40. schôdza

Ďakujem. Pán poslanec Borguľa, chcete reagovať? Nie.
Ďalším vystupujúcim v rozprave bude pán poslanec Miroslav Urban, pripraví sa pán poslanec Eduard Kočiš.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Váš návrh zákona ma celkom zaujal, ale žijeme na Slovensku, hej? Keby ste prišli s návrhom zákona, ktorý by zvýšil počet zdravotníkov, lekárov, sestier na COVID-pracoviskách, na infektológiách, na oddeleniach anesteziológie, resuscitácie, tak poviem super, obidvoma rukami to podporím. Ale vytvárať nové miesta na plný úväzok pre zdravotné sestry alebo pre pediatrov, ktorí by sa starali v škole o deti? Veď teraz ich chýbajú stovky, tisíce pediatrov.
Je to absolútne, ja si myslím osobne, nerealizovateľné a uvedomme si, že v podstate každé to dieťa v škole má svojho pediatra a pediater má dve aj tri zdravotné sestry. Takže možnože vytvoriť nejaký čiastočný pracovný úväzok by bolo možno reálne, ale plný úväzok zdravotníka v každej škole, to je ozaj fantazmagória. Veď vieme, že nám chýbajú a vás hlavne trápia tí diabetici. Neviem, či to je nejaká osobná skúsenosť alebo prečo. No veď áno, sú diabetici prvého typu deti, ale väčšina tých detí už nemá inzulínové perá, ale majú inzulínové pumpy. Oni majú self-monitoring samostatným prístrojom, ktorý im aplikuje dávku inzulínu podľa aktuálnej hodnoty glykémie. To je štandard. Toto ste sa mohli zamerať, aby tie detičky mali inzulín (reakcia z pléna), ale mal by to byť štandard. To neni taká drahá liečba. (Reakcia z pléna.) No ale ja si myslím, že tie inzulínové pumpy má možno 30 % detí, ktoré majú ten diabetes prvého typu, možno aj viac. Ako hej, veď ja som robil v diabetologickom ústave, viem, že čo to obnáša, ale to sú veci naozaj, to sú možno desiatky, stovky ľudí.
Ja si neviem predstaviť, čo by ten zdravotník robil na plný úväzok v tej škole, hej, škola má tristo detí, je tam jeden diabetik, pichne si ráno inzulín, potom na obed, alebo preväzovať kanyly. To sa nemôže robiť v škole, preväzovať kanyly. To by musel, to sú také raritné veci, že ten človek by mal možno prácu raz do mesiaca, by dačo spravil, potom by nejaké koleno previazal a skontroloval by deťom stravu v tejto dobe, keď nám naozaj chýbajú tie zdravotné sestry omnoho viac na iných oddeleniach. Ja si nemyslím, že by tie diabetické deti boli nejako vylučované, že by nechodili do školy alebo nejako diskriminované. To vôbec nie. Však oni sú štandardne začlenené. No to je asi všetko.
Ďakujem.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie evidujem štyri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Eduard Kočiš, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Urban, vďaka za odborné postrehy a poznámky k tomuto predkladanému návrhu zákona. Poväčšine sa s kolegyňou Žitňanskou zhodnem vo všetkých jej alebo ňou predkladaných návrhoch zákona, ktoré sa týkajú zlepšenia sociálneho prostredia, či už je to vo vzdelávaní alebo v domácom prostredí, ale tento váš predkladaný návrh zákona mi príde takou akousi utópiou alebo nejakým, nejakým science-fiction na americký spôsob. Áno, sú v západnej Európe obrovské školy, kde je lekár, zdravotná sestra, zdravotnícky asistent na plný úväzok, ale myslím si, že na Slovensku nie je to realizovateľné, nakoľko nám chýbajú stovky až tisíce zdravotníckych pracovníkov, či sú to sanitári, opatrovateľky, ošetrovatelia, zdravotné sestry, zdravotní asistenti, ako aj lekári. Čiže podľa mňa, aj keby ste tento zákon chceli aplikovať do praxe v nejakých troch-štyroch zariadeniach ako nejaký pilotný projekt, podľa mňa nenájdete dostatok kvalifikovaného personálu, ktorý by bol ochotný vykonávať túto prácu.
Ďalšou otázkou, ktorá z mojej strany by nejakým spôsobom chcela byť zodpovedaná, kde na to vezme daná škola, daný rezort, ako na to vyčlení financie? Hovorím, je tu strašne veľa neznámych, strašne veľa premenných, ale neviem naozaj, či tento návrh zákona bude možný, realizovateľný alebo uvedený do praxe. Čiže skúsim k tomu možno niečo viac povedať v rozprave alebo skôr také svoje dojmy alebo postrehy.
A čo sa týka tých detí, ktoré sú buď diabetici, celiatici alebo majú nejakú intoleranciu, myslím si, že tieto detičky sú či už na základnej škole alebo na strednej škole plne začlenené do vzdelávacieho procesu. Čiže hovorím, neviem, no neviem sa úplne stotožniť s týmto predkladaným návrhom zákona, no ale snáď nám to bude podrobnejšie vysvetlené.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Martin Borguľa s faktickou poznámkou, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Kolegovia, prekvapili ste ma teraz obaja, aj pán Urban, aj pán Kočiš, lebo mnohokrát veľmi vehementne presadzujete návrhy a mnohokrát dobré, ale mnohokrát aj z kategórie fantazmagórie a kritizujete vládnych predstaviteľov, že proste nerobia veci lepšie, ako robia. Teraz to je také zvláštne, lebo viete, ja sa držím v živote takého pravidla, že kto niečo nechce urobiť, hľadá dôvody, ale kto chce niečo urobiť, hľadá spôsoby. Vy ste povedali, že toto je dobrá vec, mať zdravotný personál v škole je určite dobrá pozitívna vec, ale zároveň hneď v bode B ste povedali ix dôvodov, že prečo to nespraviť. No, nehľadajme, prosím vás, dôvody. Poďme hľadať spôsoby, ako dobrú vec v prospech našich detí urobiť, ako nájsť ten zdravotnícky personál, ktorý, plne súhlasím s pánom kolegom Urbanom, jednoznačne chýba. Ale tá problematika je široká. Možno práve aj týmto zámerom odhalíme mnoho problémov, v ktorých v konečnom dôsledku nájdeme riešenie, ktoré bude fungovať širokospektrálnejšie, bude fungovať v nemocniciach, bude fungovať v školách a tak ďalej. Čiže, čiže možno sa budeme musieť vrátiť o krok späť a zlepšiť pracovné podmienky zdravotníkom a podporiť viacej školstvo, aby sme jednoducho pediatrov mali a zlepšiť ich platové podmienky, aby nám neodchádzali do zahraničia. A možno práve aj takouto cestou, síce trošku tak cez hlavu sa škrabeme, sa k takémuto niečomu dopracujeme. Na každý pád ale tento návrh je, je podľa mňa vynikajúci a plne ho podporujem, hovorím. A poďme hľadať spôsoby, ako to spraviť, páni, nie dôvody, ako to nespraviť.

Faktickú poznámku má pripravenú aj pani poslankyňa Janka Bittó Cigániková, nech sa páči.

Pán kolega Urban, mňa ste neprekvapili vôbec, a to preto, lebo ste človek z praxe, ste lekár a prišli ste s presne rovnakými obavami, s akými som prišla za Jankou Žitňanskou ja, keď prišla s týmto návrhom, je to jej iniciatíva. Jej reakcia bola naozaj absolútne zrozumiteľná, požiadavka, vysvetlenie. Konzultovala to na ministerstve zdravotníctva, kde som bola aj ja a dokonca boli aj u nás na výbore. Konzultovala to so školstvom. Vyriešila sa tá obava, ktorú som mala aj ja, že prídeme o zdravotníckych pracovníkov, ktorí sú nevyhnutní a už teraz chýbajú v tých nemocniciach spôsobom, že sa rozšírili, rozšíril rad tých ľudí, ktorí to môžu to vykonávať. Na môj vkus málo. Ja teda, Janka, vieš, že ja by som ešte ďalej išla, ale zas musí tam byť aj teda naozaj nejaká, nejaká ochrana tých detí. Vyriešilo sa aj financovanie na ministerstve školstva, vyriešilo sa to, že to nemusí byť povinné, môže to byť dobrovoľné, môže to byť na čiastočný úväzok. Rozumiem, že, rozumiem úplne naozaj tej obave a nedá sa to asi v dvoch minútach vysvetliť presne, aj keď verím, že Janka vysvetlí podrobnejšie veci. Ale ak by ste mali ešte otázky, som si istá, že vám ich pani Žitňanská bez problémov zodpovie. Kľudne príďte na výbor a radi, radi sa o tom porozprávame. Ten návrh, tieto obavy, ktoré máte, už rieši a precizuje do maximálnej možnej miery. Ďakujem.

Poslednú faktickú poznámku k tomuto príspevku má pani poslankyňa Jana Žitňanská.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Ja sa budem snažiť rýchlo zareagovať a keď nestihnem, tak potom ešte vystúpim v rozprave. Samozrejme, že si uvedomujeme, aká je situácia v našich nemocniciach, že nám chýba odborný personál, zdravotnícky personál, lekári a tak ďalej. Nemyslím si, že vytvorenie možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť na pôde školy, školských zariadení nám nejako húfne týchto ľudí odoberie z nemocníc, ambulancií a pôjdu do tejto sféry. To, čo ste hovorili a teda ja tak budem aj proti možno v rozpore s rokovacím poriadkom reagovať aj na pána poslanca Kočiša, že či zase vôbec niekoho nájdeme. Už sa ľudia hlásia, pretože my sme to, túto tému prediskutovali ešte v roku 2015 aj s komorou sestier. Čiže sú ľudia, napríklad sestry, ktoré sú po materskej, majú ešte malé deti a rady by robili v prostredí, ktoré im umožní skĺbiť lepšie ten rodinný a pracovný život. To znamená, že majú aj prázdniny a tak ďalej. Čiže pre nejakú kategóriu zdravotných sestier, alebo teda sestier a možno aj lekárov práve takáto pozícia môže byť tá, kde budú mať menší stres.
A teraz keď ste, pán poslanec, pán doktor, hovorili o tom, že čo vlastne budú robiť celý deň, ráno pichnú inzulín a potom už vlastne nič. Ja som to aj spomínala vo svojej úvodnej reči, že vlastne okrem poskytovania takejto starostlivosti, podávania inzulínu, liekov a zasahovania, ja neviem, v prípade epileptického záchvatu, tak budú sa podieľať aj na výchove a vzdelávaní. To znamená, že budú spolupracovať aj s pedagógmi. My potrebujeme, aby naše deti boli lepšie vzdelávané v zdravom životnom štýle, aby tam bol niekto, kto možno bude viacej dbať aj na to, že možno zachytí, že sa tam deje nejaké sebapoškodzovanie, že tam tie deti prichádzajú do kontaktu s omamnými a psychotropnými látkami. Čiže naozaj to nie je len vec nejakého zdravotníckeho úkonu, ale chceme, aby aj títo ľudia participovali na vzdelávaní našich žiakov.
Ale ak bude treba, samozrejme, to bližšie vysvetlím aj neskôr.