom čítaní k tomuto zákonu a prípadne aj pozmeňovacie návrhy, ktorým by ho mohli vylepšiť.
Možno len zareagujem na pani poslankyňu. Ja si myslím, že najlepší liek na tie, na to predražovanie tepla je konkurencia. Pretože keď ten dodávateľ tepla je ohrozený tým, že sa naozaj tie bytovky začnú odpájať, tak si veľmi dobre rozmyslí, akú cenu im ponúkne. A myslím si, že k tomu aj tento návrh smeruje.
Samozrejme, nejde nám o to, alebo chceme, chceli by sme sa vyhnúť tomu, aby teplárne, ktoré investujú do obnoviteľných zdrojov, do zlepšenia kvality, zabráneniu úniku tepla a tak ďalej a tak ďalej, aby to potom prinieslo, že sa bude veľmi veľa tých odberateľov odpájať, to by sme neradi. Ale, ale samozrejme, je dôležité, aby dostali dobrú cenu tepla, pretože ak jedna bytovka dostala trojnásobnú cenu oproti inej, ktorá si vykuruje sama, tak niečo nie je v poriadku a proste tam tá konkurencia nefunguje a to nie je dobré.
Možno ešte jednu vetu. Táto problematika je upravená aj v práve EÚ, smernica 2018/2001, čl. 24 Diaľkové vykurovanie a chladenie vrátane podmienok odpojenia sa od sústavy CZT a to aj v bytových domoch. A máme lehotu na transpozíciu tejto smernice do 30. 6. 2021. Tak aj preto bolo veľmi dôležité, aby sme vlastne tento návrh zákona podali, pretože keď sa nám to teda podarí schváliť, tak nám to tak tesne s odretými ušami vyjde.
Takže chcem vás poprosiť o dôveru v prvom čítaní a ďakujem za podnetnú diskusiu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Príjemný podvečer všetkým. Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, aktuálna pandemická situácia ukázala veľký nedostatok pri tvorbe, alebo teda ukázala nám, že niektoré zákony dostatočne nemôžu v tejto situácii reagovať na to, čo vzniklo v spoločnosti. A takýto nedostatok sme, alebo sa snažíme upraviť v zákone č. 461/2003 o sociálnom poistení, ktorý nemyslí na rodičov, ktorí museli ostať s deťmi na tzv. pandemickej óčeerke.
Počas minulého roka skokovo stúpol počet odberateľov ošetrovného, viac ako dvojnásobne, a v tomto prípade nešlo o krátke detské nachladnutia, ale mesiace núteného pobytu doma s deťmi, ktoré chceli chodiť do školy, a rodičov, ktorí chceli chodiť do práce. Navyše je možné, že časť rodičov aj kvôli ekonomickým dôvodom posielala choré deti do školy či škôlky, čo v tejto situácii bolo pre spoločnosť absolútne nežiaduce.
Verím, že túto novelu, ktorú spolu predkladáme, spolu s... ktorú predkladáme, podporí dostatok poslancov, keďže aj súčasný minister financií, bývalý premiér Igor Matovič začal prorodinnú politiku brať akosi vážne.
Pripravili sme zákon spolu s kolegami Lacom Kamenickým, Robertom Ficom, ktorý pomôže každému rodičovi a najmä matkám na pandemickej óčeerke. Predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Predmetom návrhu zákona je, aby sa príjem občana počas pandemickej óčeerky posudzoval a započítaval do dôchodkového poistenia, t. j. do výšky dôchodkového bodu, a ovplyvnil tak pozitívne výšku dôchodku. V praxi to znamená, že aj časť strávený s dieťaťom sa nielen zarátava do času na odchod na dôchodok, ale počas neho si poistenec aj na dôchodok sporí, keďže nejde o dni ani týždne. Zarátavanie ošetrovného do dôchodku zrušil ešte exminister Kaník v roku 2003 a v roku 2004 sa prestali platiť odvody do Sociálnej poisťovne, vlastne sa platili iba zdravotné odvody a z tohto dôvodu sa ošetrovné prestalo rátať do dôchodku.
Tu vzniká otázka, prečo prichádza táto úprava až teraz. Keďže doposiaľ nevznikla taká situácia v štáte, aby sa ošetrovné čerpalo v takomto dlhom časovom rozmedzí ako napríklad v roku 2020/21, kedy rodičia využili pandemické ošetrovné počas celého obdobia, kedy boli zatvorené školy, škôlky, tieto finančné prostriedky započítavané do dôchodku doteraz netvorili nejakú podstatnú časť dôchodkového bodu alebo výšky dôchodku.
Momentálne pandemické ošetrenie môže nemocensky poistený rodič poberať počas celej doby trvania krízovej situácie za predpokladu, že trvá niektorá zo situácií, ktorá podmieňuje nárok na pandemickú óčeerku. Niektorí toto ošetrovné v striedavej starostlivosti poberali až šesť mesiacov.
Dôležitú vec, ktorú chceme podotknúť, je veľmi vážny problém a to, že práve touto nespravodlivosťou sa prehlbuje tzv. dôchodcovská chudoba. Dve tretiny ľudí v dôchodkovom veku tvoria ženy, ktoré boli na óčeerkách dvakrát vo väčšom počte ako muži. Ženy teda budú neschválením tohto zákona dvakrát potrestané. Dvakrát viac.
Musím však povedať, že pandémia priniesla aj zvýšený záujem o participáciu týchto povedzme že tradične ženských úloh v domácnosti aj zo strany mužov, resp. otcov, a to už preto, že boli dlhšie nútení, boli nútení byť dlhšie doma. Ale zároveň vieme, že platy žien boli v posledných rokoch na Slovensku napriek dlhodobému priemernému vyrovnávaniu vďaka opatreniam našej vlády a za obdobia SMER-u a ministrovania Jána Richtera, stále sme sa snažili nejakým spôsobom, aby sa ženy platovo vyrovnali mužom, čiže aj napriek tomu sú ešte platy žien o 16 až 17 % nižšie ako platy mužov.
Na Slovensku je rozdiel v dôchodkoch podľa údajov Sociálnej poisťovne medzi mužmi a ženami skoro 100 eur a táto pandémia môže tento rozdiel ešte predĺžiť. Je to vážny problém, ktorý sa týka najmä mladých rodín.
Možno si niektorí mladí povedia, prečo by sa mali zamýšľať nad dôchodkom. Môže sa stať aj to, že mladý človek, a to by som si nepriala, nastane akýkoľvek úraz v práci, v zamestnaní a práve tieto pandemické ošetrovné im rovnako ovplyvnia aj invalidný dôchodok, ktorý by mohli v tomto čase kvôli svojmu zdravotnému stavu poberať.
Je veľmi potrebné práve v tomto čase prijať novelu zákona, pretože odborníci nás už varujú pred treťou silnou vlnou pandémie. Verím, že všetci koaliční poslanci túto novelu podporia, pretože významne podporuje prorodinnú politiku a zároveň bude mať určite pozitívny vplyv na pôrodnosť, pretože možno obava z toho, že matky alebo otcovia budú musieť opäť zostať pol roka doma, môže prinášať aj možnosť, že budú mladí ľudia odkladať založenie rodiny.
Tu by som dala takúto vsuvku, že keď sme mali tlačovú konferenciu, tak boli tam asi tri redaktorky z miestnych, ako nie z miestnych, ale z celoslovenských televízií a keď som sa každej jednej spýtala, či už má deti, tak každá jedna povedala, že nie, že nie je na to celkom vhodná doba. To znamená, že naozaj tie matky odkladajú aj tú pôrodnosť alebo ten čas, kedy by mohli mať deti.
Navrhujeme jednoduchý a logický postup, a to taký, pri ktorom by sa vymeriavací základ určoval z denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu poistenca, z ktorého sa v danom čase určilo ošetrovné. Aj touto zmenou pomôžeme poistencom, resp. rodičom detí. Zjednodušene povedané, zabránime tomu, aby obdobie pandemického ošetrovného znížilo dôchodok otca alebo matky v budúcnosti.
Tento návrh spĺňa medzeru v kontexte opatrení, ktoré v ostatnom roku schválila vláda Slovenskej republiky či toto plénum Národnej rady. Nie je to prvýkrát, keď širšie dôsledky koaličných opatrení ostali nekompetentnými nepovšimnuté a neriešené. Pre lepšiu zrozumiteľnosť si pripomeňme ešte širší kontext tejto problematiky.
Poslanci strany SMER – SD na jar minulého roku pod vedením ministra Richtera podporili aj nevyhnutné predĺženie nároku rodičov na nemocenské dávky počas trvania núdzového stavu, z ktorých dopadom a pokrytím bola najvýznamnejšia práve tzv. pandemická óčeerka. Áno, všetci si pamätáme, že iným príbehom už bola samotná výška pandemickej óčeerky. Od začiatku sme patrili k odborným aj opozičným kritikom, ktorí uplatnenie štandardného vymeriavacieho základu pri ošetrovnom vo výške 55 % hrubého zárobku, čo je približne 75 % čistého, považovali za aktuálnych bezprecedentných okolností, ale najmä z dlhodobého pohľadu za nedostatočný.
Od leta minulého roku sme pri téme miery kompenzácie príjmov zároveň upozorňovali na nevyvážený prístup k rodičom v bežnej praxi, prevažne k ženám poberajúcim ošetrovné a tým, ktorí zostali doma s deťmi z dôvodu prekážok zo strany zamestnávateľa prostredníctvom tzv. prvej pomoci. Aj v tomto prípade napokon nedávno došlo na naše slová, keď toto plénum konečne schválilo zvýšenie pandemického ošetrovného prakticky na 100 % pôvodného čistého príjmu matky alebo otca vo výške 75 % denného vymeriavacieho základu. Teda presne to, čo vládna koalícia pred rokom označovala za nezodpovedný populizmus opozície. Zmena prišla veľmi neskoro a súvisiacu stratu stoviek až... desiatok až stoviek eur na kompenzáciách príjmu v obdobe dávky o OČR mnohým rodičom, často samoživiteľom, už táto vláda nevráti.
Navyše ide aj o to, že na začiatku sme skutočne nemohli predpokladať, že obdobie poberania tohto pandemického ošetrovného bude trvať tak dlho. Samotný prístup vlády k školstvu, ako aj obmedzenia v každodennom fungovaní detí a žiakov počas pandémie sa stal flagrantným príkladom nekompetentného a zmätočného fungovania tak dlho očakávaného COVID automatu v podmienkach vzdelávania. Rodičia aj odborníci dlhší čas volali po otváraní škôlok a škôl pri dodržaní prísnych epidemiologických opatrení.
Keďže sa vláda dlhé týždne zaoberala sama sebou a svojou krízou, školy sa začali otvárať zrejme v najmenej vhodnom období, keď bola situácia pandemicky najviac dramatická. Navyše pravidlá neboli jednoznačné a transparentné. Nemusí ísť ani o COVID a dnes vieme, aké pandémie nás ešte môžu postrehnúť, napríklad si teraz zoberme správu Nitrianskeho kraja, kde zúri chrípková epidémia a už dnes zatvorili školy a škôlky. Rovnako štatistika, ktorú môžem prečítať, už dnes sa nám zvýšil počet ľudí, počet ľudí, pribudlo 381 nakazených a desiatky úmrtí, počet ľudí, kde môžme naozaj očakávať tretiu vlnu pandémie.
Kľúčovým dôvodom toho, že pandemické ošetrenie sa na väčšiu časť roka stalo jediným príjmom pre desaťtisíce mamičiek a otcov, nebola len samostatná pandémia, ale aj prístup vládnej koalície k deťom, žiakom a študentom. Je známe a poľutovaniahodné, že Slovensko bolo počas minulého roku v porovnaní s vyspelým svetom na špičke rebríčka krajín s najdlhším obmedzením alebo zatvorením výchovnovzdelávacích inštitúcií, teda najmä škôl, škôlok a stredných škôl, ale aj základných. Toto nie je moje konštatovanie či pocit vyčerpaných rodičov, ktorí sa za ten praktický čas stali aj pedagógmi, asistentami a spolu s učiteľmi aj pokročilými užívateľmi komunikačných rozhraní a aplikácií. Konštatovala to už dlhodobo aj odborná verejnosť vrátane verejnej ochrankyne práv, mimovládnych rodičovských organizácií, lekárov, psychológov, sociológov. Slovensko si vyslúžilo označenie ako krajina, kde ako prvé zatvárajú deťom školy a škôlky a ako posledné ich potom otvárajú.
Predložený návrh by mal slúžiť na to, aby bol rodič z dôvodu rozhodnutí štátnej moci na prakticky nútenej óčeerke, aby nebol potrestaný a to nezavinenou stratou takmer tretiny príjmu. Nebude však v budúcnosti trestaný ešte raz a to tým, že mu za dané obdobie nebude zrátaný príslušný vymeriavací základ pri výpočte jeho starobného dôchodku. Podľa nás je preto potrebné, aby sa vymeriavací základ určoval z denného vymeriavacieho základu alebo predpokladaného denného vymeriavacieho základu, z ktorého sa určilo ošetrovné, teda aby sa do úvahy bral príjem zo zárobkovej činnosti, ktorý poistenec mal bezprostredne pred pandemickým ošetrovaním člena rodiny.
Z pohľadu dôchodkového systému ide o posilnenie ochrany a podporu poistencov, ako aj o vysporiadanie sa s dôsledkami poberania pandemického ošetrovného z dôvodu rozhodnutia štátnych autorít namiesto príjmu zo zárobkovej činnosti v prípadoch zamestnanca, samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby.
My, ktorí sme zainteresovaní v problematike, vieme (ruch v sále, zaznievanie gongu), že krátkodobé poklesy príjmu nehrajú z pohľadu budúcej výšky dôchodku zásadnú rolu, keďže sa takpovediac rozložila v dlhej dobe poistenia, hoci aj tá je individuálna. Pandemická óčeerka však prináša nové, aj z pohľadu celého aktívneho života relatívne dlhé obdobie, ktoré, v ktorej konečnom zúčtovaní, ale najmä počas nej, počas tejto doby poberania dôchodku môže priniesť stratu nie desiatok, ale stoviek eur. Prirodzene, opäť to závisí od individuálnej výšky vymeriavacieho základu.
Veľmi príjemne teda ma prekvapil po dlhých rokoch aj pán Mihál, ktorý na tento návrh zákona reflektoval, a dokonca ho vychválil na sociálnej sieti. Dovoľte, aby som zacitovala: "Nakoľko si uvedomujeme, že pri dlhodobom čerpaní pandemických dávok, ako je pandemické ošetrovné, nejde len o to, akú vysokú dávku dostane rodič dieťaťa, ale aj o to, ako bude vyzerať jeho budúci dôchodok. Ak poberáme priemernú mzdu, tak za každý jeden mesiac čerpania pandemického ošetrovného strácame na budúcom dôchodku približne 1,20 eur. Napríklad matka, ktorá čerpala ošetrovné od marca 2020 do apríla ´21 má príjem na úrovni priemernej mzdy, čiže bude mať dôchodok približne nižší, čiže skoro každý rok o 15 eur. Nerobím to často, ale tu treba pochváliť smerákov za tento návrh." Takže ďakujeme, pán Mihál.
Vážené kolegyne a, vážené kolegyne poslankyne, vážení poslanci, štatistiky by som prenechala na svojho kolegu Laca Kamenického, aj keď naozaj budeme vedieť, že koľko ľudí, že je to obrovské množstvo, ktorí teda boli na tejto óčeerke, akým spôsobom sa navýšil tento počet, akým spôsobom sa navyšuje už tohto roku. Všetky dostupné štatistiky a analýzy už ukazujú, že sú to práve, chcem apelovať, ale sú to práve ženy matky, ktorých sociálno-ekonomickú situáciu koronavírus ešte väčšmi skomplikoval. Tisíce z nich prišli o prácu v niektorom z najviac zasiahnutých sektorov, prípadne im ďalšiu, prípadne im to ničilo ďalšiu kariéru, zamestnanie, príjem zastavila nevyhnutnosť zostať doma s dieťaťom z dôvodu zatvorenia škôl a škôlok. Prirodzene, v mnohých prípadoch to bol nevyhnutný krok, keďže ženy zväčša prinášajú domov menší zárobok, a tak sa straty rodín aspoň o niečo znížili.
Na druhej strane mimoriadne ťažký rok prežili mnohé ženy pracujúce v zdravotníckych profesiách, ako sú lekárky, zdravotné sestry, záchranárky či opatrovateľky, ktoré nás rok zachraňovali a opatrovali v prvej línii a ich účasť na pracovisku bola nevyhnutná, v nekonečnom období núdzového stavu až povinná. A zákonite ešte ťažšie to mali tie, ktoré sú zároveň aj matkami nezaopatrených detí. Zosúladiť rodinné a pracovné povinnosti bolo však zložitejšie aj pre učiteľky, predavačky či iné profesie. Všetci vieme, že sú to ženy matky, ktoré sa prevažne starajú o chod domácností, o školské úlohy detí, aj keď som ja osobne práve počas pandémie vo svojom okolí s potešením pozorovala zvýšený záujem a participáciu mužov, ako som povedala. Z ich strany som tiež vnímala, vážim si to, viac rešpektu voči nekončiacim domácim starostlivostiam žien a partneriek zrejme preto, že aj oni trávili viac času doma.
Verím, že všetci koaliční poslanci túto novelu podporia, pretože významne ozaj podporuje prorodinnú politiku. Zároveň bude mať určite pozitívny vplyv na pôrodnosť, pretože obava z toho, že matky a otcovia nebudú musieť opäť zostať pol roka doma a stratiť príjem, môže prinášať aj tú možnosť, že mladí ľudia naozaj odložia založenie svojej rodiny.
A tu by som taký posledný dovetok povedala, takú prosbu. Ja som si 8. marca pozrela facebook niektorých poslancov z OĽANO, tak som veľmi zvedavá, ako budú hlasovať koaliční, pána Šudíka, ktorý tam sedí, a ten tak krásne sľuboval ženám: Milé dámy, nedám vám kvety na 8. marca, ale zákony, ktoré budú v prospech žien, v prospech matiek, všetky podporím. Takže ja verím, že neostane iba v prázdnych slovách na facebooku, neostanú iba fotografie na facebooku a nejaké tie spomienky, ale verím tomu, že tento zákon uzrie svetlo sveta a že prejde do druhého čítania. A aj preto, že akonáhle prejde v prvom čítaní, ešte je tu druhé čítanie, kým príde do platnosti, naozaj nás, a neželám si to, ale vyzerá to tak, že môže nás postihnúť tretia vlna pandémie. A naozaj títo ľudia budú mať, hlavne ženy, matky, budú mať omnoho, omnoho nižšie dôchodky.
A Laco Kamenický povie, že to nestojí ani toľko peňazí, že naozaj, lebo Laco je financmajster a podával so mnou zákon. Takže nestojí to ani toľko peňazí, aby na to štát skutočne nemal v rozpočte. Je to minimum, ktoré môžme pre tieto matky, ženy a rodičov minúť.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 501. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 511 zo 14. apríla tohto roku navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 11. 6. tohto roku a v gestorskom výbore do 14. júna tohto roku.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, ako spolupredkladateľ tlače 512 vás chcem veľmi úctivo požiadať vzhľadom na čas a situáciu a termínované body, aby sme tento bod preložili, ak je to možné, na budúcu stredu deviatu hodinu ráno. Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán poslanec Pellegrini, ako snemovňa vám vyhovela s presunom tohto bodu, ale bola by som rada, keby v iných situáciách ste nekritizovali, nekritizovali kolegov z koalície, keď takéto body sa následne prepadajú alebo presúvajú a vtedy to komentujete veľmi nevhodným spôsobom aj ostatní koaliční partneri. (Reakcia z pléna.) Tak ide aj o ostatných koaličných, opozičných poslancov.

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, takže k tomuto zákonu. Na úvod by som chcel pekne poďakovať kolegyni Jane Vaľovej, ktorá, musím povedať, že odrobila veľkú časť na tomto zákone. A myslím si, že ten zákon je skutočne prospešný pre všetkých, ktorí poberali pandemickú óčeerku a budú poberať pandemickú óčeerku v budúcnosti, to znamená, že ľudia, ktorých sa to týka a že sa im to bude zarátavať do dôchodku. Doteraz to tak nebolo a myslím si, že vzhľadom na to, že sme tu mali pandémiu COVID-u a trva... skutočne, ktorá trvala nie dni, nie hodiny, ale mesiace, a práve rodičia, ktorí sa starali napríklad o svoje deti, ktoré nemohli ísť do školy, do škôlky, ktorí ju poberali, prichádzali takýmto spôsobom o časť svojho budúceho dôchodku.
Tak ako nebudem opakovať to, čo hovorila kolegyňa Vaľová, ja sa pristavím možno pri číslach. Vyžiadali sme si nejaké, máme teda informácie, koľko poistencov poberalo óčeerku v roku 2019. Mužov to bolo 42-tisíc a 111-tisíc bolo žien, dokopy to 154-tisíc osôb. V roku 2020 vzhľadom, to bolo teda v 2019, ktorý bol bez pandémie COVID-u. A keď si to porovnáme s rokom 2020, tak v roku 2020 to bolo 115- alebo 116-tisíc ľudí, teda mužov, a žien bolo 219-tisíc, dokopy 335-tisíc osôb.
Rozdiel je 180-tisíc ľudí s tým, že nárast bol až o 117 %, čo je obrovský nárast. Takže vidíme, že týka sa to podstatnej časti aj nášho obyvateľstva a treba na to nejakým spôsobom reagovať.
Chcem podotknúť, že hlavne sú to ženy, ktoré sa starajú o deti a tých je dokonca o 90 % viac ako mužov. Čiže tých sa to týka o to viac a, tak ako som aj dnes povedal na tlačovej konferencii, tak príjmy žien na Slovensku sú stále o 16 až 17 % nižšie ako príjmy mužov a chceli by sme, aby toto neplatilo napríklad aj o dôchodkoch. Čiže my, nám ide o to, aby sme zabezpečili to, aby mnohé ženy mali tie dôchodky v podstate na úrovni mužov. Čiže o toto sa budeme snažiť takisto a budeme robiť k tomu kroky.
Ja sa chcem vyjadriť napríklad aj k tomu, koľko by to mohlo stáť. My sme požiadali Ministerstvo financií Slovenskej republiky, aby do druhého čítania ešte vyčíslili celkový dopad na rozpočet verejnej správy na tento rok a prípadne aj na ďalšie tri roky vzhľadom na to, že rozpočtuje sa na tri roky. Takže v roku 2020 sa na pandemickú OČR vynaložilo asi 167 miliónov eur podľa tých informácií, ktoré mám ja. Keď zobereme, že na starobné poistenie ide 4 % z dane príjmu fyzických osôb a 14 % platia zamestnávatelia na starobný dôchodok, to je dokopy 18 %, tak celkový dopad na rozpočet je rádove okolo 30 miliónov eur s tým, že, samozrejme, na tie konkrétne vyčíslenia počkáme od analytikov, ale keď si zobereme sumu 30 miliónov eur, tak skutočne je to zanedbateľná suma oproti napríklad sume, kde sa teda iba za testovanie antigénovými testami celoplošné minulo asi 750 miliónov eur. Čiže v tomto ohľade, samozrejme, musím povedať, že by som bol rád a chcel požiadať aj koaličných poslancov, takisto opozičných, aby tento návrh zákona podporili.
Myslím si, že aj to, čo hovorila Janka Vaľová, že dokonca pán Mihál nás pochválil na sociálnej sieti, čo som ani nečakal, ale som rád, že aj niekto, kto bol štátnym tajomníkom za koalíciu, uznal, že tento návrh zákona je dobrý. A ja teda, dúfam teda, že každý poslanec, ktorý má aké-také sociálne cítenie, tak tento návrh zákona podporí.
Čo sa týka napríklad nepandemickej óčeerky, tam máme dvakrát toľko žien ako mužov takisto. A do budúcna, tak ako sme hovorili, že minister Kaník zrušil to, aby óčeerka bola vôbec započítavaná do dôchodku, že by sme sa do budúcna mohli zaoberať aj tým. Ale teraz momentálne reagujeme, reagujeme na ten stav, ktorý vyvoláva práve pandémia. A tento problém sa týka, samozrejme, najmä mladých rodín, ktoré sú najzraniteľnejšie, a aby sme im tento výpadok vykryli, tak práve predkladáme tento zákon.
Takže na záver, nebudem naťahovať čas, chcem požiadať nielen teda, nejde tu o politiku, ide tu o ľudí na Slovensku, o tých, ktorí sa starali o naše deti, hlavne o matky a tie, ktoré za to v podstate nemohli, že museli zostať doma počas pandémie. Tak chcem požiadať všetkých poslancov, nielen opozičných, ale aj koaličných na to, aby tento návrh zákona podporili.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Veľmi krátko. Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, naše vlády, že to myslíme vážne, prinášali na schôdze tohto pléna desiatky až stovky prosociálnych a prorodinných opatrení vrátane tých, ktoré pomáhali zlepšovať a zosúlaďovať rodinný a pracovný život rodičov, napríklad pomocou nástrojov na zvyšovanie miezd a príplatkov, maximálnych výšok materského, čiže rodiča, ako aj príspevku pri narodení dieťaťa, tiež možnosti, aby sa na nej vystriedala matka aj otec, podporu dobudovania kapacít škôl či detských kútikov. V politike zamestnanosti sme už v roku 2013 identifikovali potrebu tzv. pozitívnej diskriminácie mladých mamičiek na trhu práce zvýhodnených v ich zamestnaní, financovanie rekvalifikácie, ochranou pred prepúšťaním či transparentnosťou odmeňovania, aby sa ženy nebáli vypýtať si za svoju prácu adekvátnu odmenu. Je zákonité, že mnohé z nich aj teraz pomáhajú tisíckam rodinám zmierniť dopady pandemickej krízy.
Aktuálne extrémne je vážna situácia v ekonomickej a sociálnej oblasti, vrátane zamestnanosti si však bezpodmienečne vyžaduje potrebu reakcie, pokračovať ďalej v tejto adresnej sociálnej politike. Ako dlhoročná členka sociálneho výboru očakávam od vlády návrhy a diskusie k týmto dôležitým témam a ponúkam naďalej podporu všetkým adresným a zmysluplným opatreniam.
Chcela by som už len doplniť, že za prvé tri mesiace, aby sme to nebrali na ľahkú váhu, 95 804 ľudí, to som dostala teraz túto informáciu, čerpalo opäť pandemickú óčeerku, a tak je naozaj našou maximálnou povinnosťou pomôcť týmto mladým rodinám, ženám, matkám a podporiť ich. A preto by som vás chcela naozaj veľmi pekne v mene všetkých predkladateľov poprosiť o podporu tohto zákona a hlavne ženy, aby sa zamysleli nad tým, aby naozaj sme neprehlbovali chudobu žien na dôchodku a sťažili im tak životné podmienky, a mladých rodín.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Veľmi stručne, aby som si zaslúžil aj ja večeru.
Bohužiaľ, tie čísla a štatistiky sú neúprosné. My už dnes vieme, čo sa týka minulého roku, že ten dopad, by som povedal, navýšenie rozdielov medzi zárobkami mužov a žien jednoducho tu sú. A o to horšie, že nielen žien, ale matiek o to viac a dôležitejšie je jednoducho tento problém sanovať. Možnože sme trošku zbytočne čakali aj s pandemickou óčeerkou, že sa dostala na 100 % až teraz. Niečo podobné sme robili aj smerom k zamestnancom a podnikateľom. Prvá pomoc, potom prvá pomoc plus, prvá pomoc dvakrát plus. Niekedy čakáme, že koľko vydržia, ale dnes je to, chvalabohu, v poriadku.
Pandemická óčeerka, ktorú dostávajú teraz, rieši operatívu, terajší stav. A bolo by veľmi zlé, aby sme preniesli do budúcna, to znamená do rokov, keď terajšie ženy matky budú odchádzať do dôchodku, aby opätovne niesli isté bremeno toho, že museli ostať so svojimi deťmi doma nie z nejakej vlastnej vôle, ale z rozhodnutia štátu, jednoducho z pandémie. To znamená, že je to veľmi prirodzené, ľudské a som presvedčený, že tento návrh zákona bude podporený.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpre... Ďakujem, pán podpredseda, za, za vaše, prajem vám všetkým príjemný, dobrý, dobrý deň.
Dopady pandémie na život a ekonomiku sú viditeľné všade navôkol a hovoria samy za seba. Napriek tomu, že ide o zdravotnícku krízu, si pandémia vyžiadala zavedenie mimoriadnych krokov z našej strany, zo strany centrálnych bánk eurosystému a samotnej Európskej centrálnej banky. Tieto boli nevyhnutné v snahe zabrániť kolapsu globálnej ekonomiky a to sa nám aj podarilo.
Na jar minulého roku bolo jedinou otázkou, ako rýchlo a v akom rozsahu intervenovať, rozhodnutie Rady guvernérov bolo jednohlasné a jednoznačné, odpoveďou bolo intervenovať okamžite a zásadným spôsobom. V marci sme spustili nový núdzový pandemický program nákupov aktív (tzv. PEP), v objeme 750 mld. eur. To však nestačilo a pandémia zametala Európu čoraz viac, a preto sme tento program postupne navýšili v júni minulého roku o ďalších 600 mld. a v decembri minulého roku o ďalších 500 mld. až na celkový objem obálky 1 850 mld. euro, alebo ak chcete, skoro 1,9 trilióna eur, čo predstavuje takmer 14 % hrubého domáceho produktu ekonomiky eurozóny.
Čisté nákupy aktív v rámci toho programu budeme v eurosystéme vykonávať, kým nepominie kríza spôsobená pandémiou, minimálne však do konca marca budúceho roku. Splátky, ktoré nám plynú z cenných papierov zakúpených v rámci tohto programu, sa budú reinvestovať minimálne do konca roku 2023.
Následná redukcia tohto programu a ich portfólií bude prebiehať riadeným spôsobom, aby nedošlo k ovplyvneniu primeraného nastavenia menovej politiky. Cieľom nášho pandemického programu je reagovať na špecifické, mimoriadne a akútne riziká ohrozujúce cenovú stabilitu a riadne fingovanie toho, čo nazývame transmisný mechanizmus menovej politiky. Preložené do ľudskej reči, ide o to, ako a či sú naše opatrenia efektívne a podporujú všetky členské krajiny.
My ako Národná banka Slovenska sme uskutočnili prvé nákupy pandemických cenných papierov hneď v marci v roku 2020. Ku koncu minulého roka sme kumulatívne dohromady nakúpili dlhopisy, predovšetkým štátne dlhopisy v objeme takmer 7 mld. eur.
Ďalším naším dôležitým opatrením bolo zabezpečenie dostatočnej a čo najlacnejšej likvidity vo finančnom systéme, za celý eurosystém je takto doplnená likvidita v objeme skoro 1,8 bil. eur. To bolo pre odolnosť a zdravie ekonomiky trpiacej pandemickým šokom naozaj rozhodujúce.
Výrazne sme zlacnili poskytovanie úverov finančnému sektoru prostredníctvom našich dlhodobejších refinančných operácie, voláme ich TLTRO alebo PELTRO, ak chcete. V roku 2020 na Slovensku sme cez tieto programy doplnili likviditu v objeme 3,9 mld., mld. eur, a to v troch trandžiach, 2,5 mld. v júni minulého roku, ďalšia miliarda prišla v septembri a 400 mil. v decembri minulého roku. Tieto programy sú zamerané na podporu poskytovania bankových úverov s nízkymi úrokovými sadzbami podnikom, ktoré sú z pohľadu ekonomiky zasiahnuté najviac. A o tom veľmi dobre viete sami aj tu v Národnej rade.
Toto zjednodušenie prístupu k likvidite zásadným spôsobom prispieva k oživeniu ekonomiky v krátkodobom aj dlhodobom meradle, je to životne dôležité pre ochranu pred permanentnými ekonomickými jazvami a chronickými chorobami. Naše nákupy nie sú limitované len na vládne dlhopisy či už v rámci programu PEP, tak aj v rámci nákupu aktív, tzv. épípí... alebo APP, ak chcete, spusteného ešte v roku 2014, nakupujeme dlhopisy medzinárodných inštitúcií a podnikové dlhopisy za predpokladu, že spĺňajú prísne podmienky umožňujúce tieto nákupy.
Pre centrálne banky však tieto protipandemické opatrenia znamenajú zvýšené náklady a sú to spojenie aj s výsledkom hospodárenia v budúc... v minulom roku. To je citeľné a viditeľné naprieč celým eurosystémom vrátane Národnej banky Slovenska. Zjednodušene povedané, nástroje chrániace život Európanov a ekonomiku sa výrazne negatívne podpísali pod hospodárske výsledky centrálnych bánk a vrátane našej banky. Národná banka, Národnú banku Slovenska ako súčasť eurosystému tieto protipandemické opatrenia tiež niečo stáli, lebo nič v živote nie je zadarmo.
V úhrne nás COVID-19 stál približne 240 mil. eur v podobe našich nižších výnosov a zvýšených nákladov, a to najmä vo výsledku z finančných činností. To, ako hospodárite, je dôležité vždy aj v kríze, no v krízových okamihoch nie je výška zisku na prvom mieste. V kríze ohrozujúcej životy a živobytie Európanov to platí mnohonásobne viac. My sme v pandemickom roku vykázali zisk v objeme 26 mil. eur, to je konečný výsledok. Tento medziročne poklesol z dôvodov, o ktorých som pred chvíľou hovoril, pokles zisku bol spôsobený najmä poklesom výnosov z prerozdelenia menového príjmu eurosystému, 67 mil. eur, a 140-miliónovým navýšeným finančnej rezervy na riziká, ktorú tvoríme pre prípady, ak by sa negatívne riziká pretavili do skutočnej reality. V oboch prípadoch ide o sekundárne dôsledky nárastu menovo-politických operácií, ktoré reagovali na nestabilitu trhov spôsobenou pandémiou.
Minulý rok boli hlavným zdrojom nášho zisku finančné operácie, tu sme dosiahli zisk 119 mil. eur, najväčší podiel na tom mal zisk z operácií s klientmi a zisk z výkonu menovej politiky. Z prerozdeleného menového príjmu eurosystému v roku 2020 banka prijala 25 mil. eur. Pozitívnou správou bolo zdvojnásobenie zisku zo správy investičných rezerv vďaka nižším nákladov na refinancovanie obchodov s cennými papiermi.
K podporným opatreniam na úrovni eurosystému sme pridali aj naše domáce, v snahe posilniť odolnosť slovenského finančného sektora v kríze sme pristúpili k zníženiu ročných príspevkov dohľadaných subjektov o 7 mil. eur, čo je dodatočným impulzom pre banky, poisťovne a ďalšie subjekty finančného trhu úverovať a byť aktívny aj vo vzťahu k obyvateľstvu, aj vo vzťahu k podnikom, aj vo vzťahu k podnikom.
Čo sa týka našich celkových prevádzkových nákladov, tie dosiahli 91 mil. eur, napriek zvýšeným nákladom na ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov počas pandémie a zvýšeným nákladom na technické zabezpečenie práce z domu sa banke podarilo znížiť správne a prevádzkové náklady o 1%. Pretavené do počtu zamestnancov ku koncu minulého minulého roka v banke pracovalo 1 109 ľudí, z ktorých takmer štvrtina, 566, vykonáva pre potreby štátu funkcie integrovaného dohľadu nad celým finančným trhom, ochrany finančného spotrebiteľa a bankovej rezolúcie.
Čo vnímam ako veľmi pozitívne, je, že sa nám napriek pandémii podarilo spustiť aj nový vlajkový projekt finančného vzdelávania a zvyšovanie finančnej gramotnosti, ktorý sa volá Päť peňazí, tento projekt je plne financovaný z nákladov banky. Za uplynulých šesť mesiacov sme nielen kampaň odštartovali, ale sme vybudovali aj regionálne vzdelávacie centrá, prehĺbili spoluprácu s partnermi ako vo verejnom, tak aj v súkromnom sektore a pokračujeme ďalej.
Investície do vzdelávania majú obrovskú pridanú hodnotu nielen v krízových situáciách, sú dôležité aj z pohľadu dlhodobej udržateľnosti domácich rozpočtov, verejných financií a stability finančného sektora. Finančná gramotnosť je téma, ktorou sa intenzívne zaoberáme aj na úrovni eurosystému, lebo lepšia finančná gramotnosť pomôže nielen obyvateľom lepšie sa rozhodnúť v oblasti financií, ale v neposlednom rade z toho bude benefitovať aj celá naša spoločnosť a naša ekonomika.
Ako naložíme s minuloročným ziskom? V zmysle platnej legislatívy sa vytvorený zisk používa na úhradu straty z minulých rokov, prípadne na prídely do rezervného fondu a ďalších fondov vytváraných zo zisku. Banka nemôže odvádzať prípadné voľné zdroje pri rozdeľovaní zisku do štátneho rozpočtu. Nemôže tak urobiť aspoň do momentu, než umorí celú stratu a záporné vlastné imanie z minulých období.
V zmysle zákona Banková rada rozhodla, že zisk za rok 2020 sa v plnej výške 26 mil. eur použije na zníženie strát z minulých rokov, kumulovaná strata z minulých rokov tvorí najväčší podiel na zápornom vlastnom imaní, ktoré bolo k úmoru minulého roku v objeme jedna celá... 1 837 mil. eur. Od roku 2013 sa banke podarilo zlepšiť vlastné imanie kumulatívne až o 1,8 mld., čiže to záporné vlastné imanie bolo v tom roku ešte o 1,8 mld. väčšie a odhadujeme, že svoje negatívne základné imanie Národná banka Slovenska umorí definitívne niekedy v roku 2039 alebo 2040.
Toľko na úvod z mojej strany, ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť správu Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Správy o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2020.
Správu o výsledku hospodárenia pridelil predseda Národnej rady Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet na prerokovanie do 3. mája 2021. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady určil výbor pre financie a rozpočet, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedenú správu prerokoval výbor pre financie a rozpočet a prijal k nej uznesenie č. 177 zo dňa 4. mája 2021. Uvedený výbor predloženú správu vzal na vedomie a odporučil Národnej rade správu vziať na vedomie. Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 183 zo 4. mája 2020. Určil ma za spravodajcu výboru, výbor ma poveril taktiež predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Zároveň navrhol Národnej rade podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.