32. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, kolegovia, tento návrh som naposledy predkladala v roku 2014. Žiaľ, ako opozičná poslankyňa som nebola úspešná. Ale vykonala som v ňom nejaké úpravy a opäť sa idem teda uchádzať o vašu podporu. Pevne verím, že tentokrát tento návrh zákona schválime.
Vo väčšine európskych krajín, ako aj na Slovensku, hrá jednu z hlavných úloh v problematike fungovania rodín zlučiteľnosť pracovného a rodinného života. Nedostatok miest v materských školách a jasliach majú za následok, že takéto zosúladenie je častokrát veľmi ťažké. Situácia sa výrazne zhoršila od roku 2006, kedy začala po období poklesu pôrodnosti a nárastu nezamestnanosti na prelome storočí sprevádzaným využívaním budov materských škôl na iné účely, resp. ich schátraním populačná krivka opäť stúpať, a štát a samosprávy nedokázali flexibilne na novú situáciu reagovať. Počet nevybavených žiadostí o prijatie do materskej školy tak začal z roka na rok stúpať a medzi rokmi 2006 až 2017 bol zaznamenaný nárast počtu nevybavených žiadostí z 1 074 na 12 328. Na zvýšenie dopytu reagovali skôr súkromné a cirkevné zariadenia, pričom samosprávy nemali dostatok finančných prostriedkov na obnovu budov či zriaďovanie nových materských škôl.
Súkromné zariadenia sú pre mnohých finančne nedostupné, a tak na Slovensku existuje pomerne veľká skupina detí, ktorá nedostane miesto v materskej škole, a to najmä vo väčších mestách, pričom malé šance majú najmä deti so zdravotným postihnutím či sociálnym znevýhodnením.
Aj v súčasnosti počet žiadostí prevyšuje počet voľných miest, a to aj napriek tomu, že v ostatných rokoch sa vynaložilo nemálo finančných prostriedkov na dobudovanie kapacít či vybudovanie nových škôlok. Faktom ale zostáva, že na potreby rodičov častokrát nedokážu odpovedať ani súkromné zariadenia. Navyše mnohé sú veľmi finančne náročné, ako som už spomínala, a tak pre mnohých rodičov sú nedostupné.
Predstavte si napríklad prípad matky samoživiteľky, ktorá vychováva deti, pracuje ako zdravotná sestra a má nočné služby. Alebo rodiča, ktorý pracuje do neskorých večerných hodín alebo na zmeny. Keďže režim škôl je nastavený drvivou väčšinou na dennú prevádzku, v prípade ak tento rodič nemá svojho rodiča, niekoho blízkeho alebo si neplatí opatrovateľku, ktorá sa o dieťa postará po škôlke, je preňho skĺbenie pracovného a rodinného času doslova neriešiteľné.
V okolitých krajinách už pred rokmi pristúpili k zriadeniu flexibilnejších foriem starostlivosti o dieťa. Len v susednom Česku majú k dnešnému dňu evidovaných viac ako 600 detských skupín. Vo Fínsku funguje 24-hodinový flexibilný systém opatrovania detí sedem dní v týždni. A týmto modelom sa pred pár rokmi inšpirovalo aj Nemecko. Keď hovorím o detských skupinách, hovorím o starostlivosti o dieťa. Pretože v žiadnom prípade tento náš návrh nemá byť konkurenciou voči škôlkam, ale doplnkovou službou. Ak chceme reálne pomôcť rodinám s malými deťmi, potrebujeme im zabezpečiť podporné služby.
Čiže dovoľte mi teraz v krátkych bodoch predstaviť tento môj zákon.
Detské skupiny budú môcť byť za presne definovaných podmienok zriadené či zamestnávateľom rodiča dieťaťa, alebo osoby, ktorej bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, obcou alebo samosprávnym krajom, registrovanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou so sídlom na území Slovenskej republiky, občianskym združením, neziskovou organizáciou poskytujúcou všeobecne prospešné služby, ale aj napríklad fyzickou osobou, ktorá je rodičom dieťaťa vo veku do začatia plnenia povinného predprimárneho vzdelávania. Zoznamy poskytovateľov služieb bude evidovať úrad práce pre svoj územný obvod. Na rozdiel od návrhu, ktorý som predložila pred 7 rokmi, sme doplnili do tohto návrhu aj požadovanú odbornú spôsobilosť pracovať v týchto detských skupinách. Po vzore susedného Česka sme zaradili profesie ako lekár, sestra, psychológ či osoba s kvalifikačnými predpokladmi na výkon pracovnej činnosti opatrovateľa detí. V zákone stanovujeme, že služba môže byť poskytnutá buď zadarmo, alebo za odplatu. Tá však nesmie prekročiť oprávnené náklady. Som teda presvedčená, že tieto detské skupiny budú naozaj prístupné pre širokú skupinu rodín.
Deti môžu navštevovať detské skupiny podľa potreby rodiča, čiže na pár hodín denne, týždenne, podľa toho, ako to rodič potrebuje. Keďže ide v prvom rade, a to chcem podčiarknuť, o starostlivosť, teda opatrovanie tých detí v čase, keď rodičia sú zamestnaní, neuvažujeme v tomto našom návrhu zákona o tom, že by mali mať tieto detské skupiny vypracované nejaké vzdelávacie štandardy alebo nejaké vzdelávacie programy. Pretože sa môže stať, že v tej skupine budú deti rôzneho veku. A bolo by to potom veľmi ťažko realizovateľné. Samozrejme, ale deti, tak ako sa píše v zákone, budú vedené k tomu, aby sa naučili nielen hodnotám, ale aj rôznym zručnostiam.
Zákon hovorí aj o podmienkach, kde sa táto služba môže poskytovať. Je tam stanovený počet detí, o ktoré sa dotyční môžu starať. Pripomínam, že ide o deti od jedného roka až do dovŕšenia veku, kedy nastúpia do povinného predprimárneho vzdelávania. Samozrejme, že aj o tej spodnej hranici sa môžme baviť, keďže som zaregistrovala požiadavky rodičov umiestniť aj menšie deti do takýchto zariadení. A rovnako som pripravená na diskusiu o všetkých podnetoch, ktoré by tento zákon mohli vylepšiť.
Ja vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť. A pevne verím, že tento náš návrh pomôže rodinám lepšie skĺbiť pracovný a rodinný život.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 572.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 585 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre sociálne veci a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 13. septembra a v gestorskom výbore do 14. septembra 2021.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Toľko nebudem určite. Ďakujem, pán predsedajúci.
Dámy a páni, ja v prvom rade chcem veľmi poďakovať kolegyniam za predloženie tohto zákona - pani kolegyni Žitňanskej, Drábikovej, Krištúfkovej a Janke Bittó Cigánikovej. Myslím, že... (Reakcia z pléna.) Prosím? A samej sebe, áno. Myslím, že tento zákon, návrh zákona prichádza fakt v hodine dvanástej, pretože aj pandemická situácia ešte viac zvýraznila ten roky trvajúci problém s nedostatkom miest v materských škôlkach a v jasliach. Môžme, samozrejme, dlho polemizovať o téme zosúladenia rodinného a pracovného života, či ideálnom vývinovom období, v ktorom by dieťa malo byť socializované v rovesníckej skupine, a ale verím, že sme a že alebo možno ešte trošku viac budeme krajinou, kde sa čo najviac, čo najmenej rodičov bude musieť rozhodovať o umiestnení svojho dieťaťa do jasličiek či škôlky, alebo detskej skupiny pod ekonomickým tlakom či strachom zo sociálnej izolácie rodiča.
Predkladaný návrh zákona pomerne prísne upravuje podmienky na zápis do zoznamu poskytovateľov služby. Upravuje sa bezúhonnosť poskytovateľa, ak je poskytovateľ právnickou osobou jej štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu. Rovnako je teda určená aj tá fyzická osoba osobne vykonávajúca službu, ktorá musí byť bezúhonná a zdravotne spôsobilá, musí mať najmenej 18 rokov. A v tomto zmysle je bezúhonnou osobou fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti v súvislosti so starostlivosťou o dieťa alebo odkázanú osobu, alebo za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, ktorého spáchanie môže mať vplyv na osoby poskytovať starostlivosť o dieťa. Bezúhonnosť sa teda preukazuje výpisom z registra trestov.
Náš návrh zákona má v § 9 ustanovenie, že poskytovateľ a ani fyzická osoba, ktorá osobne vykonáva službu, nesmie voči dieťaťu používať neprimerané výchovné prostriedky alebo obmedzenia a nesmie používať ani také výchovné prostriedky alebo obmedzenia, ktoré sa dotýkajú dôstojnosti dieťaťa alebo ohrozujú jeho život, zdravie, telesný alebo citový, rozumový a mravný vývin. Neobsahuje však mechanizmy ako skontrolovať, či tieto osoby nebudú náchylné používať neprimerané výchovné prostriedky. A teda v rámci rozpravy som sa v krátkosti pozrela na porovnanie práve pri týchto právnych predpisov, ktoré upravujú bezúhonnosť zamestnancov pracujúcich s deťmi. Je to viac-menej taká prevencia. Budem rada, keď sa otvorí diskusia medzi teda prvým a druhým čítaním.
Takže prvá oblasť sa týka bezúhonnosti zamestnancov pracujúcich s deťmi v rámci centier pre rodinu, čož je možno v istej, v istom momente ekvivalent, kde zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálno-právnej ochrane detí a sociálnej kuratele v § 79 ods. 4 upravuje bezúhonnosť v rámci procesu posudzovania žiadosti o udelenie akreditácie, kde za bezúhonnú osobu sa nepovažuje osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin. Ale je tu len vybraný rozsah trestných činov, je teda definovaný v tých zákonoch, nebudem to tu teraz čítať. Ale napríklad v oblasti školstva, kde podľa § 15 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch sa za bezúhonného považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za obzvlášť závažný trestný čin alebo úmyselný trestný čin. Sú tam zase vymenované. A následne sa v inom odseku upravuje, že absolútne nulová tolerancia, ktorá je vyjadrená slovami, že ak ide o obzvlášť závažný zločin, trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, tak sa za bezúhonného nepovažuje ani ten, komu bolo odsúdenie za taký trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, ako keby nebol za takýto trestný čin odsúdený. Je to teda dosť veľký rozdiel v oblasti sociálno-právnej ochrany detí a v oblasti školstva, takže mne tu tak vzniká celkom otázka, že prečo? Lebo tie deti sú vlastne tie isté, takže možno je to tiež moment, na ktorý by sme sa v tomto čase, ktorý nás čaká, mohla, mohli pozrieť.
No a rovnako ešte k tým rozdielom patrí, že ako zamestnávateľ kontroluje psychickú spôsobilosť zamestnanca, ktorý pracuje s deťmi, tak pre oblasť v CDR-kách je to v rámci § 58 tej tristopäťky spomínanej, kde je upravené, že zamestnanec centra, ktorý prichádza do osobného kontaktu s deťmi, musí spĺňať tú psychickú spôsobilosť, preukazuje ju psychologickým posudkom vypracovaným na základe psychologického vyšetrenia, ktoré nie je staršie ako rok. A ak sa jedná o zamestnanca centra, tak vtedy je, ide tiež o psychologický posudok vypracovaný na základe psychologického vyšetrenia. Rovnako to platí aj pri podozrení na týranie alebo sexuálne zneužívanie, pre ktoré centrum vykonáva opatrenia pobytovou formou. Toto psychologické vyšetrenie vykonáva psychológ so špecializáciou v oblasti kliniky, teda v klinickej psychológie alebo v špecializovanom odbore poradenskej psychológie a centrum zabezpečuje toto vyšetrenie aj teda náklady s tým priamo spojené.
A v tej, v tom zákone, v tej tristopäťke sú teda aj upravené tie kontraindikácie. Tam sa hovorí o intelektových schopnostiach v pásme subnormy, obmedzenom rozsahu emočného prežívania alebo akcentovaných črtách agresivity, hostility, impulzívne reagovanie tam je, egocentrizmus. Čiže pomerne veľa tých príkladov, ale napríklad školské zákony o tomto nemajú vôbec žiadnu zmienku. Tam sa hovorí iba o kvalifikačných predpokladoch, bezúhonnosti, zdravotnej spôsobilosti a ovládaní štátneho jazyka. Kde zase postoj zamestnávateľa je, že až do právoplatného rozhodnutia súdu pozastaví výkon pracovnej činnosti pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi, ktorý oznámil podanie obžaloby na jeho osobu. Čiže je tu pomerne veľa rozdielov, pričom teda ale stále ostávame pri tom, že tie deti máme rovnaké. A ja myslím, že aj vo svetle posledných udalostí alebo teda udalosti posledných týždňov by bolo dobré využiť časový priestor medzi prvým a druhým čítaním a pouvažovať nad tým, či nevyvolať diskusiu o ošetrení prípadných podozrení kvôli potenciálnym obetiam i obvineným.
Ako som opakovane zdôrazňovala, násilie v blízkych vzťahoch je vysoko špecifický fenomén, ktorý potrebuje jasné guideline. Zreteľné a citlivé procesy, a teda aj tieto vzťahy pracovníka detskej skupiny, rodiča a dieťaťa detskej skupine sú blízke vzťahy, pretože sú založené na dôvere a až priam oddanosti. Nedáte dieťa alebo nedáte svoje dieťa do starostlivosti niekomu, komu nedôverujeme. A teda sú podčiarknuté emóciou, a preto sú veľmi krehkou pôdou. No a zasadené do kontextu doby, ktorú žijeme, a komunikácia o problematike násilia na verejnosti myslím, že by bolo dobré aj nad týmto pouvažovať a tie guideline vytvoriť.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Pani kolegyňa Hatráková, opäť fundovaný kvalifikovaný a veľmi precízne spracovaný príspevok z vašej strany, tak ako sme všetci zvyknutí, takže veľmi pekne ďakujem za váš príspevok k tejto debate a k tejto rozprave.
Čo sa týka umiestnenia dieťaťa do škôlky či jaslí, je to najmä problém krajských miest a špecifický problém Bratislavy, ktorý je dlhodobo neriešený, ktorý je dlhodobo nejakým spôsobom či už samosprávou, alebo štátom odsúvaný na nejakú vedľajšiu koľaj, pretože tá ponuka ďaleko nemôže reflektovať na ten dopyt, ktorý tuná zo strany rodičov je.
Sú to problémy, ktoré my obyvatelia menších miest naozaj nepociťujeme, ale v žiadnom prípade to nechcem nejakým spôsobom dehonestovať alebo nejakým spôsobom tvrdiť, že je to problémom mesta, veľkého mesta, a to mesto si to musí riešiť. Práve naopak. Štát v tomto prípade musí byť ako ten správny sociálny partner a musí tomuto veľkému mestu, tejto veľkej samospráve pomôcť a nejakým spôsobom podať pomocnú ruku, aby sme tento problém vedeli spoločne riešiť.
Čo sa týka bezúhonnosti zamestnancov, tak s týmto musím naozaj iba súhlasiť, pretože takáto skupina, ktorá bude vlastne vychovávať alebo svojím spôsobom opatrovať toto dieťa, absolútne to nevnímam ako nejakú konkurenciu škôlky alebo aj takéto nejaké šumy tuná vládli, ale pani kolegyňa Žitňanská to veľmi podrobne vysvetlila vo svojom úvodnom slove. Nemôže to byť konkurenciou škôlky, pretože škôlka spĺňa iné parametre a iné prodispozície ako takáto opatrovateľská skupina, by som to doslova nazval.
Takže ale čo chcem naozaj vyzdvihnúť, veľmi pekne ste sa zastali toho, kto by mal byť naozaj zamestnancom v tejto opatrovateľskej skupine, čiže aby sme tam naozaj nejakým spôsobom tie deti chránili a nejakí devianti sa tam nestali týmito zamestnancami... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Dámy a páni, skonštatujete, že 12-tisíc detí si nevie nájsť miesto v materských škôlkach, tak prídete so zákonom, s ktorým teda nebudeme zriaďovať materské škôlky, ale nejaké detské skupiny a riešime teraz, kto bude zodpovedný za výchovu týchto detí. Ako však fajn. Je to, zdá sa mi to, trošku komplikované, ale veď, ak uznáme teda, že Slovensko nie je schopné zriadiť materské škôlky, ja neviem, o čom sa my bavíme? Veď toto neni raketová veda. Ja nechápem, v čom je taká komplikácia, že tu stále konštatujeme, že na Slovensku neni dostatočná sieť materských škôlok.
Však ja neviem, či sa počúvate, ale tak keď radi zakladáte nejaké nové inštitúty a nové funkcie, tak zriaďte splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rozvoj materských škôl, pošlite ho po slovenských dedinách a mestách, nech všade príde, nech kontaktuje na prvom mieste starostu a primátorov, opýtajú sa, či tam nemá niekde jedno voľné miesto, nejakú budovu, keď nie, tak choďte za realiťákom, ktorý vám tých budov dá niekoľko, kúpte to a presne to, čo tu rozprávate o tých detských skupinách, že aké má spĺňať predpoklady ten, kto sa o ne bude starať, tak presne to isté použite na tie materské škôlky. Jednoducho v poriadku, ale toto je absolútne uznanie, že Slovensko nie je schopné ani takúto primitívnu vec spraviť, ako je sieť materských škôl, tak o akej prorodinnej politike a neviem čo, sa tu bavíme.
Veď toto je absolútna rezignácia na rozvoj, aj keď áno, teraz to tu chválime, že dobre, tak nevieme rozvinúť si materské škôlky, tak poďme touto cestou. Tak ja sa len pýtam, že kde je tá raketová veda, že desať rokov sa to tu len konštatuje a jednoducho výsledok je ten, že sa tvárime, na rozdiel od Maďarov, že toto je nejaký problém. Ja neviem, kde je problém. Ja nechápem, čo je komplikované na tom. V každom meste, v každej dedine, v každom jednoducho, že štát si to zobere pod seba. Včera tu sme riešili nový inštitút. Tak zriaďte inštitút pre rozvoj materských škôlok potom.

Ja si na rozdiel od predrečníka myslím, že je veľmi dobré, že predkladatelia vrátane vystupujúcej pani poslankyne Hatrákovej prichádzajú s takýmto návrhom, ktorý otvára priestor pre nový typ starostlivosti a v podstate sa snaží inštitucionalizovať to, čo tu už reálne nejakým spôsobom existuje a funguje.
Druhá vec, na ktorú by som chcel reagovať, čo hovorila pani poslankyňa Hatráková vo svojom vystúpení. No a pokiaľ ide o definovanie bezúhonnosti, tak dovolím si upozorniť na jeden problém, ktorý je obsiahnutý v zákone o pedagogických zamestnancoch. Keď teda v priebehu minulého volebného obdobia tam došlo k sprísneniu a okrem tej všeobecnej definície bezúhonnosti, ktorá zahŕňa nezahladené trestné činy, sa tam pripojila aj teda sprísnená definícia bezúhonnosti vo vzťahu jednak k obzvlášť závažným zločinom, potom vybraným trestným činom, ktoré majú charakter násilia, sexuálneho násilia, násilia na deťoch, násilia v blízkych vzťahoch, znásilnenia, sexuálneho zneužívania a podobne. Tam bola všeobecne zhoda, lebo boli prípady, že človek, ktorý bol odsúdený za takýto trestný čin, potom bolo odsúdenie alebo trest zahladený a opäť nastúpil a opäť sa dopustil nejakého násilného trestného činu voči dieťaťu, tak na tom bola zhoda.
Potom sa tam pripojili trestné činy korupcie, ktoré už tak bezprostredne s tým nesúviseli, ale teda bol taký návrh a pripojili sa tam aj trestné činy nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi, čo je tak široká definícia, že zahŕňa naozaj aj situácie ľudí, ktorí kedysi v mladosti boli prichytení s tým jedným jointom a boli za to odsúdení. A keď boli odsúdení, tak majú záznam v registri trestov a dnes nemôžu byť podľa tohto ustanovenia pedagogickí zamestnanci, tak ja som tiež za to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja len krátko. Ďakujem, kolegovia, za podnety. Myslím, že ich spracujeme ešte do druhého čítania.
Ale, pán kolega Taraba, ja myslím, že sú to dva oddelené problémy. Jeden je nedostatok miest v materských škôlkach alebo samotných materských škôlok, ale tento zákon hovorí o inom. Hovorí o skupinách, kde teda tie deti budú akoby je to iná inštitúcia, než je materská škôlka. Takže neviem, že či sa to úplne bude dať porovnávať.
A čo sa týka pána kolegu Dostála, áno, ja som sa práve snažila poukázať na to, že máme rozličné prístupy k tejto problematike vnímania násilia na deťoch, že by sme si, by bolo dobré, aby sme tieto prístupy zjednotili. Pretože vo finále ide o tie isté deti.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, drahé kolegyne, kolegovia, od roku 2006 je na Slovensku problém s počtom materských škôl. Tento problém vznikol najmä v dôsledku nárastu populačnej krivky, ktorá predtým zaznamenávala mierny pokles.
Zriaďovatelia materských škôl vrátane samospráv nemali dostatok zdrojov, aby mohli na túto situáciu včas reagovať. Podpísala sa pod to aj svetová finančná kríza, ktorá mala významné dopady na príjmy miest a obcí. Aj preto máme vo viacerých regiónoch nedostačujúce počty detí v predprimárnom vzdelávaní, ktoré sa ukázalo ako najlepší spôsob práce najmä s deťmi zo sociálne vylúčených spoločenstiev.
Inkluzívne vzdelávanie totiž začína už v období pred nástupom do základnej školy, čo však nie je v každom regióne samozrejmosťou. Únia miest upozorňuje najmä na veľké rozdiely medzi jednotlivými časťami Slovenska. V Košickom a Prešovskom kraji sa totiž úroveň zaškolenosti detí drží len na úrovni približne 80 %, čo je z pohľadu inkluzívneho vzdelávania nepostačujúce číslo.
Preto som v minulosti úprimne privítala prijatie zákona, ktorý stanovuje povinné predškolské vzdelávanie v materských školách. Táto forma edukácie sa dlhodobo osvedčila a umožňuje začať včas pracovať s deťmi, ktoré možno nemajú návyky a nastavenie, aby mohli hneď začať so vzdelávaním na základných školách. Ako predstaviteľka samosprávy vidím jediný problém v tom, že na zriaďovateľov materských škôl je od začiatku roka 2021 zvýšený nápor detí príliš veľké sústo.
Už v minulosti sa ukázalo, že nie všetky samosprávy majú finančné a materiálne kapacity na to, aby vedeli vytvoriť jednu, či dve nové materské školy. Obzvlášť v menej rozvinutých regiónoch môže byť aplikácia tohto zákona veľkým problémom. Svedčí o tom aj fakt, že približne 13-tisíc detí nenájde miesto v materskej škôlke. Toto nemôžeme ďalej tolerovať.
Preto veľmi vítam návrh mojich kolegýň a kolegov, ktorí prináša samosprávam, ale aj súkromnému a neziskovému sektoru možnosť zriadiť alternatívne vzdelávanie. Tzv. detské skupiny môžu veľmi aktívne reagovať na potreby detí a ich rodičov. Som presvedčená, že po skúsenostiach zo zahraničia zaujme táto príležitosť aj mnohé úrady, firmy, cirkvi či neziskovky, ktoré dokážu jednoduchšie priniesť predprimárne vzdelávanie do každej časti Slovenska. Zároveň ide o finančne a materiálne jednoduchšie riešenie umožňujúce promptne reagovať na situáciu, ktorá môže prípadne nastať v populačnej krivke.
Ešte raz chcem oceniť tento návrh zákona a rada ho podporím.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Pani kolegyňa, áno, máte pravdu okolo 13-tisíc detí nenájde uplatnenie od školského roku 2021/2022. Ale aj prijatím tohto návrhu zákona sa naozaj to číslo nejakým exponenciálnym rozdielom nezníži, pretože tu sa naozaj môžeme baviť ani nie o stovkách detí, ktoré v týchto skupinách budú umiestnené. Nakoľko ide o pilotný projekt, tu budú naozaj iba desiatky detí, pretože nie každá firma, nie každá nejaká náboženská skupina alebo registrovaná cirkev, alebo nezisková organizácia bude mať ochotu a chuť sa týmto problémom zaoberať a nejakým spôsobom to poskytnúť ako benefit svojim zamestnancom.
Ale naozaj vítam tento návrh zákona, pretože tu naozaj ideme postupovať od klasického riešenia. To znamená od jednoduchých vecí k tým komplikovaným a nie naopak, ako sa nám tu niekto snaží nejakým spôsobom podsúvať.
Čiže každé jedno dieťa, ktoré bude mať možnosť byť umiestnené v takejto výchovnej alebo opatrovateľskej skupine, môžeme to nazvať hocijakým názvom. Je to naozaj odbremenenie rodiča, ktorý naozaj toto dieťatko na základe svojho výkonu povolania musí nejakým spôsobom umiestniť. A ak mu zamestnávateľ poskytne takúto možnosť, treba to využiť. Ale hovorím, toto nie je riešenie, akým spôsobom by sme všetky deti, ktoré sa do predškolského a do predprimárneho vzdelávania nedostanú, vyriešili. Ale je to dobrá cesta, je to dobrý nápad, dobrá myšlienka a každú dobrú myšlienku treba podporiť. (Ruch v sále.)

Ďakujem pekne, pán kolega. Takisto si myslím, že je to časť riešenia, že rodičom to pomôže. Sama viem, že teda u nás máme umiestnené všetky deti v škôlkach, máme aj súkromnú škôlku, rodičia si majú možnosť vybrať. Majú konkurenčné prostredie a svojím spôsobom moja kolegyňa v minulosti využívala aj takýto typ spolupráce s určitou pani, ktorá si zobrala štyri, päť detí, ale týmto spôsobom to budeme mať presne nastavené tie pravidlá, ako to môžeme kontrolovať.
Takže rada to uvítam a podporím tento návrh.
Ďakujem.