40. schôdza

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru pre obranu, bezpečnosť za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že zákon, návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní po prerokovaní návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Jeden pán poslanec. Pán poslanec Martin Borguľa. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, ďakujem za slovo.
V prvom rade chcem vysloviť plnú podporu, pán minister, tomuto návrhu zákona, lebo, ako ste už to vy sám spomenuli, v minulosti dochádzalo k úplnej dehonestácii a degradácii vojenských hodností, kde jednoducho štátni funkcionári, ako napríklad pán Andrej Danko, si dávali podľa mňa už len kvôli takej pasii a kvôli nejakej, nejakej, nejakej zábave frčky ako malí chlapci na ihriskách.
Armáda je o hierarchii, armáda je o celoživotnom poslaní, armáda je o kariérnom postupe. My nemôžme kariérny postup takýmto spôsobom dehonestovať, že jedného dňa si niekto zmyslí a nejakému svojmu kamarátovi len tak prilepí, prilepí dve hviezdičky. Pre mňa je toto úplná dehonestácia ľudí, ktorí mnohokrát ani nie v moc dobrých podmienkach slovenskej armády pôsobia, snažia sa tomuto svojmu, tomuto svojmu zamestnaniu, tomuto svojmu poslaniu dať celého seba, musia sledovať papalášov, ktorí si proste z toho robia jednoducho srandu.
Plne podporujem takýto návrh zákona. Ja dúfam, že k takémuto niečomu sa už v budúcnosti nedopracujeme, dúfam v to aj nielen kvôli tomuto zákonu, ale aj jednoducho, že morálne si to už nebude nikto dovoľovať.
Zoberme si, že niekto naozaj odslúžil, odslúžil roky v armáde, plukovníkom sa tuším môže stať až po dvadsiatich rokoch a teraz je veteránom, je vo výslužbe a s hrôzou musí sledovať, že to, čo on dosahoval roky rokúce tvrdou prácou, kariérnym postupom, si niekto prihrá len tak, kamarát kamarátovi.
Jednoducho je to absolútny nonsens a dehonestácia, ja dúfam, že morálne si to tu už nikdy v živote nedovolí, že už tu neuvidíme bozkávané výložky, a teda som aj rád, že nebudeme sa museť spoliehať na morálne kredity jednotlivých takto spapaláštelých funkcionárov, ale budeme mať aj oporu v zákone a jednoducho takéto niečo už ani legislatívne a právne nebude možné.
Čiže, pán minister, ďakujem a ja myslím, že asi aj v mene všetkých veteránov, aj teda príslušníkov ozbrojených síl, ktorí toto, takúto dehonestáciu svojich funkcií museli zažívať, a je aj takýmto spôsobom im urobená nejaká satisfakcia a zadosťučinenie.
Ďakujem veľmi pekne.

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie, pán poslanec.
Nech sa páči, pán poslanec Suja.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, musím súhlasiť s tebou, čo sa týka toho papalášizmu, a že to, čo Danko bozkával tie výložky, že to nemá obdoby.
Ale keď hovoríš to, papalášizmus, tak mali by sme sa, kolegovia, zamyslieť aj nad sebou, keď sme odobrali dôchodky ľuďom, ktorí bojovali za nás v zahraničí, plnili rozkazy a my sme im odobrali dôchodky a na Slovensku pritom nerobili žiadne represálie, celý čas bojovali za Slovensko v zahraničí, za Československo. A to sú niektorí z mojich kolegov v Klube vojenských výsadkárov a to si myslím, že vtedy sme boli papaláši aj my alebo tí, čo to tu schválili a tvárili sa, že berú eštebákom.
Takisto vtedy sme zobrali dôchodky aj tým, čo chránili atómové elektrárne a absolútne nemali nič spoločné s ŠtB, len im tam boli pridelení.
Takže, páni kolegovia, skúsme sa pozrieť aj do zrkadla, aby sme nerobili také isté chyby, ako robil Danko.