40. schôdza

Otvorím už debatu o tom, čo ste chceli povedať a to, čo sa objavilo aj v médiách, že tento návrh zákona vlastne vôbec ani netreba riešiť, pretože už v súčasnosti je možnosť osádzať dopravné tabule v jazykoch národnostných komunít. Nie je to pravda. My sme sa od augusta minulého roku zúčastnili niekoľkých stretnutí na ministerstve dopravy, na ministerstve vnútra a aj na ministerstve kultúry, ktoré je gestorom zákona o používaní jazyku národnostných menšín. A napriek tomu, že v zákone je uvedené, a áno, v tomto máte pravdu, že v zákone je uvedené, že informácie o bezpečnosti alebo o nejakých hrozbách je možné uvádzať v jazykoch národnostných menšín pri cestách a nad nimi. Avšak toto sa absolútne netýka dopravných tabúľ. A nevyplýva to ani z nariadenia ministerstva vnútra, ktoré tiež umožňuje osádzať tieto informačné tabule v jazykoch národnostných menšín, hoci, sa opravujem, je tam uvedené, že dopravné tabule, ale zároveň v ďalšej vete hovorí, že to musí byť plne v súlade s osobitným predpisom. A tieto osobitné predpisy sú tri: je to Viedenský dohovor o dopravných značkách, je to zákon o štátnom jazyku a je to zákon o používaní jazyku národnostných menšín. A tu sa dostávame k tomu, že zákon o používaní jazyku národnostných menších dáva možnosť osádzať, pokiaľ ide o dopravné tabule len tie, ktoré označujú začiatok a koniec obce. A dokonca už tento zákon neumožňuje ani osádzať tabule, ktoré označujú začiatok a koniec časti obce. Čiže toto by sme radi v druhom čítaní možno opravili, ak na to bude vôľa.
Čiže v súčasnosti neexistuje žiaden relevantný právny predpis na to, aby dopravné úrady, resp. dopravné inšpektoráty vydávali možno alebo povolenia na osádzanie týchto tabúľ. A to hovorím s vedomím toho, že v roku 2018 vtedajší minister dopravy vydal takéto usmernenie pre dopravné úrady. A zároveň policajný, vtedajší policajný prezident vydal takéto nariadenia pre dopravné inšpektoráty. Nie je to možné. Pretože ak by to možné bolo, tak by takéto tabule už dávno osadené boli. Bude to možné len po schválení tejto novely a ja verím, že k tomu aj dôjde.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, cieľom tohoto zákona je vytvoriť podmienky pre predprimárne vzdelávanie, aj pre tzv. lesné kluby alebo lesné škôlky. Ide o inovatívnu formu vzdelávania detí v škôlkach. Tieto lesné kluby už na Slovensku fungujú. Nie je ich síce veľa. Sú veľmi obľúbené a navštevujú ich dokonca aj deti rôznych, rôznych osobností, čo, samozrejme, vôbec nič neznamená. Dôležité je to, že rozšírime sieť predprimárneho vzdelávania aj o tento typ zariadení.
Podobný typ zariadení existuje v Českej republike, Poľsku, Dánsku, Švédsku, Nemecku a v ďalších krajinách. Takže budeme v podstate sa snažiť len umožniť vzdelávať naše deti aj v takomto type zariadenia. Ja vás preto prosím o podporu v prvom čítaní.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, v súlade § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona, tlač 667. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som, aby som uviedol návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa vyjadruje podpora všetkým menšinám a komunitám žijúcim na Slovensku. Národná rada Slovenskej republiky
A. so zreteľom na Ústavu Slovenskej republiky, Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Chartu Organizácie Spojených národov, Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, ktorými je Slovenská republika viazaná;
B. pripomína, že základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok alebo iné postavenie. Slovenská republika je preto povinná ich dodržiavať a chrániť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodným právom, keďže právo na rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu je základné právo a malo by sa rešpektovať, keďže Slovenská republika prijala v rámci medzinárodného práva záväzok a povinnosť dodržiavať, zaručovať, chrániť a napĺňať základné práva;
C. vyjadruje hlboké znepokojenie nad verbálnymi i legislatívnymi pokusmi obmedzovať práva a slobody rôznych skupín ľudí na základe rasy, pohlavia, náboženského vyznania a sexuálnej orientácie, keďže útoky na základné práva založené na príslušnosti k rase, pohlaviu z dôvodov náboženského vyznania či sexuálnej orientácie predstavujú vážnu hrozbu pre dodržiavanie ľudských práv a slobôd, keďže pretrváva stigmatizácia niektorých menšín a komunít, založená na príslušnosti k rase, pohlaviu, z dôvodov náboženského vyznania či sexuálnej orientácie, dôrazne odsudzuje akúkoľvek diskrimináciu menšín a komunít, a tiež útoky na ich základné práva a slobody orgánmi verejnej moci, vrátane nenávistných prejavov, keďže ľudia môžu byť vystavení viacnásobnej diskriminácii; ospravedlňujem sa. (Krátka pauza.)
Ospravedlňujem sa, iba kontrolujem, či mám správny text, aby tam neboli náhodou nejaké preklepy. Tak ak dovolíte, prečítam pre istotu text tak, ako je uvedený v návrhu na uznesenie na stránke Národnej rady, teda tak ako bol predložený, pretože bol by som nerád, ak by sa tam objavila nejaká chyba.
Čiže Národná rada Slovenskej republiky
A. so zreteľom na Ústavu Slovenskej republiky, Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Chartu Organizácie Spojených národov, Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie a ďalšie medzinárodné dokumenty, zaoberajúce sa ochranou ľudských práv, ktorými je Slovenská republika viazaná;
B. pripomína, že základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok alebo iné postavenie. Slovenská republika je preto povinná ich dodržiavať a chrániť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodným právom, keďže právo na rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu je základné právo a malo by sa rešpektovať. Keďže Slovenská republika prijala v rámci medzinárodného práva záväzok a povinnosť dodržiavať, zaručovať, chrániť a napĺňať základné práva;
C. vyjadruje hlboké znepokojenie nad verbálnymi i legislatívnymi pokusmi obmedzovať práva a slobody rôznych skupín ľudí na základe rasy, pohlavia, náboženského vyznania a sexuálnej orientácie, keďže útoky na základné práva založené na príslušnosti k rase, pohlaviu z dôvodov náboženského vyznania a sexuálnej orientácie predstavujú vážnu hrozbu pre dodržiavanie ľudských práv a slobôd, keďže pretrváva stigmatizácia niektorých menšín a komunít založená na príslušnosti k rase, pohlaviu, z dôvodov náboženského vyznania a sexuálnej orientácie;
D. dôrazne odsudzuje akúkoľvek diskrimináciu menšín a komunít a tiež útoky na ich základné práva a slobody orgánmi verejnej moci, vrátane nenávistných prejavov, keďže ľudia môžu byť vystavení viacnásobnej a prierezovej diskriminácii, keďže politiky zamerané na jednu príčinu diskriminácie by mali venovať pozornosť situácii osobitných skupín, ktoré sú obeťami viacnásobnej diskriminácie, ktorá môže byť okrem iného založená na rase, pohlaví, ich náboženskom vyznaní, sexuálnej orientácii alebo zdravotnom postihnutí;
E. vyzýva zodpovedné orgány a inštitúcie Slovenskej republiky, aby monitorovali prejavy nenávisti vo verejnom priestore, vrátane prejavov volených zástupcov voči právam menšín a v súlade so zákonmi Slovenskej republiky, posilňovali opatrenia na ich elimináciu vo verejnom priestore;
F. ukladá predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky doručiť uznesenie vláde Slovenskej republiky na vedomie.
Odôvodnenie: Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát, ktorý zaručuje práva a osobné slobody bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru či sexuálnu orientáciu jednotlivca. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Napriek tomu niektoré vyjadrenia, ale aj konkrétne legislatívne návrhy volených zástupcov v Národnej rade Slovenskej republiky vzbudzujú u niektorých menšín a komunít pocity neistoty či dokonca obáv. Do spoločnosti sa takto vnáša nepokoj, rozdeľovanie a prehlbujú s ideologické rozdiely. Výsledkom je vzájomné urážanie sa naprieč sociálnymi a hodnotovými svetmi. Cieľom politiky by však malo byť ľudí spájať, vzájomne sa rešpektovať a vytvárať im vhodné podmienky pre život na Slovensku. Predpokladom ďalšieho riadneho fungovania Národnej rady Slovenskej republiky je rešpekt k odlišnostiam, ktoré v spoločnosti existujú. Úlohou poslancov je zastupovať všetkých občanov bez rozdielu. Len tak dokážeme ďalej pripravovať a schvaľovať zákony, ktoré Slovensko presunú dopredu v rámci napĺňania záväzkov vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 až 2024 na zefektívnenie a skvalitnenie systému podpory na ochranu ľudských práv v Slovenskej republike.
Toľko k návrhu tohto uznesenia. Viac dôvodov, samozrejme, potom rád uvediem v rozprave.
Ďakujem pekne.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi z poverenia gestorského výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny predložiť informáciu o prerokovaní predmetného návrhu na prijatie uznesenia Národnej rady.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 652 pridelil návrh na prijatie uznesenia Národnej rady výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorskému výboru. Výbor návrh prerokoval na svojej 30. schôdzi 16. septembra. Svojím uznesením č. 66 vyjadril s návrhom súhlas a odporúčal Národnej rade schváliť uznesenie, ktorým sa vyjadruje podpora všetkým menšinám a komunitám žijúcim na Slovensku. K textu uznesenia neboli predložené pozmeňujúce návrhy.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Dámy a páni, jedným zo základných prvkov demokracie je, že väčšina a majorita teda dbá na práva a slobody menšín. Inak povedané, vždy musíme ako väčšina chrániť, proaktívne chrániť práva a slobody menších skupín obyvateľstva založené napríklad na ich etniku, národnosti, vierovyznaní, pohlaví či sexuálnej orientácii. Je to z dôvodu, že tieto komunity si nedokážu svoje privilégiá presadiť samé, ale jednoducho sú odkázané na to, ako sa k nim bude správať väčšinové obyvateľstvo.
V prípade, ak sa objavia pokusy silnejších obmedzovať práva a slobody slabších, je mimoriadne dôležité sa proti takýmto tendenciám postaviť a politici, myslím si, majú v tomto kľúčovú úlohu.
V posledných mesiacoch sa v pléne Národnej rady objavilo viacero verbálnych aj legislatívnych pokusov obmedzovať práva a slobody rôznych skupín obyvateľov. Aj keď neboli úspešné, pre viaceré menšiny a komunity boli takým možno nepríjemným signálom, ktorý v nich vyvolal pocit neistoty či dokonca obavy zo svojej budúcnosti. Navyše ďalšie takéto snahy môžu vo verejnosti vyvolať vlnu nenávisti, vrátane útokov na príslušnosť, na príslušníkov niektorej z menšín či definovanej skupiny ľudí. Inak povedané, niektoré menšiny a komunity si v posledných mesiacoch museli na adresu, na svoju adresu vypočuť množstvo verbálnych útokov, či už ide o Rómov, Židov, homosexuálov, ale aj ženy, ktoré pravidelne čelia tomu, že sa teda v Národnej rade hovorí napríklad o interrupciách. Boli to nielen verbálne, ale aj legislatívne pokusy a keďže my si myslíme, že ľudí nemožno takto deliť na základe farby pleti, vierovyznania či orientácie, tak prichádzame s týmto uznesením.
Možno by som mohol aspoň pre príklad vymenovať niektoré návrhy zákonov, ktoré tu v pléne Národnej rady boli a do určitej miery pohoršili niektoré skupiny obyvateľov, a následne títo ľudia povedzme či už formou petícií, rôznych otvorených listov alebo skrátka tým, že sa obrátili na poslancov Národnej rady, tak dali najavo svoju nevôľu a teda aj znepokojenie s tým, čo sa tu v pléne Národnej rady niekedy deje a niekedy čo tu zaznie. Preto hovoríme nielen o legislatívnych, ale aj o verbálnych rôznych atakoch a pokusoch, lebo naozaj niekedy nie všetci si dávajú servítky pred ústa a možno si neuvedomujú dosahy a dopady tých svojich prejavov, aký potom majú teda dopad na konkrétnych ľudí.
Boli to napríklad, boli to napríklad návrhy zákona z dielne ĽSNS, či už išlo o ústavný návrh zákona, ktorým sa definovalo to, ako má vyzerať napríklad rodina. Boli to, teda to, čo som spomínal, niektoré interrupčné návrhy. Často sa tu v prípade pandemických opatrení hovorilo o židovskej komunite. Prirovnávalo sa, boli tu prirovnania opatrení k holokaustu a podobne, za čo niekedy, teda keď som počul najmä teda z niektorých teda úst poslancov opozície, tak už som sa aj ja tu niekedy nielen hanbil, ale som sa aj za týchto ľudí ospravedlňoval, aby naozaj títo ľudia nemali potom pocit, že sú takto vystavovaní možno aj na ulici nejakým atakom.
Ale videli sme aj zosmiešňovanie viery. Vidíme, že politici, možno ktorí sú príslušníkmi politických strán a sú príslušníkmi nejakých cirkví, tak či už vo verejnom živote sú jednoducho aj za svoju príslušnosť k nejakej cirkvi alebo viery zosmiešňovaní, to tiež nepovažujeme za správne. Takže, a samozrejme, už takou, už takým veľmi častým javom, žiaľ, smutným javom je aj to, že na svoju adresu si veľmi často a veľmi v nepríjemných súvislostiach vypočujú aj Rómovia.
Takže toto sú menšiny a komunity. My, samozrejme, chápeme a aj názor, možno to tu aj dnes zaznie, že máme chrániť všetkých ľudí. Veď, samozrejme, to sa snažíme aj chrániť, aj pomáhať všetkým ľuďom, ale, ako hovorím, v prípade menšín a komunít jednoducho už len preto, že je to menšina a komunita, tak nemajú možno tú možnosť, možno nemajú zástupcov tu v parlamente, aby sa jednoducho niekto ozval a aby sa za nich prihovoril a povedal, že táto menšina, táto komunita si zaslúži to, aby sme v prípade, ak sa niekto snaží obmedzovať ich práva alebo slobody, aby sme sa postavili na ich stranu a aby sme im dali signál, že budeme tu a budeme jednoducho hájiť záujmy teda všetkých ľudí bez rozdielu na vierovyznanie, farbu pleti alebo sexuálnu orientáciu.
Ja preto úplne pochopím, ak možno pri hlasovaní o tomto uznesení nebude mať podporu všetkých poslancov a pretože, pretože každý to môže vidieť inak, ale ja budem rád, ak na hlasovaní uvidia príslušníci rôznych menšín a komunít, že je v pléne Národnej rady časť poslancov a verím, že väčšia časť poslancov a tým pádom aj sila, ktorá, tak ako som povedal, bude hájiť ich záujmy, ich práva, ich slobody a bude teda stáť na strane všetkých ľudí, aj príslušníkov týchto menšín.
Myslím, že k tomuto a k tejto téme ani nie je veľmi už čo dodať. Verím, že ďalšie možno, možno postoje a dúfam, že správne postoje zaznejú aj v rozprave. Možno za mňa môžem už iba požiadať koaličných aj opozičných kolegov o podporu, pretože tak ako sme to napísali aj uviedli do návrhu uznesenia, myslím si, že predpokladom ďalšieho takého fungovania Národnej rady je rešpekt k odlišnostiam, ktoré v spoločnosti existujú. Myslím si, že našou úlohou je zastupovať všetkých občanov bez rozdielu a iba tak dokážeme pripravovať a schvaľovať zákony, ktoré Slovensko posunú dopredu.
Takže vopred ďakujem za podporu a myslím si, že aj takto dokážeme po možno niekedy hádkach alebo nejakých prekáračkách v parlamente, kde naozaj padajú ostré slová niekedy k rôznym menšinám a komunitám, vyslať takýto pozitívny signál týmto ľuďom.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja veľmi rada budem hlasovať za toto uznesenie a ďakujem zaň, pretože vnímam, že nielen v spoločnosti, ale aj na pôde parlamentu naozaj odznievajú niekedy príliš silné alebo príliš necitlivé slová, ktoré jednak vidí spoločnosť a myslím si, že od slova začína každá nenávisť v spoločnosti medzi ľuďmi. Slovo je to, ktoré vlastne naštartuje a keď my ako politici budeme vysielať takéto signály do spoločnosti, tak sa potom nečudujme, že vlastne rozdeľujeme tých ľudí. Pre mňa je dôležité dodržiavať ľudské práva pre všetkých rovnako. Vieme, že tie komunity alebo inakosti, ktoré sú súčasťou našej spoločnosti, zažívajú častokrát nepríjemné veci, ktoré sa ich bytostne dotýkajú a ktoré im upierajú niektoré práva, ktoré bežný občan má. Ako členka ľudsko-právneho výboru nemôžem konať inak, ako zahlasovať za ten, za toto uznesenie a preto má moju podporu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán poslanec Čekovský, ďakujem ti veľmi pekne za takúto iniciatívu, veľmi ju vítam, myslím si, že za celú stranu SaS. A ja pevne verím, že keď sa nám podarí takéto uznesenie schváliť, nebudeme už ako vláda traumatizovať alebo niektorí poslanci nebudú traumatizovať spoločnosť neustálym návrhom na sprísnenie interrupcií, lebo aj to sa týka medzi tie slobody. A chcel by som ešte pozdraviť, tu hore na balkóne máme mladých saskárov, tak im aspoň takto zakývam.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujme vám za slovo, vážený pán podpredseda.
Ja, samozrejme, ako jeden z podporovateľov a predkladateľov tohto návrhu budem hlasovať za, ale to je nie dôležité. Chcem vás upozorniť v tejto súvislosti alebo teda upriamiť vašu pozornosť s dobrým úmyslom na jednu zaujímavú knihu, ktorá práve teraz je na mojom stolíku a čítam ju. Priznám sa, nemám ju ešte dočítanú, napriek tomu si myslím, že je vhodná vašej pozornosti a práve aj v súvislosti s týmto uznesením. Je to kniha Ľudskosť, pozitívna história ľudstva, pravdepodobne ju mnohí aj poznáte, a mňa osobne prekvapila tým, že veľmi vedecky a veľmi argumentačne dobré podloženie, podáva informáciu o našej histórii ľudstva s prekvapivým záverom, že nám je prirodzené porozumenie, priateľstvo, že napriek mnohým odlišnostiam, ktoré tu boli aj v praveku, aj v dávnej histórii, sme schopní uprednostňovať práve spoluprácu a uznávanie jedného, jeden druhého. Tak si myslím, že v súvislosti s týmto uznesením a v súvislosti s tým, čo je jeho podstatou, že sme napriek odlišnostiam ľudia odkázaní na spoluprácu, že individualizmus je odsúdený na neúspech v podstate, je veľmi dobré, ak teda táto knižka by možno sa ocitla aj vo vašich rukách a možno ešte by ste ju prečítali skôr, ako budeme hlasovať, bolo by to fajn. Som presvedčený, že by zdvihla kvórum podporovateľov tohto návrhu.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ja prispel svojou troškou k diskusii ohľadom tohto uznesenia.
Hneď na úvod musím povedať, že nie som homofób, nie som človek, ktorý automaticky odmieta práva akýchkoľvek národnostných alebo iných komunít, iných menšín, ak sa to takto páči, ale zároveň som aj človek, ktorý odmieta agresívne presadzovanie týchto, týchto práv.
Ak sa bavíme v tomto pléne o uznesení na podporu práv týchto národnostných a iných menšín, s čím my príslušníci národnostných komunít nesúhlasíme, aby sa, aby sme sa spájali so sexuálnymi menšinami, my máme absolútne iné priority, iné veci, ktoré nás trápia, a iné zákony, ktoré by sme potrebovali vyriešiť a možno sa aj nejak zrovnoprávniť s väčšinovým národom, tak mi dovoľte, aby som vyjadril presvedčenie, že ak takéto uznesenie v Národnej rade Slovenskej republiky prejde, tak niekedy v budúcnosti prejde aj uznesenie na podporu Maďarska a Poľska ako posledných dvoch štítov, ktoré chránia Európu a chránia kresťanské princípy, na ktorých Európska únia a vlastne celá Európa bola postavená.
Spomeňte si, prosím vás, na tú vlnu obrovského hejtu, ktorá sa zvrhla na Maďarsko, keď si dovolili povedať, že v školách sa nebude učiť sexuálna výchova a tá ostáva v rukách rodičov, čo je podľa môjho názoru absolútne to najzákladnejšie právo každého rodiča, dokonca je uvedené aj v základných zmluvách, v prístupových zmluvách každého štátu, že oblasť vzdelávania ostáva výlučne v kompetencii národných štátov a Maďarsko povedalo, že to ostane v kompetencii rodičov. Nemám absolútne žiaden problém, ak rodič svoje dieťa doma vychováva tak, že považuje za normálne presadzovanie, alebo agresívne presadzovanie práv LGBTI komunít a som, a takisto za normálne považujem to, ak ten, ak to rodič odmietne, ak povie, že ja chcem vychovávať svoje dieťa v kresťanskom duchu. Nemalo by to byť vecou škôl, aby školy určovali to, že čo bude to dieťa počúvať. Toto musí ostať, ostať výlučne v kompetencii rodičov, a pokiaľ ide o vzdelávanie, národných štátov.
A čo sa stalo v Európskej únii? V Európskej únii sa stalo to, že premiér Holandska len z tohto dôvodu povedal, že Maďarsko musí ísť do kolien, alebo musí ísť na kolená. Ja sa pýtam, že prečo? Pretože je ochrancom toho, na čom je Európska únia a celá Európa založená? Alebo musí ísť do kolien preto, že postavili plot proti migrácii, voči tej migrácii, ktorá dnes vo Švédsku spôsobila pád premiéra, pretože tam dochádza k niekoľkým desiatkam agresívnych výpadov práve migrantov, dokonca sa tam strieľa na dennej báze. Ja tomu nerozumiem a nerozumiem ani tomu, keď to, voči čomu Maďarsko bojuje, je u nás vlastne prítomné na dennom poriadku.
Dovoľte mi, aby som vám prečítal jeden status občianskeho združenia Dúha na východe, ktoré v spolupráci s ďalším občianskym združením hľadá do svojho tímu človeka na koordináciu vzdelávacích výjazdov na stredné školy v rámci programu Dúhové vzdelávanie a na podporu lokálnych aktivít neformálneho vzdelávania a práce s mládežou. Toto je to, čo by malo ostať vo výlučnej kompetencii nás rodičov. Ja nechcem, aby moje dieťa bolo vzdelávané týmto smerom. Ja chcem, aby bolo moje dieťa vzdelávané tak, ako si to želám ja, ako si to želá jeho matka.
Zopakujem, tento môj príspevok absolútne nie je namierený voči právam LGBTI komunít a nie je namierený voči osobám, ktoré žijú v takýchto zväzkoch a sú takto orientované. Hovorím o tom, že je problém, ak európska liberálna demokracia, ktorá agresívne pretláča tieto práva, neguje všetko to, čo je pre našu krajinu a pre Európu prirodzené.
Dovoľte mi, prosím vás, aby som tento môj, svoj príspevok zakončil jednou vetou známeho maďarského komika, ktorý mi túto vetu povedal asi pred dvadsiatimi a možno tridsiatimi rokmi a myslel to ako iróniu, že "v minulosti bola homosexualita zakazovaná, dnes je tolerovaná a nechcem sa dožiť, že bude povinná".
Ďakujem pekne.