32. schôdza

Ďakujeme, pán poslanec. Prerušujem schôdzu, je 11.00 hodín, budeme pokračovať hlasovaním, potom budete môcť dokončiť svoj príspevok. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

(Prestávka.)

(Po prestávke. Zaznievanie gongu.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, skôr ako pristúpime k hlasovaniam, sa chcem opýtať na všeobecný súhlas s nasledovným návrhom, a síce, že po vystúpení poslancov Európskeho parlamentu, otázok a odpovedí, samozrejme, by sme ešte si vypočuli pokračovanie vystúpenia pána poslanca Kuffu, ktoré bolo prerušené. Faktické poznámky prípadne na jeho vystúpenie a jeho reakciu, a potom by sa schôdza prerušila do utorka do 9.00 hodiny. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne.
Teraz budeme pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním o bode 21 programu. Je to druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 207/2009 Z. z. o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty, tlač 469.
Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre kultúru a médiá pána poslanca Milana Potockého, aby hlasovanie uvádzal.

(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 207/2009 Z. z. o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 469.)

Potocký, Milan, poslanec NR SR
Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpila pani poslankyňa Kozelová. (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Kolegovia, nie je počuť spravodajcu. Prosím vás, aby ste sa utíšili.

Potocký, Milan, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, teraz dajte hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, spoločne o bodoch 1 až 8 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 119 poslancov, za 112, proti nikto, zdržali sa 4, nehlasovali 3.
Konštatujem, že sme tieto pozmeňujúce návrhy schválili.

Potocký, Milan, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy, dajte hlasovať o tom, že návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 120 poslancov, za 114, proti nikto, zdržali sa 5, nehlasoval 1.
Konštatujem, že sme rozhodli o posunutí zákona do tretieho čítania.
Otváram rozpravu v rámci tohto čítania a pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o zákone ako o celku.
Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru.

Potocký, Milan, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 120 poslancov, za 119, proti 0, zdržalo sa 0, nehlasoval 1.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty.

Nasleduje hlasovanie o bode 22 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, tlač 497.
Spoločným spravodajcom je člen výboru pre hospodárske záležitosti pán poslanec Rastislav Jílek. Prosím ho, aby uvádzal hlasovanie.

(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 497.)

Jílek, Rastislav, poslanec NR SR
Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpil jeden poslanec. Bol podaný pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Pán predsedajúci, najskôr je potrebné, aby sme podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku rozhodli o skrátení lehoty na hlasovanie o tomto pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, ktorý odznel v rozprave.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o skrátení lehoty.
(Hlasovanie.) Prítomných 120 poslancov, za 83, proti 11, zdržalo sa 26, hlasovali všetci prítomní.
Konštatujem, že sme skrátili lehoty.

Jílek, Rastislav, poslanec NR SR
Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán poslanec Milan Vetrák požiadal vyňať na osobitné hlasovanie bod 3 spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1, 2 a 4 až 15 spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 120 poslancov, za 91, proti nikto, zdržalo sa 29, hlasovali všetci prítomní.
Tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

Jílek, Rastislav, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bode 3 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Upozorňujem, že v rozprave pán poslanec Vetrák predložil komplexnejší pozmeňujúci návrh.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 119 poslancov, za 5, proti 85, zdržalo sa 25 (zdržalo sa 29 poslancov, pozn. red.), hlasovali všetci prítomní.
Tento bod sme neschválili.

Jílek, Rastislav, poslanec NR SR
Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu z rozpravy. Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslanca Milana Vetráka.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 120 poslancov, za 85, proti nikto, zdržalo sa 35, hlasovali všetci prítomní.
Pozmeňujúci návrh pána poslanca Vetráka sme schválili.

Jílek, Rastislav, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a o pozmeňujúcom návrhu, ktorý odznel v rozprave, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 120 poslancov, za 104, proti nikto, zdržalo sa 16, hlasovali všetci prítomní.
Návrh zákona sme posunuli do tretieho čítania.
Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.
Pán spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru.

Jílek, Rastislav, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 120 poslancov, za 104, proti nikto, zdržalo sa 16, hlasovali všetci prítomní.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona o posudzovaní zhody výrobku.

Nasleduje hlasovanie o bode 8 programu. Je to druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, tlač 367.
Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pani poslankyni Zite Pleštinskej, aby hlasovanie uvádzala.

[Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 367.]

Pleštinská, Zita, poslankyňa NR SR
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpil pán poslanec Ondrej Dostál, ktorý podal jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Keďže pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol podaný dnes, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 120 poslancov, za 85, proti 11, zdržalo sa 22, nehlasovali 2.
Konštatujem, že sme skrátili lehoty.

Pleštinská, Zita, poslankyňa NR SR
Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať spoločne o bodoch 1 až 3 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 118 poslancov, za 94, proti nikto, zdržalo sa 23, nehlasoval 1.
Tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

Pleštinská, Zita, poslankyňa NR SR
Odhlasovali sme body zo spoločnej správy, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána poslanca Ondreja Dostála.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 118 poslancov, za 95, proti 1, zdržalo sa 22, hlasovali všetci prítomní.
Pozmeňujúci návrh pána poslanca Dostála sme schválili.

Pleštinská, Zita, poslankyňa NR SR
Odhlasovali sme body zo spoločnej správy a pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že prerokujeme návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 118 poslancov, za 94, proti 2, zdržalo sa 22, hlasovali všetci prítomní.
Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o návrhu zákona.
Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.
Pani spoločná spravodajkyňa, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru.

Pleštinská, Zita, poslankyňa NR SR
Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 119 poslancov, za 91, proti nikto, zdržalo sa 27, nehlasoval 1.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely živnostenského zákona.

Ďalej budeme hlasovať v treťom čítaní o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o zmene a doplnení Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o malom pohraničnom styku z 30. mája 2008, tlač 193.
Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Marcela Mihalika, aby hlasovanie uviedol.

(Hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o zmene a doplnení Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o malom pohraničnom styku z 30. mája 2008, tlač 193.)

Mihalik, Marcel, poslanec NR SR
Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky
A. vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o zmene a doplnení Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o malom pohraničnom styku z 30. mája 2008;
B. rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Ďakujem, pán poslanec. Pripomínam, že na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov Národnej rady.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 119 poslancov, za 118, proti nikto, zdržal sa 1, hlasoval všetci prítomní.

Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s uvedenou zmluvou.

A pristúpime ešte k hlasovaniu v druhom čítaní o návrhu poslancov Kremského, Viskupiča, Krajčíra, Lehotského a Krajčího na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, je to tlač 589.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Jozefovi Hlinkovi, aby hlasovanie uvádzal.

(Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského, Mariána Viskupiča, Ľuboša Krajčíra, Tomáša Lehotského a Mareka Krajčího na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, tlač 589.)

Hlinka, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Pán predsedajúci, budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 1 až 10 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 118 poslancov, za 84, proti nikto, zdržalo sa 34, hlasovali všetci prítomní.
Tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

Hlinka, Jozef, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že zákon sa prerokováva v skrátenom legislatívnom konaní, v súlade s § 89 zákona o rokovacom poriadku sme v treťom čítaní. Otvorte, prosím, rozpravu.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Otváram rozpravu v treťom čítaní. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.
Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru.

Hlinka, Jozef, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s prijatými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Prezentujeme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 118 poslancov, za 84, proti nikto, zdržalo sa 34, hlasovali všetci prítomní.

Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja.

To bolo posledné hlasovanie.
Ešte sme tu mali procedurálny návrh od pani poslankyne Žitňanskej.

Ďakujem pekne. V mene štyroch poslaneckých klubov OĽANO, SaS, SME RODINA a ZA ĽUDÍ žiadam o presunutie tlače 573 na záver schôdze. Máte to aj písomne, pán predsedajúci.

Áno, je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Áno, ďakujem.
Pán poslanec Taraba, vy ste mali pôvodne procedurálny? Nemáte záujem, dobre, ďakujem pekne.
Vyhlasujem štvorminútovú prestávku do 11.30 hod. a potom budeme pokračovať vystúpením poslancov Európskeho parlamentu.

(Prestávka.)

(Po prestávke. Zaznievanie gongu.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v rokovaní 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky podľa schváleného programu ďalším bodom, ktorým je diskusia o konferencii o budúcnosti Európy. Je mi cťou privítať na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky poslankyne a poslancov Európskeho parlamentu.
Pri schvaľovaní návrhu programu 32. schôdze bol schválený postup prerokúvania tohto bodu, podľa ktorého poslanci Európskeho parlamentu vystúpia v poradí, ako sa prihlásili, v rozsahu najviac desať minút. Po odznení všetkých vystúpení poslancov Európskeho parlamentu budú mať možnosť vystúpiť poslanci Národnej rady zo svojho miesta a položiť otázky v rozsahu najviac desať minút, na ktoré potom budú môcť odpovedať jednotliví poslanci Európskeho parlamentu v rozsahu dvoch minút. (Reakcie z pléna.) Po poslancoch Európskeho parlamentu, páni poslanci, áno. (Reakcie z pléna.) Nie, kolegovia, ja som prednášal ten procedurálny návrh, takže viem, čo som povedal, prepáčte, že najprv poslanci Európskeho parlamentu, potom dáme priestor ešte pánovi Kuffovi. Naozaj. Mrzí ma to, ale tak to bolo všeobecným súhlasom.
Pán poslanec Kuffa, procedurálny návrh, nech sa páči.

Bolo to presne naopak, pán predsedajúci. Najprv sme mali dokončiť rozpravu a tak mali europoslanci tuná vystúpiť, pán predsedajúci. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, mrzí ma to, ale máme termínovaný bod na 11.00 hodinu.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Ale je to presne tak a sme tu viacerí, že aj všeobecným súhlasom bolo schválené, že dokončíme rozpravu a po nej vystúpia poslanci europarlamentu (reakcie z pléna) a takto to bolo schválené. Prosím, ak to nerešpektujete, nech sa páči. Však si tu robíme holubník tuná z tejto Národnej rady aj z rokovacieho poriadku, tak potom to tak aj vyzerá, táto úroveň. Je to také nedôstojné. Mohli ešte chvíľu počkať europoslanci, že by sme dokončili túto rozpravu, tento bod rozpravy a mohli vystúpiť spokojne. Bolo to takto všeobecných súhlasom, bolo to schválené. Takto to bolo schválené.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, veľmi ma to mrzí, ale naozaj to tak nebolo. Ešte raz. Ja som bol ten, ktorý predniesol...

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Už akokoľvek rozhodnete, nech sa páči, ale bolo to schválené takto.

Ja som nerozhodol, pán poslanec, rozhodlo plénum všeobecným súhlasom. Je to v zázname, dá sa to pozrieť a porovnať to s realitou. A ak v zázname zistíte, že je to tak, ako hovoríte, ja preruším schôdzu, preruším vystúpenia poslancov Európskeho parlamentu a umožním vám dokončiť vaše vystúpenie.
Takže, kolegyne, kolegovia, ako prvá z poslancov Európskeho parlamentu vystúpi pani poslankyňa Miriam Lexmann, nech sa páči.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, dámy a páni, ctení kolegovia europoslanci, ďakujem predsedovi Národnej rady za pozitívnu odpoveď na našu žiadosť vystúpiť v tomto pléne. S potešením vnímam túto možnosť prihovoriť sa vám dnes a spoločne diskutovať o našej budúcnosti.
Konferencia o budúcnosti Európy je totiž jedinečnou príležitosťou a míľnikom na našej spoločnej ceste. V mojom prejave sa chcem venovať hlavne trom oblastiam. Naša európska odpoveď na pandémiu, dodržiavanie základných zmlúv s dôrazom na princíp subsidiarity a principiálna európska zahraničná a bezpečnostná politika.
Po intenzívnych mesiacoch iste všetci s úľavou vnímame postupne sa otvárajúci spoločenský a ekonomický život. Zodpovedne a opatrne hľadíme do budúcnosti a pripravujeme sa na lepšie krízové zvládnutie dnes už, dúfajme, predvídateľných scenárov pandémie. Spoločne si kladieme otázky, či sme ako Európska únia reagovali dostatočne a efektívne. Píšeme významnú kapitolu vzájomnej európskej solidarity. Áno, dnes je nesporné, že ako Únia sme mohli reagovať koordinovane, skôr, ale aj účinnejšie. Podcenili sme sebestačnosť pri výrobe, zabezpečovaní zdravotníckeho materiálu či transparentnosť procesu zaobstarávania vakcín.
Som však presvedčená, že sme sa poučili a rovnaké chyby už neurobíme. Najbližším testom bude blížiace sa leto, ktoré preverí našu schopnosť efektívnej implementácie opatrení v rámci voľného pohybu. Považujem to za kľúčové z hľadiska dôvery občanov v inštitúcie, ktoré musia komunikovať včas a zrozumiteľne.
Sama som na to mnohokrát upozorňovala, je to totiž jeden z najlepších spôsobov, ako predchádzať šíreniu dezinformácií a hoaxom, ktoré útočia na ľudské poznanie zo všetkých strán. Bezprecedentnú európsku pomoc členským štátom vo forme plánu obnovy a odolnosti nesmieme prejesť. Toto významné gesto solidarity v sebe totiž ukrýva morálny hazard, ktorého by sme sa dopustili, ak by sme budúce generácie zadlžili v dôsledku dnešných nesprávnych rozhodnutí. Využitie plánu obnovy preto musí byť strategické a systémové a v synergii so štrukturálnymi fondami.
Človek a jeho dobro musí byť vždy v centre všetkých európskych politík. V súvislosti s nesmiernym technologickým pokrokom a digitalizáciou, ktoré pandémia umocnila, je dôležité, aby sme na pôde Únie urobili všetko pre to, aby tento pokrok slúžil človeku. Digitalizácia či narastajúci vplyv umelej inteligencie v našom každodennom živote nás nesmie dobehnúť a dehumanizovať. Odpoveďou je nielen vzdelávanie, ale aj účinná regulácia, ktorá bez ohrozenia ľudskej tvorivosti či podnikavosti bude v primárnom záujme ochraňovať našu slobodu a dôstojnosť.
Druhým kľúčovým bodom, na ktorý chcem v tejto rozprave upozorniť, je subsidiarita, jeden zo základných pilierov Európskej únie. Princíp, ktorý má svoj najhlbší koreň v sociálnej náuke katolíckej cirkvi s cieľom predchádzať svojvoľnému prenášaniu právomocí na vyššie spoločenské celky, chrániac prítomnosť, slobodu a dôstojnosť občanov a spoločnosti pred totalitou moci.
Subsidiarita podporuje optimálny vzťah medzi politickou reprezentáciou a občanmi tak, aby politika bola čo najbližšie k človeku a slúžila pre jeho dobro. Dnes garantuje funkčnosť Európskej únie a tvorí prvok demokratickej kontroly. Princíp subsidiarity bol a musí zostať absolútne kľúčovým základom, ktorý stráži poslanie a samotný zmysel Európskej únie.
V povojnovej Európe mala úloha vyššieho celku zjednocujúci a mierotvorný význam. V dnešnom globálnom svete vidíme význam Únie v spoločnom trhu či politikách, ktoré sa týkajú koordinovanej odpovede na mnohé geopolitické výzvy. No z povahy našich zmlúv jasne vyplýva, ktoré oblasti je žiaduce regulovať spoločne. Sme totiž kultúrne aj historicky rôznorodým celkom. Svedčí o tom i naše motto: Zjednotení v rozmanitosti. Preto je poľutovaniahodné, že práve v posledných rokoch sme svedkami opakovaného prekračovania tohto princípu zo strany európskych inštitúcií.
Zástancovia takýchto krokov argumentujú, že ak nejde o legislatívny návrh, európske inštitúcie musia mať slobodu sa takouto formou vyjadrovať k čomukoľvek. S tým sa však nedá súhlasiť, keďže z povahy týchto nelegislatívnych uznesení sa dá usúdiť, že v konečnom dôsledku vedú k legislatívnemu návrhu. Takéto uznesenia totiž citujú v rámci svojej judikatúry obidva európske súdy a tí majú jasný dosah na vnútroštátne právo. V tomto zmysle chápeme danú otázku aj na úrovni Slovenskej republiky. Fakt, že vyšší celok nemôže ani nelegislatívnym krokom zasahovať do právomocí nižšieho celku, potvrdil v roku 2003 aj Ústavný súd v rámci kompetenčného sporu medzi vládou a obcou Ľubica.
Práve tu sa dostávame k aktuálnej problematike, k správe Matić, ku ktorej ste včera prijali uznesenie. Vítam a oceňujem toto vaše zapojenie sa do aktívneho formovania európskej politiky a spolu s vami som presvedčená, že našou spoločnou je odpoveď je rešpektovanie národných kompetencií. V tomto duchu sa o to usilujem v mojom pôsobení ako europoslankyne. Považujem za dôležité, aby subsidiarita bola jednou z primárnych tém odbornej občianskej diskusie v rámci prebiehajúcej konferencie o budúcnosti Európy. Dovoľte mi na tomto mieste apelovať na premiéra Slovenskej republiky a predstaviteľov vlády, aby zároveň otvorili otázku striktného rešpektovania národných právomocí na patričných fórach. Ubezpečujem vás, že my v Kresťanskodemokratickom hnutí otázku dôsledného dodržiavania princípu subsidiarity už dlhodobo podporujeme na národnej i európskej úrovni.
Ohýbanie práva je jednoducho neprijateľné. V tomto čase potrebujú občania vidieť konkrétne európske riešenia pandemickej situácie a jej vážnych dôsledkov. Nárast nezamestnanosti, riziko prepadu do chudoby, ekonomické problémy či reštart našich podnikov a firiem. Dôveru v európske inštitúcie si získame zabezpečením efektívnych riešení každodenných problémov občanov namiesto zbytočných kompetenčných sporov. V opačnom prípade Únia potlačí to svojské a originálne, čo ponúkajú jednotlivci, rodiny, menšiny, spolky a členské štáty, ktoré prispievajú k spoločnému dobru nášho kontinentu a sveta, teda nebude konať v záujme spoločného dobra.
V tretej a poslednej časti môjho prejavu by som rada zmienila o principiálnej európskej zahraničnej a bezpečnostnej politike. Pandémia ešte viac podčiarkla dva rozhodujúce problémy. Tým prvým je fakt, že si nemôžme viac nahovárať, že ekonomickou spoluprácou s totalitnými režimami ich postupne meníme na slobodnejšie a demokratickejšie krajiny. Pravda je taká, že predstavitelia týchto režimov sa naučili využívať našu ekonomickú spoluprácu na samotné posilnenie vlastnej pozície a dokonca im to umožňuje priamo podkopávať základy našej demokracie, slobody a eskalovať cielené a globálne hybridné hrozby.
Druhým problémom je principiálne a konzistentné dodržiavanie európskych hodnôt v našich vzťahoch s tretími krajinami, k čomu nás zaväzujú európske zmluvy. Obchodná spolupráca nemôže mať za cieľ výlučne ekonomický benefit. Naopak je dôležité, aby tvorila súčasť nášho snaženia sa a zlepšenia ľudsko-právnej situácie vo svete. Musíme si uvedomiť, že realizácia zahraničnej politiky v súlade s našimi hodnotami nás neoslabí, ale práve naopak posilní, ako vnútorne, tak aj v našej vonkajšej činnosti. Naša vlastná história a skúsenosti to napokon potvrdzujú. Sloboda ide ruka v ruke so zodpovednosťou.
Vážení prítomní, na záver mi dovoľte pripomenúť slová, ktoré na tomto mieste odzneli z úst bývalého predsedu Národnej rady Pavla Hrušovského pri príležitosti 10. výročia vzniku Slovenskej republiky: "Budúcnosť bude natoľko naša, nakoľko pre nás bude dôležité formovanie a uchovanie vlastnej tváre. Práve to bude naša najdôležitejšia úloha v druhom desaťročí štátnosti a k tomu potrebujeme byť spravodliví, múdri a postupovať spoločne v základných otázkach. Len tak zachováme tvár našej krajiny a uchováme si identitu aj v Európskom spoločenstve." Predseda Hrušovský v tomto nadčasovom prejave detailne charakterizoval našu tvár. Sú v nej určite črty, ktoré môžu formovať budúcnosť Európskej únie, aby slúžila spoločnému dobru tak, ako jej to vštepili otcovia zakladatelia. Prijmime výzvu na pomoc tomuto dobru.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujeme, pani poslankyňa.
Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Vladimír Bilčík.

Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za príležitosť vystúpiť v Národnej rade.
To načasovanie nie je ideálne, lebo je to piatok už pred obedom, ale myslím si, že je veľmi symbolické, pretože práve dnes sa v Štrasburgu rozbieha prvá reálna plenárka Konferencie o budúcnosti Európy. Zajtra zasadáme prvýkrát, teším sa na to. Viacerí budeme pripojení online a teším sa aj na spoluprácu so všetkými, ktorí budú zastupovať Slovensko na tejto Konferencii o budúcnosti Európy.
Vidím tu pani kolegyňu Pleštinskú, štyria poslanci Národnej rady budú aj hlasmi občanov, aj vašimi hlasmi v tejto konferencii. Ja sa veľmi teším na spoluprácu, čo znamená spoluprácu so zástupcom vlády Slovenskej republiky, pretože sám som sa za posledný rok podieľal na príprave pozície najväčšej politickej skupiny v Európskom parlamente Európskej ľudovej strany pre túto konferenciu. Intenzívne sme pracovali na tom, aby táto konferencia bola úspešná, aby naozaj oslovila každého, dala príležitosť každému, aby ten hlas občanov bolo počuť a aby sme si tú Európu urobili naozaj takú, akú ju chceme mať. A to sa mi zdá byť veľmi, veľmi dôležité práve v tomto čase, keď ideme z obdobia takého uzavretia sa, z obdobia pandémie, ktorá zďaleka nekončí, ale máme šancu si vydýchnuť a tá pandémia nás všetkých skúšala, skúšala nás aj v tom politickom európskom priestore a myslím si, že potrebujeme naozaj byť veľmi, veľmi odvážni počas tejto konferencie tak, aby nielen zaujala, ale hlavne priniesla myšlienky o tom, čo všetko musíme urobiť na to, aby Európa bola lepšia, silnejšia a hlavne slúžila nám všetkým, ľuďom na Slovensku. Pretože túto diskusiu tu máme aj vďaka tomu, že sme už sedemnásť rokov v Európskej únii, sme na prahu dospelosti.
Ono tých sedemnásť rokov v živote mladého človeka je taký ten vek, kedy sme tak trochu bezstarostní. Je veľmi ľahké byť kritický, vykríknuť. Ja som tiež včera sledoval tú diskusiu o Matićovej správe a myslím si, že vykríknuť je veľmi, veľmi jednoduchá vec, ale to, čo je oveľa zložitejšie v tej európskej politike, je tá každodenná robota, aby ten slovenský hlas naozaj bolo počuť.
A preto by som dnes uvítal vaše námety, návrhy, ale nielen dnes, v tých najbližších týždňoch, mesiacoch, pretože mám príležitosť byť vlastne jediným slovenským europoslancom práve na týchto plenárnych zasadnutiach Konferencie o európskej budúcnosti, o budúcnosti Európy, o budúcnosti Európskej únie a je dôležité, aby sme sa k tomu postavili nielen jedným, dvoma výkrikmi, ale robotou na tom, čo potrebujeme robiť, aby sme ten európsky hlas spevnili.
Povedzme si na rovinu, sme tu z rôznych politických spektier, ale ten príbeh Slovenska za posledných pár desaťročí je naozaj úspešným príbehom krajiny, ktorá sa významným spôsobom posunula práve vďaka tomu, že sme členmi Európskej únie, že sedíme v Europarlamente a že slovenský parlament je aj Európsky parlament, že vy všetci ste tu aj európski poslanci. Toto plénum má obrovskú silu, obrovskú silu, aby zaviazalo aj našu vládu, ale v spolupráci s inými parlamentmi robilo európsku politiku. Výbor pre európske záležitosti má dnes ústavou dané právomoci, ktoré sú z pohľadu parlamentarizmu v Európe naozaj zásadné. A ja sa teším na príležitosť, aby sme tieto právomoci aj v spolupráci s Európskym parlamentom čo najviac a najlepšie využívali. Zdá sa mi to extrémne dôležité hlavne v tomto čase, aby nebolo počuť len výkriky, ktoré síce sú politicky zaujímavé, ale trvajú jeden deň, ale aby sme mali dosah na pravidlá a právo v tej Európskej únii. Lebo to je to, čo tvoríme v Európskom parlamente a čo máme šancu tvoriť ako poslanci spoločne, naozaj spoločne v tom európskom priestore. A toto si myslím, že nám dáva tá príležitosť počas trvania Konferencie o budúcnosti Európy.
Konferencia o budúcnosti Európy bude priestorom na debatu a tá debata musí byť odvážna v zmysle toho, čo naozaj potrebujeme urobiť, aby sme urobili aj ten náš slovenský priestor európskejším a tým pádom aj z pohľadu toho európskeho projektu silnejším. Myslím si, že musíme spájať sily a teším sa na to, ako to budeme v tých najbližších týždňoch a mesiacoch robiť. Prečo vlastne túto konferenciu máme? Myslím si, že to je dôležité, aby sme si pripomenuli. Máme ju hlavne preto, lebo sme sa na nej dohodli v období, keď nás opúšťal jeden veľký dôležitý členský štát. Ten dôvod pre tú konferenciu je povedať si, čo vlastne robíme pre to, aby sme ten európsky projekt spevnili, aby sa brexit už nikdy neopakoval.
My sme sedemnásť rokov v Európskej únii, ale tých sedemnásť rokov je extrémne krehkých z pohľadu toho, že jeden členský štát, dôležitý členský štát nás opustil. Ten európsky projekt naozaj stojí a padá na členských štátoch a keď začnú odchádzať ďalší, tak máme problém všetci. Preto máme Konferenciu o budúcnosti Európy a preto si myslím, že počas tejto konferencie potrebujeme sa baviť o dvoch podstatných veciach. Jednak aké sú princípy, na ktorých stojíme, aké sú tie základné európske hodnoty, pretože sú pod paľbou každodennej politiky aj v členských štátoch. Fungujeme na základe nejakých princípov, ako je právny štát, ako je ústavnosť, ako je systém deľby moci, demokracia. A pokiaľ členské štáty dlhodobo spochybňujú tieto princípy, pokiaľ nerešpektujú rozhodnutia a pravidlá, na ktorých sa dohodneme, pokiaľ tu máme rozhodnutia aj európskych súdov, Súdneho dvora a tie sa nenapĺňajú, ignorujú sa zo strany členských štátov, celý ten projekt sa potenciálne rozpadá, pretože je založený na dôvere a tá dôvera je podkutá nielen politikou, ale hlavne tým spoločným právnym priestorom.
A preto sa mi zdá dôležité, aby sme si povedali, ako tie hodnoty vieme upevniť aj tu u nás na Slovenku, čo pre tie hodnoty vieme spraviť viacej v tom európskom priestore. Pandémia nás uzavrela do našich domovov, ale uzavrela aj naše demokratické inštitúcie, aj Európsky parlament bol zavretý niekoľko týždňov a aj slovenský parlament ako iné parlamenty nefungovali tak, ako by fungovať mali. A podľa mňa táto konferencia nám dala príležitosť, aby sme si povedali veľmi jasne, čo ideme spraviť pre to, aby demokracia aj v týchto náročných časoch, ktoré budú pokračovať, čaká nás podľa všetkého tretia vlna, mala šancu ísť ďalej tak, aby hlas každého bolo počuť jasne. A tu sa mi zdá, že jedna z tých vecí, na ktorú sa potrebujeme pozrieť veľmi, veľmi presne, je účinný boj s dezinformáciami a spôsob, ako vieme ten demokratický priestor, najmä online, využívať tak, aby sme vedeli napriek tomu, že máme rozdielne politické pozície komunikovať navzájom ako jedno spoločenstvo, ako demokratické spoločenstvo. A tá demokracia, a videli sme to v rozhodnutiach o brexite, je dnes v rukách nie často ľudí, ale v rukách sociálnych platforiem, ktoré potom podstatným spôsobom vplývajú na rozhodnutia, ktoré môžu podkopávať aj samotný európsky projekt. Čiže z môjho pohľadu jedna z tých priorít je, ako upevniť tie hodnoty v krízových časoch, ale ako upevniť vo vzťahu k novým digitálnym technológiám a verím, že toto bude dôležitá téma počas konferencie aj počas toho obdobia k smerom k ďalším európskym voľbám v roku 2024.
A druhá oblasť, ktorej sa chcem dotknúť, je oblasť a otázka prenosu právomocí. A to súvisí aj s brexitom, ale súvisí to aj s tou skúsenosťou pandémie. Pandémia nám ukázala, že ak chceme čeliť takým zásadným problémom, ako je pandémia, ktorá nepozná hranice, potrebujeme posilniť európsky projekt. Áno, kolegyňa Miriam Lexmann už hovorila, že sme mohli reagovať rýchlejšie, razantnejšie, ale faktom je, že Európska únia nemá množstvo z tých právomocí, ktoré potrebuje mať. Preto si myslím, že sa musíme baviť o tom, ako tie právomoci získať v oblasti ochrany zdravia, zdravotnej únie. Myslím si, že sa potrebujeme oveľa intenzívnejšie baviť o tom, ako vieme tak isto posilniť tú hospodársku odolnosť nás všetkých. Plán obnovy je obrovská príležitosť pre Slovensko, ale obrovský záväzok a hlavne ruka v ruke s ním ide aj prenos právomocí na tú európsku úroveň, pretože vďaka Európskej únii máme šancu pozviechať sa z pandémie.
A v neposlednom rade potrebujeme byť silnejší vo svete, za našimi hranicami. Pandémia nám ukázala, ako veľmi sme závislí od spolupráce s partnermi v tretích krajinách a ako títo partneri aj zneužívali a zneužívajú to obdobie tej pandémie, hlavne za našimi hranicami. Ak chce byť Európska únia silným globálnym hráčom, musí uspieť hlavne vo svojom susedstve, za našimi hranicami. Myslím si, že potrebuje dokončiť projekt rozšírenia Európskej únie na západnom Balkáne, potrebujeme byť oveľa silnejší, pevnejší a hodnotovo ukotvení v našom východnom susedstve, ale aj v južnom susedstve. Toto je spôsob, ako vieme z Európy urobiť úspešný projekt nielen z pohľadu Európanov, ale aj z pohľadu slovenských občanov, pretože Slovensko samotné nezmôže vo svete nič, ale v silnej Európe máme šancu byť silní aj my.
Ďakujem veľmi pekne a teším sa na vaše otázky a príspevky do tejto debaty. (Potlesk.)