32. schôdza

17.6.2021 - 2.7.2021
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

29.6.2021 o 10:49 hod.

Ing. PhD.

Ján Blcháč

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 10:49

Ján Blcháč
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 11. septembra 2021 a gestorský výbor do 14. septembra 2021.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

29.6.2021 o 10:49 hod.

Ing. PhD.

Ján Blcháč

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 10:51

Ján Ferenčák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, predstupujem pred vás s návrhom zákona o majetku obcí, ktorý môže zdynamizovať život v mestách a obciach na Slovensku.
Samospráva sa už tridsať rokov snaží vysporiadať vlastnícke práva k pozemkom, ktoré tvoria brzdu rozvoja obcí a miest. Rôzne pokusy boli aj na minulom sedení, kedy aj z dielne koaličných strán vyšli rôzne zákony, ako vysporiadavať tieto vlastnícke práva. Verím, že pristúpime k tomuto návrhu konštruktívne, pretože ide o zákon, kde nie je miesto na politický súboj či zbytočné politikárčenie. Obce nepoznajú koalíciu, opozíciu. Obce a mestá poznajú len dobré a zlé riešenia.
V poslednom období obce a mestá ukázali svoje opodstatnenie a výrazne pomohli finančne, materiálne, ľudsky zvládnuť koronakrízu, čo sa prejavilo aj na dôvere občanov, ktorá je dnes viac ako 80 %. Uvedomujem si aj politický zápas, ktorý tu prebieha medzi opozíciou a koalíciou, avšak sú témy, pri ktorých by sme sa mohli spojiť, pretože sa týkajú aj problémov starostov a primátorov z koaličných strán. Mal som možnosť s mnohými z nich rozprávať a môžem vás uistiť, že som od nich dostal plnú podporu, a môžem povedať, že očakávajú od koalície podporu tomuto zákonu. Tu nie je rozdiel, kto z akej politickej strany v samospráve je. Všetci zažívajú bezmocné príbehy, ktoré nemôžu opraviť cintorín, revitalizovať parky, postaviť novú telocvičňu, pretože sú im pri napĺňaní tohto cieľa stavané zbytočné prekážky. Ako ľudia z prvej línie, ktorí sa priamo zodpovedajú občanom, čelia otázkam, prečo projekty stoja a nehýbu sa.
Náš návrh zákona o majetku obcí umožňuje, aby pôda či pozemok patriace štátu v zastavanom území obce pripadol obciam a mestám. Súčasná právna úprava nedostatočne pokrýva všetky potreby obcí, ako som povedal, brzdí ich rozvoj.
Verím, že pochopíte zmysluplnosť tohto zákona a návrh podporíte. Je tu šanca vyslať do verejnosti signál, že nám ešte zostal zdravý rozum a zodpovednosť voči samosprávam, regiónom a ľuďom, ktorí žijú na našom Slovensku.
A teraz poďme k faktom, o aké pozemky ide. Nami navrhovaná právna úprava sa týka pozemkov, ktoré sú majetkom štátu a sú v správe Slovenského pozemkového fondu, ktoré sa nachádzajú v zastavanom území obce, na ktorých sa nachádzajú stavby vo vlastníctve obcí alebo ktoré tvoria verejné priestory obcí, alebo sa tieto pozemky využívajú na iné verejnoprospešné účely. A tu môžme hovoriť o športoviskách, ihriskách, parkoch, cestách, chodníkoch, v podstate všetky stavby, cintoríny, ktoré sa nachádzajú na území obce.
Správa týchto pozemkov je veľmi rozpačitá, keďže ide o pozemky, ktorých faktickú správu a údržbu zabezpečujú obce na svoje vlastné náklady, ale bez finančnej kompenzácie vlastníka, čiže štátu. Dlhodobá prax ukazuje, že stav vlastníctva neumožňuje obciam realizovať modernizáciu či rekonštrukciu majetku obcí, ktorý sa nachádza na týchto pozemkoch vo vlastníctve štátu.
Zároveň súčasný správca týchto pozemkov – Slovenský pozemkový fond – reálne nevykonáva ani nezabezpečuje ich správu a údržbu, nakoľko to ani nie je možné z jeho strany účinne zabezpečiť, nielen odpredaje, ale aj vecné bremená a rôzne rozvíjania modernizácie obce sú ohrozené. Tu hovorím o budovaní optických sietí, tu hovoríme o budovaní chodníkov, pretože prax nám dokazuje, že štát nie je dobrým vlastníkom takýchto pozemkov v zastavanom území obce.
Teraz vám poviem pár príkladov len.
Rajecká dolina, dve obce. Jednej ponúkol Slovenský pozemkový fond na odpredaj pozemok pod viac ako storočným cintorínom, na ktorom je dom smútku a obec ho chcela zrekonštruovať z eurofondov, za 50 eur za meter štvorcový. Ďalej ponúkol Slovenský pozemkový fond tiež 50 eur za meter štvorcový za pozemok, na ktorom je základná škola. Pre takúto malú obec je to nemysliteľné, oni na to nemajú finančné prostriedky.
Košice-Ťahanovce, mestská časť má celkovo 90 % nevysporiadaných pozemkov. Nevie sa rozvíjať.
Košice-Barca, Poproč, Bukovec, Slovenský pozemkový fond je nečinný a v ich snahe využiť pozemky pre budovanie cyklotrás, nevedia sa pustiť do tohto rozvoja.
Pečeňady, kúpa pozemku na cyklotrasu v extraviláne, Slovenský pozemkový fond ani neodpovedá.
Trakovice, pozemok pod chodníkom v správe Slovenského pozemkového fondu chcú obci predať za cenu stavebného pozemku.
To sú len pár drobných príkladov z množstva, kedy obce a mestá sú postavené pred neľahkú úlohu dohodnúť alebo získať vôbec súhlas Slovenského pozemkového fondu, aby mohli niečo na svojom území robiť a rozvíjať.
Aký je terajší stav? Súčasná právna úprava v zákone 138/1991 nedostatočne pokrýva všetky potreby obcí a brzdí ich rozvoj. Týka sa to pozemkov pod tzv. starými stavbami, ktoré prešli do majetku obcí a miest, majetku Slovenskej republiky. Pozemky pod týmito stavbami mali prejsť do vlastníctva obcí spolu s priľahlými plochami a tu často dochádza k rozporom pri určovaní, ktoré pozemky majú prejsť do vlastníctva obcí, čo by predkladaná novela odstránila, nakoľko by do vlastníctva prešli všetky pozemky v správe Slovenského pozemkového fondu v zastavanom území obce.
Takisto právna úprava v zákone 330/1991 o pozemkových úpravách a usporiadaní pozemkového vlastníctva je administratívne veľmi zložitá, časovo zdĺhavá a najmä právne nenárokovateľná a necháva priestor na individuálne posudzovania žiadostí obcí o prevod tohto majetku štátu na obec a k nadobudnutiu vlastníckeho práva k týmto pozemkom môže dôjsť až na základe zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva k týmto pozemkom na obce. V praxi pre tieto administratívne bariéry k prevodom majetku štátu nedochádza a trvajú tieto prevody niekoľko rokov, v iných niektorých prípadoch aj desaťročí.
Čo sa zmení touto navrhovanou právnou úpravou? Nami navrhovaná právna úprava celý proces usporiadania vlastných vzťahov k vyššie uvedeným pozemkom výrazne zjednodušuje a najmä zavádza do praxe princíp právnej istoty. Tieto pozemky nadobudnutím účinnosti navrhovanej úpravy ex lege prejdú do majetku obcí, tak ako tomu bolo na základe pôvodnej právnej úpravy v zmysle zákona 138/1991 o majetku obcí.
Povinnosťou súčasného správcu tohto majetku štátu, Slovenského pozemkového fondu, bude vyhotoviť písomný protokol o odovzdaní týchto pozemkov obci, ktorý bude podkladom pre zápis už takto nadobudnutého vlastníckeho práva k týmto pozemkom na príslušnom katastri nehnuteľností. Týmto obce a mestá získajú možnosť dosiahnuť rýchlejšie svoje ciele a zámery súvisiace s ich rozvojom, a najmä im to umožní zveľaďovať ich existujúci majetok pri pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe Slovenského pozemkového fondu a fyzických a právnických osôb.
Obce pristúpia k vysporiadaniu vlastníctva určite rýchlejšie a jednoduchšie ako štát, nakoľko je to v ich osobnom záujme. To isté bude platiť aj v prípade pozemkov pod stavbami iných vlastníkov ako obcí.
Sme tu ako poslanci viacerí zástupcovia samospráv. Takýto zákon, musíte sami posúdiť, by výrazne uľahčil samospráve vôbec spravovať to, čo má v kompetencii, a hlavne v zastavanom území rozvíjať svoje služby voči občanom aj voči možno potencionálnym či už rozvojovým projektom, ktoré v danom území na obci by niekto chcel realizovať.
Chcem vás požiadať o podporu, pretože, ešte raz zdôrazňujem, samospráva nepozná koalíciu, opozíciu. Samospráva pozná len dobré a zlé riešenia. A toto riešenie je výrazným posunom, dobrým posunom pre každú jednu samosprávu, pre každú jednu obec a mesto v Slovenskej republike. A ich je tritisíc a svoju úlohu sme si zastali počas koronakrízy a teraz potrebujeme, aby ste aj vy pomohli všetkým obciam a mestám na Slovensku.
Ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

29.6.2021 o 10:51 hod.

PhDr. Mgr. MBA

Ján Ferenčák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:00

Richard Raši
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán poslanec, áno, máš úplnú pravdu. Na Slovensku máme takmer tritisíc obcí a miest a myslím si, že takmer každé mesto alebo určite každé mesto a takmer každá obec má problémy, ktoré by tento zákon vedel vyriešiť. Ide o zákon, ktorý reaguje na aplikačnú prax, ktorá prináša problémy reálne, praktické pri akýchkoľvek úkonoch rozvoju, investíciách, plánovaní, rozvoja miest a obcí, a naozaj v tomto zákone nie je nič, čo by prekážalo tomu, aby sa tento zákon mohol podporiť. Vyslovene reaguje len na to, čo život priniesol. Myslím si, že bude mať podporu a má podporu aj v Únii miest Slovenska aj Združení miest a obcí Slovenska a neprináša žiadne nástrahy, ktoré by mohli byť problematické po prijatí tohto zákona. Takže ja ho plne podporujem a verím, že naozaj nájde širokú podporu, lebo tento zákon nie je ani ideologický, ani názorový, ani hodnotový, je vyslovene praktický.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.6.2021 o 11:00 hod.

MUDr. PhD., MPH

Richard Raši

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:01

Eduard Kočiš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Ferenčák, veľmi pekne ďakujem za hodnotný príspevok do tejto debaty, pretože ako primátor mesta Kežmarok a naozaj odborník na verejnú správu máte k tejto problematike čo povedať. Za hnutie REPUBLIKA môžem naozaj povedať, že tento váš návrh zákona v prvom čítaní určite podporíme, pretože tento návrh zákona je len na dobro veci, pretože navrhovaná právna úprava sa týka pozemkov, ktoré sú majetkom štátu a sú v správe Slovenského pozemkového fondu. Ide tam o pozemky, ktoré v zastavanom území obcí sa zdržujú dlhé roky a na týchto pozemkoch sa nachádzajú stavby vo vlastníctve obcí, ale tieto verejné priestory, tieto verejné priestory v katastrálnom území obce sú a plnia najmä verejnoprospešnú funkciu. Čiže tu sa naozaj bavíme o verejných športoviskách, o verejných parkoch, o miestnych cintorínoch.
Spomínal ste vo svojej rozprave tie naozaj doslova, do písmena nekresťanské ceny, za ktoré štát v zastúpení Slovenského pozemkového fondu chce odpredávať následne obciam. Toto mi príde naozaj choré a úplne scestné, aby maličká obec, ktorá má 200, 250, 300 obyvateľov, odkupovala si pozemok pod vlastným cintorínom od štátu za 50 euro za meter štvorcový. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, to je naozaj donebavolajúca hlúposť. Obce zabezpečujú údržbu týchto pozemkov a zároveň tento pozemok nevlastnia. To znamená, že táto obec sa nemôže rozvíjať alebo vykonávať nejakú väčšiu aktivitu na pozemku, ktorý nie je v jej vlastníctve.
Čiže, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pri tomto návrhu zákona naozaj nepozerajme, kto je predkladateľom tohto návrhu zákona, či je to poslanec koalície alebo opozície. Je tu naozaj veľmi veľa primátorov, veľmi veľa starostov, starostiek, takže pevne verím, že minimálne títo odborníci na samosprávu a verejnú správu tento návrh zákona podporia.
A, pán kolega, veľmi pekne ďakujem ešte raz.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.6.2021 o 11:01 hod.

Mgr.

Eduard Kočiš

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 11:04

Ján Blcháč
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja by som len veľmi stručne chcel potvrdiť všetky tie argumenty, ktoré predniesol predkladateľ pán poslanec Ján Ferenčák. Rovnako on ako primátor mesta, takisto aj ja dennodenne sa stretávame s touto agendou problémov pozemkov Slovenského pozemkového fondu, resp. Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového fondu pod rôznymi budovami, infraštruktúrou rôzneho charakteru a ich prípadného nadobudnutia alebo prenájmu kvôli rekonštrukciám.
Súhlasím aj s tým, že by nemalo ísť o koalično-opozičný spor, aj keď mnohokrát cítime v obciach a mestách, že napriek tomu, že tieto koalično-opozičné záležitosti nerieši ani zákon o obecnom zriadení, častokrát sa prenášajú aj do miest a obcí, ale v tomto prípade naozaj platí, že je v mene potrieb obyvateľov miest a obcí, aby sa takýto zákon prijal a aby sme raz navždy tie diskusie dlhodobé, čo sa týka prevodov pozemkov zo Slovenského pozemkového fondu na mestá a obce, ktoré sa vedú na pôde Združenia miest a obcí Slovenska alebo aj na Únii miest Slovenska, konečne vyriešili a oslobodili takto mestá v ich ďalšom rozvoji.
Boli tu spomenuté konkrétne prípady, ktoré potvrdzujem, že sa stretávame v praxi s rôznymi dlhodobými povedzme prieťahmi pri prevode pozemkov alebo s rôznymi prekážkami, čo sa týka ceny a podobne. Takže ešte ja aj ako spravodajca by som si dovolil podporiť tento návrh a požiadať poslancov koalície aj opozície o podporu tohto zákona v prvom čítaní. V druhom čítaní prípadne, samozrejme, môžu byť aj vznesené pozmeňujúce návrhy, ale v konečnom dôsledku očakáva verejnosť aj teda predstavitelia miest a obcí, že parlament v tomto prípade naozaj, tak ako povedal pán predkladateľ, aspoň takouto malou, malým dielom ocení prístup samosprávy ku pomoci pri riešení následkov ochorenia COVID, ktoré sme museli riešiť alebo ktorých riešení sme sa veľmi dobre ako mestá a obce zhostili.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

29.6.2021 o 11:04 hod.

Ing. PhD.

Ján Blcháč

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 11:07

Richard Raši
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, prajem príjemný deň a dovoľte mi, aby som uviedol tento návrh zákona. Gastronomické odvetvie bolo jedným z odvetví, ktoré boli najviac zasiahnuté pandémiou. Reštaurácie, pohostinstvá, ostatné prevádzky stravovania museli byť dlhodobo zatvorené a aj počas lepších období mohli fungovať iba v obmedzenom režime.
V prvej vlne pandémie počas marca, apríla 2020 ukazoval vývoj tržieb v stravovacích zariadeniach zaznamenaných v e-Kase prepad o vyše 80 %. Obmedzenia pohybu obyvateľstva z októbra spôsobili ďalší prepad tržieb cez e-Kasu až o 70 %. Zároveň sa prevádzkam zvýšili náklady, ktoré boli spojené so zabezpečením všetkých hygienických a protiepidemiologických opatrení.
Mnohé z podnikov boli počas tejto pandemickej krízy zatvorené, mnohé skončili so svojou prevádzkou a zvyšné sa snažia prežiť, a preto aj toto odvetvie, ktoré štát nevyhnutne potrebuje, potrebuje teda aj toto odvetvie pomoc. Podnikatelia pôsobiaci v ňom umožňujú stravovanie zamestnancov aj z iných sektorov. Ďalší sa zasa výrazným spôsobom podieľajú na servise, ktorý je poskytovaný turistom. Taktiež sa tento sektor podieľa výrazným spôsobom na celkovej zamestnanosti obyvateľstva. A je teda aj v záujme štátu mať funkčné a prevádzkyschopné gastronomické podniky.
Väčšina gastroprevádzok využila podporu štátu na udržanie zamestnanosti, ktorá však podľa iniciatív a organizácií ich zastupujúcich nebola dostatočná. Napriek tejto pomoci museli mnohí z nich pristúpiť k prepúšťaniu alebo zatváraniu. Niektorí podnikatelia využili tiež odklad odvodov, preddavkov na daň a splátok úverov, ale stále to považujú oni sami za dočasné riešenia a dlhy tlačia pred sebou.
Preto sme pripravili návrh zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorý hovorí o tom, že do 31. decembra 2022 by sa znížila DPH na služby gastra na 5 % a od 1. 1. 2023 navrhujeme, aby na tieto služby bola znížená sadzba DPH rovnako, ako je to pri ubytovacích zariadeniach, na úroveň 10 %.
Zníženie sadzby DPH predstavuje naozaj efektívny a adresný krok na pomoc týmto ťažko skúšaným zariadeniam. Nie je len o tom, že zostane viac financií podnikom, ale môže sa, môžu sa aj znížiť ceny a taktiež sa dokáže prilákať väčší počet zákazníkov. Podľa prepočtov analytikov ministerstva financií bola DPH v týchto sektoroch ročne približne 100 miliónov eur. Zároveň ide o sektor, kde sú pri výbere DPH najvyššie, najvyššie rezervy, podľa prepočtov, ktoré sú k dispozícii, možno až vo výške 200 miliónov eur, a preto predpokladáme, že tento návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet, pretože keď sa sadzba DPH zníži, je väčší predpoklad, že aj celkový efektívny výber stúpne.
Slovensko je jednou z mála krajín Európskej únie, ktoré stále uplatňujú základnú sadzbu DPH na stravovacie služby. A so sadzbou DPH 20 % patrí Slovensko medzi krajiny, medzi štyri krajiny s najvyššou sadzbou DPH na gastroslužby v Európskej únii. A zníženú sadzbu DPH na reštauračné služby, ktorá je od 5 do 13 percent, aplikuje 19 štátov Európskej únie. A toto opatrenie je zároveň jedným z krokov, ktoré bolo odporúčané aj Európskou komisiou pre členské štáty Európskej únie na elimináciu dopadov pandémie na gastrosektor.
Ďakujem pekne za pozornosť a verím, že tento návrh zákona podporíte v prvom čítaní, aby podnikatelia dostali pomoc čo najskôr.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

29.6.2021 o 11:07 hod.

MUDr. PhD., MPH

Richard Raši

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 11:11

Martin Beluský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 13. septembra 2021 a gestorský výbor do 14. septembra 2021.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

29.6.2021 o 11:11 hod.

Ing. PhD.

Martin Beluský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 11:13

Ján Blcháč
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja by som chcel podporiť tento návrh zákona o znížení DPH, nazvime to jednoducho, pár argumentami a možno aj takou spomienkou na minulý rok, keď v júni, vlastne v tomto čase v roku 2020 sme mali informáciu, že ministerstvo dopravy a výstavby pripravilo už vtedy takúto novelu, ktorú chcelo predložiť do parlamentu vrátane vtedy ešte aj rekreačných poukážok na podporu turizmu na Slovensku, avšak skončilo to kdesi medzi vládou a koaličnou radou a do parlamentu sa takýto návrh vtedy nedostal.
My sme to vtedy diskutovali aj na výbore pre financie a rozpočet, myslím, s vtedajším podpredsedom vlády pre ekonomiku pánom Richardom Sulíkom, ktorý vyjadril aj takú ochotu, že pokiaľ tento návrh príde na koaličnú radu, že aj strana SaS to vtedy bola ochotná podporiť. No ale neprišiel.
V tom čase, možno si spomínate, prišiel ale, prišli ale zmeny v takých krajinách turistických, ako je Rakúsko, kde sa vtedy znížila daň na gastrosektor na 5 %, presne pred rokom. Takisto vo Veľkej Británii vtedy, myslím, že vyčíslili dopady tohto zníženia na štyri miliardy libier. Napriek tomu to urobili, čo pomohlo určite sektoru gastro prežiť a ďalej sa rozvíjať aj napriek tomu, že boli lockdowny a podobne.
Tu máme teraz šancu na tieto najbližšie dva roky do konca roku 2022, tak ako je v návrhu zákona uvedené, znížiť túto DPH, podporiť podnikateľov v gastrosektore a potom od 1. 1. 2023 dať na tú úroveň ako ubytovanie, na 10 %.
Myslím si, že okrem tých argumentov, ktoré pán predkladateľ uviedol, by bolo možné ešte doplniť minimálne také dve, dva argumenty podporné a jedným z nich je ten, že... a vyjadril sa nakoniec v neďalekej minulosti k tomuto aj predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, kde gastrosektor vníma sektor poľnohospodárstva, potravinárstva ako významného partnera pre odbyt svojej produkcie a, samozrejme, že pre nakoniec aj plnenie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v tej časti, ktorá hovorí o zvyšovaní alebo dosiahnutí sebestačnosti. Ja by som sa skôr prikláňal k potravinovej bezpečnosti, ale určite k zvyšovaniu konzumácie vlastných produktov, či už poľnohospodárskych, alebo potravinárskych. Takže to je ďalší faktor, pre ktorý by bolo treba uvažovať o gastrosektore nielen ako o priemyselnom odvetví, ale aj ako o spojení na poľnohospodárstvo, potravinárstvo.
No a keď hovoríme o podpore turizmu, lebo gastrosektor, samozrejme, slúži, tak ako je uvedené v dôvodovej správe, jednak pre bežných pracujúcich, ktorí využívajú obedové menu a podobne, aby som to skonkretizoval, ale slúži aj pre podporu turizmu. A turistika ako taká, respektíve turizmus ako taký sa v poslednom období riadi trendom gastroturizmu. To znamená, že mnohokrát tí, ktorí sa rozhodnú stráviť svoj voľný čas a na načerpanie nových síl v nejakom tom regióne alebo v nejakej oblasti, pri rozhodovaní je mnohokrát dôležité aj, aj tá gastrostránka. A preto my máme čo ponúknuť.
Naše gastrozariadenia sa rozvíjajú naozaj veľmi, veľmi intenzívne. Dostali teda po hlave riadne za ostatný rok, ale napriek tomu si myslím, že ten pokrok, ktorý zaznamenali za ostatné desaťročia napríklad, môžem povedať, že týmto, týmto spôsobom významne prispievajú ku rozvoju aj turizmu, aj kultúrnosti vôbec stravovania na Slovensku. Treba si otvorene povedať, že tu naše tradície nie sú až také ako v iných krajinách Európy napríklad, ale snažia sa.
Napríklad skončím možno tým, že na podporu aj kvality gastrosektora v niektorých regiónoch, napríklad v regióne Liptov vyhlasujeme súťaž o liptovskú hviezdu, tak ako sú tie hviezdy michelinské, tak my máme liptovské, a iné regióny robia tiež podporné akcie na to, aby sa kvalita gastro zlepšovala.
Tak, prosím, skúsme aj takýmto spôsobom dočasne na päť percent a potom na desať podporiť tento sektor priemyslu, ale aj významný, významný sektor pre prepojenie nielen seba samého a konzumentov, ale aj poľnohospodárov a potravinárov.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

29.6.2021 o 11:13 hod.

Ing. PhD.

Ján Blcháč

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:19

Ján Ferenčák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán kolega, ale aj predkladateľ, je to absolútna pravda. Zníženie, teraz chcem povedať, ako dopadol cestovný ruch teraz v Prešovskom kraji. Počet ubytovaných sa znížil o 50 %. Klesli tržby takisto v takomto rozmere. Objednávky nové, keď každý hovorí, ako podporujeme domáci cestovný ruch, sa zmenili aj nálady tých, ktorí idú tráviť túto dovolenku, sú maximálne jeden mesiac dopredu. Nikto si dnes neobjednáva niekoľko mesiacov dopredu hotel alebo nejaký priestor, kde chce tráviť dovolenku. Zvyčajne sa to deje ad hoc, pretože každý sa bojí, ako bude o mesiac, o dva mesiace, o tri mesiace. Nikto to nevie.
Mnohé prevádzky prvú ani druhú vlnu, ktorá bola, neprežili. Je to z praxe, je to reálne z miest, obcí a z prihraničných regiónov. Kežmarok je pod Tatrami. To znamená, ja to tam vidím a ja jednoducho komunikujem s týmito ľuďmi. Tretia vlna bude fatálna. Položí aj ten zvyšok, ktorý ešte prežil. To bude veľmi kľúčové.
A teraz, kde je problém? Všetky prihraničné regióny, ktoré sú, teraz hovorím aj o Tatrách, nevedia konkurovať konkurencii z Poľska napríklad, kde je osempercentná DPH, u nás je dvadsať. Tie služby a tie ceny sú predražené. Jednoducho my nevieme konkurovať a Poliaci stiahnu alebo respektíve neprejdú za hranicu ku nám na Slovenskú republiku. My keď nedorovnáme túto dépeháčku, tak jednoducho ten cestovný ruch sa už nedostane opäť do tých čísel, kde ho chceme mať. A teraz my sme mali stretnutie OOCR-ky. To sú oblastné organizácie cestovného ruchu, Tatry, Spiš, Pieniny. Všetci poskytovatelia cestovného ruchu sa zhodli na jednom, pomôžete nám len tým, že znížite DPH.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.6.2021 o 11:19 hod.

PhDr. Mgr. MBA

Ján Ferenčák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:21

Richard Raši