32. schôdza

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 572.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 585 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre sociálne veci a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 13. septembra a v gestorskom výbore do 14. septembra 2021.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa prihlásila písomne jediná pani poslankyňa, pani poslankyňa Katarína Hatráková, ktorej udeľujem slovo. Potom dám možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Pani poslankyňa nezastupuje poslanecký klub, takže je prihlásená sama za seba. Dvadsať minút máte na svoje vystúpenie.
Nech sa páči.

Toľko nebudem určite. Ďakujem, pán predsedajúci.
Dámy a páni, ja v prvom rade chcem veľmi poďakovať kolegyniam za predloženie tohto zákona - pani kolegyni Žitňanskej, Drábikovej, Krištúfkovej a Janke Bittó Cigánikovej. Myslím, že... (Reakcia z pléna.) Prosím? A samej sebe, áno. Myslím, že tento zákon, návrh zákona prichádza fakt v hodine dvanástej, pretože aj pandemická situácia ešte viac zvýraznila ten roky trvajúci problém s nedostatkom miest v materských škôlkach a v jasliach. Môžme, samozrejme, dlho polemizovať o téme zosúladenia rodinného a pracovného života, či ideálnom vývinovom období, v ktorom by dieťa malo byť socializované v rovesníckej skupine, a ale verím, že sme a že alebo možno ešte trošku viac budeme krajinou, kde sa čo najviac, čo najmenej rodičov bude musieť rozhodovať o umiestnení svojho dieťaťa do jasličiek či škôlky, alebo detskej skupiny pod ekonomickým tlakom či strachom zo sociálnej izolácie rodiča.
Predkladaný návrh zákona pomerne prísne upravuje podmienky na zápis do zoznamu poskytovateľov služby. Upravuje sa bezúhonnosť poskytovateľa, ak je poskytovateľ právnickou osobou jej štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu. Rovnako je teda určená aj tá fyzická osoba osobne vykonávajúca službu, ktorá musí byť bezúhonná a zdravotne spôsobilá, musí mať najmenej 18 rokov. A v tomto zmysle je bezúhonnou osobou fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti v súvislosti so starostlivosťou o dieťa alebo odkázanú osobu, alebo za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, ktorého spáchanie môže mať vplyv na osoby poskytovať starostlivosť o dieťa. Bezúhonnosť sa teda preukazuje výpisom z registra trestov.
Náš návrh zákona má v § 9 ustanovenie, že poskytovateľ a ani fyzická osoba, ktorá osobne vykonáva službu, nesmie voči dieťaťu používať neprimerané výchovné prostriedky alebo obmedzenia a nesmie používať ani také výchovné prostriedky alebo obmedzenia, ktoré sa dotýkajú dôstojnosti dieťaťa alebo ohrozujú jeho život, zdravie, telesný alebo citový, rozumový a mravný vývin. Neobsahuje však mechanizmy ako skontrolovať, či tieto osoby nebudú náchylné používať neprimerané výchovné prostriedky. A teda v rámci rozpravy som sa v krátkosti pozrela na porovnanie práve pri týchto právnych predpisov, ktoré upravujú bezúhonnosť zamestnancov pracujúcich s deťmi. Je to viac-menej taká prevencia. Budem rada, keď sa otvorí diskusia medzi teda prvým a druhým čítaním.
Takže prvá oblasť sa týka bezúhonnosti zamestnancov pracujúcich s deťmi v rámci centier pre rodinu, čož je možno v istej, v istom momente ekvivalent, kde zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálno-právnej ochrane detí a sociálnej kuratele v § 79 ods. 4 upravuje bezúhonnosť v rámci procesu posudzovania žiadosti o udelenie akreditácie, kde za bezúhonnú osobu sa nepovažuje osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin. Ale je tu len vybraný rozsah trestných činov, je teda definovaný v tých zákonoch, nebudem to tu teraz čítať. Ale napríklad v oblasti školstva, kde podľa § 15 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch sa za bezúhonného považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za obzvlášť závažný trestný čin alebo úmyselný trestný čin. Sú tam zase vymenované. A následne sa v inom odseku upravuje, že absolútne nulová tolerancia, ktorá je vyjadrená slovami, že ak ide o obzvlášť závažný zločin, trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, tak sa za bezúhonného nepovažuje ani ten, komu bolo odsúdenie za taký trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, ako keby nebol za takýto trestný čin odsúdený. Je to teda dosť veľký rozdiel v oblasti sociálno-právnej ochrany detí a v oblasti školstva, takže mne tu tak vzniká celkom otázka, že prečo? Lebo tie deti sú vlastne tie isté, takže možno je to tiež moment, na ktorý by sme sa v tomto čase, ktorý nás čaká, mohla, mohli pozrieť.
No a rovnako ešte k tým rozdielom patrí, že ako zamestnávateľ kontroluje psychickú spôsobilosť zamestnanca, ktorý pracuje s deťmi, tak pre oblasť v CDR-kách je to v rámci § 58 tej tristopäťky spomínanej, kde je upravené, že zamestnanec centra, ktorý prichádza do osobného kontaktu s deťmi, musí spĺňať tú psychickú spôsobilosť, preukazuje ju psychologickým posudkom vypracovaným na základe psychologického vyšetrenia, ktoré nie je staršie ako rok. A ak sa jedná o zamestnanca centra, tak vtedy je, ide tiež o psychologický posudok vypracovaný na základe psychologického vyšetrenia. Rovnako to platí aj pri podozrení na týranie alebo sexuálne zneužívanie, pre ktoré centrum vykonáva opatrenia pobytovou formou. Toto psychologické vyšetrenie vykonáva psychológ so špecializáciou v oblasti kliniky, teda v klinickej psychológie alebo v špecializovanom odbore poradenskej psychológie a centrum zabezpečuje toto vyšetrenie aj teda náklady s tým priamo spojené.
A v tej, v tom zákone, v tej tristopäťke sú teda aj upravené tie kontraindikácie. Tam sa hovorí o intelektových schopnostiach v pásme subnormy, obmedzenom rozsahu emočného prežívania alebo akcentovaných črtách agresivity, hostility, impulzívne reagovanie tam je, egocentrizmus. Čiže pomerne veľa tých príkladov, ale napríklad školské zákony o tomto nemajú vôbec žiadnu zmienku. Tam sa hovorí iba o kvalifikačných predpokladoch, bezúhonnosti, zdravotnej spôsobilosti a ovládaní štátneho jazyka. Kde zase postoj zamestnávateľa je, že až do právoplatného rozhodnutia súdu pozastaví výkon pracovnej činnosti pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi, ktorý oznámil podanie obžaloby na jeho osobu. Čiže je tu pomerne veľa rozdielov, pričom teda ale stále ostávame pri tom, že tie deti máme rovnaké. A ja myslím, že aj vo svetle posledných udalostí alebo teda udalosti posledných týždňov by bolo dobré využiť časový priestor medzi prvým a druhým čítaním a pouvažovať nad tým, či nevyvolať diskusiu o ošetrení prípadných podozrení kvôli potenciálnym obetiam i obvineným.
Ako som opakovane zdôrazňovala, násilie v blízkych vzťahoch je vysoko špecifický fenomén, ktorý potrebuje jasné guideline. Zreteľné a citlivé procesy, a teda aj tieto vzťahy pracovníka detskej skupiny, rodiča a dieťaťa detskej skupine sú blízke vzťahy, pretože sú založené na dôvere a až priam oddanosti. Nedáte dieťa alebo nedáte svoje dieťa do starostlivosti niekomu, komu nedôverujeme. A teda sú podčiarknuté emóciou, a preto sú veľmi krehkou pôdou. No a zasadené do kontextu doby, ktorú žijeme, a komunikácia o problematike násilia na verejnosti myslím, že by bolo dobré aj nad týmto pouvažovať a tie guideline vytvoriť.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, sú tri faktické poznámky. Ako prvý pán poslanec Eduard Kočiš.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Pani kolegyňa Hatráková, opäť fundovaný kvalifikovaný a veľmi precízne spracovaný príspevok z vašej strany, tak ako sme všetci zvyknutí, takže veľmi pekne ďakujem za váš príspevok k tejto debate a k tejto rozprave.
Čo sa týka umiestnenia dieťaťa do škôlky či jaslí, je to najmä problém krajských miest a špecifický problém Bratislavy, ktorý je dlhodobo neriešený, ktorý je dlhodobo nejakým spôsobom či už samosprávou, alebo štátom odsúvaný na nejakú vedľajšiu koľaj, pretože tá ponuka ďaleko nemôže reflektovať na ten dopyt, ktorý tuná zo strany rodičov je.
Sú to problémy, ktoré my obyvatelia menších miest naozaj nepociťujeme, ale v žiadnom prípade to nechcem nejakým spôsobom dehonestovať alebo nejakým spôsobom tvrdiť, že je to problémom mesta, veľkého mesta, a to mesto si to musí riešiť. Práve naopak. Štát v tomto prípade musí byť ako ten správny sociálny partner a musí tomuto veľkému mestu, tejto veľkej samospráve pomôcť a nejakým spôsobom podať pomocnú ruku, aby sme tento problém vedeli spoločne riešiť.
Čo sa týka bezúhonnosti zamestnancov, tak s týmto musím naozaj iba súhlasiť, pretože takáto skupina, ktorá bude vlastne vychovávať alebo svojím spôsobom opatrovať toto dieťa, absolútne to nevnímam ako nejakú konkurenciu škôlky alebo aj takéto nejaké šumy tuná vládli, ale pani kolegyňa Žitňanská to veľmi podrobne vysvetlila vo svojom úvodnom slove. Nemôže to byť konkurenciou škôlky, pretože škôlka spĺňa iné parametre a iné prodispozície ako takáto opatrovateľská skupina, by som to doslova nazval.
Takže ale čo chcem naozaj vyzdvihnúť, veľmi pekne ste sa zastali toho, kto by mal byť naozaj zamestnancom v tejto opatrovateľskej skupine, čiže aby sme tam naozaj nejakým spôsobom tie deti chránili a nejakí devianti sa tam nestali týmito zamestnancami... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďalší pán poslanec Tomáš Taraba s faktickou poznámkou.

Ďakujem za slovo. Dámy a páni, skonštatujete, že 12-tisíc detí si nevie nájsť miesto v materských škôlkach, tak prídete so zákonom, s ktorým teda nebudeme zriaďovať materské škôlky, ale nejaké detské skupiny a riešime teraz, kto bude zodpovedný za výchovu týchto detí. Ako však fajn. Je to, zdá sa mi to, trošku komplikované, ale veď, ak uznáme teda, že Slovensko nie je schopné zriadiť materské škôlky, ja neviem, o čom sa my bavíme? Veď toto neni raketová veda. Ja nechápem, v čom je taká komplikácia, že tu stále konštatujeme, že na Slovensku neni dostatočná sieť materských škôlok.
Však ja neviem, či sa počúvate, ale tak keď radi zakladáte nejaké nové inštitúty a nové funkcie, tak zriaďte splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rozvoj materských škôl, pošlite ho po slovenských dedinách a mestách, nech všade príde, nech kontaktuje na prvom mieste starostu a primátorov, opýtajú sa, či tam nemá niekde jedno voľné miesto, nejakú budovu, keď nie, tak choďte za realiťákom, ktorý vám tých budov dá niekoľko, kúpte to a presne to, čo tu rozprávate o tých detských skupinách, že aké má spĺňať predpoklady ten, kto sa o ne bude starať, tak presne to isté použite na tie materské škôlky. Jednoducho v poriadku, ale toto je absolútne uznanie, že Slovensko nie je schopné ani takúto primitívnu vec spraviť, ako je sieť materských škôl, tak o akej prorodinnej politike a neviem čo, sa tu bavíme.
Veď toto je absolútna rezignácia na rozvoj, aj keď áno, teraz to tu chválime, že dobre, tak nevieme rozvinúť si materské škôlky, tak poďme touto cestou. Tak ja sa len pýtam, že kde je tá raketová veda, že desať rokov sa to tu len konštatuje a jednoducho výsledok je ten, že sa tvárime, na rozdiel od Maďarov, že toto je nejaký problém. Ja neviem, kde je problém. Ja nechápem, čo je komplikované na tom. V každom meste, v každej dedine, v každom jednoducho, že štát si to zobere pod seba. Včera tu sme riešili nový inštitút. Tak zriaďte inštitút pre rozvoj materských škôlok potom.

Posledný s faktickou poznámkou pán poslanec Ondrej Dostál.

Ja si na rozdiel od predrečníka myslím, že je veľmi dobré, že predkladatelia vrátane vystupujúcej pani poslankyne Hatrákovej prichádzajú s takýmto návrhom, ktorý otvára priestor pre nový typ starostlivosti a v podstate sa snaží inštitucionalizovať to, čo tu už reálne nejakým spôsobom existuje a funguje.
Druhá vec, na ktorú by som chcel reagovať, čo hovorila pani poslankyňa Hatráková vo svojom vystúpení. No a pokiaľ ide o definovanie bezúhonnosti, tak dovolím si upozorniť na jeden problém, ktorý je obsiahnutý v zákone o pedagogických zamestnancoch. Keď teda v priebehu minulého volebného obdobia tam došlo k sprísneniu a okrem tej všeobecnej definície bezúhonnosti, ktorá zahŕňa nezahladené trestné činy, sa tam pripojila aj teda sprísnená definícia bezúhonnosti vo vzťahu jednak k obzvlášť závažným zločinom, potom vybraným trestným činom, ktoré majú charakter násilia, sexuálneho násilia, násilia na deťoch, násilia v blízkych vzťahoch, znásilnenia, sexuálneho zneužívania a podobne. Tam bola všeobecne zhoda, lebo boli prípady, že človek, ktorý bol odsúdený za takýto trestný čin, potom bolo odsúdenie alebo trest zahladený a opäť nastúpil a opäť sa dopustil nejakého násilného trestného činu voči dieťaťu, tak na tom bola zhoda.
Potom sa tam pripojili trestné činy korupcie, ktoré už tak bezprostredne s tým nesúviseli, ale teda bol taký návrh a pripojili sa tam aj trestné činy nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi, čo je tak široká definícia, že zahŕňa naozaj aj situácie ľudí, ktorí kedysi v mladosti boli prichytení s tým jedným jointom a boli za to odsúdení. A keď boli odsúdení, tak majú záznam v registri trestov a dnes nemôžu byť podľa tohto ustanovenia pedagogickí zamestnanci, tak ja som tiež za to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Hatráková, môžete reagovať na faktické poznámky.