40. schôdza

Vážený pán predseda, chcem upresniť, že hlasovanie o prerokovanom návrhu zákona bude dnes o jedenástej. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, navrhovaným zákonom, ktorý dnes predkladám na rokovanie Národnej rady, sa dopĺňa zákon 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti s cieľom zavedenia novej kategórie tzv. farmárskeho bitúnka. Predložený návrh zákona dáva možnosť prevádzkovateľom potravinárskych podnikov, čiže farmárom, zabiť zvieratá a získať z nich mäso z domácich kopytníkov a zveri z farmových chovov, ako aj mäso zo zveri z farmových chovov a z hovädzieho dobytka zabitých pod šírym nebom v zmysle § 41 zákona o veterinárnej starostlivosti. A to mäso potom vo svojich schválených prevádzkarňach, tzv. farmárskych bitúnkoch, a v ich integrovaných rozrábkach, ktoré budú schválené po splnení stanovených podmienok a hygienických požiadaviek ministerstvom, ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka na základe podmienok, ktoré stanoví všeobecne záväzný právny predpis.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Predložený návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a nebude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet. Predložený návrh zákona bude mať tiež pozitívny vplyv na rozvoj vidieka, stabilitu poľnohospodárstva a hlavne živočíšnej produkcie.
Zákon, ktorý predkladám, je v súlade s programovým vyhlásením vlády a výrazným spôsobom prispeje k zvýšeniu potravinovej sebestačnosti, ekonomickej a sociálnej stability málo rozvinutých regiónov Slovenskej republiky. A súčasne tento zákon bude mať aj pozitívny vplyv na udržanie a rozvoj vidieckych tradícií, na podporu rodinnej formy podnikania na vidieku a priblíženie slovenského vidieka k tomu úspešnejšiemu vidieku vyspelých štátov Európskej únie.
A preto vás chcem poprosiť o jeho podporu pri hlasovaní v jeho schvaľovaní.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač č. 655. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Dobrý deň. Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda.
Vážený pán predseda výboru, vážená pani spravodajkyňa, pani poslankyne, páni poslanci, dovolím si zareagovať na tento návrh s tým, že ho vítam. Je to dobrý návrh, ktorý je veľmi stručný a je za ním skrytá pomerne veľmi dôležitá oblasť toho, aby sme naším farmárom ozaj reálne pomohli v činnosti, ktorá je dnes pre nich veľmi zaťažujúca, ak teda sledujeme to, že chceme vyprodukovať vlastné domáce potraviny, kvalitné, tak, aby spĺňali všetky štandardy, tak musíme myslieť na výrobcu tak, aby sme mu jeho život uľahčili.
Dneska situácia je taká, že chovateľ dobytka alebo aj chovateľ zveri na farme má naozaj veľké náklady s prepravou svojich zvierat na vzdialené bitúnky. Musí platiť dopravu, musí platiť prácu toho bitúnku, ktorý mnohokrát je teda zaťažený veľkou administratívou. A sú to veci, ktoré jednoznačne mu sťažujú život. Takže tento návrh, ktorý smeruje k tomu, aby farmár, chovateľ mohol samé svoje zvieratá vychované doma aj poraziť a spracovať, je správny. Samozrejme, vždycky ten diablik je skrytý v detailoch a je veľmi dôležité, aby potom následne vykonávací predpis ministerstva, na ktorý sa tento návrh odvoláva, bol takým veľmi dobre vyváženým na jednej strane s tým, aby zjednodušil administratívne, technické, technologické a hygienické požiadavky na takúto činnosť. A na druhej strane, aby tá hygiena, štandard hygienický a spracovateľský bol zabezpečený. No a vyváženosť bude veľmi dôležitá a verím, že ministerstvo ju nájde, pretože tento návrh si to zaslúži.
Mal som ešte na mysli aj vyhlášku, ktorú, myslím, pán predkladateľ, nie je teda súčasťou tohto legislatívneho návrhu, ale ja som ju mal možnosť vidieť. Bola dobre spracovaná vyhláška, ktorá by mala následne byť pripojená k tomuto návrhu. Je veľmi podrobná. Tam akurát som mal taký maličký pocit, že bude možno otázka, ako zabezpečiť to zabitie zvieraťa tak, aby, myslím, že sa tam hovorí o tom, aby nezvratným spôsobom bol poškodený mozog. Je potrebné, možno by najbližšie k tomu mali poľovníci, otázka je teda, kto to bude vykonávať. Je potrebné možno v zákone o zbraniach a strelive urobiť potom aspoň pod čiarou nejaký doplnok, ktorý bude hovoriť o tom, že takúto činnosť môže v súvislosti s výkonom zamestnania vykonávať osoba, ktorá je na to nejakým spôsobom spôsobilá. Ale to je detail, ktorý sa určite vyrieši, takže ešte raz, oceňujem a verím, že tento návrh prispeje naozaj k tomu tak, ako to predkladateľ pomenoval, k zvýšeniu potravinovej bezpečnosti Slovenska a k zvýšeniu kvality potravín, ktoré máme denne na stole.
Ďakujem. Skončil som.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Mičovský, rovnako ako vy, rovnako ako aj ja sa chcem aj touto cestou ešte raz poďakovať predkladateľovi návrhu pánovi poslancovi Karahutovi za naozaj zmysluplný návrh zákona, ktorý prispeje nielen k potravinovej sebestačnosti v rámci vidieka, v rámci rozvoja vidieka, ale týmto návrhom zákona dosiahneme jednu úžasnú vec, a to pridanú hodnotu chovateľov akéhokoľvek dobytka na farmách, ktoré sa nachádzajú po celom území Slovenskej republiky. A táto pridaná hodnota bude mať jeden úžasný výsledok, a to následnú formu investície do svojich chovov, do svojich, ako by som povedal, porážkarní alebo bitúnkov, ktoré týmto návrhom zákona budú môcť zakladať a budú môcť prevádzkovať. Pretože ako bolo povedané aj z úst pána kolegu Mičovského, je značne nákladné prepravovať zvieratá, či už hovädzí dobytok, ale aj ovce, kozy a podobné, podobné druhy zveri na bitúnky vzdialené, ktoré sa častokrát nachádzali niekoľko, nie desiatok, ale až stoviek kilometrov od miesta, kde sa zviera vychovalo a kde zviera vlastne žilo do doby, pokiaľ sa farmár alebo lokálny producent rozhodol, že toto zviera je vhodné na porážku. A takýmto spôsobom naozaj dosiahneme to, že potravinová sebestačnosť a naozaj kvalitné druhy mäsa sa dostanú na stôl, možno aj do nejakých hypermarketov alebo supermarketov priamo od producenta, priamo od výrobcu. A táto pridaná hodnota bude mať jeden úžasný výsledok, a to naozaj to, že finančné prostriedky budú veľmi dobre zhodnotené.
Ďakujem pekne.

Ja by som chcel zareagovať na pána poslanca Mičovského v tejto časti, čo sa týka porážky. Je pravdou, že táto vyhláška je na svete v pracovnej verzii. Ja si myslím, že je urobená veľmi dobre a zodpovedne. Ja som veľmi rád, že tá vyhláška, pracovná verzia tej vyhlášky je jednoduchá. Je pochopiteľná a netreba k tomu špeciálne vysokoškolské vzdelanie, aby človek, ktorý zriadi si takúto prevádzku, takýto farmársky bitúnok, aby mohol ju vykonávať. Tam sú presne stanovené pravidlá, jednoduché, čo tam má byť a nemá byť.
Čo sa týka streľby alebo porážky pod šírim nebom, tak tú môže robiť iba, bude môcť robiť iba oprávnená osoba. Zbraň musí byť kontrolovaná príslušným, príslušnými úradmi, čiže musí byť povolená na takýto odstrel. Maximálna vzdialenosť bude 40 metrov. A tu je akurát to ozaj, že to musí robiť kvalifikovaný človek. Je tam podmienka uzatvorenia toho otvoru po porážke, pretože v tej hlave vznikne nejaká diera, treba to uzatvoriť do hodiny. Do hodiny vykrviť a hodinu po vykrvení vykoliť a samozrejme musí prísť veterinárny lekár, ktorý skontroluje orgány toho zvieraťa a následne to zviera potom môže ísť na porážku.
Takže ja si myslím, že tá vyhláška bude zrozumiteľná.
Ďakujem pekne aj tak pánovi Mičovskému za podporu.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ako vždy podporíme zákony, ktoré zvyšujú potravinovú sebestačnosť. Tak preto som rád, že aj takýto zákon je tu a veľmi pekne ďakujem Jarovi Karahutovi, že s tým prišiel.
Viete, priateľa, koaliční poslanci, mali ste v programovom vyhlásení vlády zvýšenie potravinovej sebestačnosti, ale doteraz sa tak nedeje, toto je strašne málo. Ak chceme zvýšiť potravinovú sebestačnosť Slovenska, tak by ste mali navrhovať také zákony, nie vy, nie my, ale vy ako koalícia, lebo vy z princípu nepodporíte aj dobré návrhy opozície, ktoré by sa takto aj tvárili, nielen tvárili, ale aj konali. Lebo ak si všimnete, život na vidieku vymiera a to je vďaka nečinnosti súčasnej vlády.
Potravinová sebestačnosť sa nie podľa programového vyhlásenia vlády znížila, Citrus sa smeje, ale, bohužiaľ, je to tak, nieže znížila, ale ešte viac sa prehĺbila, lebo dovoz tých kamiónov ešte viac pribudol. Takže skúsme sa nepozerať na to, kto zákony podáva, alebo kto z akej strany je, a nesmiať sa ako postihnutý, ako tuto kolega Citrus, ale fakt, poďme spraviť niečo pre podporu toho vidieka a zvýšenie potravinovej sebestačnosti. Ako toto od SaS-ky nečakám, ale SaS-ka neni jediná v tomto parlamente, sú tu aj iné koaličné strany, ktoré by mohli prísť s takýmto návrhom. A verte, že by mali podporu v opozícii.
Ďakujem, kolegovia, že si vezmete moje slová k srdcu.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ďakujem za tie poznámky, faktické. Jednoznačne proces zvýšenia sebestačnosti, potravinovej, našej krásnej krajiny je zdĺhavý a súhlasím s tým, že ho treba urýchliť. Je na to veľa spôsobov. Niektoré veci sa podarili, niektoré, ktoré sa nedaria, o tých sa hovorí voľajako rado a častejšie. Je to súvis rôznych aspektov, ktoré jednoznačne, keďže všetci, aj v sieni zákonnosti sme spojení určite tým, že chceme zdravo jesť, aby sme urobili tie kroky, ktoré jednoznačne vyžaduje táto oblasť, a to urobiť účinne kopu ďalších, nielen legislatívnych, ale aj občianskych záležitostí. Pretože venovať sa slovenskej produkcii môžme každý napríklad v regáloch obchodov, kde máme možnosť podporiť našich producentov už len tým, že si všimne, že je to slovenský výrobok a my si ho kúpime. Je to ten najlepší spôsob, ktorý máme v rukách úplne všetci občania Slovenska. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, návrh zákona o veterinárnej starostlivosti zavádza nový pojem, legislatívne nový pojem a tým je farmársky bitúnok a vypĺňa tak vlastne veľkú legislatívnu dieru, ktorú sme mali v Slovenskej republike, a to je možnosť majiteľov, majiteľov alebo užívateľov farmový chov, aby mohli svoje zvieratá porážať na bitúnkoch a následne ich predať, predať konečnému spotrebiteľovi do reštaurácií, do obchodov, poslať po celom území Slovenskej republiky. Doterajšia prax bola taká, že majiteľ farmového chovu mohol svoje zvieratá predať kamarátom, rodine alebo jednoducho načierno. Prax bola taká.
Na Slovensku máme 680 registrovaných farmových chovov a ten predaj načierno vlastne deformoval aj tie štatistiky, ktoré sme vykazovali o potravinovej sebestačnosti. Nemyslím politicky potravinová sebestačnosť, ale o množstve vyprodukovaných potravín, pretože tú čiernu produkciu neevidoval vlastne nikto. A tu je jeden z dôvodov, kvôli čomu aj predkladám tento zákon, pretože, a to je realita a budete možno prekvapení, sami títo, títo ľudia alebo občania, ktorí takto načierno porážajú, už oni sami volajú po takejto legislatívnej zmene. Už oni, už nechcú predávať načierno. On keď to robí desať - pätnásť rokov, tak jednoducho chce, aby ten jeho výrobok mal nejaký marketing, aby mal nejakú podporu, aby mohol získať, povedzme, úver, urobiť nejaké investície. Ale on v podstate nemôže, pretože robí to, robí to po nociach, cez soboty, cez nedele, bez papierov. A ozaj, že títo chovatelia, a nie je to len v živočíšnej výrobe, je to aj v produkcii hlavne výrobkov z ovčieho mlieka u syra, u bryndze.
Slovenská republika je dlhodobo závislá na dovoze mäsa. Avšak príčinou tejto našej závislosti nie je to, že nemáme schopných chovateľov mäsa, pretože pokiaľ zoberieme surovinovú sebestačnosť, čiže množstvo vychovaného hovädzieho dobytka, tá je takmer 90 %. Ale potravinovú sebestačnosť, to znamená množstvo vyprodukovaných potravín z týchto zvierat, je menej ako 30 %. A tá príčina je v tom, že aj keď vieme, vieme vychovať, máme ideálne klimatické podmienky na chov zvierat, tak nevieme tieto zvieratá poraziť, následne obchodne alebo reštauračne zabaliť a pripraviť a zrealizovať tento tovar s vysokou pridanou hodnotou u nás doma. Čiže bežne to funguje takto.
Naši chovatelia zvieratá vychovajú a potom ho predajú, či už je to až na Balkán, do Turecka, alebo jednoducho do Maďarska, do Poľska, hocikde inde, len nie doma. Pretože doma sa im to oplatí, predať neoplatí. Predajú to východnejšie v zahraničí. A pritom vieme, že naše klimatické podmienky dajú predpoklad ozaj na skutočne kvalitný, kvalitné, na kvalitnú produkciu. A je tam, samozrejme, viac faktorov. Je tam oblasť spracovania, hej, je to otázka legislatívy. Legislatíva následne podporí dotácie, atď., ale je to v našich rukách, v nijakých iných, aby sme to zmenili. To znamená, je to jeden z prvkov, jeden z prvkov zavedenia týchto farmárskych bitúnkov, aby s vyššou pridanou hodnotou, čiže nie euro za kilo, ale päť eur za kilo, šesť eur za kilo, aby to mäso sa mohlo predať z bitúnku, ktorý bude schválený Štátnou veterinou a potravinovou správou na celom území Slovenskej republiky.
Čiže, kolegyne, kolegovia, čo nám chýba? Chýba nám zdravý rozum? Možno zdravý rozum, ale chýba nám aj legislatíva, chýba nám nastavenie podporných mechanizmov, aby sme tento doslova nezmyselný kolotoč, ktorý panuje na slovenskom vidieku, zastavili. Pretože na potravinách zarábajú všetci, ozaj že všetci, okrem tých, ktorí tie potraviny vyprodukujú a či už je to rastlinná alebo živočíšna výroba, uvedú na trh. Tí sú poslední. Poslední v príjmoch, poslední v rozvoji, poslední v ekonomike. V podstate oni sú obete toho potravinového reťazca.
To isté je v oblasti diviny. V divine je veľký záujem o divinu na území Slovenska, kde mäso z diviny je populárne. Avšak to mäso nie je naše, ale je dovezené. Pritom máme Slovensko, ako všetci vieme, je horská krajina, máme ideálne podmienky, máme 680 farmových chovov. A pokiaľ chcete kúpiť kvalitnú divinu, tak si pôjdete kúpiť do niektorého z obchodných centier, a tá je určite zo zahraničia. Väčšinou to asi je z Českej republiky.
Podobne tomu bolo v prípade jahniat. Dobre si pamätám na 30. marca, keď som dostal jeden z prvých mailov do poslaneckej schránky, kde ma Zväz chovateľov oviec a kôz Slovenska poprosilo o pomoc, lebo nevedia si pomôcť s 80-tisíc jahňatami, ktoré im ostali tým, že sa zastavil vývoz do Talianska. Keď sme sa začali baviť o tom, že ich budeme umiestňovať na slovenských predajniach, tak väčšinou sa mi dostalo výsmechu, poznámok, že toto sa na Slovensku predať nedá, to nemá tradíciu, proste je to nezmysel, nech na to zabudnem a nech radšej to dáme niekde, hocikde inde, dokonca zadarmo, len aby sme sa toho zbavili. A aká je skutočnosť? Po mesiaci rokovaní s obchodnými sieťami sa podarilo minulý rok predať 8-tisíc. Tento rok to bude 20-tisíc, budúci rok to vyzerá na 40-tisíc. Asi je iba, asi neuveríte tomu, ale keď sa spustil predaj jahniat, tak som dostával desiatky správ, že zase to je, jak za komunistov. Zase to mäso je len pre vyvolených. Proste nestíhali, neboli pripravení na to, aby tie jahňatá dodali do obchodnej siete. Písali mi ľudia, ktorí ozaj chodili z obchodu do obchodu, aby tie jahňatá si kúpili. Keď sa nám podarí budúci rok predať 40-tisíc, sme pomaly na polovici momentálnej produkcii jahniat na Slovensku a pokiaľ neurobíme opatrenia z hľadiska podpory tohto veľmi dôležitého sektora, a že pokiaľ sa zvýši vývoz hlavne do Talianska, tak tým pádom, tým pádom tých jahniat bude málo. A presne ten trh urobil to, čo urobiť mal, čiže keď v roku 2020 boli vyhrážky, že cena jahňaťa bude euro šesťdesiat, euro päťdesiat, čo je ekonomický nezmysel, toho roku bola cena viac ako 2,50 dokonca platili aj 2,80. Trh sám vygeneroval cenu a tým pádom pre tých chovateľov je to veľmi zaujímavé.
Kolegyne, chcem, mám takú otázku, že kde sú tie naše lúky plné pasúcich sa oviec a kráv, ktoré hlavne my starší si pamätáme z minulosti? Ubúdajú nám. A pribúdajú nám zarastené, zarastené oblasti okolo lesov, prípadne vidíme tam mulčovacie zariadenia, aby zobrali dotáciu za mulčovanie, ktoré je mimochodom nelegálne, a získali tam nejaké peniaze. Pretože to, toto, čo nám robí slovenské lúky lúkami a čo nám urobí krajinotvorbu krajinotvorbami a najlepším krajinotvorným prvkom, je človek, ale bez tých živých kosačiek, bez tých oviec, bez tých kôz, bez toho dobytka asi tú krajinotvorbu neudržíme. A dopad toho všetkého je strašne jednoduchý: povodne, zlá štruktúra pôdy, a čo je paradoxné, utekajúci ľudia z regiónov do automobiliek, aby si zarobili peniaze a potom cez víkend aby išli do toho Rakúska a pozreli sa na lúky plné oviec a kôz. Čiže zničili sme si ovce a kozy, zničili sme si pasúci dobytok, zarobíme peniaze, ideme do Rakúska a tam v bufete si kúpime za 100 eur nejaký obed, pozrieme sa na tie kozičky, ovce a kravy a vrátime sa naspäť domov. Toto je realita Slovenskej republiky na vidieku.
Preto sa pýtam, či nie je to zvrátené. Je to totálna zvrátenosť. A je to dopad rokmi a rokmi zlého, nezodpovedného prístupu štátu k tomuto dôležitému odvetviu a k ľuďom žijúcim na vidieku.
Ďalšia zvrátenosť. Všetci, všetci, ktorí chodíme po zahraničí, nám povedia: "Slovensko, to sa rovná bryndza." Bryndza, národné jedlo. Otázka. Z čoho je tá bryndza vyrobená? Je z ovčieho mlieka? Alebo je z kravského mlieka? Alebo je z ovčieho mlieka dovezeného z Francúzska? Taká dôležitá potravina, ako je bryndza, ktorá ozaj je takým identickým prvkom, taká vlajková loď slovenskej štátnosti, by mala byť vyrobená z ovčieho mlieka, z našich oviec vychovaných v našich horských a podhorských oblastiach. Ak takéto opatrenia vrátane možno jednoduchých, ale účinných nástrojov, ako tie farmárske bitúnky, neurobíme, tak potom, potom sa nečudujme, že keď robíme ročné štatistiky, tak na 100 hektárov poľnohospodárskej pôdy máme na Slovensku 2,2 človeka. Priemer Európskej únie je 5,5, v Poľsku nám pracuje 12 ľudí na 100 hektárov. A to budeme stále dookola počúvať, že na vine je Únia. Na vine nie je Únia, na vine sme my a možno, možno ten chýbajúci zdravý rozum a ten obyčajný sedliacky prístup.
U nás, u nás sa stalo také populárne teraz, mediálne populárne, tak som myslel, mediálne populárne každý deň čítať nejaké články a pozerať televízne relácie o klimatických zmenách, o zvyšovaní tvorby emisných plynov. A objavujú sa veľmi často zaujímavé informácie, že 15 % emisných plynov produkujú prežúvavce, hlavne, hlavne kravy a hovädzí dobytok. A na druhej strane tí istí aktivisti potom v televízii vystupujú: Zachráňme antilopy! Zachráňme zebry! A zebra je taký istý prežúvavec, ako je krava. Produkuje také isté emisné plyny, ako aj krava. Čiže, čiže je tu tá ďalšia veľká zvrátenosť a ten dopad je strašne jednoduchý.
Tí, čo máte trošku vzťah k vidieku a k pôde, si všimnite, aká je slovenská pôda. Je sivá. Je sivá, je demineralizovaná, je jedna hluchá minerálna hmota bez organiky a bez organiky z pôdy sa robí polopúšť a z polopúšte sa robia púšte. Aj Sahara bola niekedy úrodná. Aj kopu iných oblastí, aj Haná bola ďaleko úrodnejšia ako dnes a dnes časti Moravy sú vyhlásené už za polopúšte. Z jednoduchého dôvodu. Znížil sa tam stav dobytka a vôbec zvierat živočíšnej výroby o 80 % a výsledok je taký, že okrem tých plynov, nenávidených plynov, tie zvieratá produkujú aj hnoj, maštaľný hnoj a čo je, to je základ, základ organického, organického hnojenia pôdy. Čiže pokiaľ vymeníme tie ťažké minerálne hnojivá za jednoduchý, pre niekoho možno smradľavý, pre mňa voňavý kravský alebo maštaľný hnoj, tým pádom aj tie naše polia budú vyzerať ináč. A verte mi, že aj v tých záplavách to bude vyzerať ináč, pretože ten základ tej sorpčnej vlastnosti, že vlastnosti, schopnosti pôdu viazať vodu je, je pôdny humus a ten pôdny humus bez tých organických hnojív, bez toho organického uhlíka nám neustále klesá a dnes ho máme o 60 % menej, ako sme ho mali pred dvadsiatimi rokmi.
A pokiaľ sa vykašleme na pôdu, tak potom berieme priamo zodpovednosť aj za vodu. Pretože asi je nám všetkým jasné, že voda nie je nad pôdou, ale pod pôdou. A od kvality pôdy záleží aj kvalita vody. A chcem upozorniť, že voda má štyri skupenstvá. Tuhé, kvapalné, plynné a ešte to jedno, ktoré, ktoré si nikto neuvedomuje, a to je voda, ktorá sa nachádza v nás. Človek keď sa narodí, má 97 % vody. Ja mám 60, čiže ja mám niekde okolo 65 % vody, možno trochu viac. Čím sme starší, tej vody je menej, ale bez vody život na Zemi nebude a bez kvality pôdy, aj bez tej živočíšnej produkcie, bez toho organického hnojenia atď. si ohrozujeme aj zdroje našej kvalitnej vody.
A na záver vás ešte chcem poprosiť. Podporme tú slovenskú produkciu nie deklaratívne, že budeme písať letáky, že podporujeme slovenskú potravinovú sebestačnosť, ale podporujme aj zodpovedným nákupným správaním. Asi si neuvedomujete, že keď budete stáť vonku na ulici a budete súčasťou nejakého hnutia za záchranu, za zastavenie klimatických zmien a kúpite si výrobok vyrobený niekde v Južnej Amerike, ktorý vznikol vďaka tomu, že sa vyklčovali stovky hektárov dažďových pralesov, že sa vyklčovalo spústu takých, ozaj že tých hlavných, hlavných bodov na klimatickú stabilitu sveta, vlastne sami k tej klimatickej zmene prispievate. Nie tie zvieratá, ktoré produkujú emisné plyny, ale vy tým, že kupujete zvieratá, mäso zo zvierat vyrobených niekde v Južnej Amerike a že kupujete výrobky, ktoré sú kŕmené sójou, ktorá sa pestuje vďaka tomu, že denne desiatky futbalových štadiónov dažďových pralesov sa zničí preto, aby sa vyrobila, aby vyrobila tá surovina, ktorá sa donesie k nám.
Preto najlepším klimatickým opatrením, najlepším environmentálnym opatrením vôbec na svete je lokálna produkcia. To je úplne jednoducho. Máme globálny svet v technológiách, v IT systéme, v bankovníctve, atď. Aj z hľadiska potravín je to najrozumnejšie pre nás, pre svet, pre krajinu je tá lokálna produkcia.
Preto som predložil tento, tento návrh zákona, kde výsledok nemá byť iba bohatý jednotlivec na úkor pôdy a vody, ale bohatý región, bohatá obec a bohatá sebestačná rodina, pretože ak budeme mať bohaté a sebestačné rodiny, bude mať aj bohatú a sebestačnú spoločnosť.
A na záver, kolegovia, ešte jednu mám takú prosbu, takú malú možno výzvu. O pár dní sa bude schvaľovať štátny rozpočet. Chcel by som poprosiť Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a ministra financií Slovenskej republiky, aby pri príprave štátneho rozpočtu, ktoré budeme schvaľovať o pár týždňov, zohľadnili veľmi zlú rozpočtovú situáciu v orgánoch Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Slovenskí veterinári sú garantom kvality a bezpečnosti potravín, čo sa týka vyrábaných alebo predávaných na území Slovenskej republiky.
V programovom vyhlásení vlády sme sa zaviazali, že zvýšime potravinovú sebestačnosť a podporíme rozvoj vidieka. Toto bez podpory živočíšnej výroby jednoducho nepôjde. Momentálne mzdové ocenenie pracovníkov Štátnej veterinárnej a potravinovej správy je také, že človek, ktorý má dvadsať rokov praxe, vysokoškolské vzdelanie, má 800 až 900 eur v hrubom. Čiže toto je nič iné, ako dehonestácia veterinárneho stavu a ja chcem z tohto miesta poprosiť oboch ministrov, aby nám predložili štátny rozpočet, ktorý túto dehonestáciu veterinárneho stavu zastaví, pretože nielen to, že budú mať veterinári viac peňazí, ale aj to, že ohrozíme naše, naše úlohy a naše povinnosti vyplývajúce z nášho členstva v Európskej únii. Pokiaľ to neurobíme, tak si myslím, že je ohrozená v skutočnosti aj tá bezpečnosť a kontrola kvality potravín.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Priatelia, po dlhom čase som počul perfektné vystúpenie koaličného poslanca, ktorý sa nehanbil a nebál pomenovať veci, ktoré vidí ako problém a ktoré vnímajú všetci zdraví ľudia ako problém, okrem Kazdu Citrusa, lebo ten sa smeje na všetkom ako blázon, ale to pri SAS-ke sme si zvykli. Viete, to, že ničíme systematicky vidiek, to je aj vďaka nám, lebo taký ako Citrus Kazda a SaS-ka a pár ekoteroristov z OĽANO podporujú Budajove nezmysly, Budajove nezmysly (reakcie z pléna), Budajove nezmysly, ktoré systematicky ničia celý vidiek. Systematicky ničia celý vidiek. Hovorili sme, že upadá chov oviec, chov hovädzieho dobytka, chov kôz. Ale prečo to je? Proti takýmto zákonom treba bojovať, ako Budaj navrhuje, že zákaz kosenia, že len ručne. No ktorý chovateľ bude kosiť hektáre ručne, aby uchoval svoj dobytok, či už ovce alebo kozy? Toto sú nezmysly, ktoré zvyšujú alebo znižujú potravinovú sebestačnosť, nie ju zvyšujú. Tak sa trošku uvedomme aj my tu! Chceme vždy nejaké dáta, hlavne SaS-ka sa rada ohradzuje dátami.
Teraz, pani poslankyňa, čo ste vy, nemyslím vás, čo ste ako, lebo vy máte veľmi dobrý názor, včera som si to vypočul, ale zvyšok. Hovoríte o dátach, Jaro presne hovoril, Karahuta, presne, že nám tu chýba. Vy viete vôbec, že na koľko sme potravinovo sebestační ohľadne mäsa? My máme zásoby mäsa na dva dni, keby sa niečo stalo. Na dva dni! S takýmto silným vidiekom, ako máme Slovensko. A to je informácia od zástupcov potravinárov, potravinárskej komory, s ktorými som sedel na jednaní. Oficiálna informácia. Máme zásoby na dva dni mäsa. Tak akí sme sebestační? Veď sme ešte znížili sebestačnosť! A to len kvôli tomu, že podporujeme týchto ekoteroristov. Som rád, že Jaro Karahuta to povedal na plné ústa. Divina? Áno. Taliani vykupujú od nás divinu, majú tu výkupne a vozia ju do Talianska, pričom na Slovensku je záujem o divinu. A ten zákon o zbraniach a strelivách, alebo tá novela zákona, to je ďalší nezmysel.