28. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda. Zvolávam zasadnutie výboru pre zdravotníctvo na dnes večer o 19.00 hodine. Ďakujem pekne.

Pán predseda, ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia, ja sa nezastávam zločincov, vrahov a podobných ľudí, na ktorých je dôvod alebo ktorí sedia v base. Mne ide o to, že sú porušované ľudské práva ľudí, ktorí sú vo väzbe, a mesiace sa nekonajú žiadne úkony. Mesiace sa nevykonávajú žiadne úkony. A tak dochádza k týraniu, povedzme si na rovinu, k týraniu týchto ľudí.
Viete, viackrát tu zaznelo a viacerých z nás zaujímajú práva zvierat. Nemôžu byť na reťazi, jedna retiazka, obojok, nemôžu byť na reťazi. Zaujímajú nás práva zvierat. Zaujímali nás práva generála Lučanského? Keď ho viedli spútaného ako zviera? Ako zviera? Keby sme tak držali takých psov, predné končatiny, zadné končatiny medzi tým zviazané, všetci ochranári by sa zbláznili. Ale keď ide o ľudí, vážení kolegovia, ktorí sa nachádzajú vo väzbe, ale nie sú odsúdení, hľadí sa na nich ako na nevinných, tak nám to nevadí.
Preto som rád, že pani predkladateľka prišla s týmto zákonom, že je tu a že môžeme o ňom jednať. Misky váh, na jednej strane práva zvierat, ktoré sú oveľa vyššie ako práva ľudí, ktorí sú nevinní a sú vo väzbe, lebo vinní sú až odvtedy, keď ich právoplatne odsúdi súd, vážení kolegovia.
Viete, možno po referende bude veľa z vás radi alebo rado, že takýto zákon sa prijal. (Reakcia z pléna.) Áno, môžete reagovať faktickou, pán kolega, nech sa páči, ale u SaS-ky som si zvykol. Beriem vás už tak, že ste už takí, je to vo vašej DNA, neradi počúvate pravdu.
Na základe anonymov, anonymizovaných rozhodnutí vo väzobných veciach, ktoré som mal k dispozícii, som zistil, že vo viacerých rozhodnutiach súdov, a to či už prvostupňových alebo odvolacích tzv. krajských, rozhodovali súdy o sťažnostiach a odôvodňovali existenciu väzby príliš vágne. A to si povedzme na rovinu. Príliš vágne. Neurčito. Riadili sa teoretickými úvahami, dokonca až hypotetizovali pri svojich úvahách, len aby si vedeli odôvodniť, že sú dané dôvody na vzatie do väzby. A ja si myslím, že v demokratických krajinách, medzi ktoré sa riadi aj Slovensko alebo by sme chceli, aby sme tam boli, tak toto neni možné.
Som toho názoru, že pokiaľ má byť osoba vzatá do väzby, resp. ponechaná vo väzbe na základe rozhodnutia súdu, tak len na základe konkrétnych, a teda v čase rozhodovania existujúcich, skutočností, vážení kolegovia, ktorý takýto postup súdy odôvodňujú, pričom súd je zároveň povinný tieto konkrétne a už existujúce skutočnosti uviesť vo svojom rozhodnutí. Žiadne hypotetické úvahy. Konkrétne veci, kolegovia, kolegyne, lebo pri väzbe hovoríme, že ešte nejde o odsúdených ľudí.
Súdy vo veľa prípadoch nekriticky preberajú vágnu a hypotetickú argumentáciu prokurátorov, pokiaľ ide o návrh na vzatie do väzby. A ja si myslím, že to v 21. storočí nie je možné. Napríklad som mal možnosť v rámci jedného väzobného rozhodnutia sa oboznámiť s absurdnou argumentáciou súdu, budem citovať, ktorá vychádzala z argumentácie prokurátora, že: "Síce neni známy okruh svedkov a ani ďalších osôb, na ktoré by obvinený mohol čo len teoreticky pôsobiť, ale aj tak bol obvinený vzatý súdom do väzby z tzv. vlastnej opatrnosti."
To kde sme dospeli? Nevieme koho, nevieme kedy, nevieme ako, nevieme prečo, ale z opatrnosti. To ako, kolegovia, ktorí podnikajú, z opatrnosti nezaplatíte dépeháčku, mohli by ste nezaplatiť, tak z opatrnosti vás vezmeme do väzby. Ale to už je pritiahnuté za vlasy, ale, vážený kolegovia, z opatrnosti sa berú ľudia teraz do väzby? Je nemysliteľné, aby v demokratickej krajine boli do väzby brané osoby na základe neurčitých návrhov, resp. na akomsi teoretizovaní v demokratickej krajine.
Je potrebné si uvedomiť jednu vec, vážení kolegovia, že väzba je jeden z najväčších zásahov do osobnej slobody. Jeden z najväčších zásahov do osobnej slobody človeka, ktorá zasiahne nielen samotného obvineného, ale aj celú jeho rodinu, a ktorá má dopad na jeho ďalší život a na celé jeho okolie.
A ak má k takémuto zásahu, vážení kolegovia, zo strany štátu dôjsť, tak ja si myslím, že je na mieste, aby to bolo na základe jasných pravidiel a nie teoretizovania a hypotetických príkladov a možností. A ja si myslím, že v tomto mi musia dať za pravdu všetci.
Preto ešte raz na záver, ďakujem predkladateľke za tento návrh a verím, že bude podpora, aby sa dostal do druhého čítania, kde sa budeme môcť vyjadriť už podrobnejšie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Suja, áno, musím podporiť a potvrdiť tvoje slová, nakoľko tento inštitút, inštitút kolúznej väzby, je veľmi často zneužívaný a osoby, ktoré sa do kolúznej väzby dostanú, tak ako si poznamenal, z opatrnosti, to je veľmi taký nonšalantný výraz - opatrnosť.
Opatrnosť si vieme vysvetliť rôznymi pojmami, ale aj rôznymi dojmami. Takže vyšetrovateľ, prokurátor a sudca nemá konať z opatrnosti, ale má konať na základe jasných a rukolapných faktov a dôkazov. O tom je celý systém práva, ktorý je, dovolím si povedať, ešte celkom relatívne slušne uplatňovaný na území Slovenskej republiky. Takže nie z opatrnosti, nie z podozrenia, nie z výpovedí kajúcnikov, nie z výmyslov nejakých chorobomyseľných ľudí a občanov, ale naozaj iba na základe práva, na základe holých faktov.
Právo je veľmi zaujímavá a špecifická veda, ktorá sa naozaj zaujíma iba faktami. Tuná nie je dôležité rozoberať, čo by sa stalo, ak by sa to stalo včera, alebo ak by sa to stalo, nedajbože, zajtra. Takže je to absolútne jedno.
Pani kolegyňa Hajšelová tento zákon má sprecizovaný, myslím si, že dostatočne dobre, kde naozaj sa chce baviť iba o faktoch a o tom, čo sa stane, keď sa to už stalo.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predseda. Podporujem to, čo povedal môj kolega Suja, pretože treba si skutočne uvedomiť a myslím, že dnes už ani to netreba viackrát skloňovať, bolo to tu povedané. Tí ľudia sú v prvom rade nevinní, a tak sa na nich musí pozerať. Celá táto diskusia alebo celé naše pripomienky nesmerujú k tomu, aby sme sa zastávali zločincov, aby sme jednoducho zľahčovali ich zločiny a nejakým spôsobom to spochybňovali. Pokiaľ ten človek ale nie je právoplatne odsúdený a takýmto spôsobom, ktorým v konečnom dôsledku aj v nedávnej minulosti sa jasne, jasne preukázalo, že ten inštitút nie je nastavený správne, tak je mimoriadne dôležité, aby tu tá diskusia bola, aby sa v pléne Národnej rady urobili kroky, ktoré tento inštitút naozaj dostanú na správnu mieru, aby sa nestávali prípady, ktoré boli na Slovensku medializované, o ktorých Slovensko vie, vedelo, hovorilo, ktoré v podstate aj veľmi rozdelili spoločnosť na Slovensku. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja tu budem reagovať len na pána kolegu Suju, potom budem možno viac hovoriť o tom návrhu zákona, ale pokiaľ ide o jeho vystúpenie, tak by som povedal, že okrem toho, že, samozrejme, keďže nie je odborník v tejto oblasti, tak sa vyznačuje vysokou mierou neodbornosti a všelijakých floskúl jeho vlastným, z ktorých najviac ma zaujala jeho drtivá obrana ľudských práv, čo, samozrejme, u poslanca, ktorý sa dostal do parlamentu na kandidátke fašistickej strany, je zaujímavý koncept. Som zvedavý, že či by sa podobne pozeral na ochranu základných ľudských práv aj v súvislosti s tými menšinami, ktoré s takou obľubou on a jeho súkmeňovci atakujú.
Čiže ja si myslím, že, samozrejme, tento návrh je na debatu a je možné o ňom hovoriť odborne, ale keď v jeho prospech hovoria také indivíduá, ako je pán kolega Suja, tak mu to určite neprospieva.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Viete, pán poslanec Alino Baránik, od človeka, ktorý nemá verejne problém pokrútiť ústavu, tieto vaše slová zaznievajú úsmevne. Podľa vás každý, čo má iný názor ako vy, by mal ísť do basy. A takýto človek mne ide niečo vyčítať? Na iného, na iné sa ani nezmôžete. A vy tu spomínate niečo o mojich súkmeňovcoch? Váš súkmeňovec uznáva Adolfa Hitlera, jeho NSDAP a dva a pol milióna členov.
A vy idete niečo hovoriť? To je váš súkmeňovec Matovič. Vaša ministerka kultúry tu verejne prezentuje fašistické názory. To je takisto váš súkmeňovec. Pán poslanec Alino Baránik, ale tam je to v poriadku, lebo tí sú vaši. Tí môžu hajlovať a povedať, čo len chcú. Ale ostatní sú automaticky pre vás ľudia s iným názorom a mali by sedieť v base. Človek ako vy by mal vyhľadať ústavnú liečbu a nie nám tu niečo kázať a moralizovať. Skúste sa pozrieť do vlastných radov, koho tam máte a potom moralizujte, pán Alino Baránik, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďakujem. Väzba nie je trest. Vážené kolegyne, kolegovia, väzba nie je trest, na stíhanú osobu sa vzťahuje prezumpcia neviny. Preto som už v marci 2020 hlasoval za programové vyhlásenie vlády a záväzok, že vláda Slovenskej republiky bude pokračovať v humanizácii a zmierňovaní obmedzení osôb vo výkone a vo výkone trestu v kontexte odporúčaním vnútroštátnych a medzinárodných inštitúcií.
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková už ako štátna tajomníčka vo vláde Roberta Fica bola opakovane a osobne upozorňovaná na nedostatky aj medzinárodnými inštitúciami. Slovensko je však dnes krajinou, kde obvinený človek bez odsúdenia môže vo väzbe stráviť prakticky neobmedzený čas. Dokonca aj doživotie.
Mnohí si ešte pamätáte tragické zranenie, čudné manévre a následne 29.12. dodnes nevyšetrenú smrť generála Milana Lučanského. Na samotke, v kolúznej väzbe, v prešovskej väznici. Šokujúca smrť exprezidenta Policajného zboru, ktorý dobrovoľne pricestoval zo zahraničia obhajovať svoj nevinu a vypovedať v kauze vraždy novinára, by v demokratickej krajine znamenala demisiu ministra spravodlivosti. Podľa iniciatívy advokátov za právny štát je alarmujúce, že podmienky obvinených osôb v kolúznej väzbe sú v súčasných pomeroch horšie ako podmienky právoplatne odsúdených osôb vo výkone trestu zaradených do maximálneho stupňa stráženia.
K výzve na otvorenie celospoločenskej diskusie o podmienkach výkonu väzby a primeranom využívaní tohto inštitútu sa pridala Slovenská advokátska komora, ktorá už 26. januára zaslala ministerke konkrétny návrh novely Trestného poriadku, ktorá mala okrem iného dnes neobmedzenú kolúznu väzbu skrátiť na 3 mesiace. Bohužiaľ, už 28. februára prišlo k ďalšiemu úmrtiu obvineného v rámci kauzy Dobytkár. Od apríla 2020 po 11 mesiacoch väzby advokátovi Ľubomírovi Krivošenkovi údajne nebolo umožnené podpísať splnomocnenie rodine na oboznámenie sa so zdravotným stavom a s pochybnou zdravotnou starostlivosťou vo väzbe zomrel na COVID.
Jankovská, bývalá štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti, obvinená takmer rok v akciách Búrka a Víchrica, zostáva po 40 dňoch na psychiatrii. Psychicky sa zrútila po tom, ako ju 4. marca po prepustení z väzby zo strany Najvyššieho súdu na slobodu opätovne zadržali. Podľa štatistík Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky počty väzobne stíhaných osôb u nás narastajú.
V roku 2019 okresné súdy vybavili 2 495 väzobne stíhaných osôb a primeraná dĺžka väzby bola 4 mesiace, pred tým ako bolo na súde preukázané, že naozaj trestný čin spáchali.
V stredu vláda prerokovala posledné zákony pre májovú schôdzu parlamentu, riešenie kolúznej väzby medzi nimi nebolo. Hoci už v piatok je posledný deň na podanie noviel do NR SR. Ak sa zákon nezačne prerokovávať teraz v máji, najbližší termín jeho schválenia je až september. To znamená, že ešte ďalších 5 mesiacov budú obvinení čakať na spravodlivosť alebo na smrť.
Ide mi o každý ľudský život a aj o život obvineného. Toto bola výzva pani ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej 15. apríla o 18.19, o 22.00, o 20.20 prišla správa, myslím Aktuality.sk, kde pani ministerka uviedla, že pripravila zákon, ktorý bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní a v piatok toho istého týždňa pani poslankyňa Hajšelová, ktorej veľmi pekne ďakujem za to, že predložila tento návrh zákona. Takisto ďakujem aj pani poslankyni Hatrákovej, že tu dnes môžme rokovať o skrátení kolúznej väzby.
Ďakujem.

S faktickou poznámkou evidujem troch poslancov. Prvý vystúpi pán poslanec Suja.
Nech sa páči.

Pán poslanec Čepček, ako ste veľmi správne podotkol, tieto informácie vedela ministerka spravodlivosti Kolíková už dávno a aj výhrady voči väzbe, kolúznej väzbe a podmienkam. Keby sme to takto brali, tak jednoznačne a podľa logiky pána Alina Baránika, tak pani Kolíková už mala dávno sedieť v base a nie na ministerstve. Keby sa táto téma bola otvorila skôr, vážení kolegovia, kolegyne, generál Lučanský, nevinný človek, lebo nikto ho neodsúdil, nevinný človek generál Lučanský mohol žiť. Ale jeho krv je na koho rukách? Áno, správne ste si odpovedali. Na rukách ministerky Kolíkovej.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán kolega Čepček, áno, súhlasím, že podmienky v kolúznej väzbe sú pre týchto občanov, ktorí naozaj nie sú právoplatne odsúdení, oveľa horšie, ako sú podmienky pre občanov, ktorí sú už právoplatne odsúdení. Naozaj väzba či už prvého, druhého alebo tretieho stupňa, to je taký pioniersky tábor. Ale kolúzna väzba z priestorového, z časového hľadiska a z dozorového hľadiska, tá sa už dá nazvať do slova a do písmena týraním, pretože keď v tejto kolúznej väzbe došlo k smrti tak, si dovolím povedať, silnej osobnosti či už fyzicky, alebo psychicky, akým bol bývalý prezident Policajného zboru generál Milan Lučanský, tak ako by túto kolúznu väzbu znášali ľudia alebo občania Slovenskej republiky, ktorí by boli obvinení z nejakého trestného činu, daní do kolúznej väzby a mali by tento psychický a fyzický tlak, ktorý v tejto maličkej cele je, zvládnuť.
Ja si to nedokážem ani predstaviť a myslím si, že všetci, ktorí tuná sedíme, si nedokážeme predstaviť, čo človek, ktorý je v kolúznej väzbe, musí zažívať, čo musí prežívať a ako sa cíti. Úplná demagógia zo strany niekoho, nebudem ho menovať, ktorý tuná srší oheň a síru na všetky svetové strany len preto, že niekto iný má iný názor, mi nepríde hodná komentovania.
Ale, pán kolega Čepček, naozaj veľmi pekne ďakujem za to, že si sa zastal ľudí, ktorí v tejto kolúznej väzbe sú.