3. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani ministerka, ak ste si všimli, ja som vo svojom vystúpení nijakým spôsobom nepovedal, že máte zlý úmysel a tým, čo ste teraz povedali, že čo vy chcete. Ja tiež nespochybňujem, čo vy chcete, alebo že či máte dobrý, alebo zlý úmysel. To by som si nedovolil vôbec, vôbec v tomto, v tomto pochybovať.
Ale my tu zasahujeme, ešte raz, do základných ľudských práv a slobôd. My ideme obmedziť tieto základné ľudské práva a slobody a tu nie je, nie je otázka toho, že čo chceme, alebo čo nechceme, ale ako je tá právna norma nastavená a čo do budúcna umožňuje, či už vašej vláde, alebo inej vláde, čo tu príde. Pretože táto situácia môže nastať aj, aj v inom období. A bude to určitým spôsobom precedens a tá právna úprava, ktorá tu je, nespochybňujem, že po predložení alebo schválení pozmeňujúceho návrhu, ktorý je v záverečnej správe, bude ďaleko zjemnenejší ten, ten rozsah, ale stále nevylučuje tú sledovanosť a analytiku toho, kto komu volal.
Ja sa stále pýtam, prečo sa tomu tak bránite toto spresniť a zacieliť to len naozaj na to, čo má byť cieľom tejto právnej úpravy? Že to má byť lokalizácia potenciálne chorých a infikovaných ľudí. A toto je tá otázka, ktorú, o ktorej, o ktorej stále ja hovorím a ktorú som aj sa snažil akcentovať v svojom príspevku, že tá právna úprava je veľmi široká a dáva veľmi široké možnosti zneužitia, bez ohľadu na to, že či si myslím, že či to bolo cieľom alebo nie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Napriek tomu, že je jasné z toho, čo povedala pani ministerka, že je vylúčené, aby sa zbierali akékoľvek ďalšie dáta okrem lokalizačných služieb, tak ja stále nerozumiem, že prečo neustále dookola a dookola niekto hovorí o zbieraní obsahu, o čítaní mailov, esemesiek a, a je to také, že ako hrach o stenu hádzať, že jednoducho je to tam aj napísané, ale keď už sa niekto rozhodol, že bude toto dookola tvrdiť a hovoriť to tým ľuďom a strašiť ich, tak jednoducho nedá si povedať. Ale, ale ja si myslím, že odvčera sa podarilo ten okruh dát zúžiť. A takisto čo hovoril pán Petrák, že sledovanie mobilných telefónov, že teda niekto ho nechá doma. Áno, veď to som spomínal aj ja včera, veď práve preto sa nie je asi čoho báť, že keď niekto jednoducho nebude chcieť, aby ho niekto sledoval, tak proste ten telefón nechá doma. A azda nechcete, azda nechcete, aby, aby štát nejakým spôsobom kontroloval teraz ľudí a postavil, postavil policajtov pred dvere každého domu? Akože tak to je, to by bolo niečo, čo, kam asi nikto z nás nechce zájsť. Takže toto je, toto je úplne návrh, ktorý je proste v zásade s demokratickými princípmi normálnej krajiny, ktorá využije digitálnu dobu, normálne prostriedky na to, aby zaistila bezpečnosť ľudí. Ďakujem. (Potlesk.)

Pani ministerka, vy hovoríte o tom, že jediným cieľom tohto vášho návrhu zákona je zaviesť na Slovensku ten český model. Ale ten český model, ako ste to aj vy priznali, predpokladá to, že je tam udelený súhlas toho, koho sa spracúvajú tieto, o kom sa spracúvajú tieto informácie. A predpokladá aj to, že po tých šiestich hodinách, po tom, čo sa tieto informácie využijú, tak sa jednoducho zlikvidujú. A kde v tomto vašom návrhu zákona nájdeme tieto dve české podmienky? To časové obmedzenie a ten súhlas. To tam jednoducho nenájdeme, čiže ten váš návrh zákona, nie je pravda že by nejakým spôsobom kopíroval ten český návrh.
Ďalšia vec. Vy sa aj vo svojej dôvodovej správe odvolávate na to, ako vynikajúco to funguje v tých ázijských krajinách, Singapure, v Kórei, tuším ešte v Taiwane, ale keď som sa vás pýtal na ústavnoprávnom výbore, aby ste uviedli, akým spôsobom to tam konkrétne prebieha, teda čo tým docielili, alebo ako to je, aby sme si to vedeli predstaviť, nielen tieto všeobecné reči, čo rozprávate o tom, ako to má napomáhať v prevencii, ale konkrétne, ako to tam vyzerá v týchto krajinách, tak ste mi na to nevedeli odpovedať.
Preto ja len zopakujem na záver to, čo som povedal aj na výbore, každá totalita v dejinách začínala tým, že sa zhromažďovali informácie o všetkých občanoch daného štátu, a to najčastejšie práve pod zámienkou nejakého ohrozenia, nejakej, nejakého, nejakej ochrany obyvateľov. Jednoducho tým, že sa zneužíval strach ľudí v krízových situáciách.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani ministerka, ak dovolíte, by som vám dal potom zopár otázok. Vieme všetci veľmi dobre, že Ústava Slovenskej republiky zaručuje základné ľudské práva. Na druhej strane súhlasím s tým, že zákon môže obmedziť tieto práva, ale mám taký pocit, v danom prípade by sme mali sledovať tých potencionálnych nositeľov nákazy, ktorí v podstate už majú túto chorobu. Ešte zatiaľ v rámci Slovenskej republiky 200, takže neni ich ešte tak veľa. Ale ja sa vás pýtam, pani ministerka, akou formou chcete zabezpečiť účinnosť tohto zákona? Zoberme si príklad, áno, hovoríme, že dneska už skoro každý má telefón. Ale nie každý. A čo keď nemá ten telefón? Akou formou chcete uplatniť tento zákon priamo v živote v rámci Slovenskej republiky? Alebo poviem druhý príklad. Povedzme, podnikateľ má 3, 4, 5 telefónov na svojom mene a rozdával to pre svojich zamestnancov, sú takého prípady v rámci Slovenskej republiky. A teraz ten podnikateľ tie telefóny stiahol. Akou formou to chcete zabezpečiť? A na druhej strane, to už tu odznelo, že áno, kto sa chce vyhnúť sledovaniu, nechám si ten telefón doma a v podstate poruším. Do určitej miery možno vy uvažujete nad tým, že zabezpečíme v podstate sledovanie týchto ľudí, ktorí sú v podstate, ako majú túto nákazu, sú ako potencionálni nositelia tejto nákazy. Ale uvažujme ďalej, však pán Kotleba už o tom hovoril. Však Slovenská informačná služba má práve tieto úkony, ktoré v podstate teraz navrhujete v tomto zákone. Mali by sme sa skutočne nad tým zamyslieť, pretože tu nie je cieľom tohto zákona to, aby sme tých ľudí sledovali.
A ja sa vás pýtam, prečo vlastne navrhujete, aby sme sledovali maily, aby sledovali rozhovory? V poriadku, jeden kontakt, kontakt A kontakt B sa trestnú, prosím, porušil zákon a tým pádom ho riešme. Ale ja osobne mám taký pocit, že toto je prvý krok k čipovej politike Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pani ministerka, ja si myslím, že sú to nevyhnutné kroky, ktoré je potrebné urobiť aj v legislatívnom procese, pretože doteraz predchádzajúca vláda expremiéra Pellegriniho robila vlastne opatrenia bez náležitých legislatívnych procesov, a to bolo vlastne nesprávne, pretože keď nabehneme na systém bez poriadku, tak potom to nás následne dobehne.
Moja mama zomrela ako 92-ročná a hovorila, zachovaj poriadok, poriadok zachová teba. To znamená, že keď dodržiavaš pravidlá, tak v čase, kedy nie si buď osobne schopný alebo spoločnosť sa dostane do ťažkostí, tak práve tie pravidlá a poriadok uchová spoločnosť v správnom chode. Čiže ja to vítam a práve trošku mám kritiku k predchádzajúcej vláde, že vlastne robila práve, oni píár, všelijaké akcie, tlačovky a podobne a tento legislatívny proces opomínala. Pretože tuná keď niekto z našich kolegov z opozície hovorí o nejakom zákone, o špicľovaní, tak ja poviem presne to, čo povedal kolega Grendel, podľa seba súdim teba. Pretože to je ich prvá vec, ktorá ich napadla, že tuto ideme špicľovať, ale tuná my ideme chrániť nás, našich rodičov, naše deti, rodinu, aby sme neochoreli, aby sa nestalo to, čo vidíme v Taliansku, Španielsku a nakoniec asi aj vo Veľkej Británii. Tak toto nie sú do budúcna nastálo opatrenia, sú to na čas trvania tejto pandemickej krízy, ale je to nevyhnutné na ochranu nás.
To, že vy ste robili rôzne opatrenia a chválite sa, že aké to bolo super. Nuž áno, sa urobilo z núdze cnosť, pretože to ani nebol tak strach z toho ochorenia, ale skôr z toho, že naše zdravotníctvo to nezvládne.

Ďakujem za slovo. Pani ministerka, počul som dobre? My sme mali vyvinúť iniciatívu? A vy viete dobre, že najskôr musí byť zvolaná ustanovujúca schôdza Národnej rady Slovenskej republiky, tá bola zvolaná na piatok, a tento týždeň rokujeme. Viete, keby to povedal nejaký politický začiatočník, tak by som sa pousmial a zrejme by som ani nereagoval, ale vy predsa máte nejakú politickú minulosť aj skúsenosti. Boli ste dvojnásobnou štátnou tajomníčkou, a preto sa čudujem, že takúto otázku ste dokázali položiť.
Pani ministerka, napriek tomu, že parlament nesedel a nerokoval, tak pripomínam vám, že vláda pod vedením Petra Pellegriniho konala. Viacerí spomínali tie opatrenia, zatvorené školy, zákaz organizovať kultúrne, športové podujatie a tak ďalej a tak ďalej. A jednu takú vec, tá ma napadla teraz, ja som bol kedysi futbalovým rozhodcom a keď som robil nejaké rozhodnutie, tak sa mužstvo sťažovalo, že prečo som neodpískal pokutový kop. Tým inteligentným, keď som povedal, že či by boli zmierení, keby som takýto pokutový kop odpískal na druhej strane ihriska, pochopili. A preto sa pýtam vás, aj všetkých na tejto ľavej strane: vy si viete predstaviť, že s takýmto návrhom zákona by sme prišli do Národnej rady my? Veď by ste nás vy za asistencie novinárov a tretieho sektora rozniesli na kopytách. Zamyslite sa aspoň nad týmto!
Ďakujem. (Potlesk.)

Pani ministerka, ja sa naozaj stále snažím o faktickú diskusiu a mali ste možnosť byť svedkom toho, že som sa prišiel aj vás teda spýtať, ako to je s tým kardinálnym bodom návrhu zákona, ktorý nám najviac teda prekáža, okrem iných. A to je to, či sa zachová alebo nezachová aj po vašom pozmeňujúcom návrhu koaličnom v návrhu zákona možnosť sledovať, kto s kým telefonuje, mailuje, esemeskuje. Bohužiaľ, ani od vás, od predkladateľky som nedostal jasnú odpoveď. Čo len svedčí, že aj z tých, aj keď si čítam tie vety v tom pozmeňujúcom návrhu, čo len svedčí o tom, že tá možnosť tam asi zachovaná bude. A toto je naozaj problém, ktorý my s tým máme, pretože práve tento bod dokazuje, že nejde o nič iné ako o bohapusté špicľovanie ľudí. Pretože vysvetlite mi, túto otázku ste už dostali viackrát v pléne, prečo kvôli koronavírusu potrebujete vedieť kto s kým komunikuje. To sa koronavírus v jedinej krajine na svete šíri po telefóne? Toto nám chcete povedať, toto nám chcete nahovoriť?
Ak tu, kolegovia a kolegyne, hovoríte, že len politicky zneužívame tému, tak vám chcem pripomenúť dve veci. Ak mal niekto niekedy s monitorovaním a nelegálnym odpočúvaním problém, tak to bola vždy pravica. Len nedávno sme vyvetrali, pani Zemanová, po vašom kolegovi zo SaS, pánu Galkovi. Asi sa k tomu nemusím teda vracať. A po druhé, ak by sme politicky vytĺkali kapitál, tak by sme asi neschválili včera úplne v pohode školské zákony absolútnou väčšinou a asi by sme nepodporili, čo už môžem vopred avizovať, aj sociálne opatrenia, ktoré sú pre ľudí.
Takže ešte raz, odpovedzte na túto otázku: prečo potrebujete vedieť, kto s kým hovorí?

Kolegyne, kolegovia, opatrenia sa vždy vyvíjajú v čase i priestore a treba povedať, že tie opatrenia, ktoré boli prijaté predchádzajúcou vládou, má za dôsledok to, že dnes máme veľmi malý počet nakazených. Ak by neboli prijaté, tak dnes sme v úplne inej situácii. Na druhej strane treba povedať, že najdôležitejšie opatrenie, ktoré asi všetci teraz čakajú, sú opatrenia, ktoré pomôžu ľuďom prečkať a zmierniť túto situáciu, ktorá nastala. A tu môžme hovoriť o iks veciach, ktoré ich trápia. Od sociálnych opatrení, čo ďalej so zamestnaním, splácaním a tak ďalej. To sú problémy, ktoré ich trápia, toto je veľmi dôležité.
Keď sa vrátim teraz k sledovaniu ľudí. Viete, ja som si dožadoval ako primátor mesta od regionálneho úradu zdravotníctva, ktorí ľudia sú v karanténe. Oni mi to odmietli vydať, pretože kvôli GDPR, aby neposkytli tieto údaje ďalším. Nemyslíte si, že toto mal byť prvý krok, ktorý mal byť spravený, aby tieto údaje tých ľudí, ktorí sú v karanténe, mali byť poskytované obciam, mestám a všetkým orgánom, ktoré to potrebujú, aby týchto ľudí si ustrážili, a neísť systémom centralizácie moci a kontrolovanie z centrály všetkých ľudí na Slovensku? Ja si myslím, že toto mal byť prvý krok, aby tieto údaje boli povinne dávané tým orgánom, ktorí to majú byť a ktorých už máme. Je to Policajný zbor, sú to mestá, obce a tak ďalej, ktorí dokážu týchto ľudí ustrážiť a dokážu hovoriť, že títo ľudia buď porušujú túto karanténu a jednoducho malo to byť oznámené Policajnému zboru.
Tu, čo ma ďalej zaráža, práve na tomto zákone, je, kto bude zabezpečovať na Úrade verejného zdravotníctva, kto bude nakladať s tými údajmi, keď oni na to nie sú, vôbec nie sú pripravení? Jednoducho toto je, dá sa povedať, také sledovanie alebo odpočúvanie. A kto bude zodpovedný za vykonateľnosť týchto opatrení? Ono na začiatku treba povedať, že všetko sa začína, že ideme zachraňovať a ochraňovať, a na druhej strane všetko sa končí tým, že jednoducho nedôverou a sledovaním ďalších. Treba toto zvážiť a možno spraviť prvý krok a nie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pani ministerka, teda ja by som položil tú istú otázku, čo vám položil Erik Tomáš. Deklarujete vo svojej záverečnej reči alebo v rozprave, či zákon po úpravách, ktorými prešiel v ústavnoprávnom výbore, je taký, že sa odstránila časť, ktorá hovorí o sledovaní, kto komu volá, kto komu esemeskuje, kto komu mailuje? Teda či je toto tým zúžením odstránené a či teda zákon ostáva v svojej novej verzii iba o tom, že bude môcť sledovať ľudí v karanténe, alebo ľudí, ktorí môžu mať kontakty s inými ľuďmi. Čiže či tá lokalizačná zložka zostáva a či sa odstránilo to podstatné, čo nám tu odvčera vadí. Včera, keď si pamätáte, toto bola tá základná výčitka, prečo chcete vedieť, kto s kým telefonuje, kto si s kým esemeskuje, keď vieme, že je to vírus, ktorý sa prenáša kontaktom, nie digitálnym kontaktom.
Pamätáte si, ako ste to včera obhajovali v takej verzii, ako ste ho pripravili? A ja som vám povedal, že práca chvatná, málo platná, že ten zákon je zlý. Vy ste dnes povedali, že zúžením rozsahu a pozmeňovákmi v ústavnoprávnom výbore ste ten zákon skvalitnili. Čiže naozaj ten zákon nebol pripravený dobre. A nás čo trápi, je tá posledná odpoveď na otázku, ktorú položil Erik Tomáš a ja, aby sme naozaj v skutočnosti teraz vedeli a počuli z vašich úst, aký bude rozsah možnosti sledovania občanov Slovenskej republiky po prijatí tohto zákona z hľadiska sledovania polohy, telefonických kontaktov, esemeskových správ alebo iných foriem komunikácie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Dobrý deň. Pani poslankyne, páni poslanci, nebudem už zdržovať, lebo to trvalo dosť dlho. Ja som v podstate chcel len zareagovať, že teda dnes bolo druhé zasadnutie hospodárskeho výboru, ktoré bolo celkom, celkom zaujímavé, príjemné, prekvapilo ma. Bolo tam niekoľko spoločných, by som povedal, že až takých súzvukových názorov, sa mi zdalo, aspoň teda môj pocit to bol. Pani ministerka tam bola aj s expertmi, ktorí vysvetľovali práve tú problematiku, ktorá sa týka vlastne takého toho technologického riešenia. Vysvetlila, že vlastne by malo ísť o nejaký český model, približne. A potom vlastne sme nejakými ďalšími debatami sa pýtali aj na ďalšie veci. Hospodársky klub má strážiť financie, na to tam sme, preto tam vlastne sedíme, a preto nás aj zaujímajú tieto, tieto dopady na podnikateľský sektor. A zistili sme vlastne, že nejaké výdavky to pravdepodobne nezaťaží z toho dôvodu, že vlastne, proste výdavky to nezaťaží, pretože nemali sme dostatočne veľa času na to, aby, aby sme mali čas preskúmať jednotlivé detaily, ale v zásade sme dospeli k tomu, že vlastne nemalo by to mať nejaký zásadný efekt na výdavky.
A to, čo ešte som chcel povedať, jednu vec, čo je veľmi dôležité, a to je, že v podstate tieto regulácie sú implementované už aj v iných krajinách. Sú implementované v Taliansku, Nemecku, v Izraeli, v Taiwane. Čiže nehovoríme o niečom, že by to boli nejaké krajiny nedemokratické. Sú to vlastne krajiny demokratické. Takže myslím si, že tento návrh by sme mali, mali prijať. To je asi tak zhruba všetko zatiaľ. Ďakujem.