32. schôdza

17.6.2021 - 2.7.2021
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

24.6.2021 o 15:34 hod.

Mgr.

Rastislav Jílek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

15:27

Radovan Kazda
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladáme tento návrh z niekoľkých dôvodov, ale ten v podstate hlavný dôvod sa týka istého... a dosiahnutia procesného postupu, ktorý by v budúcnosti, až o niekoľko veľa rokov mohol vytvoriť predpoklady pre výstavbu nového jadrového zdroja.
Vieme, že sa plánuje odstávka jedného jadrového zdroja v Jasovských Bohuniciach a cieľom tejto predloženej novely je vlastne vytvoriť to prostredie, že pre budúcu investíciu. (Ruch pri predsedníckom pulte a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár Juraj, podpredseda NR SR
Pardon, ospravedlňujem sa.

Kazda, Radovan, poslanec NR SR
Predkladaný návrh novely aj zo zákona pokrýva tri oblasti, v procese povoľovania jadrového zariadenia s reaktorom sa dopĺňa do legislatíva, do legislatívy nová povinnosť, nové konanie o povolení o umiestnení jadrového zariadenia, čiže novelou atómového zákona sa pridá do povoľovacieho procesu jeden správny úkon naviac oproti súčasnému stavu.
Konanie o povolení na umiestnenie jadrového zariadenia bude možné začať v tomto procese aj bez predloženia dokumentácie preukazujúcej stavebnotechnické a konštrukčné riešenie stavby s tým, že toto bude doplnené potom do toho ďalšieho procesu v následnom povoľovacom procese za dodržanie najvyššej úrovne bezpečnosti nového zariadenia podľa vedeckých dôkazov v danom čase. Po novom bude Úrad jadrového dozoru priamo vydávať povolenie na umiestnenie stavby jadrového zariadenia, v súčasnosti vydáva len súhlas na umiestnenie, ktorým sa prikladá k územnému konaniu bez účasti verejnosti. Verejnosť bude mať možnosť vyjadriť sa v tomto konaní o umiestnení a relevantné požiadavky budú uvedené v povolení na umiestnenie a prenesené ako požiadavky na budúceho dodávateľa projektu.
V tomto kroku sa, ako som už spomínal, sa teda, v tomto kroku sa ešte nerozhoduje o umiestnení konkrétnych objektov jadrového zariadenia, rozhodnutie o umiestnení jadrového zdroja stanoví, aký zdroj, teda s akými obalkovými parametrami, teda napr. výkon, bezpečnosť, sa bude môcť realizovať v ďalšom povoľovacom postupe. Dôvodom predkladania tejto novely je aj teda priblíženie slovenskej legislatívy týkajúcej sa povoľovacieho procesu jadrového zariadenia s reaktorom v štandardnej EÚ legislatíve o povoľovacom procese umiestnenia nových jadrových zdrojov.
Podľa dnešného znenia zákona o EIA má subjekt žiadajúci o povolenie umiestnenia jadrového zariadenia len časovo ohraničené obdobie siedmich rokov na začatie procesu územného konania. Požadovaná doba tých siedmich rokov nie je dostatočná, ona by mala končiť niekedy v roku 2023, v prípade teda tohto, tohto projektu, lebo ide o veľmi zložitý, náročný a exponovaný projekt, kde neexistuje reálna šanca na vykonanie všetkých potrebných úkonov, teda od okamihu vydania platnosti záverečného stanoviska EIA. Čiže v tomto sedemročnom období je potrebné zrealizovať niekoľko veľa krokov, napr. schvaľovací proces EÚ, príprava kompletnej dokumentácie, posúdenie a schválenia kompletnej dokumentácie zo strany Úradu jadrového dozoru, zabezpečenie finančných zdrojov a garancií pre realizáciu projektu, podpísanie zmluvy s dodávateľom, medzinárodný tender, samozrejme, predtým ešte na dodávku technológie, vypracovanie kompletnej dokumentácie na začiatku stavebného konania.
Takže toto je taký základný koncept toho tohto návrhu, je tu snaha o, o sprocesovanie budúcej stavby, toto sa netýka rozhodovania tejto súčasnej vlády. Ja som... som rád, teda že jadrová energetika je stabilnou súčasťou, stabilnou súčasťou nášho energetického mixu a naozaj v otázke jadrovej energetiky potrebujeme mať kontinuitu vlád bez ohľadu na to, ktorá, ktorá práve politická reprezentácia pokračuje, alebo teda ktorá politická reprezentácia práve vládne.
Tento jadrový mix je pre nás veľmi dôležitý, lebo je to trvalo udržateľná, kvázi teda trvalo udržateľná, je to ekologická energia v porovnaní napr. s fosílnymi palivami a na Slovensku predstavuje absolútne dominantnú časť výroby elektrickej energie. A v súčasnosti, ako viete, sa už finalizujú dva nové jadrové zdroje, je to v Mochovciach. Jeden by už mal byť koncom roka už v nejakej rozbehovej štádiu, v rozbehovom štádiu, lebo už je prakticky dokončený. Ten druhý sa predpokladá asi o rok či dva približne, ešte tam je to na úrovni asi 80 % dostavby, čiže už tiež sa blíži k tej poslednej, k tým posledným krokom.
My sme navštívili s hospodárskym výborom aj práve, aj Jadrovú elektráreň Mochovce, takže sme si to mohli aj teda pozrieť, takže chcel by som vás poprosiť o podporu tejto normy, a záro... ktorá zároveň teda nám umožní pokračovať v politike, ktorú Slovenská republika má, v energetickej politike, ktorú Slovenská republika má už dlhodobo.
Ďakujem.
Skryt prepis

24.6.2021 o 15:27 hod.

Ing.

Radovan Kazda

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

15:34

Rastislav Jílek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Radovana Kazdu, Jaromíra Šíbla, Tomáša Lehotského a Ľuboša Krajčíra na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (tzv. atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 594). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Z gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 13. septembra 2021 a v gestorskom výbore do 14. septembra 2021.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

24.6.2021 o 15:34 hod.

Mgr.

Rastislav Jílek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

15:37

Anna Zemanová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám uviedla návrh zákona, ktorým sa mení zákon o verejných vodovodoch a o regulácii v sieťových odvetviach.
Cieľom predloženého návrhu zákona je v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky zaviesť do nášho právneho poriadku pružné mechanizmy zverejňovania informácií zhromažďovaných od vlastníkov verejných vodovodov, sledovania týchto údajov Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a v prípade zistenia nadlimitnej kontaminácie vykonanie nevyhnutných opatrení.
Toľko na úvod a potom sa aj hlásim prvá do rozpravy.
Skryt prepis

24.6.2021 o 15:37 hod.

RNDr.

Anna Zemanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:39

Tomáš Šudík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 576).
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 13. septembra 2021 a v gestorskom výbore do 14. septembra 2021.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

24.6.2021 o 15:39 hod.

Tomáš Šudík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 15:40

Anna Zemanová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážení kolegovia, som veľmi rada, že konečne prišlo k zhode na formulácii paragrafového znenia návrhu zákona, ktorý zavádza dávku transparentnosti pri takej dôležitej veci, ako je informácia o kvalite vody, ktorá sa následne používa ako pitná voda, samozrejme, po príslušnej úprave.
Hľadali sme viacero foriem. Už v minulosti som predkladala návrhy zákonov, ktoré po odbornej diskusii som napokon stiahla, a dnes teda predkladáme inú formu legislatívnej úpravy, ktorá, som veľmi rada, že sa našla taká, ktorá nenavyšuje povinnosti nejaké prevádzkovateľom vodovodov ani prevádzkovateľom vodárenských zdrojov, ale vlastne tie povinnosti, ktoré už dnes prevádzkovatelia majú, ktorí ju odovzdávajú štátu, tak štát ich bude zverejňovať.
Dávka transparentnosti dáva aj dávku kontroly pre... verejnosti vo vzťahu k svojim prevádzkovateľom. Máme neslávnu známu minulosť, nie je to tak veľmi dávno, pred niekoľkými mesiacmi, keď Slovenskom otriasla informácia, že na Žitnom ostrove prevádzkovateľ dodával, nevieme, ako dlho, ale mohlo to byť aj dlhé obdobie, do svojich vodovodov vodu, ktorá obsahovala vysokú dávku atrazínu.
A dokonca dostali sme sa do takej situácie, že ľudia, ktorí si dali robiť nezávislé posudky a tieto posudky zverejnili, tak bolo na nich dané trestné oznámenia za šírenie poplašnej správy. Toto musí skončiť a informácie o tom, v akom stave je naša podzemná voda, musí tlačiť tých zodpovedných, ktorí za kvalitu podzemných vôd, ale aj povrchových vôd zodpovedajú, to znamená štát, štát je majiteľom týchto, tohto bohatstva, musí tlačiť k tomu, aby sa predchádzalo k znečisťovaniu týchto zdrojov.
Už v súčasnosti prevádzkovatelia vodárenských zdrojov sú povinní robiť kontroly tzv. analý... kontroly tzv. surovej vody. To znamená vodu, ktorú čerpajú predtým, ako ide do ich upravárenských zariadení na to, aby následne spĺňala kritériá pitnej vody. To znamená, surová voda sa síce posudzuje vo vzťahu vyhlášky k limitom pitnej vody, ale nemusí spĺňať ešte tie kritériá, pretože prechádza úpravou a úprava je potom aj, samozrejme, zohľadnená v cene vody, ktorú, tie ekonomické oprávnené náklady na úpravu tejto vody zohľadňuje aj cenový regulátor pri stanovovaní ceny za pitnú vodu. K tomu potom vlastne ešte prikladajú, sa pristupujú poplatky za distribúciu, pokým si môžme načapovať pitnú vodu na kohútiku. Na kohútiku potom už príde ďalšia kontrola a to je kontrola Úradu verejného zdravotníctva, ktoré pravidelne robí na verejných miestach. Prevažne je to na obecných úradoch alebo v materských školách, alebo základných školách, kuchynkách, kde úrad chodí robiť odmery, a následne robí analýzu týchto vôd, či spĺňa kritérium pitnej vody.
Do, do distribučnej siete musí byť už dodávaná voda, ktorá tieto, tieto limity spĺňa. Všetky tieto analýzy štát má, avšak ich nezverejňuje. Zverejnením týchto údajov, samozrejme, okrem toho, že človek bude môcť lepšie skontrolovať svojich dodávateľov, už dnes máme na hocijakej konzerve alebo vo vode v plastovej fľaše máme presný rozbor, vieme, čo voda obsahuje, ale vodu, ktorú máme z kohútiku, v podstate o tej nevieme nič a slepo dôverujeme dodávateľom.
Ja som za to, že voda z vodovodu je zdravá, aj som presvedčená, vo väčšinách prípadoch to tak je, ale povedzme si aj pravdu, nie vždy si aj prevádzkovatelia plnia svoje stopercentné povinnosti, pretože oni okrem tých dát, ktoré musia nahlasovať už do existujúceho systému, ktorý sa volá ZBERVaK a ktorý prevádzkuje organizácia ministerstva životného prostredia, tieto údaje odovzdávajú, čiže nebudú robiť žiadne nové analýzy, čiže v tom istom rozsahu, ako ich dodávajú, len nové bude to, že štát ich bude prostredníctvom Výskumného ústavu vodného hospodárstva, ktorý je prevádzkovateľom toho systému, zverejňovať. Ako formou, to v prvom kole necháme na nich, aby si vytvorili oni najúčinnejší systém, ktorý nebude sa nejakým spôsobom predražovať. Je to predkonzultované a ani technicky to problém nie. Má byť, majú byť zverejnené úplné dáta, to znamená, tie protokoly analýz. Takisto úrad verejného zdravotníctva v súčasnosti má povinnosti tieto analýzy tiež robiť, avšak ich nezverejňuje. Zverejňuje sa len jedna veta, že protokol o skúške vyhovuje kvalite, limitom, vyhláške o pitnej vode. Jedine v prípade, že teda je tam nejaké prekročenie limitov, tak vtedy Úrad verejného zdravotníctva koná vo vzťahu k tomu dodávateľovi pitnej vody.
Toto tiež vlastne sa mení s tým, že aj tieto analýzy budú zverejňované. To znamená, aj úrad verejného zdravotníctva bude pod kontrolou, ako si robí svoju prácu. Oni sú, samozrejme, nie sú z toho nadšení, pretože asi sami vedia o tom, že nie vždy tie limity dodržiavajú tí prevádzkovatelia, a obávajú sa, že teda budú, budú tlačení do realizácie nejakých opatrení. Nuž ale povedzme si, práve to je cieľom. To je cieľom, pretože kontrola pitnej vody je nedostatočná. Poukázala na to ombudsmanka, poukázal na to aj nedávna kontrola v správe NKÚ, kde sa hovorí, že kontrola pitnej vody je nedostatočná. A to, aby sa vlastne tieto veci nediali, bude potrebné, aby aj Úrad verejného zdravotníctva sa zaujímal o kvalitu tej vody, z ktorej následne sa vyrába pitná voda do, do distribučnej siete.
Tu máme tiež problém, ako som už spomínala na konkrétnom príklade, s tým atrazínom. To bolo vodárenská spoločnosť, dodávateľ pitnej vody do siete na chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov. To znamená, v oblasti, kde, ktorá je chránená z toho dôvodu, že tá kvalita vody, je predpoklad, že má vysokú kvalitu. V minulosti kvalitu bez, takmer bez úpravy kvalite pitnej vody. A práve v týchto horizontoch sa zrazu objavil atrazín. Problém bol aj ten, že nedostatočne sa realizujú tzv. programy manažmentu rizík. To znamená, že ak sa ukáže, že v tých analýzach nejaký ukazovateľ vyskočí, tak je, samozrejme, povinnosťou hľadať dôvod. Tie dôvody môžu byť rôzne, od chyby v analytike, cez jednorazový štatistický výkyv, ale môže to signalizovať aj, aj dlhodobý problém, ktorý treba hľadať a vyriešiť, a nie čakať, keď sa objaví na kohútiku a keď sa objaví vo zvýšených ochoreniach ľudí, ktorí dlhodobo požívajú vodu, ktorá nie je dostatočne, dostatočne pod kontrolou.
Výhodou, ďalšou výhodou celého tohto systému transparentnosti bude, že dostaneme lepší pohľad o tom, v akom stave je kvalita podzemnej vody na Slovensku, najmä v lokalitách ktoré sú dostatočne zvodnené, ktoré majú dostatočne silnú vodnú bilanciu a sú naším bohatstvom v dobe klimatickej zmeny a o ktoré bohatstvo sa musíme, musíme starať. Má to súvis s environmentálnymi záťažami, ktoré nie sú dostatočne sanované. Environmentálne záťaže, ktoré nie sú monitorované, a znečistenie, z ktorých sa dlhé roky šíry podzemím, a v čase sa môže ako posúvať až do oblastí, ktoré možno v minulosti mali kvalitnú podzemnú vodu pre pitné účely, ale s tým nekonaním alebo nedostatočnou monitoringom a nedostatočnou kontrolou aj verejnosti vlastne si znehodnocujeme naše vodárenské zdroje, ktoré môžu slúžiť pre pitné účely. Potom bude, keď to nebudeme robiť, budeme mať dostatok vody, avšak nie pitnej. Tie ekonomické náklady, ktoré bude potrebné na dosiahnutie úpravy vody, budú niekoľkonásobne vyššie ako tie, ktoré musíme, máme teraz na doúpravu vody, ktorá má v surovom stave relatívne dobrú kvalitu.
V rámci prípravy tohto zákona som dostala aj informáciu o tom, áno, že aj samotný Úrad verejného zdravotníctva do budúcna chystá informačný systém pitná voda. Bude nás do toho tlačiť aj implementácia novej smernice Európskej únie, ktorá by mala platiť od... o dva roky, takže my vlastne s touto iniciatívou predbiehame, prebiehame to, do čoho nás potom bude tlačiť Európska únia. Ale povedzme si pravdu, že naše bohatstvo - pitná voda a zdravie našich obyvateľov by malo byť prednejšie a toto je hlavným cieľom navrhovanej úpravy, aby toto naše bohatstvo bolo aj pod kontrolou verejnosti.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

24.6.2021 o 15:40 hod.

RNDr.

Anna Zemanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:52

Tomáš Šudík
Skontrolovaný text
Ďakujem za slovo. Ja len v krátkosti, že voda je základná, veľmi dôležitá. A by som aj touto cestou chcel poďakovať predkladateľom a hlavne pani Zemanovej, že sa pustila do danej tvorby novely zákona, a verím, že ju aj všetci podporíme, pretože je to veľmi dôležité, a ohlásiť hlasovanie dnes o 17.00 hod. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

24.6.2021 o 15:52 hod.

Tomáš Šudík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 15:52

Ján Ferenčák
Skontrolovaný text
Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem požiadať o termínovanie bodov 61 (tlač 546), 62 (tlač 579), 63 (tlač 580) a 64 (tlač 581) na stredu 30. 6. na 9.00 hod. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

24.6.2021 o 15:52 hod.

PhDr. Mgr. MBA

Ján Ferenčák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 15:54

Anna Zemanová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, dovoľujem si vám, vás, vám predložiť v mene skupiny predkladateľov návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 390... pardon, č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky a zákon č. 211/2000 o slobodnom prístupe k informáciám.
Predkladaná novelizácia zákona o obrane Slovenskej republiky a zákona o slobodnom prístupe k informáciám si kladie za cieľ ochrániť vysoko citlivé objekty obrany a jadrové zariadenia pred nežiadúcim únikom vysoko citlivých informácií o technických detailoch ich stavebno-technického vyhotovenia.
Zo zneprístupnenia sa vylučujú tie časti projektovej dokumentácie, ktoré sú nositeľom informácie danej stavby na životné prostredie.
Ostatné časti projektovej dokumentácie vrátane výkresovej časti, ktorá obsahuje nákresy a popisy podlaží, hrúbky a materiály stien, vchody, východy, prechody, pozdĺžne priečne rezy, usporiadanie miestností, presvetlenie, technické vybavenie a podobne, sa zverejňovať nebudú. Sprístupnenie takýchto informácií zvyšuje potenciálne riziko ich zneužitia na zlovoľné aktivity, nijako neprispieva k využitiu práv občanov na informácie o životnom prostredí a často je pre správne orgány, resp. povinné osoby technicky nezrealizovateľné.
Reaguje sa tým na množiace sa žiadosti rôznych osôb z radov verejnosti o prístup k takýmto dokumentom, a to prostredníctvom účasti v rôznych povoľovacích konaniach, ako aj mimo povoľovacích konaní voľne podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

24.6.2021 o 15:54 hod.

RNDr.

Anna Zemanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 15:57

Marcel Mihalik
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona (tlač 585). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasne predloženého... súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národne rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 13. septembra 2021 a v gestorskom výbore do 14. septembra 2021 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Ďakujem, skončil som.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie

24.6.2021 o 15:57 hod.

PaedDr. Ing

Marcel Mihalik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 16:01

Jaromír Šíbl
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaromíra Šíbla, Borisa Kollára, Alexandry Pivkovej a Jarmily Halgašovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 49/2018 Z. z. a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Predkladaný návrh zákona reaguje na dlhodobý a nedoriešený problém, ktorým je zabezpečenie refundácie prostriedkov vynaložených z verejných zdrojov na sanovanie nehnuteľností v súkromnom vlastníctve osôb, ktoré nemajú postavenie pôvodcu alebo povinnej osoby. Výška refundácie, to znamená finančnej náhrady, je určená ako rozdiel trhovej ceny sanovanej nehnuteľnosti pred a po vykonaní sanácie. V súčasnosti sa pomerne často stáva, že mnohé bývalé priemyselné podniky, na ktorých pozemkoch sa nachádzajú environmentálne záťaže, nemajú pôvodcu environmentálnej záťaže ani nie je určená povinná osoba a zodpovedným subjektom za stav a sanáciu environmentálnej záťaže sa tak stáva štát prostredníctvom príslušného ministerstva, pritom sanácia environmentálnych záťaží má zvyčajne pozitívny vplyv na zvýšenie trhovej ceny sanovanej nehnuteľnosti, čo možno považovať za istú formu nepriamej štátnej pomoci.
Cieľom tohto návrhu je preto vytvoriť efektívny mechanizmus, ktorým by bolo možné na jednej strane zabezpečiť návratnosť finančných prostriedkov, ktoré boli vynaložené na sanáciu environmentálnej záťaže, a na druhej strane príliš ekonomicky nezaťažovať dotknutých vlastníkov vzniknutým ekonomickým bremenom, ktoré spočíva v poskytnutí nepriamej štátnej pomoci.
Z tohto dôvodu návrh zákona vytvára priestor pre alternatívne riešenie, tak aby dotknutí vlastníci mali možnosť namiesto vyplatenia rozdielu v trhovej cene sanovanej nehnuteľnosti, to znamená finančnej náhrady, aby mohli uzavrieť záložnú zmluvu v prospech štátu, to znamená príslušného ministerstva, pričom príslušné ministerstvo ako záložný veriteľ môže potom pri prvom prevode sanovanej nehnuteľnosti požadovať finančnú náhradu spočívajúcu v rozdiele medzi trhovou cenou sanovanej nehnuteľnosti pred a po vykonaní sanácie.
Súčasťou predkladaného návrhu je takisto novelizácia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1993 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, a to v súvislosti so zápisom záložného práva sanovanej nehnuteľnosti s tým, že od uvedenej položky budú oslobodené príslušné ministerstvá v kontexte vkladu záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona schválite.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

24.6.2021 o 16:01 hod.

RNDr. PhD.

Jaromír Šíbl

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video