32. schôdza

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Lukáš Kyselica.

V krátkosti, aby sme tu nemiešali nejaké jablká s hruškami alebo aby sme nepolitizovali naozaj túto tému. Je bežné, keď je osoba vo väzbe a nedojde vôbec vyšetrovateľ za ňou. Keď on prvýkrát odmietne vypovedať a je vo väzbe, tak on tam má povinnú obhajobu. On cez obhajcu bude signalizovať, že chce vypovedať alebo nechce vypovedať. Ak on nechce vypovedať, tak nemôže dojsť vyšetrovateľ za ním druhýkrát a dať mu zase možnosť. Chceš vypovedať? Nechceš vypovedať? Takže toto sa bežne stáva, že je vo väzbe a nasleduje až úkon po skončení vyšetrovania, preštudovanie vyšetrovacieho spisu, pokiaľ sú to nejaké okresné spisy, nejaké nebezpečné vyhrážania a tak ďalej a tak ďalej, ktoré sa spravia za dva-tri mesiace. Pokiaľ je zložitejší prípad, tak áno, tam má právne zastúpenie, má tam povinnú obhajobu a cez obhajcu, trebárs po nahliadnutí spisu, sa on žiada, že chce vo veci vypovedať a vyšetrovatelia konajú promptne. Lebo aj zákon teraz píše, že väzba sa vybavuje prednostne.

V rozprave ešte vystúpi pán poslanec Boris Susko.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení kolegovia, kolegyne, kolegyne, kolegovia, máme tu vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok v oblasti väzby.
Treba povedať, že táto právna úprava, ktorú tu teraz máme, jej príprava začala už niekedy v marci, respektíve už dávnejšie, ale teda do legislatívnej podoby sa dostala niekedy v marci, kedy prišiel tak zo strany SMER – sociálna demokracia, ako aj následne potom zo strany poslancov k predloženiu poslaneckých návrhov zákona, ktoré mali upravovať podmienky, respektíve dĺžku väzby ako takú, nielen vo vzťahu ku kolúznej väzbe, ale ku všetkým druhom väzby, aj ďalšie, ďalšie podmienky. Následne nato bola zvolaná pracovná skupina na ministerstvo spravodlivosti, kde sa mali tieto návrhy spolu s ďalším návrhom, ktorým bol návrh Slovenskej advokátskej komory, prerokovať. V zásade tieto poslanecké návrhy spolu s návrhom Slovenskej advokátskej komory boli veľmi podobné, skoro až totožné a na tejto pracovnej skupine sa mali rozdiskutovať.
Na tejto pracovnej skupine si všetci zástupcovia tak poslancov, ako aj Slovenskej advokátskej komory za prítomnosti zástupcov ministerstva, dvoch generálnych riaditeľov, ďalej prezidenta Policajného zboru, špeciálneho prokurátora, prezidenta Zboru väzenskej a justičnej stráže a ďalších osôb vypočuli argumenty, prečo by sa mala urobiť úprava najmä dĺžky trvania väzby ako takej, a to sa týka aj preventívnej, aj útekovej väzby, nielen kolúznej, ako aj ďalšie podmienky, s tým, že si to vypočuli, zaznamenali. A asi o týždeň alebo o týždeň a pol prišiel mail, kde nám generálny riaditeľ ministerstva spravodlivosti poďakoval za spoluprácu a zaslal, pod názvom Kompromisný návrh zaslal návrh späť. Neviem, akú spoluprácu, lebo k žiadnej spolupráci nedošlo, pretože oni si len vypočuli tie argumenty a poslali naspäť akože kompromisný návrh, ktorý však vôbec kompromisný nebol a bol úplne iný čo do obsahu, ako boli tie návrhy, ktoré prišli tak zo strany poslancov, ako aj zo strany Slovenskej advokátskej komory. A v zásade dnešný vládny návrh zákona, ktorý tu máme, je veľmi obdobný tomu, ako bol tento akože kompromisný návrh, ktorý prišiel zo strany ministerstva spravodlivosti.
Treba povedať, že áno, zmenila sa tam jedna vec a to je vec, ktorá sa týka dĺžky kolúznej väzby, ktorá na prvý pohľad akoby sa zdalo, že je zlepšením alebo zjemnením súčasnej právnej úpravy, na druhej strane však, keď si pozorne prečítate celý tento návrh, tak ten návrh je dokonca prísnejší ako súčasný právny stav. Ono síce základná dĺžka kolúznej väzby sa skrátila na päť mesiacov podľa tohto návrhu zákona, avšak tie ďalšie podmienky sú oveľa prísnejšie, ako sú doteraz, a v celkovom rozsahu to znamená sprísnenie podmienok pre väzbu a nie jej nejakým spôsobom zníženie alebo zjemnenie. Poviem teraz prečo.
Keď si prečítate hneď § 71, tak hneď v novelizovanom odseku 1 § 71... Ja viem, že sme v prvom čítaní, nemali by sme sa baviť ešte o paragrafovom znení, ale bez toho, aby som nepoukázal na to paragrafové znenie, tak neviem odôvodniť ani celú filozofiu tohoto zákona, čo je účelom prvého čítania. Takže si dovolím zopár tých ustanovení prečítať.
Tak hneď v § 71 ods. 1 v písm. c) sa doplnilo, že napríklad pri, teda pri všetkých týchto druhoch väzby, budem citovať, ak, že sa môžu teda použiť, ak z konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že a teraz: ujde, bude pôsobiť na svedkov a tak ďalej, bude pokračovať v trestnej činnosti. A teraz spoločne, ak vzhľadom na osobu obvineného, povahu alebo závažnosť trestného činu, pre ktorý je trestne stíhaný, nie je v čase rozhodovania o väzbe možné väzbu nahradiť podľa § 80 alebo 81. A tu je dôležité to slovíčko "alebo". Je to veľmi jemná zmena, ktorá však v svojej, v svojom obsahu je veľmi podstatná. Pretože doteraz sa museli skúmať spoločne a súčasne, že či je povaha obvineného, závažnosť trestného činu v čase rozhodovania o väzbe súčasne taká, aby neboli možné použiť dôvody na nahradenie väzby; a teraz sa to bude považovať alternatívne, to znamená, stačí len jedno z toho, keď sa vyhodnotí, že nie je dostatočné, tak už možno takéhoto obvineného zobrať do väzby.
To isté je v odseku 2, kde takisto sa to zmenilo v tom, že ak vzhľadom na osobu obvineného, povahu alebo závažnosť trestného činu, čiže zase ide o alternatívne posudzovanie, kde stačí len jedna z týchto, z týchto skutočností na to, aby mohol byť obvinený vzatý do väzby. Čiže to je prvá vec, ktorá podľa môjho názoru je sprísnením tých podmienok a nie ich zjemnením.
Ďalej, ďalšia vec, ktorá, ktorá tu je, je možnosť náhrady väzby, kde sa výslovne to, čo doteraz nebolo, vylúčilo z možnosti nahradenia väzby nahradiť väzbu okrem dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b), a to je kolúzna väzba. Čiže to, čo doteraz nebolo výslovne v Trestnom poriadku upravené, že kolúznu väzbu nie je možné nahradiť zárukou, sľubom alebo dohľadom, resp. peňažnou zárukou, tak teraz sa výslovne vylučuje z možností takejto náhrady.
A tretia vec, ktorá, ktorá je a ktorú, sa domnievam, že je opäť sprísnenie, je, že na jednej strane síce je znížená základná sadzba na päť mesiacov, to sa však nevzťahuje, ako pani ministerka aj v svojom úvodnom slove povedala, na prípady, kedy ide o organizovanú skupinu, resp. založenie zločineckej skupiny a tak ďalej. Treba povedať, že neviem, či v iných krajinách, ale myslím si, že nie, že existuje viazanie dĺžky väzby na právnu kvalifikáciu skutku. Okrem toho, ako už bolo aj medializované zo strany trestných sudcov, sa v súčasnosti ako keby prestalo používať z hľadiska kvalifikácie spolupáchateľstvo a nadkvalifikujú sa všetky konania ako organizované skupiny. To znamená, že v konečnom dôsledku sa táto základná päťmesačná lehota v takýchto prípadoch vôbec nebude používať. Čiže opäť je tu nejaké nóvum, ktoré sa zdá, že by mohlo byť zjemnením tých podmienok tým, že to bude trvať len päť mesiacov, na druhej strane sa z toho vylučujú všetky tieto, tieto skupiny.
Čiže to sú dôvody, pre ktoré si myslím, že tento návrh nie je alebo jeho účel nie je to, čo chceli dosiahnuť aj poslanci pri svojich pôvodných návrhoch, ako ani Slovenská advokátska komora. A v prípade, že tento návrh, ak prejde, my zaňho, samozrejme, v takomto znení nemôžme zahlasovať, ale ak prejde, tak že pani ministerka bude v druhom čítaní otvorená pozmeňovacím návrhom, ktoré tieto veci budú nejakým spôsobom modifikovať.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Štyri faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Suska. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Miroslav Suja ako prvý.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Susko, ďakujem za veľmi správny výklad a pomenovanie všetkého, čo je zlé v tomto návrhu. Ja si myslím, že to je možno ešte horší, ako je súčasný, v niektorých veciach. To, čo ste povedal, tie skupiny, áno, do toho sa dá zahrnúť úplne všetci, či organizovaná skupina a podobne.
Jedna vec ma ale teraz tak zaráža. Možnože to bude aj dobré, keby to ostalo. Aspoň to pocítia, ako to je. Ja si myslím, že toto by bolo možno aj dobré, lebo vidíme tu, že viacerí predstavitelia vlády úmyselne a sústavne ako organizovaná skupina porušujú zákon a mali by si to potom vyskúšať. A v žiadnom prípade, že by som sa im teraz vyhrážal. To je fakt, že porušujete zákon.
Vy tu hovoríte o nejakých svedkoch alebo ste hovorili, že, o výpovediach, že svedok nechce vypovedať alebo obvinený nechce v kolúznej väzbe vypovedať. A keď chce vypovedať a vyšetrovateľ ho nechce zbaviť mlčanlivosti alebo nedá návrh na zbavenie jeho mlčanlivosti, to potom je čo? Keď chce vypovedať, dožaduje sa vypovedať, chce napríklad prísť sem a vyšetrovateľ nie a nie dať žiadosť na zbavenie mlčanlivosti.
Teraz už ministerka hlavou nekýve, pán Kyselica, ako keď ste hovoril vy. Ale takýto prípad máme. Nejdete kývať trošku hlavičkou, pani ministerka? Aj teraz by ste mali... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, pán poslanec, reagujte na rečníka!

Suja, Miroslav, poslanec NR SR
Viete, lebo toto je veľmi, veľmi, je to veľmi, veľmi neslušné.
A keď sa tu niektorí predstavitelia vyjadrujú, že niečo schváli Národná rada a vy tu poviete, no a čo, že to schválila, nám je to jedno. Pán Baránik, to sú vaše slová, keď sa tu tak ozývate. Takže keď niečo schváli Národná rada, tak vám v SaS-ke je to no a čo. (Reakcia z pléna.)

Pán poslanec, mali by ste reagovať na predrečníka, nie na faktické poznámky kolegov, ako bol pán Kyselica, a už vonkoncom nie na pani navrhovateľku.
Poslanec Kyselica s faktickou poznámkou.

Pán Susko, čo sa týka stanoviska Slovenskej advokátskej komory, každý zákon, ktorý sa robí, by mal byť vyvážený. Tuto dochádza k stretu záujmov vždycky orgánov činných v trestnom konaní, teda vyšetrovateľov, prokuratúry, na druhej strane súdov a na tretej strane vlastne zástupcov, teda ako advokácie, no a, samozrejme, sú tam strany konania. Tu bude vždycky veľký boj, že kto si čo viac presadí. Pokiaľ by chceli vyšetrovatelia alebo prokurátori čo najkratšie prípravné konanie, zas sa to nebude páčiť sudcom. Lebo sudcovia by museli vykonávať viacej úkonov. A takisto to je aj s advokáciou. Oni by chceli čo najviac tých práv, aby museli, aby nemuseli, aby mohli čo najviac úkonov, chodiť čo na najviac úkonov, aby si mohli účtovať a, samozrejme, aby im bolo povolené čo najväčšie nazeranie do spisov a tak ďalej a tak ďalej. V tomto musí byť zákon konzistentný, že nejaká tá rovnováha tam musí byť.
Čo sa týka tých dôvodov, ktoré ste hovorili, ja si nemyslím, aj voľakedy bolo, že keď sa brala osoba do väzby, tak sa skúmali len tie formálne dôvody väzby, či je tu naozaj ten kolúzny spôsob alebo preventívny, alebo útekový. Teraz už musí sudca skúmať vždycky aj materiálnu stránku, či je naozaj dôvodné to vznesenie obvinenia. A to ostalo v zákone a ono sa to len nejakým spôsobom vyprecizovalo.
To, že sa kolúzna väzba nedá nahradiť, existuje len voláky jeden prípad, tuším v Amerike, kde voláka osoba bola prepustená z kolúznej väzby a išla niekde tam na samotu do púšte, kde sa ohradila nejakou, ja neviem, nejakými technickými opatreniami, že nemal nikto k nej prístup. Naozaj tá kolúzna, to kolúzne správanie je najzávažnejšie a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Baránik s faktickou poznámkou.

Ďakujem. Pán kolega Susko, čo akosi vyšumelo z tej vašej prezentácie, je to, že ten konkrétny paragraf, ktorý ste kritizovali, hlavne reaguje na súčasný stav judikatúry Ústavného súdu, a teda sa snaží prispôsobiť sa k tomu, ako tento problém v súvislosti s väzbou vidí Ústavný súd. A to si myslím, že je správne vodítko na to, ako upravovať zákon.
Zároveň, ako už bolo tu opakovane povedané, ten zákon musí sledovať účel väzby a tým účelom, samozrejme, je to, aby mohla byť dosiahnutá spravodlivosť v trestnom konaní. Bohužiaľ, my sme tu neboli zvyknutí na to, že spravodlivosť sa vykonávala tak, ako má, a je pochopiteľné, že tí, ktorí sa obávajú toho, že by sa mohli stať predmetom tej spravodlivosti, že by tie podmienky pre nich nemuseli byť tak komfortné, ako je to potrebné na to, aby sa tej spravodlivosti vyhli. A o tomto to celé je, obávam sa.
Takže keď tu rôzni ľudia aj tu v parlamente hovoria, že, a vymýšľajú si všelijaké somariny o mlčanlivosti a také veci, tak ide o to, že sa, domnievam sa, obávajú toho, že aký ten výkon väzby bude pre nich, keď sa do nej dostanú. Bohužiaľ, to musím takto povedať.
A pán kolega Kyselica mi zobral z úst komentáre o advokátoch. Jednoducho je to lobistická skupina a podľa toho sa chovajú.