40. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému vládnemu návrhu zákona.
Vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla po všeobecnej rozprave na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, milé kolegyne, kolegovia, samozrejme, že chápeme potrebu prijať disciplinárny poriadok Najvyššieho správneho súdu vzhľadom teda k vzniku samotného Najvyššieho správneho súdu. Na druhej strane musím povedať, že s niektorými vecami filozoficky nesúhlasíme, keďže sme v prvom čítaní a v prvom čítaní by sme sa mali baviť o filozofickom nastavení predkladaného návrhu zákona a o konkrétnych potom ustanoveniach v druhom čítaní, tak budem sa snažiť povedať k týmto filozofickým nastaveniam. Samozrejme, že nepôjde to bez toho, aby som poukázal aj na konkrétne ustanovenia tohto návrhu zákona.
S čím zásadne nemôžeme súhlasiť, a preto ani tento návrh zákona v prvom čítaní nemôžme podporiť, je to, čo už pani ministerka povedala aj v úvodnom slove, a to, že disciplinárne konania Najvyššieho správneho súdu budú zásadne jednoinštančné.
Keď si pozrieme dôvodovú správu, ale aj samotný § 4 navrhovaného zákona, tak sa hovorí, že Trestný poriadok sa tu použije subsidiárne, resp. že celé disciplinárne konanie je postavené na zásadách trestného konania. No a zásady trestného konania sa zásadne riadia dvojinštančným konaním, teda princípom dvojinštančnosti, teda aby bolo možné využiť aj opravné prostriedky voči rozhodnutiam orgánov v prvom stupni. Teda aj v rámci disciplinárneho konania by mala zásadne byť dvojinštančnosť tohto konania, nie tak, ako sa v návrhu zákona uvádza, že len vo vybraných prípadoch, a to v dvoch prípadoch, ktoré sú upravené v § 37, je prípustné, prípustný opravný prostriedok a v ostatných prípadoch nie je prípustný opravný prostriedok. Nevidíme naozaj dôvod na to, aby tieto konania neboli dvojinštančné, ak teda sa má za to, že toto konanie sa riadi zásadami Trestného poriadku.
Čiže toto je prvá, prvý zásadný filozofický problém, ktorý máme s týmto návrhom zákona a vôbec s vedením disciplinárnych konaní ako takých.
Ďalší taký filozofický problém je otázka, otázka náležitosti, resp. náležitosti návrhu na disciplinárne konanie, resp. späťvzatie disciplinárneho návrhu. Zase, ak vychádzame z toho, že tento disciplinárny proces sa riadi podľa Trestného poriadku alebo na princípoch Trestného poriadku, tak neviem o tom, že v Trestnom poriadku, pokiaľ prokurátor podáva obžalobu, tak súd by mu vrátil obžalobu na dopracovanie v prípade, že tam zistí nedostatky. Keď si zoberiete zoznam navrhovateľov, kto môže byť navrhovateľom na prejednanie pred disciplinárnymi, disciplinárnym súdom v zásade, tak všetko sú to kvalifikované osoby s právnickým vzdelaním, či už je to ministerka spravodlivosti alebo minister spravodlivosti, alebo je to predseda Súdnej rady atď. Takže my naozaj nevidíme dôvod na to, aby tu sa v prípade, ak takýto návrh nebude dostatočne kvalifikovaný, tuná dávali, a má nedostatky, aby sa tu vyzývalo na doplnenie takéhoto návrhu a poučoval sa navrhovateľ, že čo má takýto návrh obsahovať. Myslím si, že všetci navrhovatelia sú dosť kvalifikovaní na to, aby vedeli predložiť kvalifikovaný návrh.
Obdobne aj pokiaľ ide o späťvzatie disciplinárneho návrhu, tak nevidíme vôbec žiaden relevantný zmysel, aby späťvzatie disciplinárneho návrhu muselo byť vecne odôvodnené, v opačnom prípade naň disciplinárny senát neprihliadal. No tak pokiaľ je tu dispozičné právo s návrhom ako takým, ktoré sa viaže aj v rámci trestného konania, ak sa zase analogicky má použiť Trestný poriadok, tak si myslím, že navrhovateľ má plné dispozičné právo s týmto návrhom, a teda môže ho aj kedykoľvek vziať späť bez toho, aby to musel zdôvodňovať, resp. zdôvodniť to musí, ale bez toho, aby teda sa neprihliadalo na to, pokiaľ teda bude mať takýto, alebo niekto vyhodnotí, že takéto odôvodnenie nie je, nie je dostatočné.
Čiže to sú také základné dva, by som povedal, filozofické problémy, samozrejme, potom tam vidíme ešte celý rad ďalších chýb, ktoré tento návrh zákona má, ktoré budeme riešiť v druhom čítaní. Ja len poviem v stručnosti niektoré z nich.
Napríklad čo sa týka prísediacich, tak jednou, jedným z kvalifikačných predpokladov na to, aby niekto mohol vykonávať prísediaceho, je, že nebude odsúdený za úmyselný trestný čin, pričom ale tento prísediaci bude rozhodovať o disciplinárnych postihoch sudcov, ktorí budú posudzovaní takto aj za nedbanlivostný trestný čin. Čiže prísediaci, ktorý môže byť odsúdený za nedbanlivostný trestný čin, bude posudzovať disciplinárne sudcu, ktorý sa previnil ako za neúmyselný trestný čin, čiže tuná vidíme absolútnu neproporčnosť.
Ďalšie veci, ktoré sa týkajú vzdania sa funkcie prísediaceho, ktorý ešte tri mesiace, ak sa sám vzdá dobrovoľne, tak ešte tri mesiace má vykonávať túto svoju činnosť, čo môže byť objektívne nemožné.
Ďalšia vec je napríklad pri postúpení veci, pokiaľ sa zistí, že nejde o trestný čin a postupujúca vec je na disciplinárne konanie, tak sa už nepostupujú všetkým tým, ktorí majú návrhové právo, ale len ministerke spravodlivosti a generálnemu prokurátorovi, čo zase nevidíme odôvodnené, keď návrhovú právomoc má aj predseda Súdnej rady, aj ďalší, čiže myslíme si, že to by mali mať všetci tí, ktorí majú aj štandardne návrhové právo.
No a posledná vec, ktorá nám vadí, je článok II, a to je novela Trestného poriadku, kde sa v zásade dopĺňa prílepok, dopĺňa sa úprava mladistvého, resp. teda úprava úplne veci, ktorá nesúvisí s disciplinárnym poriadkom Najvyššieho správneho súdu, úplne iná, vôbec nesúvisiaca s touto vecou a ktorá ešte aj vecne, vecne, by som povedal, nie je podľa nášho názoru v poriadku, ale k tomu sa budeme vyjadrovať v druhom čítaní, avšak ako prílepok to považujeme v tomto návrhu zákona za absolútne neadekvátne.
Takže toľko z mojej strany k prvému čítaniu a k dôvodom, prečo tento návrh v prvom čítaní nemôžme podporiť.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Susko, ja by som sa chcel vyjadriť iba k tomu záveru vášho vystúpenia. Ja myslím, že vzhľadom na to, čo tu predvádzala vládna koalícia v predchádzajúcom období alebo vlády SMER-u, je používanie slova prílepok príliš striktné, a teda ak aj od toho odhliadneme, ak sa otvára nejaký zákon alebo ak sa návrhom zákona otvára, otvára aj viacej zákonov, tak je úplne legitímne, že sa tam rieši viac otázok, nerieši sa tam iba, iba jedna otázka. To potom keby sme mali, že na každú zmenu, ktorú potrebujeme v nejakom rozsiahlejšom zákone urobiť, robiť samostatnú novelu, tak to by sme museli potom, ja neviem, päťdesiatkrát ročne novelizovať ten zákon a to by teda z hľadiska legislatívnej techniky tiež nebolo veľmi vhodné a tiež by to nevytváralo stabilné legislatívne prostredie.
Preto sa mi zdá neadekvátne a také až trochu pritiahnuté za vlasy označovať prílepkom to, ak sa v rámci takéhoto návrhu zákona hneď od začiatku už v prvom čítaní rieši viacej vecí. Lebo to je úplne legitímne, že sa rieši viacej vecí.

Ďakujem. Ja by som sa zase chcel v stručnosti vyjadriť, pán kolega, k vášmu názoru v tom zmysle, že vás zaráža, že sa snaží tento návrh zákona vyriešiť to, že disciplinárne konania v súvislosti s právnickými povolaniami doteraz za vašich vlád prakticky nefungovali. A teraz vy vytýkate tomuto návrhu to, že sa majú disciplinárne stíhania zrýchliť tak, aby spravodlivosť v našej krajine mala trošku lepšie zapustené korene ako doteraz.
Čiže je to z vašej strany, samozrejme, farizejstvo, lebo je jasné, že vy nechcete disciplinárne stíhať osoby s právnickým povolaním, pretože na tom je založená celá vaša politická filozofia, že nechcete právny štát, vy chcete gangsterský štát a v tom sme jednoducho nezmieriteľní nepriatelia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Dostál, treba si povedať, že čo bolo účelom tej úpravy toho, aby sa nenovelizovali právne predpisy nesúvisiace s návrhom zákona. A ten účel bol ten, aby bola určitá prehľadnosť právneho poriadku, aby keď sa novelizuje nejaký právny predpis, tak sa nemuseli adresáti tej právnej normy dohľadávať v úplne nesúvisiacich právnych predpisoch, že čo sa v tom danom predpise zmenilo. To znamená aj v tomto prípade, ak sa novelizuje Trestný poriadok v bode 2, ktorý súvisí s disciplinárnym poriadkom Najvyššieho správneho súdu, tak s tým, samozrejme, nemáme problém, aj keď k tomu máme vecné výhrady, ale, ale nie vo vzťahu k tomu, že by to nemohlo byť.
Ale ten bod jedna alebo jeden v tomto návrhu, ten vôbec nesúvisí s Najvyšším správnym súdom a s riešením v Trestnom poriadku a pre adresáta právnej normy z toho vzniká chaos, preto toto bol aj účel, prečo sa to, prečo sa to zakázalo.
A, pán poslanec Baránik, ja dám len reakciu na vašu poznámku len jednou vetou, jednou otázkou. Podľa vás je spravodlivejší jednostupňový proces disciplinárny ako dvojstupňový, kde má ten disciplinárne stíhaný mať právo sa brániť a podať opravný prostriedok? No, pokiaľ sa bavíme o spravodlivosti, tak podľa mňa je jednoznačne spravodlivejší dvojstupňový proces v každom prípade.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja si dovolím v záverečnom slove, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, poukázať na to, že myslím si, že tento disciplinárny poriadok je kľúčový nástroj preto, aby Najvyšší správny súd mohol v plnosti vykonávať svoju právomoc v oblasti vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti.
Môžeme, samozrejme, diskutovať o tom, či jednoinštančné, dvojinštančné konanie, každopádne jednoinštančné konanie bolo preskúmané Európskym súdom pre ľudské práva s ohľadom na to, že je takto zakotvený koncept v Českej republike, jednoznačne zo záverov rozhodnutí Európskeho súdu vyplýva, že právo na spravodlivý proces je garantované. Je tu možný aj u nás, aj v Českej republike bude možný, v Českej republike je možný, u nás bude možný určite mimoriadny opravný prostriedok, to je ústavná sťažnosť, ak by bolo porušené právo na spravodlivý proces, je možné, samozrejme, pre každého, aby sa ešte obrátil na Ústavný súd. Každopádne je dôležité, aby obvinený mal garantované také konanie, ktoré je predvídateľné a ktoré v primeranom čase skončí. Je to dôležité pre neho samotného a je to dôležité aj pre verejnosť. Osobitne dnes.
Preto jednoištančné konanie dnes považujem za ten správny nástroj. Nedá sa úplne priamo porovnávať s trestným konaním, kedy sa rozhoduje o vine z trestného činu, keby máme trest odňatia slobody ako jednu zo sankcií. V tomto prípade, v úvodzovkách, sa jedná len o otázku funkcie. Je to priamo porovnávať trestné konanie a so všetkými zásadami, ktoré má, že sa majú uplatňovať disciplinárne konanie, nie je namieste.
Čo sa týka niektorých vecí ďalších, ktoré ešte spomenul pán poslanec Susko, samozrejme, ja sa teším na debatu, ktorá bude v rámci druhého čítania, určite budeme mať veľmi dobrú debatu na ústavnoprávnom výbore, veľa z toho je legitímnych otázok a ja verím, že tu si všetky zodpovieme.
Takže dovolím si vás ešte raz požiadať o podporu tohto návrhu, je to dôležitý návrh a posunie nás určite vpred v rámci garancií, ktoré chcem, aby sme mali na Slovensku, k právnemu štátu.
Ďakujem pekne.