28. schôdza

Ďakujeme za slovo. Pani poslankyňa Cigániková, nesúhlasím s vami, že toto nepatrí na pôdu Národnej rady Slovenskej republiky. Ja si myslím, že áno, patrí sem, aby sme o tom rozhodli, lebo týka sa to aj nás. A že to je vlastne opatrené na pôde Európskeho parlamentu, s tým nesúhlasím.
Ja si myslím, že to je veľmi dobre, že táto otázka tu otvorila, aspoň si to vysvetlíme a potom do budúcna nevzniknú nejaké nezhody. A takisto som, nesúhlasím ani v tom, čo ste povedali, že aj pani poslankyňa Záborská si vytĺka nejaký politický kapitál. Myslím si, že už má dosť na to rokov, je to, je to bojovníčka dlhé roky za túto tému. Ja si myslím, že to posledné, aby si ona teraz tu vytĺkala politický kapitál. Myslím si, že nie.
A za tretie, som rád, že je tu pán poslanec Dostál, škoda že tu nie je Alino Baránik a Jožko Pročko, že by videli, že nesúhlasím s vami a že mali by ste trošku pokoja v klube.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Šuteková, konečne ste na mňa prehovorili prvýkrát toto volebné obdobie. Teší ma, škoda že hneď útokom. No tak ale to sa stáva. Rozumiem, že vy tomuto fandíte, veď vy ste to konzervatívne, menšie konzervatívne krídlo v strane ZA ĽUDÍ, ktoré nerešpektuje to druhé väčšie krídlo, no tak to sa stáva. Napriek tomu si stojím za svojím. Hovoríte, že teda už bude neskoro, preto ja chcem teda zdôrazniť ešte raz, že správy sú nezáväzné. Čiže keď aj sa prijme niečo na pôde Európskeho parlamentu, my sme tu normálne svojprávny národ, svojprávny parlament a prijmeme len to, čo budeme chcieť prijať, a práve s konzervatívcami, ako ste vy, sa nebojím, že by boli, bohužiaľ, v tomto smere urobené zmeny. Aj keď ja by som teda o to, samozrejme, stála, najmä čo sa týka práv žien.
Pán poslanec Kotleba, pýtali ste sa, že vlastne, alebo hovorili ste o tom, že, že, že nesúhlasíte s tou, s tým, že, že ja hovorím, že načo nám je takého uznesenie. A pýtali ste sa samej, že načo je vlastne potom taká správa. Tak ja odpovedám, že pre mňa je to spätná väzba. Medzinárodné porovnanie, kde bez ohľadu na to, či s niečím súhlasíme, alebo nie, si môžme porovnať s inými krajinami, ako čo rieši, ako na tom sú, a vieme nejako reagovať, či už po vašom, alebo po našom, ale je dobré, že takéto správy vznikajú, aby sme na nich vedeli reagovať.
Pani poslankyňa Pleštinská hovorila, že nebudete, že riešite obsah, teda formu, a nie obsah. Ja hovorím O. K., však neľahneme si na koľajnice, len vravím, že takéto diskusie viac spoločnosti zoberú, ako dajú.
Pani poslankyňa Záborská, že to nie je možné zmeniť. Ja mám info priamo od Eugena Jurzycu, že to môžem byť menené právo pozmeňovákmi do plenárky.
A, pán poslanec Šuja (pozn. red.: správne „Suja“), ďakujem veľmi pekne, že ste so mnou nesúhlasili, vážim si to.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja budem veľmi krátka.
Chcem sa poďakovať Anke Záborskej za iniciatívu tohto návrhu uznesenia a vďaka tomu sme sa my ostatní, ktorí s touto témou, ktorá hovorí o slobode a zvrchovanosti, súhlasíme.
A tá správa, samozrejme, hovorí aj o slobode svedomia, ktorú okrem iného garantuje aj čl. 24 našej ústavy a zvrchovanosti Slovenskej republiky, ktorej sme sľúbili vernosť práve v tejto sále.
Dámy a páni, žiadam vás o podporu navrhnutého uznesenia preto, aby sme našim kolegom v Európskom parlamente doručili jasnú správu:
My poslanci Národnej rady Slovenskej republiky považujem za svoju povinnosť chrániť zvrchovanosť Slovenska a jeho záujmy tak, ako nám to ukladá Ústava Slovenskej republiky. Suverenita Slovenska a to aj v oblastiach ako poskytovanie zdravotnej starostlivosti, výchovy a vzdelávania je nedotknuteľná. Tieto témy patria do výlučnej kompetencie členských štátov a poslanci Európskeho parlamentu to musia rešpektovať.
Vážení kolegovia, na kultúrno-etické otázky môžeme mať opačné názory. Dokonca aj na ochranu života, aj na potraty, aj na potratové tabletky. Keď však príde na suverenitu a zvrchovanosť našej krajiny máme a dokonca musíme byť jednotní.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem pani poslankyne Andrejuvovej za taká krátke, ale jasné vyjadrenie toho, čo je podstatou tej, tohto uznesenia, kde sa odvoláme, ako ona spomínala, napríklad na Deklaráciu Národnej rady Slovenskej republiky o zvrchovanosti členských štátov Európskej únie v kultúrno-etických otázkach, ktorá bola schválená Národnou radou v roku 2002.
To znamená, že takéto veci sem patria, boli tu prijaté a my znova pokojne, bez nejakého rozdeľovania, bez nejakého útočenia, bez nejakého nepriateľského polemizovania hovoríme, že toto, táto sála, táto inštitúcia, parlament Slovenskej republiky je miestom, kde my, ktorí sme boli zvolení, aby sme zastupovali občanov Slovenskej republiky, ľudí žijúcich na Slovensku, si to vydiskutovali a rozhodli o tom, ako budeme v týchto veciach postupovať.
Áno, máme rôzne pohľady na to. Áno, pre mňa tá správa v takej podobe, v akej bola schválená na výbore a postupuje do toho pléna je v mnohom neprijateľná. Ja som zástanca rodiny, života a podporujem prirodzené právo, tak nakoniec, ako je to aj ukotvené v Ústave Slovenskej republike, kde je zakotvené, kde hovoríme o tom, že podporujeme manželstvo muža a ženy. Ale rovnako akceptujem, že sú tu voliči a ich zástupcovia, ktorí majú iný názor, ale tu si to musíme vydiskutovať, a preto to jednoznačne patrí sem. Skôr, naopak, je otázka, či to v takejto forme patrí do Európskeho parlamentu. Ale to je ich vec, ale my za seba chceme povedať, toto je naša vec a veľmi nám na tom záleží. Záleží nám na Slovensku, na rodine, na živote.
Ďakujem.

Pani kolegyňa, ja sa vám chcem poďakovať za také veľmi krátke, ale kultivované a veľmi pekné zhrnutie celého tohto návrhu uznesenia. Mne sa to veľmi páčilo subjektívne. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.)
Čiže ďakujem, ale musím zároveň aj trošku tak doplniť, doplniť tú vašu, to vaše vystúpenie, tú vašu verziu v tom, že pokiaľ stále platí ten nešťastný čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky o tej nadradenosti európskych legislatívnych aktov pred slovenskými zákonmi, tak my musíme skutočne veľmi citlivo vnímať všetko to, čo Únia sa snaží ku nám pretlačiť. A kým tento čl. 7 ods. 2 nebude z ústavy odstránený, tak o zvrchovanosti naozaj rozprávať nemôžme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som sa chcela poďakovať iba za faktické poznámky krátko.
A súhlasím s tým, že pri uzatváraní zmlúv a vstupu Slovenska do Európskej únie sú témy, ktoré mohli byť možno ešte viac v kompetencií národného štátu. A fakt je taký, že niečo sa vybojovalo, a na základe toho aj dnes môžme postupovať a povedať, že aj táto téma čisto naša vec, ako ti to povedal ty, Richard.
A áno, Slovensko sa k týmto témam má vyjadrovať, je to žiaduce, pretože chrámime, chránime suverenitu našej krajiny.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, kolegovia... Ešte, pani Cigániková, ja som na vás nezaútočila, len mám rada takú, takú korektnosť, že keď vy môžte rovnaký fakt použiť, takže ako, ako to chutí, keď sa to vráti, ale naozaj nezaútočila som.
A chcem len povedať, že, veľmi krátko k tejto správe a k tomu vlastne, čo, čo tu prerokúvame, že prečo pre mňa je to dôležité a prečo a čo ma tam zaujalo okrem tých vecí, ktoré tu už boli spomínané. Jednou z vecí, ktorá vlastne sa v správe spomína, tak je taký v podstate nepriamy útok na to, že by mala byť nejakým spôsobom ohrozená u zdravotníckych pracovníkoch výhrada vo svedomí. A toto je pre mňa trochu cez čiaru a vôbec sa zaoberať takouto otázkou, že či, či, či to môže byť platné, či to nemôže byť platné, či to budeme rešpektovať, nebudeme rešpektovať, pretože výhrada vo svedomí a vôbec svedomie je absolútne najzákladnejšia ľudská sloboda, úplná integrita človeka, niečo vo vnútri, čo jednoducho nemôže byť nejakým spôsobom obmedzované, porušované a likvidované. A preto je podľa mňa dôležité, aby sme aj toto stanovisko, ktoré prišlo tuná na pôdu parlamentu dali a vyslovili, lebo, lebo jeden z tých bodov je práve zrušenie tej, tej výhrady vo svedomí.
Mňa prekvapuje to, že, že v tej správe sa jedným dychom môže hovoriť, že má byť, má byť právo ženy na to, aby mohla, aby mohol, mohol urobiť, alebo teda mohol byť vykonaný potrat, a druhým dychom hovoríme, že chceme niekomu zobrať právo na to, aby mal slobodu svedomia a výhrady vo svedomí. Ja sa tou prvou časťou nejdem zaoberať, to je samostatná debata, ani to tu vôbec rozvirovať.
Naozaj chcem sa sústrediť len na to svedomie, že mne naozaj chce, chce niekto tu povedať, lebo tu ani, tu sa hovorí o zdravotníckych pracovníkoch, ale mňa to trápi skôr z pohľadu všeobecného platného, platnej veci. A to je to, že mne chce niekto diktovať, čo ja mám vo svedomí robiť alebo nerobiť. Mne chce niekto diktovať, že kradni, že vraždi, že podvádzaj? To sa nedá. To sa nedá. A tak ako sa to nedá, tak ani nemôžme nikomu zobrať právo výhrady vo svedomí, tak ako sa to v tejto správe uvádza, resp. naznačuje, že by sa to malo týmto smerom uberať.
Potom sa aj pýtam, že keby sme siahli na takúto absolútne základnú ľudskú slobodu, na samotný základ, že čo bude nasledovať, že ja neposlúchnem svoje svedomie. Pokuta? Väzenie? Čo bude nasledovať? Toto je pre mňa veľmi silná vec a viem, že takéto precedensy sa už začali diať aj po celej Európe a mali by sme si dávať na to pozor. A mali by sme sa ostro voči tomu vyhraniť.
Prijatie tohto uznesenia, ktoré dnes prijímame, pokladám za správne, pretože je nevyhnutné upozorniť Európsky parlament nielen na to, čo ste už hovorili, že sme svojbytný národ, ktorý si v týchto otázkach riadi svoju legislatívu sám a rozhoduje o sebe sám, ale zároveň vyslať signál, že odmietame akúkoľvek legislatívu, ktorá likviduje základné ľudské slobody, a v tomto prípade tak intímne, ako je právo na výhradu vo svedomí.
V tomto smere chcem aj pochváliť výbor, že sa tomu vôbec venuje, a mám trošku iný názor možno ako vy, že ja som aj rada, že nás upozorňujú na to, že aká legislatíva práve prichádza na pôdu Európskeho parlamentu, lebo ja ako poslankyňa to neviem sledovať priamo v Európskom parlamente, resp. nie každý akože sa zaoberá tou problematikou, a tak jednoducho som rada, že ste nás na to aj upozornili. Vďaka.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem pani kolegyni Šutekovej za jej pokojné, konštruktívne vystúpenie aj smerom k ďalším kolegom či kolegyniam.
Ja môžem povedať, že ja som zástanca alebo som priaznivec Európskej únie, myšlienky Európskej únie. Možno mám problémy s niektorými momentálnymi nastaveniami alebo fungovaním, ale to je na diskusiu. A chcem povedať, že my nie sme v Európskej únii Slovensko. My sme Európska únia úplne rovnako ako iné štáty. To neni nejaký samostatný subjekt, nejaký, nejaký iný, nadradený. Európska únia existuje, lebo sme tak rozhodli. Rozhodli sa tak národné štáty. Keď sa rozhodnú, že nebude existovať, tak nebude existovať.
Keď si Nemci, Francúzi, Slováci, Poliaci povedia, že nebude, tak nebude. Európska únia je z našej vôle. A tá subsidiarita, ale, ale aj vôbec ten postup je taký, že na prvom mieste je Slovensko a národné štáty a potom je Európska únia, čo je dobré, lebo nemáme tu vojnu, môžme komunikovať, môžme nejakým spôsobom spolupracovať, môžme cestovať. Áno, sú problémy a práve podľa mňa a toto hovorím veľmi úprimne, práve toto škodí tej myšlienke európskej spolupráce, ak sa prijímajú takéto návrhy, ktoré ako keby tak zvrchu chcú poučovať národné štáty, napr. spomínajú Poľsko alebo možno ďalšie krajiny. To je podľa mňa nenáležité. A preto sa proti tomu ozývame.
Lebo napríklad kolegovia, ktorí nie sú zástancovia európskej integrácie a je to ich legitímne právo, tak oni práve potom využijú takúto správu na to, že hovoria, vidíte Európska únia je zlá, lebo prijíma takéto správy. Ja si nemyslím, že Európska únia je zlá, ale táto správa je nesprávna a my sa musíme ozvať a je to naša povinnosť voči občanom Slovenskej republiky. Ďakujem.

Ďakujem, Mirka, za tvoje vystúpenie. Rovnako považujem výhradu vo svedomí za základnú integritu človeka. Ďakujem, že si to tu spomenula. Ja len poviem, že Európska únia alebo tri zásady vlastne určujú spôsob a rozsah činností Európskej únie. Je to zásada prenesenia právomoci, Európska únia má len tie právomoci, ktoré sa na ňu preniesli, zmluvami ratifikovanými všetkými členskými štátmi, potom je to zásada proporcionality, opatrenia Európskej únie nesmú presahovať rámec nevyhnutný na dosiahnutie cieľov zmlúv a potom je tretia zásada subsidiarity v oblastiach, v ktorých môže vykonávať svoje právomoci Európska únia alebo členské štáty, môže Únia konať len vtedy, ak niekto o tom rozhodne. Čiže členské štáty si vlastne sami riešia svoju integritu.
To, že správa napríklad Edite Estrela neprešla, bolo znamením, že väčšina poslancov Európskeho parlamentu jasne odmietla zasahovanie do výlučných kompetencií členských štátov predovšetkým v otázkach týkajúcich sa výchovy detí v rodine a vykonávania potratov. Ja som presvedčená, že, alebo viem, že európ... že legislatíva sa netvorí, lebo niekto povie, že Brusel, to všetko Brusel môže. Však predsa my sme súčasťou Európskej únie, našou podstatou je, aby sme sa spolu podieľali na tvorbe takej európskej legislatívy, ktorá bude v prospech všetkých občanov Európskej únie.
A preto verím, že Národná rada toto uznesenie schváli a vyšle signál Európskemu parlamentu, aby rovnako ako 10. decembra 2013 neschválil správu Edite Estrela, urobí tak so správou chorvátskeho europoslanca Predraga Freda Matića.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, z mojej strany veľmi pekne ďakujem teda za vaše vystúpenie, pretože sa plne stotožňujem s vaším názorom a že ste sa venovali predovšetkým práve svedomiu a výhrade vo svedomí. Skutočne si myslím, že Európska únia v tomto už ďaleko prekročila akékoľvek únosné hranice. Je to absolútne porušenie súčasti slobody človeka, a preto si myslím, že nemôžeme mlčať.
My sa musíme ozvať. Toto uznesenie je nevyhnutné a veľmi potrebné, pretože kto mlčí, ten svedčí. A Európska únia, keď my budeme mlčať a nebudeme sa ozývať, aj keď teraz to ešte nie je záväzné, oni pôjdu ďalej a ďalej. A neviem si predstaviť, kde to končí. Takže veľmi pekne ďakujem aj pani poslankyni Záborskej, aj všetkým, ktorí podporia toto uznesenie. Ďakujem.