28. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani verejná ochrankyňa práv, pani profesorka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predložená správa podľa môjho názoru reflektuje lepšie minulý rok ako správa minuloročná, voči ktorej som mal výhrady, a nepodporil som ju. Napriek zlepšeniu ale stále má v bodoch, ktoré ma viac zaujímajú, nedostatky tvorené neporozumením a povrchnosťou až jednostrannosťou.
Zmienky o náboženskej slobode počas COVID-u. Nevidíte problém v prenesení praktizovania viery do online priestoru, ale pri podobnom prenesení vyučovania si všímate nedostupnosť kvôli chýbajúcemu technickému vybaveniu žiakov. Tvrdíte, že nedošlo k obmedzeniu náboženskej slobody iba na základe osobného presvedčenia alebo vlastnej viery. Ak by som tvrdil, že na čo sa večer trmácať na koncert obľúbenej skupiny alebo na divadelné predstavenie, keď si ho môžeme pozrieť v televízií, isto by mi nikto neuveril. Svätá omša je oveľa viac ako koncert. To je ako keby sme tvrdili, že chôdza je to isté ako tanec. Pohyb ako pohyb, ale keď tancujete valčík alebo ešte lepšie waltz s milovanou osobou, rozdiel je každému jasný a priepastný. Vyskúšali sme si žiť so zavretými kostolmi. Tým, ktorým sviatostné stretávanie s Bohom nechýbalo, nechýba ani teraz a nevedia porozumieť ľuďom, ktorý sa potrebujú stretávať s Bohom. Verím, že sme sa poučili a kostoly aj vzhľadom na skúsenosti zo sveta, už nebudú nikdy zatvorené.
Na 64 strane sa venujete trestaniu žiakov. Správne hovoríte, že vytváranie bezpečného a priateľského školského prostredia je jedným zo základných predpokladov pre naplnenie práva na vzdelanie. Že bezpečné školské prostredie spolu vytvárajú aj vzájomné vzťahy medzi žiakmi a pedagógmi. Hovoríte, že facka, ktorú dostala žiačka cez prestávku za odvrávanie, vám poskytla priestor pre hlbšiu analýzu a vyhodnotenie postupov vedenia školy a tie štátnej školské inšpekcie pri riešení obdobných incidentov. Spomínate dohovor OSN o právach dieťaťa a školský zákon, princíp nulovej tolerancie voči telesným trestom a sankciám. Oceňujete, že si pedagóg nevhodnosť svojho konania uvedomil a ospravedlnil sa žiačke aj prítomným žiakom, ale že ospravedlnenie nemôže účinne nahradiť vyvodenie zodpovednosti za porušenie všeobecného zákazu používania fyzických trestov. So všetkým sa dá iba súhlasiť, keby vaša analýza prípadu pokračovala ďalej a naozaj hlbšie.
Ako ste vraveli bezpečné školské prostriedky spoluvytvárajú aj vzájomné vzťahy medzi žiakmi a pedagógmi. Vzájomné teda vzťah učiteľ-žiak, ale tiež žiak-učiteľ. Agresia voči pedagógom môže mať rôzne formy, od vyrušovania počas výučby cez ignorovanie či provokovanie učitelia, učiteľa, verbálne útoky, výsmech, vulgarizmy, vyhrážanie aj zo strany rodičov alebo príbuzných žiaka až po ničenie školských pomôcok, vandalizmus a priame fyzické útoky. Keďže učiteľ sa v reakciách na násilné správanie a agresivitu žiakov prípadne ich rodičov musí ovládať a ostať zdržanlivý má pocit bezmocnosti. Učiteľ sa nemôže brániť a bojovať, no nemôže ani utiecť z boja, a tak veľakrát pasívne rezignuje s nádejou, že sa situácia upokojí sama. Učitelia často neohlásia šikanovanie i preto, že zo strany vedenia školy nepredpokladajú podporu. Neočakávajú ani zásah, či dosiahnutie nápravy.
Ako sa vyjadrujú samotní učitelia? Profesia pedagóga sa v dnešnej škole stáva masochistickým zamestnaním bez adekvátneho ocenenia a uznania. Pre ilustráciu, skoro 9 % z opýtaných učiteliek zažilo napadnutie či pokus o napadnutie žiakom. Skoro 5 % čelilo fyzickému útoku rodiča alebo iného príbuzného. Opakovaný výskyt násilného správania žiakov sa potvrdil u všetkých učiteľov. Uvádza sa vo výskumnej správe s názvom Šikana a kyberšikana na školách z roku 2018, ktorú vydalo Slovenské národné stredisko pre ľudské práva v Bratislave.
Samozrejme, verejná ochrankyňa práv nemusí poznať každú správu. Preto sa pozrime na zákony platné v Slovenskej republike. Zákon č. 138/2019 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v § 3 ods. 1 písm. a hovorí: "Pedagogický zamestnanec pri výkone pracovnej činnosti má právo na zabezpečenie podmienok potrebných na výkon pracovnej činnosti najmä na ochranu pred prejavmi násilia zo strany detí, žiakov, zákonných zástupcov." Zdá sa, že ochrane tohto práva pedagóga sa vaša správa nevenuje.
Máme však aj práva ostatných žiakov v triede zapojených do výchovy a vzdelávania. Zákon č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní alebo školský zákon v § 58 hovorí o opatreniach vo výchove, ods. 3: Ak žiak svojím správaním a agresivitou ohrozuje bezpečnosť a zdravie ostatných žiakov alebo narúša výchovu a vzdelávanie do takej miery, že znemožňuje ostatným účastníkom vzdelávanie, riaditeľ školy môže použiť ochranné opatrenie, okamžité vylúčenie žiaka z výchovy. Bezodkladne privolá Policajný zbor.
Nezdá sa mi, že by zákonodarca strácal čas tvorbou týchto zákonov, keby nereflektovali životné situácie a potreby. Čo ale vidím. Je zjavné to, že v kapitole trestanie žiakov na strane 64 správa verejne ochraňovala iba jedno právo, iba právo jednej strany. Je to tak správne? Alebo správne?
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie evidujem tri faktické poznámky.
Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Ako prvý vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Miroslav Suja.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Marcinčin, veľmi, veľmi dobrý prejav. Ďakujem, že ste sa nebál a poukázal ste na tú jednostrannosť pri obhajovaní ľudských práv a že tu viaceré skupiny sú prehliadané alebo úmyselne nespomenuté. Ako klobúk dole pred vaším prejavom. Ďakujem.
Takisto musím súhlasiť, čo sa týka kostolov. Ja si myslím, že bolo nutné otvoriť alebo žiadúce otvoriť ich oveľa skôr, hlavne čo sa týka psychického zdravia väčšiny obyvateľov, ktorým to veľmi chýbalo. Som rád, že ste to spomenul a takéto správanie je takisto neakceptovateľné a tiež som nepočul v správe, že by sa zastal niekto týchto ľudí.
Ako pedagóg si veľmi vážim, že ste spomenul útoky aj na pedagógov. Áno, nielenže útoky verbálne a kyberšikanu, ale ide aj o útoky fyzické. Fyzické nielen žiakov, ale ako ste presne povedali, aj rodinných príslušníkov alebo priamo rodičov. Ja som nevidel nikde, že by sa tu zastal niekto pedagógov, ktorí sú tlačení z viacerých strán a bezmocne len trpia a čakajú, kedy to prejde alebo kedy tí problémoví žiaci prejdú, alebo ostanú v tom ročníku, alebo prejdú do ďalšieho ročníka, zbavia sa ich a aj ich rodičov.
Toto je v dnešnej dobe neakceptovateľné, aby sa učitelia báli ísť učiť do školy. Nechceme, aby to skončilo ako vo Francúzku, že budú učiteľom odrezávať hlavy? Toto chceme?
Viete, spomenul pred vami rečník jeden alebo aj vy ste to spomínal, že konečne sa pohol ten prípad z Moldavy. A kde sú tie prípady, keď boli zbití policajti? Tie sa kde pohli? Kde sú tie prípady, keď boli napadnutí dôchodcovia, prasknuté lebky. Kde sú tie prípady keď boli napadnuté staré dôchodkyne, pomliaždený hrudník, pomliaždený mozog, prasknutá lebka, natrhnutá slezina. Aj ony majú svoje práva. Áno. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Faktickú poznámku má pripravenú aj pán poslanec Eduard Kočiš.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, veľmi pekne sa chcem poďakovať za váš príspevok do tejto rozpravy ohľadne porušovania ľudských práv. Áno, porušujú sa ľudské práva a slobody, ale častokrát sa z úst pani ochrankyne verejných práv obhajuje iba určitá skupina obyvateľstva alebo určité skupiny obyvateľstva. Nie je tam rovnaký meter na celú spoločnosť. Veľmi správe ste poznamenal, že porušovanie ľudských práv a slobôd učiteľov je v dnešnej dobe naozaj až do neba volajúce. Učitelia sú urážaní, učitelia sú dehonestovaní, učitelia sú fyzicky napádaní a o finančnom ohodnotení sa naozaj nemusíme ani baviť, nakoľko je tak strašne slabé, že povolanie učiteľ, ktoré malo kedysi ohromnú vážnosť, je dnes zatracované a absolventi pedagogických fakúlt si hľadajú svoje uplatnenie a svoje budúce povolanie úplne v iných sférach a odmietajú nastupovať do pedagogického a do učiteľského stavu, nakoľko vidia, že stav, ktorý tam je nastavený v danej spoločnosti, je naozaj veľmi úbohý.
Veľmi správne a veľmi trefne ste poznamenal o agresivite žiakov najmä z prostredia rómskych komunít voči učiteľom. Tá je už naozaj nezávideniahodná a učitelia, ktorí s touto komunitou pracujú, tak naozaj je obdivuhodné, že ešte vôbec majú ochotu a chuť ísť učiť. Učitelia z Krompách, Rudňan, Dobšinej, Sečoviec, Trebišova, Vranova, Medzilaboriec by o tomto naozaj mohli rozprávať hodiny a hodiny, ak nie dni a dni. Ak nakričia na neprispôsobivého žiaka, nedajbože sa ho troška dotknú, už ho čaká pred školou, pred triedou zaujímavá skupinka obyvateľov, ktorá sa mu vyhráža fyzickou likvidáciou a podobne kadekde iným.

Poslednú faktickú poznámku má pán poslanec Ondrej Ďurica.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán kolega Marcinčin, ja vám veľmi pekne takisto ďakujem za to, že ste túto otázku otvoril, pretože keby tieto podnety alebo tieto myšlienky prišli od nás, tak by mohli byť trošku spochybnené a mohlo by to vyvolať alebo budiť dojem, že sme nejako zaujatí. Vôbec to nie je pravda.
Skutočnosť je taká, že autorita a bezpečnosť pedagógov je dnes naozaj v mnohých, mnohých školách veľmi, veľmi ohrozená. Tí pedagógovia, učiteľky volajú o pomoc, majú dennodenné problémy, privolávajú políciu. Polícia aj na základe toho, čo tu bolo spomenuté, na základe mnohých medializovaných udalostí, jednoducho, dovolím si povedať, sa bojí, bojí konať, pretože je tu obrovské riziko, že tie prípady, pokiaľ by sa riešili, pokiaľ by sa naozaj v tej právnej rovine šli riešiť, tak by tí policajti, nieže boli pochválení, ale by boli postavení pred inšpekciu, by boli postavení pred média, by boli lynčovaní, pretože takáto atmosféra, sa tu vytvorila.
Skutočnosť je taká, že nielen na východnom Slovensku, kde to môj kolega pomenoval, ale aj na západnom Slovensku, pretože v rodine mám pedagógov, poznám mnohých pedagógov ako kolegov, jednoducho tých rodinných príslušníkov, ktorí sa veľmi, veľmi sťažujú na stav, ktorý tam je, kedy pedagóg napomenie žiakov a výsledok je taký, priatelia, že vedenie školy tieto veci zámerne ututláva, pretože si uvedomuje dôsledky, uvedomuje si, čo so sebou prináša riešenie týchto vecí a výsledok je taký, že pedagóg, učiteľka, ktorá ide po svojej práci domov, tak ju jednoducho čakajú tlupy týchto problémových všelijakých žiakov a ich rodičov, ktorí si to potom takýmto spôsobom s tou učiteľkou vybavujú. Toto je stav, potom rodičia svoje deti dávajú na iné školy a cestujú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Radovan Marcinčin.
Nech sa páči.

Ďakujem. Ďakujem za poznámky. Ono v skutočnosti by to bolo veľmi dobré a myslím si veľmi príjemné pre Slovensko, keby sme mohli povedať, že tento problém sa týka iba rómskych detí. Ale pravda je taká, že tieto čísla, ktoré som uvádzal, sú celoslovenské, to nie je iba problém rómskych detí. Keby stotisíc Rómov, ktorí žijú v horších podmienkach, to iba robilo, tak vlastne žijeme si celkom dobre. Ale realita je taká, že to sa týka celého Slovenska všade. Dokonca nejakých 80 alebo 90 % učiteľov uvádza, že mali, zažili agresívne správanie zo strany detí. Je to všeobecný problém. Ďakujem.

Ďalším rečníkom, ktorý vystúpi v rozprave, je pán poslanec Tomáš Valášek.
Nech sa páči.