28. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, riešime tu pomoc ľuďom a je zaujímavé, že niektorí v jednom aj v druhom zákone s tým majú problém, ale nemáte problém pomôcť bankám. To vám niektorým nerobilo problém, vážení kolegovia, kolegyne! Tak skúsme sa pozrieť na to aj z tohto hľadiska, že bankám sme poodpúšťali skoro do jednej miliardy a každý rok im ideme odpúšťať, a tu sa ideme handrkovať ako na tureckom trhu pri niektorých z vás a vadí vám pár euro pre deti alebo pre postihnutých. Tak skúsme sa nad tým zamyslieť aj z tohto hľadiska, z takého ľudského, či náhodou nemáme niektorí trošku pomýlené hodnoty a dvojaký meter.
Ďakujem.

Pán Kočiš, ja chcem len poďakovať za podporu tohto zákona od človeka, ktorý má skúsenosti z praxe, s týmto si to cením o to viac. Ďakujem.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Tomáš, áno, naozaj vychádzam len so svojich praktických skúseností, pretože naozaj celý život sa v tejto oblasti pohybujem, venujem a viem, že táto oblasť je zanedbávaná dlhé roky. Dlhé roky je zle nastavený systém, ktorý nie je dokonalý. Musel by sa naozaj prekopať od úplného začiatku až po úplný koniec. Pretože ja netvrdím, že ľudia, ktorí tento systém kompenzácií vytvárali, chceli niekomu ublížiť alebo spraviť niečo zlé, ale hovorím, vždy tieto zákony prichádzali od zeleného stola. Úplne od zeleného stola, od ľudí, ktorí neboli z praxe, ktorí nevideli tú priamu interakciu medzi opatrovateľom, ošetrovateľom, opatrovníkom, samotnou rodinou až po nejaký úrad, ktorý vypláca všetky tieto kompenzačné príspevky, a následne dané ministerstvo.
Čiže hovorím, mne vždy chýbala nejaká koncepčnosť, pretože v týchto sociálnych zákonoch, ktoré nám platia v Slovenskej republike, častokrát ľavá ruka nevie, čo robí pravá. A ľudia, ktorí sú z praxe, sú v nejakom začarovanom kruhu v úplnom strede a nevieme sa pohnúť ani naľavo, ani napravo.
Čiže hovorím, táto problematika je komplikovaná, zložitá, nedá sa to zmeniť ani za deň, ani za dva, ani za rok, ale verím, že tieto veci, ktoré sa týkajú sociálnej oblasti, ľudia, ktorí naozaj majú sociálne cítenie a sú činní v zákonodarnom zbore Slovenskej republiky, sa tejto problematike musia venovať, aj keby nechceli.
A v žiadnom prípade sa nesmieme pozerať na farbu politického trička a na predkladateľa, overovateľa, spravodajcu, to je absolútne jedno, pretože pokiaľ ide o pomoc slabým, bezbranným, tuná musí vstúpiť silný štát. A keď je silný štát, je silná rodina a vtedy je spokojný ten dotyčný klient alebo poberateľ kompenzácie alebo poskytovateľ tejto služby.
Čiže ja ďakujem všetkým, ktorí sa zapojili do debaty, a verím, že tieto sociálne zákony a tieto sociálne veci sa nám podarí spoločnými silami zmeniť.

Ja len veľmi krátko. Priznám sa, že trochu ma mrzí malý záujem o diskusiu o tejto téme. Ja pevne verím, že slovenský parlament má záujem o zdravotne ťažko postihnutých ľudí, pretože títo hádam tú pomoc potrebujú najviac. Tak aj keď bol takýto nezáujem, chcem poprosiť, a ešte sa vrátim aj ku kolegyni pani Drábikovej, super, že sa tá reforma robí, aspoň to teda avizujete, ale už pred rokom povedal minister Krajniak, že sa reforma začne robiť, a zatiaľ žiadnu nevidíme tak ako v iných oblastiach. A preto kým teda, ak vám mám veriť, že sa nejaká reforma robí, kým sa tá reforma neurobí, toto je pre danú chvíľu podľa mňa veľmi, veľmi dobré riešenie a to musíte uznať aj vy, a preto aj vás chcem poprosiť, aj váš poslanecký klub a vôbec celú vládnu koalíciu, aby ste stlačili to tlačidlo "za" a pomohli nateraz aspoň takto týmto ľuďom, ktorí to naozaj potrebujú.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, veľmi stručne. Aj ja, priznám sa, že ten rok 2018 ako keby bol včera. Chcem len pripomenúť, že vtedy, keď sme predkladali ten návrh, lebo tam došlo k relatívne dosť radikálnemu navýšeniu prostriedkov aj pre asistentov, opatrovateľov, prijali sa veľmi vážne zmeny, ktoré sa týkajú aj kompenzácií, veď predtým bolo v platnosti, že ak dostal niekto kompenzáciu napríklad na prerobenie kúpeľne vzhľadom na zdravotný stav a nebodaj sa stalo, že ten človek zomrel, tá rodina musela po ňom časť prostriedkov vracať, veľakrát sa musela doslova zadlžiť. Mal som z toho veľmi dobrý pocit aj preto, že celá snemovňa, všetci prítomní poslanci hlasovali za.
Trošku som nemilo prekvapený, že tam padla jasná dohoda, že tá valorizácia sa bude odvíjať od výšky a rastu minimálnej mzdy, čo je logické, prirodzené, že prečo teraz tá vláda odchádza od tejto, od tejto myšlienky. Viem, v tom zákone nie je obligatórne, je fakultatívne a možno to bola tá základná chyba, ale vtedy sme vychádzali z toho, že možno príde obdobie, že bude treba riešiť aj vyššie z nejakých objektívnych dôvodov tú valorizáciu, a preto to nebolo tak striktne postavené. Ale myslím si, že teraz je doba taká, a netreba zdôrazňovať prečo, že si to jednoducho títo ľudia zaslúžia a prirodzene na to aj čakajú. Veď my sme tam riešili také veci, že ak sa dcéra stará o chorú matku alebo otca, je zároveň dôchodkove zabezpečená za to obdobie, čo má veľmi veľký význam aj z hľadiska, z hľadiska proste budúcnosti.
Ekonomika, ekonomika je riešená tak, že klient v sociálnom zariadení, použijem výraz v kamennom dome, je pre štát stále ešte dvakrát drahší ako ten, ktorý sa nachádza v tom domácom rodinnom prostredí a je poskytnutá starostlivosť či už rodinného príslušníka, alebo niekoho, ktorý sa oňho stará, nehovoriac o tom, že aké je dôležité, aby dostal, aby ostal čo najdlhšie vo svojom prirodzenom prostredí.
K pani Drábikovej. Tá jednotná lekárska posudková služba, absolútne súhlasím, veľmi, veľmi dôležité. Možno ma trošku prekvapuje, že je to úloha ministerstva práce, minimálne bude musieť veľmi vážne spolupracovať s ministerstvom zdravotníctva. Vždy sú to lekári, to je prirodzené a najväčší problém v tomto prípade ja vidím v tom, že veľmi veľa posudkových lekárov je úväzkových, nejakých desatinových, pre nich je to taká akási pridaná hodnota. Tu je dôležité stabilizovať tých posudkových lekárov, odtrhnúť ich možno od tej ďalšej práce, aby sa venovali len tejto, dobre ich vedieť zaplatiť, aby plnili tú úlohu, ktorá v tomto prípade je, a vytvoriť jednotnú inštitúciu, ktorá ich bude riadiť a ... samozrejme, že zároveň aj kontrolovať.
Takisto sa prihováram o to, aby sme tento návrh zákona podporili a posunuli do druhého čítania. Ďakujem.
Hlasovanie takisto, prosím vás, ako v tom prvom prípade, odporúčam zajtra dopoludnia na jedenástu hodinu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, a takisto ďakujem, že Národná rada dala do pätnástej hodiny prestávku, nemohol som prísť skôr z dôvodu, že vláda má dnes zasadnutie.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 309/2009 o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, bol vypracovaný s cieľom zníženia ročného objemu finančných nákladov vynaložených na zúčtovanie podpory obnoviteľných zdrojov energie doplatkom.
Návrhom zákona sa zabezpečuje zníženie ročného objemu finančných nákladov, ktoré sa prenášajú do koncovej ceny elektriny, predĺžením doby podpory o päť rokov a súčasným znížením ceny elektriny, ktorá bola výrobcovi elektriny z obnoviteľných zdrojov energie stanovená pri uvedení zariadenia do prevádzky. O týchto zmenách pre výrobcu elektriny rozhoduje ÚRSO buď na základe žiadosti výrobcu elektriny, alebo z vlastného podnetu, ak výrobca elektriny nesplní povinnosť podať žiadosť.
Zároveň sa predlžuje aj podpora výkupom elektriny a podpora prevzatím zodpovednosti za odchýlku.
Odhadované zníženie nákladov na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov je 77 miliónov eur ročne počas najbližších piatich rokov.
Prijatie návrhu zákona má pozitívne aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Toľkoto oficiálny text a teraz mi dovoľte, ctené poslankyne a poslanci, v krátkosti vysvetliť, o čo tu ide.
Pred desiatimi rokmi bola zákonom vytvorená možnosť podpory fotovoltaiky a to tak, že boli stanovené výkupné ceny, ktoré boli stanovené strašne vysoko, 400 až 430 eur, dokonca 430 eur za MWh, to sú tie najvyššie udelené podpory, ktoré potom platia pätnásť rokov. Len pre vašu orientáciu, aktuálna cena elektriny je vysoká, už teda stúpla, je 60 eur za MWh, ešte pár mesiacov dozadu bola iba 40, ale tu sa nebavíme o štyridsiatich alebo šesťdesiatich, ale štyristotridsiatich ako maximálnu podporu. No a teraz ten rozdiel sa dopláca týmto prevádzkovateľom fotovoltaiky a dopláca sa im tak, že sa od všetkých spotrebiteľov elektriny vyberá tarifa za prevádzku systému, takzvaná TPS. TPS má, TPS máme výšku momentálne 23 eur za jednu MWh, čiže všetci spotrebitelia, ktorí spotrebujú prúd, tak za každú MWh odvedú v tých distribučných poplatkoch, na faktúre to nájdete uvedené, 23 eur za MWh. Tieto peniaze sa vyzbierajú, robí to medzičasom štátna spoločnosť OKTE, vyzbiera teda týchto 23 eur za MWh krát počet megawatthodín a z toho vypláca rozdiel medzi aktuálnou cenou a tými prisľúbenými 430 eurami.
Takto to bolo nastavené desať rokov dozadu, už vtedy sme to kritizovali. To nastavenie nie je šťastné, ale čo je omnoho vážnejšie, že napriek tomu, že máme takmer najvyššiu TPS-ku v Európe, 23 eur, nestačí to na to, na ten, na vyrovnanie tej ceny, na vyrovnanie rozdielu medzi trhovou cenou a tými štyristotridsiatimi, výkupnou cenou, a rok čo rok to spôsobuje deficity. No a teraz máme dve možnosti. Jedna možnosť je, že by sme ešte viac zdvihli TPS-ku, čím by sme ešte viac zhoršili konkurencieschopnosť Slovenska a ešte viac by sme zhoršili situáciu pre slovenský priemysel. Druhá možnosť je, že tých zvyšujúcich päť rokov, čo to ešte musíme vydržať, natiahneme na desať a znížime, a tým pádom by to malo stačiť.
Toto je, o tomto je ten zákon, ktorý predkladáme. Je to, ide to do prvého čítania. To, čo ešte dnes nie je presne stanovené, ale bude, je, to sú potom už tie nové výkupné ceny a medzi prvým a druhým čítaním má byť teda čas práve na stanovenie týchto výkupných cien. Takto sme sa dohodli v koalícii. No a keď to bude korektne stanovené, tak potom očakávam, že aj v druhom čítaní s tým nebude problém.
Alternatívne k tomuto sa môže stať, že zo štátneho rozpočtu bude vyplatený tzv. historický dlh a potom by to tiež vytvorilo úplne novú situáciu. O tomto budem informovať.
Takže toľkoto na úvod z mojej strany. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 496). V súlade s § 7 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia zákona, návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, výbor pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 11. júna 2021 a v gestorskom výbore do 14. júna 2021.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Dobré popoludnie, ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia, dovoľte, aby som úvodné slovo k tomuto zákonu predniesol v tomto znení.
Cieľom predloženého návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci. Smernica zavádza na úrovni Európskej únie minimálny štandard ochrany pred nekalými obchodnými praktikami v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch s potravinami a členské štáty Európskej únie sú povinné ju transponovať do svojich vnútroštátnych právnych poriadkov do 1. mája 2021.
Platný zákon o neprimeraných podmienkach, jeho navrhovaná novela, ako aj uvedená smernica Európskej únie majú základný cieľ, ktorým je zabezpečiť rovnováhu v obchodných vzťahoch medzi odberateľmi potravín a dodávateľmi potravín, čiže medzi silnejším subjektom a slabším subjektom tohto obchodného vzťahu. Tento cieľ sa dosahuje zákazom určitých zmluvných podmienok, ktoré túto rovnováhu narúšajú a ktoré sú preto neprimerané.
Dohodnutie neprimeranej podmienky v zmluve ohľadom potravín je správnym deliktom, za ktorý sa v správnom konaní ukladá sankcia tomu účastníkovi obchodného vzťahu, ktorého táto neprimeraná podmienka zvýhodňuje na úkor zmluvného partnera. Tento princíp ostáva nedotknutý aj v predloženom návrhu zákona.
Ako bolo povedané, predloženým návrhom sa preberá európska smernica, ktorá ustanovuje určitý minimálny štandard, aký má byť v rámci dotknutých zmluvných vzťahov dodržaný v celej Európskej únii. Smernica však dovoľuje členským štátom, aby si ponechal aj prísnejšiu zákonnú úpravu, ak to považuje za potrebné.
Toto právo využíva Slovenská republika. Náš platný zákon obsahuje niektoré opatrenia, ktoré vytýčený cieľ zabezpečujú prísnejšími nástrojmi v porovnaní so smernicou. V niektorých aspektoch je však náš platný zákon menej prísny ako európska smernica, a preto je našou povinnosťou takéto ustanovenie smernice prevziať. Navrhované zmeny sa dotýkajú predovšetkým úpravy definícií pojmov, rozšírenia okruhu skutkových podstát neprimeraných podmienok a zakotvenia cezhraničnej spolupráce ministerstva pôdohospodárstva s orgánmi ostatných členských štátov Európskej únie, ako aj s Európskou komisiou.
Úprava definície sa týka napríklad pojmu odberateľa. Pojem odberateľ sa rozširuje aj o združenie alebo skupinu odberateľov. Znamená to, že za odberateľa sa bude považovať nielen tá právnická osoba, ktorá potravinu od dodávateľa kupuje, ale aj skupina takých právnických osôb, pretože aj takéto združenie uzatvára dohody o dodaní potravín dodávateľmi. Túto širšiu definíciu ustanovuje priamo smernica, a preto náš zákon musí túto definíciu prevziať, nakoľko ju v súčasnom období v takomto širokom znení neobsahuje.
Nová úprava sa týka aj niektorých neprimeraných podmienok. Ide napríklad o jednostranný postup zmluvnej strany, ktorým by zmenila platobné podmienky, napríklad kúpnu cenu, množstevné, miestne a časové podmienky dodania potraviny alebo kvalitu potraviny. Je teda cieľom zabezpečiť, že tieto zmluvné podmienky sa budú plniť tak, ako si ich strany v zmluve dohodli a ani jedna zo zmluvných strán nemôže mať právo tieto podmienky svojvoľne a jednostranne zmeniť a to ani vtedy, ak by si takúto možnosť v zmluve dohodli.
Ďalšou novou neprimeranou podmienkou je prenášanie zodpovednosti za pokazenie alebo stratu potraviny na dodávateľa, ak táto vada nastala u odberateľa po prevzatí potraviny. Nebude teda možné, aby odberateľ požadoval od dodávateľa peňažnú náhradu alebo iné plnenie za také znehodnotenie potraviny, za ktoré dodávateľ objektívne nemôže niesť zodpovednosť.
Neprimeranou podmienkou bude aj porušenie obchodného tajomstva, to znamená, že pri porušení obchodného tajomstva jedného zmluvného partnera druhým zmluvným partnerom už nepôjde len o porušenie súkromnoprávneho záujmu účastníka vzťahu, ale pôjde o správny delikt, za ktorý hrozí uloženie pokuty.
Okrem transpozičných úprav obsahuje návrh zákona aj úpravy vyplývajúce z poznatkov aplikačnej praxe a reaguje na pripomienky Európskej komisie uvedené vo formálnej výzve 2020/4004, zaslanej Slovenskej republike pre nesúlad zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami s právom Európskej únie. Takými úpravami je napríklad vypustenie neprimeraných podmienok, ktoré nie je možné v praxi kontrolovať a ktorých obsah navyše odporuje ochrane hospodárskej súťaže. Ide o kúpu potraviny odberateľom za nižšiu kúpnu cenu, ako sú ekonomicky oprávnené náklady dodávateľa. Tieto ekonomicky oprávnené náklady nie sú upravené, takže je nereálne poukazovať a preverovať skutočné výrobné a iné náklady dodávateľa.
Ďalej ide o zníženie kúpnej ceny okrem zníženia, ktoré sa vzťahuje na potraviny predávané počas predajnej akcie odberateľa.
Na záver je potrebné sa vyjadriť k prerokovaniu návrhu zákona vo výboroch Národnej rady. Diskusia bola bohatá a rozhodne zaujímavá. Odznelo mnoho návrhov a podnetov, často protichodných, ako aj takých, s ktorými ako predkladateľ nemôžem súhlasiť. Chcem však napriek tomu poďakovať za záujem a za snahu o vylepšenie návrhu zákona a za jeho doplnenie o ďalšie potrebné ustanovenia, ktoré sú v prospech sledovaného cieľa návrhu zákona.
Verím, že, vážené plénum, sa rozhodnete tento návrh zákona podporiť, a vopred za to ďakujem. Nebude to zrejme úplne jednoduchá diskusia, očakávam, že aj tu sa ešte prejavia vlastne tie súvislosti, ktoré sa prejavovali počas obdobia medzi prvým a týmto druhým čítaním. Naozaj bolo veľa rokovaní, na ktorých sa zúčastnilo množstvo ľudí z jednej aj z druhej strany. Nájsť mieru a vyváženosť v tomto zákone bolo veľmi potrebné, nie ľahké, ale chcem veriť, že práve týmto znením zákona vďaka všetkým účastníkom v rokovaní sa to podarilo nájsť, a verím, že sa to teda prejaví nielen tu pri súhlasnom odhlasovaní v sieni zákonnosti, ale hlavne v podmienkach praxe, kde veľmi často dochádza k veľmi zložitým vzťahom medzi tou slabšou stránkou tohto vzťahu, teda našimi poľnohospodármi a potravinármi, prvovýrobcami a obchodníkmi.
Sme si vedomí toho, že majú oprávnené záujmy obidve strany tohto vzťahu, a sme presvedčení, že po tej bohatej diskusii, ktorá naozaj prebiehala veľmi intenzívne do posledných chvíľ, sa podarilo nájsť riešenie, ktoré je možné považovať za spravodlivé a hodné vášho súhlasu.
Vážený pán podpredseda, ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 572 z 3. februára 2021 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona 198/2020 Z. z. (tlač 349), na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor uznesením č. 232 z 11. marca 2021 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 144 z 11. marca 2021 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 95 z 16. marca 2021 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča o bodoch spoločnej správy číslo 1 až 4 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 101 zo dňa 16. marca 2021. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, nachádzame sa na chvoste potravinovej sebestačnosti z pohľadu Európskej únie. Preto je potrebné prijímať opatrenia, ktoré dokážu tento stav zmeniť, a podporiť tak domácich producentov potravín, nie im ešte zhoršovať podmienky v tom, že budeme zvýhodňovať obchodníkov a veľké siete. Veď veľké siete obchodov dosiahli počas pandémie také tržby, ako keby mali každý mesiac Vianoce. Myslíte si, že im treba ešte pomáhať, vážení kolegovia, kolegyne?
Je zrejmé, že táto vláda absolútne neberie vážne to, že obsahom ich programového vyhlásenia vlády, že sa hovorí o potravinovej sebestačnosti a zvýšení potravinovej sebestačnosti na Slovensku. Vieme, že ak sa niekedy začiatkom roku 2020 a v roku 2019 dovážalo na Slovensko 700 kamiónov potravín, teraz je to už cez tisíc. Pritom v programovom vyhlásení vlády, vážení kolegovia, ste deklarovali niečo úplne iné. Tie čísla mali klesať, nie stúpať. Ako teda chceme zvyšovať sebestačnosť potravinovú, keď sa stávame ešte menej konkurencieschopnými? Vidíme to pri pláne obnovy, kde poľnohospodári a producenti potravín nedostali absolútne nič. Tu sme mohli zabodovať, tu sme mohli zvýšiť konkurencieschopnosť slovenských výrobcov potravín, slovenských poľnohospodárov, ale, bohužiaľ, ani jedno euro.
Vyzývam preto vládu, aby v prvom rade konala tak, aby sme zvýšili potravinovú sebestačnosť, ako to deklarovala v programovom vyhlásení vlády, a nie hádzala polená pod nohy poľnohospodárom a potravinárom. Veľké obchodné siete dovezú tovar zo zahraničia, im sú naši producenti potravín absolútne ukradnutí, ich netrápia. Nikto im nepomôže, tak ako producentom potravín pomáhajú v zahraničí, v Nemecku. My urobíme jediné to, že napcháme vrecká zahraničným majiteľom týchto obchodných reťazcov a peniaze odídu do Švajčiarska, Nemecka, Belgicka. Neostanú na Slovensku. Ja si myslím, že v programovom vyhlásení vlády ste sa zaviazali k niečomu inému, vážení kolegovia, kolegyne!
Ja by som sa nerád dožil toho, aby ľudia na Slovensku, ak by sa náhodou uzatvorili hranice, za pár dní začali hladovať. Lebo tu nebude príliv potravín zo zahraničia a domáci producenti by to nedokázali pokryť vďaka tomu, že systematicky nedostávajú žiadnu pomoc.
Viete, v zahraničí sú poľnohospodári systematicky dotovaní na úplne inej úrovni. A je to možno prekvapenie pre vás niektorých, ale dostali dokonca aj pomoc z plánu obnovy. Na rozdiel od slovenských poľnohospodárov, ktorí im len môžu, a potravinárov, ktorí im môžu len ticho závidieť. Keď som sa pýtal, prečo je to tak, od pána ministra som sa nedočkal odpoveď a pani poslankyňa z klubu SaS Zemanová, ktorá tu zasa nie je, viete, čo mi povedala? Že Európska únia toto neumožňuje. Že Európska únia neumožňuje z plánu obnovy dať poľnohospodárom. To mi povedala tu, keď som sedel vedľa. Čo, samozrejme, nie je pravda, vážení kolegovia! To nie je pravda!
Naši potravinári, poviem, takí pekári, 90 % produktov na svoju výrobu berú zo Slovenska, obilia, zamestnávajú 80 % Slovákov. Siete 80 % čistého zisku odvezú do zahraničia. Myslíte, že je to správne? Keď sa zavrú hranice, páni kolegovia, kolegyne, vie mi niekto z vás povedať, na ako dlho vydržíme so základnými potravinami? Tak ja vám to poviem, ak neviete. Pečivo maximálne, maximálne jeden mesiac. A viete prečo? Na Slovensku sa nevyrába žiadne droždie. Žiadne droždie! Vás to nezaujíma, samozrejme. Začne vás to zaujímať vtedy, keď prepukne nejaká kríza alebo zase nejaká korona, ďalšia vlna a hranice sa náhodou uzatvoria. Na Slovensku sa nevyrába droždie, kolegovia! Viete, na koľko máme zásoby mäsa, vážené kolegyne, kolegovia?
Prepáčte, že vás ruším v klube od pána Kisku, fakt, ja si myslím, že sa správam k vám úctivo, pani poslankyňa. Mohli by ste aj vy ku mne, keď vystupujem. Ďakujem.
Viete, na koľko máme zásoby mäsa? Na dva dni, vážení kolegovia! Na dva dni! Vedel to z vás niekto? Toto je potravinová sebestačnosť Slovenska? Toto je to, čo sa vláda zaviazala v programovom vyhlásení vlády, čiže aj vy? Zaujíma vás to niekoho vôbec?
Viete, pekári zamestnávajú asi 12-tisíc ľudí. A viete, čo chcú jediné? Aby mali splatnosť 15 dní od dodania tovaru. Ale že sa to nedá. Prečo? Neviem. Ja by som si to rád vysvetlil, lebo ja som volal svojej ekonómke a dá sa aj na základe dodacieho listu, keď je vypísaný, ako má, keď je uzatvorená zmluva, ako má, a všetky údaje sú v tej zmluve, ak sa mení cena, tak sa mení aj zmluva, takže by tam nemal byť problém. Dodávajú tovar každý deň. A obchodné reťazce, poviem príklad, majú 15 dní, ale povedia, že fakturovať môžte raz za mesiac. To znamená, že dostanú tovar zaplatený až za 45 dní. Budú si musieť na to požičiavať peniaze, aby dokázali preklenúť toto obdobie. Nehovorím o veľkých mamutích pekárňach, ktoré na to kapitál majú. Hovorím o tých malých rodinných, ktoré sú po rôznych obciach, dedinách, ako sú Slatinské Lazy, Dúbravy, Hriňová a podobne. Takýchto to dokáže položiť. Viete, koľko mrazeného pečiva dovážame na Slovensko, keď tu máme takýchto silných pekárov a všetkého? 40 %! A viete, kto ho dováža? Nie naši obchodníci. Veľké obchodné reťazce. 40 % mrazeného pečiva!
Takže, vážení kolegovia, porozmýšľajme, keď budeme hlasovať za tento zákon, či bolo namieste ho otvoriť. A ak už sme museli, ja si myslím, že sme nemuseli, mohli sme čakať do konania s Európskou úniou, nikto nás do ničoho netlačil. Mali sme na to roky, kým by sa to vyriešilo. Ale rýchlo, rýchlo sme to potrebovali vyriešiť a zrazu sme otvorili Pandorinu skrinku a už vidíme tie záujmy obchodných reťazcov a silných spoločností, ktoré si do tohto chcú niečo zapichnúť, aby sa zabetónovali a zvýšili si ešte viacej zisky. Lebo málo je to, že 80 % ziskov vyvážajú do zahraničia. To je málo. Tak si myslím, že taká požiadavka, že ten zákon bol dobrý a že mal ostať, ja si myslím, že sme ho nemuseli otvárať, a ak, tak tých osem bodov sme mali doložiť a nič viacej. Nič viacej.
Tak som zvedavý, čo budú, aké budú pozmeňovaky, lebo ja som ho ešte nevidel. Viem, že je len teraz zverejnený. Nestihol som si ho pozrieť. Budem to pozorne sledovať a podľa toho sa rozhodnem, či ten zákon podporíme alebo nie, vážení kolegovia, kolegyne. Ale ak chceme podporiť potravinovú sebestačnosť a dodržať vaše programové vyhlásenie vlády, tak by sme sa mali veľmi všetci sústrediť, čo v tom zákone bude.
Ďakujem za slovo.