28. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Príjemný, dobrý deň všetkým. Najprv možno ozrejmím, že vlastne nie som poľovník ani poľovníčka, ale keďže som členkou výboru pôdohospodárstva, kde túto petíciu doručili občania, tak po tom všetkom, čo som videla na tomto výbore, mám naozaj potrebu sa k tomuto vyjadriť.
Aby sme si možno nielen pre poslancov, ale možno aj pre širokú verejnosť vlastne pripomenuli, pretože mnohí z nás máme v predstave, že poľovníctvo je len o love zveri, je aj o ochrane a je aj o mnohých povinnostiach, ktoré nám ukladá zákon. Tak si možno v krátkosti pripomeňme históriu, pretože poľovníctvo má dlhodobú históriu nielen na Slovensku, ale v celom svete.
Takže celkom na začiatku si v krátkosti pripomeňme, ako to bolo na Slovenku. Za uplynulých sto rokov sa v členskej základni Národnej poľovníckej samosprávy vystriedalo niekoľko generácií a niekoľko desiatok tisíc členov. Momentálne má poľovnícky zväz 63-tisíc členov. Za celé toto obdobie prebehlo množstvo spoločenských aj legislatívnych zmien priamo ovplyvňujúcich poľovníctvo, zmien v organizácii a riadení poľovníctva, v právach a povinnostiach členov, v pomenovaní poľovníckej samosprávy, ale aj jej úlohách a kompetenciách. Samozrejme, neprejdem celú históriu poľovníctva, tá je veľmi dlhá za sto rokov, ale má svoje korene, ktoré siahajú veľmi ďaleko.
Začalo sa to vlastne dekrétom Jozefa II. z roku 1786, ktorý prikazoval mestám a obciam prenajímať poľovné právo na svojich pozemkoch prostredníctvom dražby. Tento spôsob prenajímania poľovných pozemkov, poľovných revírov trval u nás až do roku 1948. Najviac poľovali a to si, sa mi tak zdá, že história sa bude asi vracať, gróf... Andrássyovci, Pálffyovci a grófske rodiny Coburgovci, ktorí vlastnili väčšinu pozemkov a lesných porastov na území, na našom území.
Po skončení I. svetovej vojny stavy zveri následkom prechodu frontu na území Slovenska poklesli, okrem toho medzi civilným obyvateľstvom zostalo veľa nelegálne držaných zbraní a tým sa zvýšil nelegálny lov zveri. Cestou, ako zabrániť pytliactvu, bolo zjednotiť priority poľovníkov s cieľom spoločného presadzovania záujmov ochrany prírody a v nej žijúcej, voľne žijúcej zvery vrátane predátorov, najlepšie prostredníctvom jednotnej poľovníckej organizácie.
Vlastne tým, čo budem rozprávať, budete vidieť, ako aj teraz, keďže chceme zmeniť legislatívu alebo ministerstvo chce, aký ten vývoj v legislatíve bol a aké boli, aké boli problémy, ktorými sa museli vysporiadať.
Prehupnime sa však po... do po... po povojnovom čase, do Československej republiky, kde bol prijatý tzv. malý poľovný zákon č. 98/1929 Sb. ako doplnok zákona z roku 1983 (pozn. red.: správne „1883“) a vznikla Myslivecká komora Československej republiky, ktorá sa zaoberala celoštátnymi otázkami poľovníctva. Čiže možno aj odtiaľ vlastne tá komora. Vplyvom vojnových udalostí počas rokov 1940 - ’45 nastal v celoslovenskej spolkovej činnosti čiastočný útlm. Po skončení II. svetovej vojny už v lete 1945 povereníctvo Slovenskej národnej rady pre poľnohospodárstvo a pozemkovú reformu vydalo vyhlášku o dočasnom zákaze poľovania na celom území Slovenska, a to z titulu počas vojny z vysokých strát zveri, ktorá prechádzala cez front. Následne 11. 5. 1947 v Brne vznikla celoštátna poľovnícka organizácia. Na riadnom valnom zhromaždení v marci 1949 bol zrušený názov poľovníckej organizácie na Zväz poľovníckych ochranných spolkov na Slovensku. Zväz mal vtedy 15 053 členov. Keď si to porovnáte, dneska máme 63-tisíc členov. Národné zhromaždenie prijalo v roku 1962 zákon o poľovníctve č. 23/1962 Zb. Týmto zákonom sa rozhodovanie o výkone práve poľovníctva už neviaže na vlastníctvo pozemkov, lebo, preto to čítam, lebo my sa chceme vlastne k tomu pozemku vrátiť, zosilňuje sa vplyv štátnych orgánov na riadení poľovníctva a zvyšuje sa minimálna výmera potrebná pre uznanie poľovníckeho revíru.
Dňom 1. januára 1993 vzniká Slovenská republika a do platnosti vstúpil zákon Národnej rady č. 99/1993 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve a ktorý sa viaže na článok ústavy 44 Slovenskej republiky, ako aj zákon o strelných zbraniach a strelive a zákon 246 Z. z., Slovenský poľovnícky zväz a Slovenský rybársky zväz.
Obdobie (ruch v sále a zaznievanie gongu) po roku 1989 bolo charakterizované množstvom legislatívnych zmien, ktoré neobišli ani poľovníctvo. Zákon o poľovníctve č. 23/1962 Zb. bol novelizovaný zákonom č. 99/1993 Z. z. a následne v roku 2002 malo vtedajšie ministerstvo pôdohospodárstva ambíciu predložiť ďalšiu novelizáciu zákona, právnej normy pre odvetvie poľovníctva so zásadnými zmenami, ktoré úplne menili filozofiu poľovníctva. Slovenský poľovnícky zväz vtedy reagoval v roku 2003 petíciou, ktorú podporilo za krátke obdobie letných mesiacov viac ako 350-tisíc občanov, nielen poľovníkov.
Presne sa história opakuje, pretože myslím si, že aj to, čo sa tu dneska deje s poľovníckou komorou, má svoj taký prvý krok k tomu, aby, keď bude zmena zákona, aby najsilnejšia možno stavovská organizácia nemala tú silu, a možno ako v tom roku, kedy to chcelo ministerstvo zmeniť, tak vláda Slovenskej republiky vyzvala vtedajšieho ministra pôdohospodárstva, aby po tejto petícii pripravovanú novelu stiahlo, stiahol, hovoríme o roku ’89, zo zákona, lebo bola pripravená bez participácie slovenských poľovníkov.
A tu sa zastavím, lebo hovorím, že história sa opakuje. No vypočuli sme si na výbore, čo ma teda prekvapilo, poľovnícka komora rozprávala o tom, ako sa stretli s ministerstvom, ako pripravovali zákon, ako sa dohodli na určitých ustanoveniach zákona a následne táto odborná komisia, kde mala byť aj poľovnícka komora, mne to pripadá ako pomsta, poľovnícka komora následne už ju nepozývali na ďalšie stretnutia, ministerstvo, následne už s nimi nikto nekomunikoval a následne sa zistilo, že všetky pripomienky poľovníckej komory, ktoré minister sľúbil zapracovať, zrazu zmizli. Aspoň takto to prezentovala poľovnícka komora. Proste jednoducho neboli. A práve preto táto poľovnícka komora povedala, čiže opakuje sa ten rok 1989, práve táto poľovnícka komora povedala, že jednoducho nie je možné, nie je možné, aby sa s nimi nespolupracovalo pri tvorbe nového zákona. A preto naozaj je alarmujúce, prečo sa tak možno momentálne útočí na tú poľovnícku komoru, ale v poriadku.
Po zmenách vo vláde Slovenskej republiky, najmä po voľbách v roku 2006 došlo k výrazne ústretovejšiemu prístupu ministerstva pôdohospodárstva v spolupráci s vrcholnými orgánmi Slovenského poľovníckeho zväzu pri tvorbe legislatívnych zmien. Vtedy nebola ešte komora, bol poľovnícky zväz, aby to zase nebolo, že politicky nejak prepojené. Kľúčové body petície, hlavné body, ktoré žiadali vytvorenie jednotnej poľovníckej samosprávy, vytvorenie podmienok pre veľkoplošný manažment voľne žijúcej poľovnej zveri, zachovanie poľovníctva ako aktivity v prospech prírody a prirodzenej súčasti života na vidieku, sa neskôr predstaviteľom poľovníckeho zväzu povereným zastupovať záujmy poľovníkov na rokovaniach o príprave nového zákona podarilo presadiť.
Po roku, po 47 rokoch v dňoch 1. 9. 2009 vstupuje do platnosti zákon č. 247/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa § 41 bola zákonom zriadená Slovenská poľovnícka komora. Slovenská poľovnícka komora sa prostredníctvom svojich členov, odborných komisií a zástupcov v pracovnej skupine pre tvorbu koncepčných a legislatívnych materiálov v odvetví poľovníctva významne podieľa aj na príprave v roku 2017 vládou schválenej Koncepcie rozvoja poľovníctva Slovenskej republiky do roku 2003 (pozn. red: správne „2030“), ako na ňu aj nadväzujúcich zmien legislatívnych predpisov.
Chcela by som poznamenať, že vstupom poľovníckej komory na scénu, Slovensko je v súčasnosti veľmi uznávaným členom viacerých medzinárodných poľovníckych organizácií, ako je Medzinárodná rada pre poľovníctvo a ochranu zveri, kde je 83 krajín z celého sveta, Federácia poľovníckych zväzov Európskej únie, kde je 27 krajín, asociovaným členom Slovenska od roku 1996, Medzinárodná kynologická organizácia - Slovensko asociovaným členom.
To ja mám len iba desať minút? (Rečníčka sa obrátila k predsedajúcemu a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Áno, pani poslankyňa (povedané so smiechom), vy ste bola v ústnej rozprave, máte iba desať minút.

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Ách! (Povedané so smiechom.) No dobre.

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
A už vám čas vypršal. Tak ešte môžete dokončiť vetu.

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Tak už vetu nedokončím, lebo chcela som viacej rozprávať o tom, že to prejde na štát a štát je vlastne, to sú politickí nominanti obvodných úradov a podobne.
Čiže tá história mi toho trošku veľa zabrala, ale určite to poviem vo faktických poznámkach. Ďakujem. Ale aspoň sme si prešli, aký význam má Pôdohospodárska komora.
Ďakujem pekne. (Hovorené súbežne s predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Áno, druhýkrát, druhýkrát sa musíte prihlásiť v písomnej rozprave, pani poslankyňa. Zaujímavosti rozprávala. Na vaše vystúpenie evidujem tri faktické poznámky.
Nech sa páči ako prvý, pán Eduard Kočiš.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, s tvrdeniami, ktoré ste použili vo vašej rozprave, sa nedá nesúhlasiť, práve naopak, musím s nimi iba súhlasiť.
Veľmi pekne ste spomenula to, že tak silná inštitúcia, akou je Slovenská poľovnícka komora, je viac ako relevantným partnerom pre každú jednu vládu, nielen na dialóg, ale aj na samotnú tvorbu legislatívy a všetkých možných legislatívnych procesov, pretože títo páni, ktorí zastupujú túto Slovenskú poľovnícku komoru, v žiadnom prípade sa tu nemôžeme baviť o nejakých politických nominantoch, nech majú tí páni akékoľvek sympatie voči politickým stranám, subjektom alebo aj antipatie, to je úplne jedno. Títo páni, ktorí zastupujú tento orgán, sú naozaj naslovovzatí odborníci, sú to telom a dušou poľovníci, ochranári a v tomto smere a v tomto segmente národného hospodárstva, ktoré naozaj je určitým segmentom národného hospodárstva, pretože aj táto inštitúcia vytvára určité pracovné miesta a vytvára určité hodnoty, musíme dbať na to, aby sme týchto poľovníkov neobchádzali. Práve naopak, musíme veľmi intenzívne s touto poľovníckou komorou komunikovať, prijať všetky ich pripomienky, prijať všetky ich názory, pretože naozaj títo páni sú doslova a do písmena odborníci a ľudia z praxe.
Čiže nechať tieto veľmi citlivé a veľmi ťažké témy na úradníkov od stola kdesi na obvodných alebo na okresných úradoch je veľmi nebezpečné a je to také veľmi šalamúnske riešenie. Čiže naozaj iba odborník poľovník, ochranár v jednom, ktorý dokonale pozná to svoje prostredie, ten svoj revír, kde hospodári, vie, kde týchto ľudí tlačí topánka, a naozaj hľadajú veľmi kvalitné spôsoby riešenia.
Čiže, pani kolegyňa, veľmi pekne ďakujem.

Ďalšiu faktickú poznámku mal pán poslanec Ján Blcháč.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Ja chcem poďakovať kolegyni Vaľovej za naozaj veľmi precízny prehľad o vývoji organizácie poľovníctva na Slovensku alebo na území dnešného Slovenska, pretože siaha to až do 19. storočia, odkiaľ začala, a to z jedného prostého dôvodu, že dáta sú vždy pri nejakom rozhodovaní asi najdôležitejšie, a na to by som chcel upriamiť pozornosť, že síce môžu byť, môžu mať rôzne skupiny, jednotlivci rôzne želania, ale dáta sú podstatné. A dáta hovoria, aj tak ako tu boli prezentované, o výhodnosti existencie poľovníckej samosprávy. Veď komorový systém je na Slovensku úplne bežný v rôznych oblastiach, či už je to advokátska komora, komora architektov, poľnohospodárska komora a podobne.
Neviem, prečo by nemala existovať a preukázala svoju životaschopnosť práve aj Slovenská poľovnícka komora. A tak ako sa, málo sa vraciame k tomu k samotnému textu petície, ale keď si ho začnete, začnete čítať, ten petičný text, tak začína to vlastne práve tým poukázaním na to, že ide o poľovnícky, jednotnú poľovnícku samosprávu ako rešpekt... ktorá rešpektuje princípy občianskej spoločnosti. Nuž ja som myslel, že žijeme v občianskej spoločnosti, a dúfam, že keď sa táto diskusia zdarne dotiahne do konca, k tejto petícii, ktorú podpísalo, ak máme 63-tisíc poľovníkov, vyše 150-tisíc ľudí, tak naozaj je to významné a mali by sme to brať naozaj vážne a na vedomie.
Dúfam, teda že sa zopakuje situácia z roku 2002/2003, kedy na základe petície sa stiahol návrh zákona, ktorý by o tom hovoril.

Poslednú faktickú poznámku má pán poslanec Filip Kuffa, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa Vaľová, v rozprave ste hovorila alebo teda začínali ste takým historickým prierezom. Už to tu bolo spomenuté, že najprv bol ten Lovecký a ochranný spolok, potom bola Československá myslivecká jednota a tak ďalej. Vy ste išli až do tých čias grófov, hej, kedy tu poľovali Pálffyovci, Andrasyovci, Coburgovci.
Moja otázka. Ale je sto rokov organizovaného poľovníctva a po tej Československej mysliveckej jednote tu prišiel Slovenský poľovnícky zväz a tá rečnícka otázka je, ak fungovalo to organizované poľovníctvo od tých čias, ako ste spomínala, tak ako je potom možné, že fungovalo aj pred rokom 2009, pretože rok 2009 bol ten míľnik, kedy sa prijal nový zákon o poľovníctve č. 274, ktorý hovoril, alebo teda podmienil to povinné členstvo v Slovenskej poľovníckej komore.
Či teda pred tým rokom 2009 tuná nič nefungovalo, a zrazu rok 2009 bol vykúpením, alebo aj pred rokom 2009 tu poľovníctvo a organizované poľovníctvo fungovalo?
Ďakujem.

Pani poslankyňa Vaľová, chcete reagovať? (Reakcia z pléna.) Mali by ste si zatlačiť tlačítko.
Nech sa páči, mate ďalšie dve minúty. Na reakciu, na faktické.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda za... prepáčte, podpredseda, za zhovievavosť.
Ďakujem veľmi pekne všetkým za reakcie. Najprv začnem od pána Kočiša.
Pán Kočiš, ďakujem, máte pravdu, je komora relevantným zväzom na komunikáciu s ministerstvom. Ukázalo sa to aj teraz, keďže ich vylúčili z rokovania a nechceli počuť ich pripomienky, nechceli s nimi ďalej rokovať, tak je to tam jasne vidieť, že sú tam ľudia, ktorí majú možno iné názory, ako majú úradníci spoza stola, a ktorí nechcú spolitizovať poľovníctvo.
Pán poslanec Blcháč, áno, samospráva vždycky preukázala životaschopnosť, preukazujeme to vo všetkých odvetviach, takže ďakujem.
A, pán poslanec Kuffa, ja si myslím, že funguje aj Slovenský poľovnícky zväz, aj Slovenská poľovnícka komora, a tak ako sa vyvíja, ako ste povedali, od grófa Andrássyho sme už niekde inde, tak sa vyvíja aj poľovníctvo, vyvíjajú sa aj zväzy a komory. A to, čo som chcela dodať a som nedodala, pán Mičovský sa už pokúšal v roku 2014 dať na Ústavný súd, že platenie členstva v tejto komore je protiústavné. Viete, ako odpovedal Ústavný súd? Že nie je protiústavné.
Takže ja nerozumiem tomu, prečo, keď ideme tvoriť zákon, najprv ideme rozbiť komoru, aby tá komora nemohla legislatívne pracovať, pretože ju už samo ministerstvo vylučuje z pripomienok alebo z nejakých vecí. Najprv ideme rozbiť to, čo funguje, a potom dáme zákon.
Tak to, čo nefunguje v tej komore, a ona vykonáva kopu činností, ja som ich chcela prečítať, tak im zoberme tieto činnosti zo zákona, ale nenechajme to politickým nominantom. Veď dneska okresné úrady, prednostovia boli takto menovaní do funkcie jednoducho, že normálne poslanci Národnej rady boli členovia komisie. Keby sa toto stalo za niekoho iného, tak nechajme, ako povedal aj pán Blcháč, tú samosprávu, nechajme tých poľovníkov, nech sa sami, teda alebo nejakým spôsobom rozhodnú, a ja si nemyslím, že všetci, tu váš kolega povedal, že on neplatí do poľovníckej komory. Ale tak ja nerozumiem, však sa asi môže aj naďalej rozhodnúť. Takže nechajme organizácie pracovať.
Ďakujem.