31. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia poslanci, teraz pred chvíľou sa tu strhla debata o tom, že by tu mal sedieť Roman Mikulec, ale ja som tu sedel celý deň včera pomaly a Roman Mikulec tu bol, bol tu aj dnes, Roman Mikulec vystúpil asi, myslím, trikrát v rozprave, reagoval aj faktickými, nechal na seba reagovať faktickými a diskutoval s poslancami, kdežto Robert Fico po svojej úvodnej reči zdrhol.
Hovorilo sa tu o správe SIS a ja osobne neviem, že či sú pravdivé, alebo nepravdivé tie informácie, ale sú to informácie. Minister vnútra vysvetľoval, trpezlivo vysvetľoval aj pred médiami nejaké veci, aj tu v pléne. V polícii, prokuratúre, na súdoch sa všetko zdalo v pohode a teraz je to vraj najhoršie za ostatných tridsať rokov, ako povedala bývalá ministerka vnútra. No jasné, ak sa tu robili veci na objednávku, ak mali títo ľudia politické krytie, tak je jasné, že bol pokoj. Len spravodlivosť sa necítila dobre. Tá pokoj nemala. Teraz zrazu vedia tí poctiví, že tí nepoctiví už nemajú politické krytie, tí nepoctiví však zo dňa na deň nezmizli, preto je logické, že v týchto zložkách je nespokojnosť. Ja som presvedčený o tom, že začala očista týchto zložiek, ktorú sme ľuďom sľúbili.
Niektorí poslanci do toho tak nevidíme ako trojnásobný premiér Fico, respektíve si nevieme tak navymýšľať a konšpirovať ako on, preto na základe toho, čo vieme, ako skutočnosti vnímame, sa máme rozhodnúť, či vyslovíme svojím hlasovaním dôveru alebo, naopak, nedôveru ministrovi vnútra. Popíšem teda svoj pohľad. Je dôležité, aj kto to hovorí, keď vám niekto niečo hovorí, kto je predkladateľom tohto zákona.
Vrátim sa ku komunálnym voľbám v roku 2018. Tesne pred voľbami som sa bavil s jedným policajtom, ten mi okrem iného povedal, že má dobré miesto na kriminálke, že je spokojný a že sa nechystá ani po voľbách do mestskej polície. Prečo som sa ho to pýtal? Lebo sa šuškalo, že zištne podporuje jedného z kandidátov na primátora a plánuje nastúpiť na miesto náčelníka mestskej polície. Razantne to vtedy poprel. Prišli voľby, primátor obhájil svoj post a on sa porúčal z kriminálky a stal sa náčelníkom mestskej polície. Predtým som ho nepoznal, nemožno teda povedať, že sme boli kamaráti, ale veril som mu ako chlapovi, sklamal som sa. A aj keď si niekto povie, že to bola možno maličkosť, je to divný pocit, keď vás niekto takto oklame. Tu sa môže zdať a toto sa môže zdať ako jedno zaváhanie, možno nejaké nedorozumenie, neviem.
Bývalý premiér Fico sa takto spustil nie pred jedným či dvoma ľuďmi, ale pred celým Slovenskom, a to už niekoľkokrát. Niečo z toho spomeniem, aby bolo jasné, aký charakter predkladá návrh na odvolanie ministra a ako dôverné, dôveryhodné sú jeho dôvody.
Pamätáte si, ako sa ho redaktorka spýtala v apríli v roku 2009 na kandidatúru na prezidenta a on jej povedal: „Ubezpečujem vás, že v roku 2014 ja už v politike nebudem, môžete byť úplne kľudná.“ Zaujímavé je nielen to, že na prezidenta o päť rokov neskôr kandidoval a je odvtedy, čo mal mečiarovsky zamávať a odísť, už osem rokov, ale aj to, že pred svojou kandidatúrou plánoval posilniť kompetencie prezidentského úradu. Chcel si pripraviť pôdu a sám seba upratať do prezidentského paláca. To mu nevyšlo. Tento človek sa neštítil v roku 2019 preliezť z politiky priamo na Ústavný súd, kam sa snažil dostať.
Ja som si predvčerom v noci znova pozrel jeho verejné vypočutí vtedy pred ústavnoprávnym výborom. (Rečník sa odmlčal a obrátil sa k predsedajúcemu. Zaznenie gongu.)
Na vypočutí kandidátov povedal, že je to prirodzené, že sa o tento post uchádza, lebo sa tak dá spraviť len raz za dvanásť rokov a sám by si vyčítal, keby túto možnosť nevyužil. Neraz sme sa sna... neraz sme zažili jeho nadradenosť aj teraz, keď sa snaží nás všetkých cez procedurálne návrhy poučovať, usmerňovať. Aj nedávno, keď opozícia zvolala mimoriadnu schôdzu na odvolávanie ministerky spravodlivosti a sám Fico podal procedurálny návrh, ktorým spravil obštrukciu a zastavil tak schôdzu. Myslím si, že ako uchádzač na post ústavného sudcu musel dobre vedieť, že aj keď jeho procedurálny návrh bude schválený, nebude možné ho vykonať a predviesť niekoho z kolúznej väzby do Národnej rady Slovenskej republiky. Napriek tomu to zlomyseľne spravil. Navyše vraví, že tu niekto niekoho ovplyvňuje a zasahuje do vyšetrovaní a on sám chce do vyšetrovaní zasiahnuť a hrať sa na vyšetrovateľa v Národnej rade Slovenskej republiky.
Mimochodom, priamo na spomínanom vypočúvaní kandidátov sa prejavila nielen vierolomnosť toho človeka, ale aj jeho povýšeneckosť a arogancia. Dostal otázku od vtedajšieho poslanca Národnej rady Jána Marosza, ktorý mu pripomenul, že býva v byte odsúdeného daňového podvodníka, kde platí dramaticky nižšie nájomné, ako je trhová hodnota. Bolo to v čase, keď už bol vynesený rozsudok o majiteľovi luxusnej nehnuteľnosti.
Pre Slovenský rozhlas vo februári 2017 sa Fico vyjadril takto, akonáhle bude proti nemu vznesené obvinenie, „pochopím, že tam jednoducho nemôžem zostať. V tomto prípade to bude pre mňa neudržateľné.“
„A ani po dvoch rokoch ste sa odtiaľ neodsťahovali,“ pokračoval Ján Marosz.
„Nepovažujete sa za vierolomného človeka, ktorý nedodržiava sľuby, ktoré verejne deklaruje? Považujete sa skutočne za vhodného kandidáta na ústavného sudcu, keď ste po smrti novinára a jeho snúbenice reagovali rôznymi konšpiráciami o Sorosovi?“ Dodal ešte.
No a teraz viete, ako Fico bohorovne odpovedal? Tak ako mnohí zo SMER-u a HLASOSMER-u bežne odpovedajú iným poslancom aj teraz – zosmiešnením, povýšenectvom, arogantným prístupom. Povedal, citujem: „Ak dovolíte, tak otázky poslanca, ktorého nepoznám a prvýkrát v živote ho vidím, ani neviem, z ktorej strany je, nebudem komentovať.“
Robert Fico je pre mňa dlhodobo skrz na skrz skompromitovaná závadová osoba. Je to vypočítavec, ktorému ak je prospešné byť komunistom, tak je komunistom, ak mu vyhovuje sa pochváliť napríklad birmovkou, tak to z čisto zištných dôvodov spraví, to bolo napríklad pri kandidatúre na prezidenta.
A poďme ďalej. „Nikdy sa ja nevrátim do poslaneckých lavíc ako opozičný poslanec, to je môj recept. Pretože nepovažujem za správne, aby človek, ktorý má k dispozícii vládnu moc, či už štyri roky, alebo osem rokov, potom sa vrátil do parlamentu a vykrikoval z lavice, ako dnes vykrikuje pán Dzurinda alebo pán Mikloš. Je to smiešne. Podľa môjho názoru to nie je dobré. Človek by mal po tom, ako skončí vládnutie a ľudia mu nedajú druhýkrát dôveru, mal by povedať, ďakujem pekne a mal by odísť z politiky.“
Citoval som Roberta Fica. (Reakcie z pléna.) On odvoláva.
Lenže on sa musel vrátiť. On sa musel vrátiť do tej politiky, do tej poslaneckej lavice a musí z tej opozičnej lavice vykrikovať, musí robiť tlačovku za tlačovkou, musí vysielať signály svojim ľuďom do väzby, ktorých chválil za kus dobre, dobre vykonanej roboty, aby videli, že on sa snaží všetko zvrátiť a dostať naspäť k moci a pomôcť aj im. Len nedajbože, aby prehovorili, však? Sám Kočner tohto človeka označoval šéf a teraz mnohí, ktorých zapracoval do systému našich ľudí a ktorí parazitovali na tomto štáte, vzhliadajú k nemu a k jeho žiakovi Pellegrinimu ako k jedinej nádeji. Preto tlačovka za tlačovkou a snaha ovplyvňovať orgány činne v trestnom konaní.
Fico teraz útočí na ľudí, nominantov jeho vlád, ktorým sa rozviazal jazyk a svedčia. Hanlivo ich označuje ako udavačov preto, že porušili akúsi mlčanlivosť systému našich ľudí a zrazu je tu strach z toho, že sa to rozsype ako domček z karát, kde na jednom z vrcholných poschodí sedí práve on.
Keď človek číta veci ohľadom tejto schôdze, napríklad takú dôvodovú správu k odvolávaniu ministra vnútra Milana, á, Romana Mikulca, a uvedomí si, kto za tým stojí, čo je to za človeka, tak sa mu obracia žalúdok. Docent Fico, právnik, jeden zo spolutvorcov a podporovateľov ľudí ako Kočner, Jankovská či Kičura, sa odvoláva na to, že je tu ohrozenie pilierov právneho štátu, a opiera sa pritom, ako uvádza v správe, o široko medializované udalosti, ktoré potvrdzujú, že minister nezvláda rezort.
Niekto raz povedal, ak si chcem niečo rozumné na internete prečítať, tak si to najskôr napíšem. Budem parafrázovať, ak Fico chce, aby bolo niečo, ako hovorí, široko medializované, tak si to najskôr vymyslí a potom svoje nepodložené domnienky bude servírovať ako z guľometu na svojich tlačovkách. Hovorí v správe o ľuďoch, ktorých výpovede spochybňuje, o tých, ktorí ešte majú svedomie. Ľutujú svoje činy, priznali sa a spolupracujú s políciou. Teda, pokiaľ sa nemýlim, o nominantoch jeho vlád, ktorí podľahli váhe dôkazov alebo možno aj ťarche vlastného svedomia.
V správe sa hovorí o manipulovaní úkonov v trestnom konaní, o spochybňovaní svedkov, o krivých výpovediach a ďalších neotrasiteľných veciach, o ktorých má bývalý premiér Fico rozsiahle vedomosti.
Vy, pán Fico, si dovoľujete hovoriť, čo je a čo nie je pravda? Čo je rozklad štátu? O tom rozklade čosi, samozrejme, viete. Hovorili ste v svojej úvodnej reči, že ľudia už nevedia, čo je pravda. Áno, predovšetkým vďaka vám, lebo lož používate dlhodobo ako pracovnú metódu. Romanovi Mikulcovi išli orgány činné v trestnom konaní za vašich vlád po krku, nastražili naňho veci a on má dnes v rukách rozsudok – nevinný. Naproti tomu ste vy skompromitovaný politik previazaný s ľuďmi, ktorí sú dnes vo väzbách. Velíte zločineckej organizácii, ktorá vydláždila cestu mafii do najvyšších poschodí štátnej moci.
Prepáčte, páni poslanci, kolegovia, ale ak sa mám rozhodnúť, tak mi dovoľte neveriť Ficovi, ale Mikulcovi.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. Na vaše vystúpenie evidujem osem, deväť faktických poznámok.
Ešte pred tým, ako, ako pristúpime k faktickým poznámkam, dávam slovo pánovi poslancovi Erikovi Tomášovi s procedurálny návrhom, nech sa páči.