40. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, budem veľmi rýchla a stručná.
Pán Mazurek, áno, počúvam ľudí a úbytok stavu oviec a hovädzieho dobytka je, súvisí s tým v rámci Európskej únie aj so zvyšovaním ich produkcie, že sa šľachtia nové plemená, ale to sa netýka v rámci Slovenska, pretože politika na Slovensku nie je správne nastavená.
Pán Kuffa, tých tridsať rokov vlastne, pardon, pán Šimko. Tých tridsať rokov, áno, to je dôsledok predchádzajúcich vlád a preto hovoríme, že je potrebné podporovať tvorbu pridanej, pridanej hodnoty.
Pán poslanec Karahuta, súhlasím s tým, čo hovoríš. Áno, jednoznačne naším cieľom je, aby sme nedávali tabletky na spanie, tak ako tomu bolo doteraz.
Pán Kuffa, Rakúsko, áno, môže byť pre nás vzor a aj je a všade to zdôrazňujem. To, že sa treba, že si treba od nich dať príklad, ale chcela by som vedieť, ako vy viete, akú predstavu a názory má pán Sulík? Neviete o ňom nič.
Čo sa týka plánu obnovy, obnovy, pán Kočiš, nechcem sa spoliehať na peniaze z tých, ktoré má pridelené rezort životného prostredia, len hovorím, že komplexné pozemkové úpravy a vodozádržné opatrenia sú nadrezortné, nepatria výlučne do pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva, preto by bolo, preto by bolo spravodlivé a férové, ak by sa vyčlenilo minimálne 100 miliónov eur.
Ďakujem veľmi pekne za podporu pána poslanca Mičovského aj Fecka. Samozrejme, my tie peniaze budeme, resp. podporovať tieto rokovania a dohodu budeme podporovať preto, že ak sa toto podarí, tak samozrejme bude viac peňazí pre poľnohospodárov, potravinárov a lesníkov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ohlasujem, že o tomto návrhu zákona sa v prvom čítaní bude hlasovať dnes o 11.00 h.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ctené kolegyne, kolegovia, prichádzame k vám s návrhom, ktorý nie je nový ani pre tento parlament, ani teda nie je to téma, ktorá by bola nejaká nová, čo sa týka iných krajín. Iste ste aj vy zaznamenali vo svojom okolí, alebo možno aj z vlastnej skúsenosti viete, že z roka na rok nám pribúdajú deti s rôznym zdravotným postihnutím alebo s chronickým ochorením. Aj tieto deti majú právo a povinnosť sa vzdelávať, o tom niet pochýb. Žiaľ, naše školy nie sú schopné im pomôcť, či už materiálno-technicky, teda nie všetky školy, aby som nepaušalizovala, a takisto nie sú schopné veľakrát im pomôcť, pokiaľ ide o prístup a podporu ďalších odborníkov tých nepedagogických. Už je pomaly notoricky známe, že počet asistentov učiteľa nepokrýva ani polovicu potrieb.
Okrem pomoci pri učení však tieto deti, o ktorých hovorím, častokrát potrebujú inú odbornú pomoc, a to zdravotnú. Podať lieky, pichnúť Inzulín, ošetriť poranenie, poskytnúť nejaké ošetrenie pri náhlom zhoršení zdravotného stavu, toto všetko môžu byť a sú situácie, s ktorými sa učitelia stretávajú na školách. No, žiaľ, nemajú potrebné kompetencie a neumožňuje im ani zákon čokoľvek s týmto robiť.
Rodičom týchto detí je častokrát odporúčané, aby sa deti vzdelávali doma, alebo aby išli do špeciálnych škôl a uznáte, že dieťa, ktoré má napríklad cukrovku, je absurdné, aby začalo navštevovať špeciálnu školu len preto, že má toto chronické ochorenie.
Teda ako to vyzerá v praxi dnes? Spomínané úkony na školách robia väčšinou rodičia. Dajú v práci výpoveď a buď dochádzajú do školy v nejakých intervaloch, napríklad týmto spomínaným deťom s cukrovkou merať hladinu cukru, alebo sedia na chodbe a sú k dispozícii, ak by došlo k náhlemu zhoršeniu zdravotného stavu dieťatka. Ale zhodneme sa, že toto nie je riešenie. Možno iba vám poviem niekoľko údajov o deťoch, ktoré trpia ochorením Diabetes. V roku 2018 bolo liečených 27 108, z toho 1 369 detí do štrnásť rokov. Za rok 2019 ich už v takomto veku evidujeme 1 400, čo znamená, že približne každý tretí deň pribúda jeden diagnostikovaný detský diabetik. Tieto deti si musia pravidelne kontrolovať hladinu cukru v krvi, dodržiavať stravovanie a nie každé, najmä v tom útlom veku, je toho schopné. Aj napriek náročnosti celého tohto procesu v žiadnom prípade nejde o ochorenie, ktoré by malo dieťa vylúčiť z kolektívu. To znamená, že by malo chodiť do bežnej školy, malo by sa môcť zúčastniť aj na výletoch alebo iných mimoškolských aktivitách.
No a teraz, čo s tým? Práve vytvorenie pozície, alebo teda zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti na školách by mohlo túto situáciu riešiť, pomôcť deťom, pomôcť rodičom, pomôcť učiteľom.
Pôvodne sme uvažovali o vytvorení novej pozície, ale tá novela, ktorá je tu predložená, vlastne len umožní zákonom poskytnúť zdravotnú starostlivosť zdravotnej sestre, alebo teda sestre, lekárovi, záchranárovi na pôde školy.
Okrem toho, čo už som spomínala, okrem tých úkonov, a to je napríklad pichať inzulín, podávať lieky, vymeniť kanylu, by títo, nazvime ľudovo školskí zdravotníci, alebo tí zdravotníci, ktorí boli na školách, mali aj ďalšiu pracovnú náplň. Mohli by kontrolovať hygienu detí a žiakov, robiť opatrenia na prevenciu užívania omamných a psychotropných látok, sledovať a hodnotiť dodržiavanie režimových opatrení, napríklad stravovanie u detí a žiakov so zdravotným postihnutím. Vzdelávať deti a žiakov o zdravom životnom štýle, zachytiť sebapoškodzovanie a tak ďalej.
Keďže som už zachytila rôzne pochybnosti, že čo všetko sa začne odohrávať na našich školách po zavedení takejto možnosti, chcem zdôrazniť, zdôrazniť, že k tomuto všetkému bude potrebný informovaný súhlas zo strany rodiča, žiaka alebo zariadenia, čiže nič sa nebude môcť konať bez vedomia zodpovedných ľudí. A keď hovorím zariadení, tak prosím, pozrite si dôvodovú správu, pretože už som dostala otázky, že či to zariadenie znamená školské zariadenie, že vlastne ten učiteľ podpíše informovaný súhlas namiesto rodiča. Nie, nie je to pravda. To zariadenie, ide o zástupcu zariadenia, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie, neodkladné opatrenie alebo ochranná výchova, výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody. Čiže nič sa neudeje bez súhlasu, informovaného súhlasu tých, ktorí sú zodpovední za dieťa. Tak isto bude potrebné viesť dokumentáciu, čiže nič nebude môcť byť urobené len tak poza bučky.
Tak ako som (zaznievanie gongu) začala, chcem aj skončiť. Nejde o nič nové, nevymysleli sme teplú vodu. Tento systém u nás fungoval aj do roku 1989 ako systém školskej zdravotnej služby. Myslím si, že tí, ktorí si to ešte pamätajú, tak vedia, ako to fungovalo. Nechceme nikoho vystavovať nejakým nepremysleným zdravotníckym úkonom alebo nejakému nátlaku, ako už je tu častokrát podsúvané. Chceme len pomôcť deťom, rodičom, učiteľom, aby naozaj tie deti mali možnosť sa vzdelávať ako ich zdraví rovesníci a aby bolo chránené ich zdravie aj na pôde školy.
A v mene všetkých týchto vás chcem poprosiť o podporu tejto novely.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona.
Prekladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán podpredseda, pán predseda, ja si myslím, že Národná rada, ako najvyšší orgán tohto štátu, ktorému zodpovedá vláda, si zaslúži vysvetlenie, prečo sme včera tri hodiny nerokovali. Ako sa môže stať, že po hlasovaní o 17-tej hodine nie sú k dispozícii predkladatelia návrhov zákonov, členovia vlády, pretože hneď po hlasovaní bola schôdza prerušená. Rovnako sa pýtam, prečo bola schôdza prerušená na viac ako hodinu pred týmto hlasovaním? Chcem vás požiadať, aby ste oznámili ministrom, že zodpovedajú Národnej rade a že je ich povinnosťou chodiť predkladať návrhy zákonov. Považujem to za pohŕdanie Národnou radou Slovenskej republiky. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážené kolegyne, kolegovia, ja budem hovoriť len krátko a budem hovoriť hlavne ako primátor mesta a zriaďovateľ škôl a školských zariadení.
Ja chcem poďakovať predkladateľkám za predloženie tohto návrhu zákona, pretože zhodou okolností tento týždeň sme mali v meste pani Stavrovskú, komisárku pre osoby so zdravotným postihnutím. Prechádzali sme si aj naše zariadenia. Bavili sme sa o tom, že môžeme sa my ako zriaďovatelia škôl a školských zariadení snažiť o zlepšovanie prístupu ku vzdelaniu deťom so zdravotnými problémami, ale má to svoje limity.
Jedna, samozrejme, jedna vec sú finančné limity najmä pri tých asistentoch učiteľov (zaznievanie gongu) a druhé sú aj zákonné a odborné limity pri pomoci deťom, ktoré potrebujú aj počas dňa nejaký typ zdravotnej starostlivosti a týmto návrhom zákona sa táto bariéra, aspoň legislatívna odstraňuje.
Samozrejme, ako zriaďovateľ si uvedomujem, že to bude spojené s finančnými nárokmi a pevne verím, že budú vytvorené mechanizmy, ktoré nezaťažia tie súčasné rozpočty škôl, pretože jednoducho tie sú, samozrejme, napäté. To, čo si ja viem predstaviť, že my vieme ako zriaďovatelia vytvoriť tie materiálne podmienky, samozrejme, financovať, financovať mzdy tých zdravotníkov v rámci súčasných rozpočtov, keby sa s nimi nepočítalo, nie je možné a jednoduché. Preto verím, že vznikne aj finančný mechanizmus, ktorý nám umožní financovať tieto potreby. Chápem to tak, že na začiatku to bude asi nejaký počet pilotných projektov, ktoré, verím, sa osvedčia a v rýchlom čase sa nájdu zdroje napriek tomu, že rozumiem správam o verejných financiách, ale ak máme niekde hľadať peniaze na zmysluplné využitie na pomoc našim deťom a sprístupnenie vzdelávania aj tým, ktorí inak môžu mať problém, tak toto je tá správna cesta.
Ešte raz ďakujem predkladateľkám a podporím tento zákon.

Vážený pán predsedajúci, vážená kolegyňa, vážený pán kolega, kolegyne, kolegovia, keď človek rozmýšľa nad návrhom tohto zákona a teda nad návrhom zákona, ktorý umožní mať zdravotný personál a priamo v nemocniciach, tak sa človeku vlastne až rozum zastavuje, že takéto niečo v 21. storočí neni automatické, že v školách, v ktorých sú mnohokrát stovky žiakov, samozrejme, sú aj menšie zariadenia, ale máme školy, v ktorých sú až stovky žiakov, tak neexistuje alebo nie je prítomný trvalo zdravotný personál, ktorý by zabezpečoval to, že jednoducho žiaci nebudú vylučovaní, napríklad cukrovkári, z procesu výučby len preto, že potrebujú v podstate jednoduchý a zdravotnícky zákrok.
Ja veľmi podporujem a som veľmi rád takémuto návrhu zákona a naozaj zopakujem to ešte raz, že som až prekvapený, že v 21. storočí neni niečo takéto automatické. A okrem toho, že pomôžeme práve žiakom, ktorí majú takéto zdravotné problémy, ktorí v podstate vedia úplne bez problémov absolvovať výučbu a nemusia ísť na špeciálne, špeciálne školy, tak my sa aj ešte viac staráme o to, aby naše deti, a ja som otcom 9-ročného syna a 6-ročnej dcéry, tak sa ešte viacej staráme o to, aby naše deti študovali v bezpečí, lebo predsa keď príde k nejakému úrazu alebo k nejakému nešťastiu, alebo k nejakému zdravotnému zlyhaniu toho dieťaťa v škole, tak práve tento zdravotnícky personál, ktorý bude v tej škole prítomný, a vie zabezpečiť tú základnú prvú pomoc ešte možno pred príchodom sanitky. A keď takýmto spôsobom zachránime hoci jeden jediný život dieťaťa v škole, tak sme urobili jednu úžasnú vec, ktorá sa nedá nijakým spôsobom nejak ohodnotiť, ohodnotiť peniazmi.
Ja zopakujem ešte raz. Veľmi podporujem tento návrh zákona. Dúfam, že v pilotnej fáze ho uvidíme čo najskorej a následne že sa rozšíri do maximálneho počtu škôl a naše deti budú vyrastať a študovať v bezpečnejších prostrediach, plus deti, ktoré nemusia byť vylúčené zo štandardného vyučovacieho procesu, ani vylučované nebudú. Zároveň aj ohromne uľahčíme pôsobenie rodičov, ktorí mnohokrát nechodia do zamestnania práve preto, lebo ten jednoduchý úkon, pichnutie napríklad toho inzulínu, tak oni suplujú túto zdravotnú starostlivosť.
Pani kolegyne, veľmi pekne vám ďakujem za predložený zákon a vyslovujem mu plnú podporu.

Áno. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja sa tiež chcem poďakovať predkladateľkám za tento návrh zákona. Do veľkej miery reflektuje potreby každodennosti tých žiakov na školách. Ja svojho času, keď som pracovala ako školských psychológ, tak do veľkej miery sme to boli buď my psychológia alebo výchovní poradcovia, ktorí túto dieru na trhu takpovediac zaplátavali. Takže sa veľmi teším, teraz to môže, sa každý v tej škole bude môcť venovať svojim kompetenciám a svojej práci a že, a že toto biele miesto budeme vedieť zaplátať práve týmto návrhom zákona. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, súhlasím s vami, ak zachránime jediný život v škole, má tento zákon zmysel. Ja ho plne ako pedagóg podporujem. A školské sestry by mali byť vlastne súčasťou podporných školských tímov v rámci projektu Pomáhajúce profesie v edukácii detí a žiakov. A aj tým by sme vedeli do budúcna vytvoriť na školách bezpečné prostredie pred šírením pandémie.
Od septembra by sa mali spustiť pilotné projekty školských sestier, ktoré taktiež veľmi podporujem.
A ďakujem za tento zákon.

Ďakujem za slovo. Váš návrh zákona ma celkom zaujal, ale žijeme na Slovensku, hej? Keby ste prišli s návrhom zákona, ktorý by zvýšil počet zdravotníkov, lekárov, sestier na COVID-pracoviskách, na infektológiách, na oddeleniach anesteziológie, resuscitácie, tak poviem super, obidvoma rukami to podporím. Ale vytvárať nové miesta na plný úväzok pre zdravotné sestry alebo pre pediatrov, ktorí by sa starali v škole o deti? Veď teraz ich chýbajú stovky, tisíce pediatrov.
Je to absolútne, ja si myslím osobne, nerealizovateľné a uvedomme si, že v podstate každé to dieťa v škole má svojho pediatra a pediater má dve aj tri zdravotné sestry. Takže možnože vytvoriť nejaký čiastočný pracovný úväzok by bolo možno reálne, ale plný úväzok zdravotníka v každej škole, to je ozaj fantazmagória. Veď vieme, že nám chýbajú a vás hlavne trápia tí diabetici. Neviem, či to je nejaká osobná skúsenosť alebo prečo. No veď áno, sú diabetici prvého typu deti, ale väčšina tých detí už nemá inzulínové perá, ale majú inzulínové pumpy. Oni majú self-monitoring samostatným prístrojom, ktorý im aplikuje dávku inzulínu podľa aktuálnej hodnoty glykémie. To je štandard. Toto ste sa mohli zamerať, aby tie detičky mali inzulín (reakcia z pléna), ale mal by to byť štandard. To neni taká drahá liečba. (Reakcia z pléna.) No ale ja si myslím, že tie inzulínové pumpy má možno 30 % detí, ktoré majú ten diabetes prvého typu, možno aj viac. Ako hej, veď ja som robil v diabetologickom ústave, viem, že čo to obnáša, ale to sú veci naozaj, to sú možno desiatky, stovky ľudí.
Ja si neviem predstaviť, čo by ten zdravotník robil na plný úväzok v tej škole, hej, škola má tristo detí, je tam jeden diabetik, pichne si ráno inzulín, potom na obed, alebo preväzovať kanyly. To sa nemôže robiť v škole, preväzovať kanyly. To by musel, to sú také raritné veci, že ten človek by mal možno prácu raz do mesiaca, by dačo spravil, potom by nejaké koleno previazal a skontroloval by deťom stravu v tejto dobe, keď nám naozaj chýbajú tie zdravotné sestry omnoho viac na iných oddeleniach. Ja si nemyslím, že by tie diabetické deti boli nejako vylučované, že by nechodili do školy alebo nejako diskriminované. To vôbec nie. Však oni sú štandardne začlenené. No to je asi všetko.
Ďakujem.