32. schôdza

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Ferenčák, veľmi pekne ďakujem za hodnotný príspevok do tejto debaty, pretože ako primátor mesta Kežmarok a naozaj odborník na verejnú správu máte k tejto problematike čo povedať. Za hnutie REPUBLIKA môžem naozaj povedať, že tento váš návrh zákona v prvom čítaní určite podporíme, pretože tento návrh zákona je len na dobro veci, pretože navrhovaná právna úprava sa týka pozemkov, ktoré sú majetkom štátu a sú v správe Slovenského pozemkového fondu. Ide tam o pozemky, ktoré v zastavanom území obcí sa zdržujú dlhé roky a na týchto pozemkoch sa nachádzajú stavby vo vlastníctve obcí, ale tieto verejné priestory, tieto verejné priestory v katastrálnom území obce sú a plnia najmä verejnoprospešnú funkciu. Čiže tu sa naozaj bavíme o verejných športoviskách, o verejných parkoch, o miestnych cintorínoch.
Spomínal ste vo svojej rozprave tie naozaj doslova, do písmena nekresťanské ceny, za ktoré štát v zastúpení Slovenského pozemkového fondu chce odpredávať následne obciam. Toto mi príde naozaj choré a úplne scestné, aby maličká obec, ktorá má 200, 250, 300 obyvateľov, odkupovala si pozemok pod vlastným cintorínom od štátu za 50 euro za meter štvorcový. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, to je naozaj donebavolajúca hlúposť. Obce zabezpečujú údržbu týchto pozemkov a zároveň tento pozemok nevlastnia. To znamená, že táto obec sa nemôže rozvíjať alebo vykonávať nejakú väčšiu aktivitu na pozemku, ktorý nie je v jej vlastníctve.
Čiže, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pri tomto návrhu zákona naozaj nepozerajme, kto je predkladateľom tohto návrhu zákona, či je to poslanec koalície alebo opozície. Je tu naozaj veľmi veľa primátorov, veľmi veľa starostov, starostiek, takže pevne verím, že minimálne títo odborníci na samosprávu a verejnú správu tento návrh zákona podporia.
A, pán kolega, veľmi pekne ďakujem ešte raz.

Pýtam sa, či má niekto záujem ústne sa prihlásiť do rozpravy. Môže tak urobiť teraz. Konštatujem, že nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za uzavretú.
Predpokladám, že ani pán navrhovateľ, ani pán spravodajca nemajú záujem o vyst... Áno? Takže pán spravodajca prejavil záujem.
Takže, nech sa páči, máte slovo, pán spravodajca.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja by som len veľmi stručne chcel potvrdiť všetky tie argumenty, ktoré predniesol predkladateľ pán poslanec Ján Ferenčák. Rovnako on ako primátor mesta, takisto aj ja dennodenne sa stretávame s touto agendou problémov pozemkov Slovenského pozemkového fondu, resp. Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového fondu pod rôznymi budovami, infraštruktúrou rôzneho charakteru a ich prípadného nadobudnutia alebo prenájmu kvôli rekonštrukciám.
Súhlasím aj s tým, že by nemalo ísť o koalično-opozičný spor, aj keď mnohokrát cítime v obciach a mestách, že napriek tomu, že tieto koalično-opozičné záležitosti nerieši ani zákon o obecnom zriadení, častokrát sa prenášajú aj do miest a obcí, ale v tomto prípade naozaj platí, že je v mene potrieb obyvateľov miest a obcí, aby sa takýto zákon prijal a aby sme raz navždy tie diskusie dlhodobé, čo sa týka prevodov pozemkov zo Slovenského pozemkového fondu na mestá a obce, ktoré sa vedú na pôde Združenia miest a obcí Slovenska alebo aj na Únii miest Slovenska, konečne vyriešili a oslobodili takto mestá v ich ďalšom rozvoji.
Boli tu spomenuté konkrétne prípady, ktoré potvrdzujem, že sa stretávame v praxi s rôznymi dlhodobými povedzme prieťahmi pri prevode pozemkov alebo s rôznymi prekážkami, čo sa týka ceny a podobne. Takže ešte ja aj ako spravodajca by som si dovolil podporiť tento návrh a požiadať poslancov koalície aj opozície o podporu tohto zákona v prvom čítaní. V druhom čítaní prípadne, samozrejme, môžu byť aj vznesené pozmeňujúce návrhy, ale v konečnom dôsledku očakáva verejnosť aj teda predstavitelia miest a obcí, že parlament v tomto prípade naozaj, tak ako povedal pán predkladateľ, aspoň takouto malou, malým dielom ocení prístup samosprávy ku pomoci pri riešení následkov ochorenia COVID, ktoré sme museli riešiť alebo ktorých riešení sme sa veľmi dobre ako mestá a obce zhostili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi navrhovateľovi aj pánovi spravodajcovi.
Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu poslancov Petra Pellegriniho, Richarda Rašiho, Matúša Šutaj Eštoka a Jána Blcháča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pod parlamentnou tlačou 579, návrhom na pridelenie výborom pod tlačou 592.

Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Richardovi Rašimu, ktorý prednesie snemovni za predkladateľov tento návrh. Nech sa páči, pán predkladateľ, máte slovo.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, prajem príjemný deň a dovoľte mi, aby som uviedol tento návrh zákona. Gastronomické odvetvie bolo jedným z odvetví, ktoré boli najviac zasiahnuté pandémiou. Reštaurácie, pohostinstvá, ostatné prevádzky stravovania museli byť dlhodobo zatvorené a aj počas lepších období mohli fungovať iba v obmedzenom režime.
V prvej vlne pandémie počas marca, apríla 2020 ukazoval vývoj tržieb v stravovacích zariadeniach zaznamenaných v e-Kase prepad o vyše 80 %. Obmedzenia pohybu obyvateľstva z októbra spôsobili ďalší prepad tržieb cez e-Kasu až o 70 %. Zároveň sa prevádzkam zvýšili náklady, ktoré boli spojené so zabezpečením všetkých hygienických a protiepidemiologických opatrení.
Mnohé z podnikov boli počas tejto pandemickej krízy zatvorené, mnohé skončili so svojou prevádzkou a zvyšné sa snažia prežiť, a preto aj toto odvetvie, ktoré štát nevyhnutne potrebuje, potrebuje teda aj toto odvetvie pomoc. Podnikatelia pôsobiaci v ňom umožňujú stravovanie zamestnancov aj z iných sektorov. Ďalší sa zasa výrazným spôsobom podieľajú na servise, ktorý je poskytovaný turistom. Taktiež sa tento sektor podieľa výrazným spôsobom na celkovej zamestnanosti obyvateľstva. A je teda aj v záujme štátu mať funkčné a prevádzkyschopné gastronomické podniky.
Väčšina gastroprevádzok využila podporu štátu na udržanie zamestnanosti, ktorá však podľa iniciatív a organizácií ich zastupujúcich nebola dostatočná. Napriek tejto pomoci museli mnohí z nich pristúpiť k prepúšťaniu alebo zatváraniu. Niektorí podnikatelia využili tiež odklad odvodov, preddavkov na daň a splátok úverov, ale stále to považujú oni sami za dočasné riešenia a dlhy tlačia pred sebou.
Preto sme pripravili návrh zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorý hovorí o tom, že do 31. decembra 2022 by sa znížila DPH na služby gastra na 5 % a od 1. 1. 2023 navrhujeme, aby na tieto služby bola znížená sadzba DPH rovnako, ako je to pri ubytovacích zariadeniach, na úroveň 10 %.
Zníženie sadzby DPH predstavuje naozaj efektívny a adresný krok na pomoc týmto ťažko skúšaným zariadeniam. Nie je len o tom, že zostane viac financií podnikom, ale môže sa, môžu sa aj znížiť ceny a taktiež sa dokáže prilákať väčší počet zákazníkov. Podľa prepočtov analytikov ministerstva financií bola DPH v týchto sektoroch ročne približne 100 miliónov eur. Zároveň ide o sektor, kde sú pri výbere DPH najvyššie, najvyššie rezervy, podľa prepočtov, ktoré sú k dispozícii, možno až vo výške 200 miliónov eur, a preto predpokladáme, že tento návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet, pretože keď sa sadzba DPH zníži, je väčší predpoklad, že aj celkový efektívny výber stúpne.
Slovensko je jednou z mála krajín Európskej únie, ktoré stále uplatňujú základnú sadzbu DPH na stravovacie služby. A so sadzbou DPH 20 % patrí Slovensko medzi krajiny, medzi štyri krajiny s najvyššou sadzbou DPH na gastroslužby v Európskej únii. A zníženú sadzbu DPH na reštauračné služby, ktorá je od 5 do 13 percent, aplikuje 19 štátov Európskej únie. A toto opatrenie je zároveň jedným z krokov, ktoré bolo odporúčané aj Európskou komisiou pre členské štáty Európskej únie na elimináciu dopadov pandémie na gastrosektor.
Ďakujem pekne za pozornosť a verím, že tento návrh zákona podporíte v prvom čítaní, aby podnikatelia dostali pomoc čo najskôr.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Martinovi Beluskému.

Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 13. septembra 2021 a gestorský výbor do 14. septembra 2021.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem, pán poslanec.
Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Pán poslanec Ján Blcháč. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja by som chcel podporiť tento návrh zákona o znížení DPH, nazvime to jednoducho, pár argumentami a možno aj takou spomienkou na minulý rok, keď v júni, vlastne v tomto čase v roku 2020 sme mali informáciu, že ministerstvo dopravy a výstavby pripravilo už vtedy takúto novelu, ktorú chcelo predložiť do parlamentu vrátane vtedy ešte aj rekreačných poukážok na podporu turizmu na Slovensku, avšak skončilo to kdesi medzi vládou a koaličnou radou a do parlamentu sa takýto návrh vtedy nedostal.
My sme to vtedy diskutovali aj na výbore pre financie a rozpočet, myslím, s vtedajším podpredsedom vlády pre ekonomiku pánom Richardom Sulíkom, ktorý vyjadril aj takú ochotu, že pokiaľ tento návrh príde na koaličnú radu, že aj strana SaS to vtedy bola ochotná podporiť. No ale neprišiel.
V tom čase, možno si spomínate, prišiel ale, prišli ale zmeny v takých krajinách turistických, ako je Rakúsko, kde sa vtedy znížila daň na gastrosektor na 5 %, presne pred rokom. Takisto vo Veľkej Británii vtedy, myslím, že vyčíslili dopady tohto zníženia na štyri miliardy libier. Napriek tomu to urobili, čo pomohlo určite sektoru gastro prežiť a ďalej sa rozvíjať aj napriek tomu, že boli lockdowny a podobne.
Tu máme teraz šancu na tieto najbližšie dva roky do konca roku 2022, tak ako je v návrhu zákona uvedené, znížiť túto DPH, podporiť podnikateľov v gastrosektore a potom od 1. 1. 2023 dať na tú úroveň ako ubytovanie, na 10 %.
Myslím si, že okrem tých argumentov, ktoré pán predkladateľ uviedol, by bolo možné ešte doplniť minimálne také dve, dva argumenty podporné a jedným z nich je ten, že... a vyjadril sa nakoniec v neďalekej minulosti k tomuto aj predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, kde gastrosektor vníma sektor poľnohospodárstva, potravinárstva ako významného partnera pre odbyt svojej produkcie a, samozrejme, že pre nakoniec aj plnenie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v tej časti, ktorá hovorí o zvyšovaní alebo dosiahnutí sebestačnosti. Ja by som sa skôr prikláňal k potravinovej bezpečnosti, ale určite k zvyšovaniu konzumácie vlastných produktov, či už poľnohospodárskych, alebo potravinárskych. Takže to je ďalší faktor, pre ktorý by bolo treba uvažovať o gastrosektore nielen ako o priemyselnom odvetví, ale aj ako o spojení na poľnohospodárstvo, potravinárstvo.
No a keď hovoríme o podpore turizmu, lebo gastrosektor, samozrejme, slúži, tak ako je uvedené v dôvodovej správe, jednak pre bežných pracujúcich, ktorí využívajú obedové menu a podobne, aby som to skonkretizoval, ale slúži aj pre podporu turizmu. A turistika ako taká, respektíve turizmus ako taký sa v poslednom období riadi trendom gastroturizmu. To znamená, že mnohokrát tí, ktorí sa rozhodnú stráviť svoj voľný čas a na načerpanie nových síl v nejakom tom regióne alebo v nejakej oblasti, pri rozhodovaní je mnohokrát dôležité aj, aj tá gastrostránka. A preto my máme čo ponúknuť.
Naše gastrozariadenia sa rozvíjajú naozaj veľmi, veľmi intenzívne. Dostali teda po hlave riadne za ostatný rok, ale napriek tomu si myslím, že ten pokrok, ktorý zaznamenali za ostatné desaťročia napríklad, môžem povedať, že týmto, týmto spôsobom významne prispievajú ku rozvoju aj turizmu, aj kultúrnosti vôbec stravovania na Slovensku. Treba si otvorene povedať, že tu naše tradície nie sú až také ako v iných krajinách Európy napríklad, ale snažia sa.
Napríklad skončím možno tým, že na podporu aj kvality gastrosektora v niektorých regiónoch, napríklad v regióne Liptov vyhlasujeme súťaž o liptovskú hviezdu, tak ako sú tie hviezdy michelinské, tak my máme liptovské, a iné regióny robia tiež podporné akcie na to, aby sa kvalita gastro zlepšovala.
Tak, prosím, skúsme aj takýmto spôsobom dočasne na päť percent a potom na desať podporiť tento sektor priemyslu, ale aj významný, významný sektor pre prepojenie nielen seba samého a konzumentov, ale aj poľnohospodárov a potravinárov.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

Štyri faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca.
Ako prvý pán poslanec Ján Ferenčák.