32. schôdza

Ešte jedna faktická poznámka, pán poslanec Štefan Kuffa.

Pán kolega Susko, presne si to tak vystihol. V podstate všetci poslanci Národnej rady alebo, alebo niektorí, nechcem zase povedať že všetci, ale to očakávanie tuná, že pani ministerka predloží Trestný poriadok, zlepší tie podmienky v tej väzbe, a nieže sa pritvrdia a ešte zhoršia. Ja nebudem môcť zahlasovať za takýto návrh zákona, kde mi teraz dlhodobo kritizujeme tie podmienky hlavne v tej kolúznej väzbe alebo väzbe ako takej. Je to neakceptovateľné a neprijateľné, že by tie zlé podmienky, ktoré sú a sú veľakrát, takmer by som povedal že neľudské, a my ich ideme ešte zhoršiť.
Presne tak ako si to aj spomenul, to zaznelo tu, to spolupáchateľstvo. V dnešnej dobe väčšinou sa dnes definuje ako organizovaná skupina, čo je istým spôsobom nejaká nadstavba a pritvrdiť to, aby sa hľadali aj zámienky a dôvody na to, ako takmer každého takého potenciálne podozrivého alebo obžalovaného zavrieť do kolúznej väzby.
Myslím si, že mal tu byť návrh zákona a hovorilo sa aj o tom, kde v podstate treba zmierňovať ako tieto veci, aj tie alternatívne tresty, aby boli. Myslím si, že nie je to na smiech, že ak tí ľudia, ktorí sa ocitli v tej kolúznej väzbe a aspoň tie komunikačné šumy, ktoré prenikajú, veď pozrite sa, všetci ľudia všetko vedia a v nejakej šesťmetrovej alebo štyri štvorcové metre alebo šesť štvorcové metre, títo ľudia sú tam zatvorení celé dni, celé týždne, celé mesiace. Myslím si, že to je ďaleko, veľmi ďaleko od ľudskosti. Nad tým sa treba zamyslieť a pani ministerka aby tu prišla s takým návrhom zákona, za ktorý môžeme zahlasovať.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Susko.

Ďakujem pekne za slovo. V úvode, keďže tu padli slová o záujmoch advokátov, tak pre istotu oznamujem osobný záujem, keďže som tiež advokát, aby nevznikli rozpory v zmysle ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.
A teraz teda k veci. Nemyslím si, že pri otázkach väzby je to otázka nejakého záujmu či už prokurátorov, alebo advokátov. Treba si uvedomiť, a teda odpovedám na to, čo povedal pán Kyselica, ale zároveň aj pán poslanec Baránik, že otázka väzobného stíhania nie je otázka zabezpečenia spravodlivosti. Otázkou zabezpečenia spravodlivosti je celé trestné konanie. Kdežto väzba ako taká je zabezpečovací inštitút. Je zabezpečovací inštitút, ktorý má svoj presný účel. To znamená, aby nemohol utiecť, aby nemohol páchať tú trestnú činnosť ďalej alebo aby nemohol nejakým spôsobom ovplyvňovať svedkov alebo inak mariť trestné konanie. To sú zabezpečovacie inštitúty, ktoré nemajú byť trestom. To nie je trest. To je čisto zabezpečovací inštitút na dosiahnutie účelu, ktorý je presne stanovený v Trestnom poriadku.
A preto si myslím, ľudia, ktorí sú bratí do väzby, sa stále až do právoplatného odsúdenia súdom majú považovať za nevinných. To znamená, že to nie je záujem ani prokurátorov, ani sudcov, ani advokátov na tom, či má byť kratšia alebo dlhšia. Tu je, záujem celej spoločnosti by mal byť na tom, aby väzba trvala čo najkratšie, pretože tí ľudia sú stále nevinní. A ak sú vinní, tak ich treba obžalovať a treba ich odsúdiť čím skôr. Čiže to je, to je ten rozdiel v tom pohľade.
A to, čo povedal pán poslanec Kuffa, áno, a to nehovorím ja, to hovoria trestní sudcovia, bolo to v médiách, že sú nadkvalifikované označovanie spolupáchateľov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Susko bol posledný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pýtam sa, či chce zaujať záverečné slovo pani ministerka ako navrhovateľka. Áno. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, vážení páni poslanci, čo sa týka inštitútu kolúznej väzby, ale vôbec zásahu do Trestného poriadku, bez toho, aby sme upravovali celý proces, tak treba byť naozaj veľmi citlivý. Trestný poriadok je tu na to, aby sme vedeli odstíhať páchateľov, aby bolo tak nastavené celé vyšetrovanie, že tu je priestor pre vyšetrovateľa, aby urobil úkony, ktoré má, riadne a včas. Aby tu bol aj priestor na to, ak sa jedná o osoby, ktoré nejakým spôsobom svojím konaním budú mariť vyšetrovanie počas toho vyšetrovania, ktoré vedie vyšetrovateľ. Aby tu bol priestor aj na kolúznu väzbu, ak budú chcieť utekať, aby boli vo väzbe, aby jednoducho sa nám nevzdialili, kým prebehne vyšetrovanie, bude vznesené obvinenie, bude vznesená, pardon, bude podaná obžaloba, prebehne konanie pred súdom. Aby jednoducho aj samotný verdikt potom bolo voči komu vyniesť. Alebo treba zamedziť tomu, aby jednoducho sa v trestnom čine pokračovalo, čo má určite osobitný význam pri trestných činoch, ktoré súvisia s násilím, osobitne domáce násilie. To sú prípady, pre ktoré proste takéto inštitúty potrebujeme.
Takže myslím, že je veľmi nebezpečné túto debatu, ktorá súvisí s väzbou, viesť tak, že spochybňujeme vlastne samotné inštitúty, bez ktorých by sme vlastne nevedeli ani trestné činy vlastne odstíhať. Inštitúty väzby patria do Trestného poriadku, potrebujeme ich. Tá debata, ktorú tu momentálne máme a je predmetom veľkej verejnej diskusie, je, či právna úprava, tak ako ju máme nastavené, je primeraná. A to je jedna vec. A druhá debata je potom, že či orgány činné v trestnom konaní až po rozhodovanie súdov, či vlastne tie rozhodnutia také, ako sú prijímané, či tie sú primerané.
Ja hovorím, čo sa týka právnej úpravy, ktorú predkladám, že je to právna úprava, ktorá osobitne teraz upravuje kolúznu väzbu. To znamená, vyťahuje tento inštitút z toho celého trestného procesu, ktorý máme.
S ohľadom na debatu, ktorá tu je, kde je spochybňované jednak, či právna úprava je dodržia... je primeraná a rovnako aj to konanie tých orgánov či je primerané. Osobne sa domnievam, že v zásade právna úprava, ktorú máme aj teraz, je dobrá. Osobne sa domnievam, že rovnako rozhodovanie orgánov činných v trestnom konaní vrátane rozhodnutí súdov je primerané a potvrdzuje to nakoniec aj judikatúra či už Ústavného súdu, alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, kde keď sa pozreme, koľko je vlastne pochybení, tak pochybenia sú, tie nepopieram, ale sú v miere, ktorá ukazuje, že v zásade ten systém funguje. Určite je namieste sprísniť právnu úpravu, keď vidíme, že ten priestor tam je. To znamená zúžiť priestor pre akékoľvek zneužívanie tých pravidiel aj toho trestného konania. A určite treba mať na mysli, že samotné up... samotná úprava práva na jednej strane obvineného, na druhej strane, aby bol splnený účel trestného konania, že to má byť v nejakej rovnováhe. Ako v tom máme určite spoločne zhodu.
To, čo dnes je pre mňa zložité, je, keď sa porovnáva právna úprava s inými krajinami, tak sa úprava, tak sa porovnáva vlastne iba vytrhnutý inštitút väzby, osobitne kolúznej väzby, bez toho, aby sme sa pozerali, čo všetko musí urobiť vyšetrovateľ v tých iných krajinách. Keby sme to porovnávali naozaj spravodlivo a zobrali aj všetky vlastne povinnosti, ktoré má u nás vyšetrovateľ, aby vzniesol obvinenie a potom viedol ďalej vyšetrovanie, aby bola podaná obžaloba a takto predložil spis prokurátorovi, tak by sme zistili, že u nás ten celý trestný proces je veľmi komplikovaný. Jednoducho vyšetrovateľ musí robiť oveľa viac úkonov, aby sa vlastne vec dostala prokurátorovi v plnosti, tak aby bola podaná obžaloba a vec mohla ísť na súd.
Ak chceme byť prísnejší pri samotnom inštitúte väzby aj kolúznej väzby a skrátiť všetky lehoty, musíme potom zjednodušiť celé konanie, ktoré súvisí aj s tým, čo musí urobiť vyšetrovateľ. A ja túto ambíciu mám. A vyplýva aj z programového vyhlásenia vlády. Podľa mňa je namieste, aby sme tento proces zjednodušili, a potom môžme byť, samozrejme, aj viac ambiciózni aj pri takom inštitúte, ako je väzba, a nielen pri kolúznej väzbe, ale aj pri ostatných vlastne väzbách, či je to pokračovacia alebo úteková, a vôbec skrátili maximálne lehoty, ktoré tu pre väzbu máme.
My ale teraz s ohľadom na vlastne spochybňovanie toho samotného inštitútu, ktorý tu je, tak je veľká debata, či tá právna úprava je primeraná. A ja hovorím s ohľadom aj na rozhodnutia súdov, ktoré tu máme, ja si myslím, že v zásade tá právna úprava je dobrá. Myslím si, že aj to rozhodovanie súdov jasne zužuje ten priestor pre aplikáciu práva tak, že to primerané je s ohľadom aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Ale som pripravená predložiť túto právnu úpravu, aby sme ju v maximálnej možnej miere zúžili. A vlastne to, čo robíme teraz do tej právnej úpravy, my sprísňujeme vlastne to konanie o väzbe, ale sprísňujeme ho tak, že je to v prospech pre obvineného.
A to, čo hovoril pán poslanec Susko, tak mi vychádza, že zle číta text zákona, a ja sa teším, samozrejme, na rozpravu vo výbore, kde si to vysvetlíme. Pretože práve tie ustanovenia, ktoré čítal, vôbec nie sú o tom, že by zhoršovali postavenie práve obvineného. Práve naopak, jeho postavenie zlepšujú, pretože vlastne sprísňujú postup pre sudcu, ktorý rozhoduje o tom, či vôbec o väzbe rozhodne. Takže to "alebo", ktoré vlastne čítal pán poslanec, je v jeho prospech, toho obvineného. Ale nechajme si túto debatu, ja sa teším na debatu vo výbore.
Treba, samozrejme, v celom kontexte aj toho ustanovenia si to čítať, ale to, čo vlastne, to ustanovenie, ktoré prečítal pán poslanec Susko, hovorí, hovorí to, že teraz sudca musí prísnejšie posudzovať, či vôbec o väzbe rozhodne. Musí veľmi prísne zvážiť, či tu neexistuje náhradný inštitút, napríklad záruky, sľub alebo prípadne elektronický náramok, ktorými by mohla byť tá väzba nahradená. O tom je to ustanovenie, ktoré čítal pán poslanec Susko. Takže v tomto je to naozaj veľmi vážne nedorozumenie a vôbec nie je pravda, že by to bolo v neprospech obvineného, práve naopak, je to v jeho prospech. A ja sa teším na debatu vo výbore. Ja si myslím, že tam je presne ten priestor, kde si to spolu vydiskutujeme, a ja verím, že už pri druhom čítaní s takýmto príspevkom pán poslanec nebude musieť vystúpiť.
Bolo tu veľa debaty o podmienkach vo väzbe. Trestný poriadok toto nerieši. Rovnako ako vyplýva z programového vyhlásenia vlády, tak máme veľkú ambíciu humanizovať podmienky vo väzbe. Na jednej strane sú to materiálne podmienky, a ja som rada a aj som si vypočula vlastne či už pána poslanca Kočiša, alebo pána poslanca Suju, že vnímajú, že jednoducho máme poddimenzované finančne väzenstvo, kde je potrebné jednoducho tie finančné prostriedky sem dať a potom, ak je osoba v kolúznej väzbe, tak ten priestor vlastne dá sa uspôsobiť aj v rámci daného ústavu na výkon väzby tak, aby celý ten výkon bol, samozrejme, príjemnejší.
Súčasne platí a treba sa pozerať na to, že vo výkone kolúznej väzby keď je osoba a nič sa nedeje, v úvodzovkách, z jej pohľadu, neznamená, že sa naozaj nič nedeje, že jednoducho napríklad ak sa jedná o prípady domáceho násilia a daná osoba je vo väzbe, to je, to sú práve prípady, kedy je namieste v súvislosti s tým, že je tu obava, že by sa pokračovalo v trestnom čine, tak aj keď sa nič s ňou nedeje, no tak sa popritom deje to, že sa robia výsluchy. Ale ona je tam preto práve, aby sa ten trestný čin zatiaľ nedokonal, alebo preto, aby neovplyvňovala vlastne tých svedkov, ktorí majú byť vypočutí. Takže tiež neplatí, že keď s danou osobou sa nerobí úkon, že vyšetrovateľ nič nerobí. Takto sa na to nedá pozerať. Ale, samozrejme, ak je v danej veci podozrenie, že by sa malo konať rýchlejšie, čo vo väzobných veciach vždy priorita je, konať čo najrýchlejšie, tak si myslím, že máme tu na to prostriedky, aby došlo k náprave. A ja netvrdím, že nedôjde aj k pochybeniu, ale ak dôjde, treba voči tomu vyvodiť zodpovednosť.
Takže čo sa týka podmienok vo výkone väzby, jednak s tým súvisia materiálne podmienky, to sa nedá dostať teraz do tejto novely, a jednak s tým súvisí zákon o výkone väzby a na tom pracujeme a ja si myslím, že v krátkom čase s ním prídem aj pred Národnú radu. Ja sa teším na debatu a som vlastne rada, že sme na to spoločne citliví.
Takže toľko k predloženému návrhu. Ja si myslím, že v rámci tohto návrhu to, čo je možné dnes urobiť v rámci toho trestného procesu, aký máme, tak si myslím, že som maximálne zúžila priestor na potenciálne zneužívanie tohto inštitútu. Urobila som podľa mňa maximum a rovnako platí, že keď zjednodušíme celý trestný proces, tak ja na jeseň plánujem, ja som to avizovala v novembri, prezentovať paragrafové znenie, v ktorom bude, by mal byť jednoduchší trestný proces, a potom sa môžeme rozprávať ambicióznejšie aj o jednotlivých lehotách na väzbu.
Toľko v krátkosti a ja si vás dovoľujem požiadať, pani poslankyne, páni poslanci, o podporu tohto návrhu. Myslím si, že je teraz dôležitý v tomto znení, tak ako ho predkladám.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani ministerka.
Záverečné slovo pán spravodajca si neželá, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A veľmi rýchlo, len tu nastal taký drobný zmätok pri predchádzajúcom bode, vy ste... v poriadku, pri prerušení rozpravy o návrhu pána ministra Krajniaka, ktorý by teda mal mať záverečné slovo, ak si želá, ale neželá si. A pani poslankyňa Drábiková ako spravodajkyňa takisto nie. Takže teraz prerušujem rokovanie o ich bode programu. Ďakujem pekne.
A v zmysle schváleného programu o 15.00 hod. máme termínovaný bod, a to

návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch NATO/EÚ a návrh na vyslanie príslušníkov OS SR do orgánov vojenského zastúpenia pri NATO/EÚ a do vojenských štruktúr NATO/EÚ.

Návrh má tlač 558 a spoločná správa výborov má tlač 558a.
Návrh uvedie pán minister obrany Slovenskej republiky Jaroslav Naď.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, ja sa ospravedlňujem za to, že nemám masku na tvári, ale ešte jeden deň to budem musieť mať (povedané so smiechom) takto po včerajšom športovom výkone. (Minister mal po tvári odreniny, pozn. red.)
Dovoľte, aby som vám teda predložil návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch NATO a EÚ a návrh na vyslanie príslušníkov OS SR do orgánov vojenského zastúpenia pri NATO a EÚ a do vojenských štruktúr NATO a EÚ.
Tento dokument je predkladaný každoročne od roku 2005. Cieľom materiálu je aktualizácia vojenského zastúpenia, ktorá reflektuje na potreby Slovenskej republiky v procese implementácie zmien v rámci NATO, platných medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky voči partnerom NATO a tiež voči Európskej únii.
Návrh sa predkladá v súlade s článkom 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky, na základe ktorého Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas na vyslanie ozbrojených síl Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky, ak nejde o situáciu uvedenú v čl. 119 písm. p).
Zároveň ozbrojené sily plnia okrem iného aj úlohy mimo územia Slovenskej republiky vyplývajúce zo zastupovania Slovenskej republiky v medzinárodnej organizácii alebo úlohy medzinárodného vojenského veliteľstva v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 321 o ozbrojených silách.
Uvedeným návrhom sa nezvyšujú tzv. celkové mandátové počty príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskom zastúpení; aktuálny počet, tak ako bol stanovený, 124, sa nemení.
Výdavky súvisiace s týmto návrhom sú zabezpečené v rámci rozpočtovej kapitoly ministerstva obrany.
Predložený návrh prerokovala vláda Slovenskej republiky a svojím uznesením č. 285 z 26. mája 2021 vyslovila súhlas s týmto návrhom.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a vyslovenie súhlasu s predloženým návrhom.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán minister.
Prosím teraz spoločného spravodajcu, predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Juraja Krúpu, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch.

Vážený pán predsedajúci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch NATO/EÚ a návrhu na vyslanie príslušníkov OS SR do orgánov vojenského zastúpenia pri NATO/EÚ a do vojenských štruktúr NATO/EÚ podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 575 z 31. mája 2021 pridelil návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch NATO/EÚ a návrh na vyslanie príslušníkov OS SR do orgánov vojenského zastúpenia pri NATO/EÚ, ako aj do vojenských štruktúr NATO/EÚ na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky o predmetnom návrhu nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia SR pri orgánoch NATO/EÚ a návrh na vyslanie príslušníkov OS SR do orgánov vojenského zastúpenia pri NATO/EÚ a do vojenských štruktúr pri NATO/EÚ v určenej lehote a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky na základe čl. 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s aktualizáciou vojenského zastúpenia SR pri orgánoch NATO/EÚ a návrh na vyslanie príslušníkov OS SR do orgánov vojenského zastúpenia pri NATO/EÚ a do vojenských štruktúr NATO/EÚ. Prílohou tejto správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.