28. schôdza

Ďakujem. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 496). V súlade s § 7 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia zákona, návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, výbor pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 11. júna 2021 a v gestorskom výbore do 14. júna 2021.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán spravodajca.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za otvorenú týmto a konštatujem, že písomne sa nikto neprihlásil, preto dávam teraz možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Týmto teda vyhlasujem za uzatvorenú rozpravu.
A chcem sa spýtať pána predkladateľa, či by mal o záverečné slovo záujem, rovnako pán spravodajca. Nie. Obom teda ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. (Reakcia spravodajcu.) Teraz to nie je potrebné, čiže ďakujem.
Nasledujúci bod programu je druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 198/2020 Z. z., pod parlamentnou tlačou 349 a spoločná správa pod parlamentnou tlačou 349a.

Poprosím teraz pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Jána Mičovského, aby návrh zákona za vládu odôvodnil. Nech sa páči.

Dobré popoludnie, ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia, dovoľte, aby som úvodné slovo k tomuto zákonu predniesol v tomto znení.
Cieľom predloženého návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci. Smernica zavádza na úrovni Európskej únie minimálny štandard ochrany pred nekalými obchodnými praktikami v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch s potravinami a členské štáty Európskej únie sú povinné ju transponovať do svojich vnútroštátnych právnych poriadkov do 1. mája 2021.
Platný zákon o neprimeraných podmienkach, jeho navrhovaná novela, ako aj uvedená smernica Európskej únie majú základný cieľ, ktorým je zabezpečiť rovnováhu v obchodných vzťahoch medzi odberateľmi potravín a dodávateľmi potravín, čiže medzi silnejším subjektom a slabším subjektom tohto obchodného vzťahu. Tento cieľ sa dosahuje zákazom určitých zmluvných podmienok, ktoré túto rovnováhu narúšajú a ktoré sú preto neprimerané.
Dohodnutie neprimeranej podmienky v zmluve ohľadom potravín je správnym deliktom, za ktorý sa v správnom konaní ukladá sankcia tomu účastníkovi obchodného vzťahu, ktorého táto neprimeraná podmienka zvýhodňuje na úkor zmluvného partnera. Tento princíp ostáva nedotknutý aj v predloženom návrhu zákona.
Ako bolo povedané, predloženým návrhom sa preberá európska smernica, ktorá ustanovuje určitý minimálny štandard, aký má byť v rámci dotknutých zmluvných vzťahov dodržaný v celej Európskej únii. Smernica však dovoľuje členským štátom, aby si ponechal aj prísnejšiu zákonnú úpravu, ak to považuje za potrebné.
Toto právo využíva Slovenská republika. Náš platný zákon obsahuje niektoré opatrenia, ktoré vytýčený cieľ zabezpečujú prísnejšími nástrojmi v porovnaní so smernicou. V niektorých aspektoch je však náš platný zákon menej prísny ako európska smernica, a preto je našou povinnosťou takéto ustanovenie smernice prevziať. Navrhované zmeny sa dotýkajú predovšetkým úpravy definícií pojmov, rozšírenia okruhu skutkových podstát neprimeraných podmienok a zakotvenia cezhraničnej spolupráce ministerstva pôdohospodárstva s orgánmi ostatných členských štátov Európskej únie, ako aj s Európskou komisiou.
Úprava definície sa týka napríklad pojmu odberateľa. Pojem odberateľ sa rozširuje aj o združenie alebo skupinu odberateľov. Znamená to, že za odberateľa sa bude považovať nielen tá právnická osoba, ktorá potravinu od dodávateľa kupuje, ale aj skupina takých právnických osôb, pretože aj takéto združenie uzatvára dohody o dodaní potravín dodávateľmi. Túto širšiu definíciu ustanovuje priamo smernica, a preto náš zákon musí túto definíciu prevziať, nakoľko ju v súčasnom období v takomto širokom znení neobsahuje.
Nová úprava sa týka aj niektorých neprimeraných podmienok. Ide napríklad o jednostranný postup zmluvnej strany, ktorým by zmenila platobné podmienky, napríklad kúpnu cenu, množstevné, miestne a časové podmienky dodania potraviny alebo kvalitu potraviny. Je teda cieľom zabezpečiť, že tieto zmluvné podmienky sa budú plniť tak, ako si ich strany v zmluve dohodli a ani jedna zo zmluvných strán nemôže mať právo tieto podmienky svojvoľne a jednostranne zmeniť a to ani vtedy, ak by si takúto možnosť v zmluve dohodli.
Ďalšou novou neprimeranou podmienkou je prenášanie zodpovednosti za pokazenie alebo stratu potraviny na dodávateľa, ak táto vada nastala u odberateľa po prevzatí potraviny. Nebude teda možné, aby odberateľ požadoval od dodávateľa peňažnú náhradu alebo iné plnenie za také znehodnotenie potraviny, za ktoré dodávateľ objektívne nemôže niesť zodpovednosť.
Neprimeranou podmienkou bude aj porušenie obchodného tajomstva, to znamená, že pri porušení obchodného tajomstva jedného zmluvného partnera druhým zmluvným partnerom už nepôjde len o porušenie súkromnoprávneho záujmu účastníka vzťahu, ale pôjde o správny delikt, za ktorý hrozí uloženie pokuty.
Okrem transpozičných úprav obsahuje návrh zákona aj úpravy vyplývajúce z poznatkov aplikačnej praxe a reaguje na pripomienky Európskej komisie uvedené vo formálnej výzve 2020/4004, zaslanej Slovenskej republike pre nesúlad zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami s právom Európskej únie. Takými úpravami je napríklad vypustenie neprimeraných podmienok, ktoré nie je možné v praxi kontrolovať a ktorých obsah navyše odporuje ochrane hospodárskej súťaže. Ide o kúpu potraviny odberateľom za nižšiu kúpnu cenu, ako sú ekonomicky oprávnené náklady dodávateľa. Tieto ekonomicky oprávnené náklady nie sú upravené, takže je nereálne poukazovať a preverovať skutočné výrobné a iné náklady dodávateľa.
Ďalej ide o zníženie kúpnej ceny okrem zníženia, ktoré sa vzťahuje na potraviny predávané počas predajnej akcie odberateľa.
Na záver je potrebné sa vyjadriť k prerokovaniu návrhu zákona vo výboroch Národnej rady. Diskusia bola bohatá a rozhodne zaujímavá. Odznelo mnoho návrhov a podnetov, často protichodných, ako aj takých, s ktorými ako predkladateľ nemôžem súhlasiť. Chcem však napriek tomu poďakovať za záujem a za snahu o vylepšenie návrhu zákona a za jeho doplnenie o ďalšie potrebné ustanovenia, ktoré sú v prospech sledovaného cieľa návrhu zákona.
Verím, že, vážené plénum, sa rozhodnete tento návrh zákona podporiť, a vopred za to ďakujem. Nebude to zrejme úplne jednoduchá diskusia, očakávam, že aj tu sa ešte prejavia vlastne tie súvislosti, ktoré sa prejavovali počas obdobia medzi prvým a týmto druhým čítaním. Naozaj bolo veľa rokovaní, na ktorých sa zúčastnilo množstvo ľudí z jednej aj z druhej strany. Nájsť mieru a vyváženosť v tomto zákone bolo veľmi potrebné, nie ľahké, ale chcem veriť, že práve týmto znením zákona vďaka všetkým účastníkom v rokovaní sa to podarilo nájsť, a verím, že sa to teda prejaví nielen tu pri súhlasnom odhlasovaní v sieni zákonnosti, ale hlavne v podmienkach praxe, kde veľmi často dochádza k veľmi zložitým vzťahom medzi tou slabšou stránkou tohto vzťahu, teda našimi poľnohospodármi a potravinármi, prvovýrobcami a obchodníkmi.
Sme si vedomí toho, že majú oprávnené záujmy obidve strany tohto vzťahu, a sme presvedčení, že po tej bohatej diskusii, ktorá naozaj prebiehala veľmi intenzívne do posledných chvíľ, sa podarilo nájsť riešenie, ktoré je možné považovať za spravodlivé a hodné vášho súhlasu.
Vážený pán podpredseda, ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem, pán minister, nech sa páči, zaujmite miesto pre predkladateľa.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pánovi poslancovi Jaroslavovi Karahutovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 572 z 3. februára 2021 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona 198/2020 Z. z. (tlač 349), na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor uznesením č. 232 z 11. marca 2021 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 144 z 11. marca 2021 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 95 z 16. marca 2021 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča o bodoch spoločnej správy číslo 1 až 4 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 101 zo dňa 16. marca 2021. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne prihlásil jeden poslanec, Miroslav Suja, ktorému zároveň udeľujem slovo.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, nachádzame sa na chvoste potravinovej sebestačnosti z pohľadu Európskej únie. Preto je potrebné prijímať opatrenia, ktoré dokážu tento stav zmeniť, a podporiť tak domácich producentov potravín, nie im ešte zhoršovať podmienky v tom, že budeme zvýhodňovať obchodníkov a veľké siete. Veď veľké siete obchodov dosiahli počas pandémie také tržby, ako keby mali každý mesiac Vianoce. Myslíte si, že im treba ešte pomáhať, vážení kolegovia, kolegyne?
Je zrejmé, že táto vláda absolútne neberie vážne to, že obsahom ich programového vyhlásenia vlády, že sa hovorí o potravinovej sebestačnosti a zvýšení potravinovej sebestačnosti na Slovensku. Vieme, že ak sa niekedy začiatkom roku 2020 a v roku 2019 dovážalo na Slovensko 700 kamiónov potravín, teraz je to už cez tisíc. Pritom v programovom vyhlásení vlády, vážení kolegovia, ste deklarovali niečo úplne iné. Tie čísla mali klesať, nie stúpať. Ako teda chceme zvyšovať sebestačnosť potravinovú, keď sa stávame ešte menej konkurencieschopnými? Vidíme to pri pláne obnovy, kde poľnohospodári a producenti potravín nedostali absolútne nič. Tu sme mohli zabodovať, tu sme mohli zvýšiť konkurencieschopnosť slovenských výrobcov potravín, slovenských poľnohospodárov, ale, bohužiaľ, ani jedno euro.
Vyzývam preto vládu, aby v prvom rade konala tak, aby sme zvýšili potravinovú sebestačnosť, ako to deklarovala v programovom vyhlásení vlády, a nie hádzala polená pod nohy poľnohospodárom a potravinárom. Veľké obchodné siete dovezú tovar zo zahraničia, im sú naši producenti potravín absolútne ukradnutí, ich netrápia. Nikto im nepomôže, tak ako producentom potravín pomáhajú v zahraničí, v Nemecku. My urobíme jediné to, že napcháme vrecká zahraničným majiteľom týchto obchodných reťazcov a peniaze odídu do Švajčiarska, Nemecka, Belgicka. Neostanú na Slovensku. Ja si myslím, že v programovom vyhlásení vlády ste sa zaviazali k niečomu inému, vážení kolegovia, kolegyne!
Ja by som sa nerád dožil toho, aby ľudia na Slovensku, ak by sa náhodou uzatvorili hranice, za pár dní začali hladovať. Lebo tu nebude príliv potravín zo zahraničia a domáci producenti by to nedokázali pokryť vďaka tomu, že systematicky nedostávajú žiadnu pomoc.
Viete, v zahraničí sú poľnohospodári systematicky dotovaní na úplne inej úrovni. A je to možno prekvapenie pre vás niektorých, ale dostali dokonca aj pomoc z plánu obnovy. Na rozdiel od slovenských poľnohospodárov, ktorí im len môžu, a potravinárov, ktorí im môžu len ticho závidieť. Keď som sa pýtal, prečo je to tak, od pána ministra som sa nedočkal odpoveď a pani poslankyňa z klubu SaS Zemanová, ktorá tu zasa nie je, viete, čo mi povedala? Že Európska únia toto neumožňuje. Že Európska únia neumožňuje z plánu obnovy dať poľnohospodárom. To mi povedala tu, keď som sedel vedľa. Čo, samozrejme, nie je pravda, vážení kolegovia! To nie je pravda!
Naši potravinári, poviem, takí pekári, 90 % produktov na svoju výrobu berú zo Slovenska, obilia, zamestnávajú 80 % Slovákov. Siete 80 % čistého zisku odvezú do zahraničia. Myslíte, že je to správne? Keď sa zavrú hranice, páni kolegovia, kolegyne, vie mi niekto z vás povedať, na ako dlho vydržíme so základnými potravinami? Tak ja vám to poviem, ak neviete. Pečivo maximálne, maximálne jeden mesiac. A viete prečo? Na Slovensku sa nevyrába žiadne droždie. Žiadne droždie! Vás to nezaujíma, samozrejme. Začne vás to zaujímať vtedy, keď prepukne nejaká kríza alebo zase nejaká korona, ďalšia vlna a hranice sa náhodou uzatvoria. Na Slovensku sa nevyrába droždie, kolegovia! Viete, na koľko máme zásoby mäsa, vážené kolegyne, kolegovia?
Prepáčte, že vás ruším v klube od pána Kisku, fakt, ja si myslím, že sa správam k vám úctivo, pani poslankyňa. Mohli by ste aj vy ku mne, keď vystupujem. Ďakujem.
Viete, na koľko máme zásoby mäsa? Na dva dni, vážení kolegovia! Na dva dni! Vedel to z vás niekto? Toto je potravinová sebestačnosť Slovenska? Toto je to, čo sa vláda zaviazala v programovom vyhlásení vlády, čiže aj vy? Zaujíma vás to niekoho vôbec?
Viete, pekári zamestnávajú asi 12-tisíc ľudí. A viete, čo chcú jediné? Aby mali splatnosť 15 dní od dodania tovaru. Ale že sa to nedá. Prečo? Neviem. Ja by som si to rád vysvetlil, lebo ja som volal svojej ekonómke a dá sa aj na základe dodacieho listu, keď je vypísaný, ako má, keď je uzatvorená zmluva, ako má, a všetky údaje sú v tej zmluve, ak sa mení cena, tak sa mení aj zmluva, takže by tam nemal byť problém. Dodávajú tovar každý deň. A obchodné reťazce, poviem príklad, majú 15 dní, ale povedia, že fakturovať môžte raz za mesiac. To znamená, že dostanú tovar zaplatený až za 45 dní. Budú si musieť na to požičiavať peniaze, aby dokázali preklenúť toto obdobie. Nehovorím o veľkých mamutích pekárňach, ktoré na to kapitál majú. Hovorím o tých malých rodinných, ktoré sú po rôznych obciach, dedinách, ako sú Slatinské Lazy, Dúbravy, Hriňová a podobne. Takýchto to dokáže položiť. Viete, koľko mrazeného pečiva dovážame na Slovensko, keď tu máme takýchto silných pekárov a všetkého? 40 %! A viete, kto ho dováža? Nie naši obchodníci. Veľké obchodné reťazce. 40 % mrazeného pečiva!
Takže, vážení kolegovia, porozmýšľajme, keď budeme hlasovať za tento zákon, či bolo namieste ho otvoriť. A ak už sme museli, ja si myslím, že sme nemuseli, mohli sme čakať do konania s Európskou úniou, nikto nás do ničoho netlačil. Mali sme na to roky, kým by sa to vyriešilo. Ale rýchlo, rýchlo sme to potrebovali vyriešiť a zrazu sme otvorili Pandorinu skrinku a už vidíme tie záujmy obchodných reťazcov a silných spoločností, ktoré si do tohto chcú niečo zapichnúť, aby sa zabetónovali a zvýšili si ešte viacej zisky. Lebo málo je to, že 80 % ziskov vyvážajú do zahraničia. To je málo. Tak si myslím, že taká požiadavka, že ten zákon bol dobrý a že mal ostať, ja si myslím, že sme ho nemuseli otvárať, a ak, tak tých osem bodov sme mali doložiť a nič viacej. Nič viacej.
Tak som zvedavý, čo budú, aké budú pozmeňovaky, lebo ja som ho ešte nevidel. Viem, že je len teraz zverejnený. Nestihol som si ho pozrieť. Budem to pozorne sledovať a podľa toho sa rozhodnem, či ten zákon podporíme alebo nie, vážení kolegovia, kolegyne. Ale ak chceme podporiť potravinovú sebestačnosť a dodržať vaše programové vyhlásenie vlády, tak by sme sa mali veľmi všetci sústrediť, čo v tom zákone bude.
Ďakujem za slovo.

Sedem faktických poznámok na vaše vystúpenie, pán poslanec.
Ako prvý pán poslanec Eduard Kočiš.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Miro, ako skutočne odborník, ktorý sa dlhodobo venuje problematike pôdohospodárstva, poľnohospodárstva, lesnej ochrany, sa naozaj v tejto téme veľmi dobre orientuješ a naozaj tvoje odborné znalosti, ktoré si naďalej aj rozširuješ štúdiom a zároveň aj konzultáciami a stretnutiami s rôznymi dotknutými subjektmi v tejto sfére, v tejto oblasti si najmä načrtol našich potravinárov, pekárov, ktorí týmto zákonom sú značne znepokojení. Prioritou každej vlády by mala byť silná, naozaj, podotýkam, silná sieť slovenských producentov, malých producentov, malých predajcov. A toto je gro, vážené dámy, vážení páni, milé kolegyne, milí kolegovia, toto je gro. Keď to dokážu iné krajiny, prečo to nedokáže Slovenská republika? Ja si myslím, že nemáme ani hlúpejších, ani lenivejších ľudí v týchto segmentoch, v týchto odvetviach, ako majú v zahraničí. Čiže berme si príklad z toho, čo je naozaj dobré, a zavrhnime to, čo je zlé.
V programovom vyhlásení vlády sa hovorí o potravinovej sebestačnosti, ale realita je však iná. Úplne ideme iným smerom, iným spôsobom, ako bolo v PVV-čku deklarované. Pomoc pre poľnohospodárov a potravinárov je na Slovensku tak nízka, tak žalostná, že v zahraničí sa len smejú, akí sme hlúpi, že nedokážeme týmto segmentom pomôcť a viac ich zadotovať. Stav potravinovej sebestačnosti Slovenskej republiky, tieto informácie, ktoré si tuná predostrel, ktoré si tuná povedal, to sú holé fakty a naozaj sú na hlboké zamyslenie. A ja som z niektorých naozaj v šoku. A obrovský tlak Európskej únie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán spravodajca Jaroslav Karahuta, nech sa páči.