40. schôdza

Dámy a páni, jedným zo základných prvkov demokracie je, že väčšina a majorita teda dbá na práva a slobody menšín. Inak povedané, vždy musíme ako väčšina chrániť, proaktívne chrániť práva a slobody menších skupín obyvateľstva založené napríklad na ich etniku, národnosti, vierovyznaní, pohlaví či sexuálnej orientácii. Je to z dôvodu, že tieto komunity si nedokážu svoje privilégiá presadiť samé, ale jednoducho sú odkázané na to, ako sa k nim bude správať väčšinové obyvateľstvo.
V prípade, ak sa objavia pokusy silnejších obmedzovať práva a slobody slabších, je mimoriadne dôležité sa proti takýmto tendenciám postaviť a politici, myslím si, majú v tomto kľúčovú úlohu.
V posledných mesiacoch sa v pléne Národnej rady objavilo viacero verbálnych aj legislatívnych pokusov obmedzovať práva a slobody rôznych skupín obyvateľov. Aj keď neboli úspešné, pre viaceré menšiny a komunity boli takým možno nepríjemným signálom, ktorý v nich vyvolal pocit neistoty či dokonca obavy zo svojej budúcnosti. Navyše ďalšie takéto snahy môžu vo verejnosti vyvolať vlnu nenávisti, vrátane útokov na príslušnosť, na príslušníkov niektorej z menšín či definovanej skupiny ľudí. Inak povedané, niektoré menšiny a komunity si v posledných mesiacoch museli na adresu, na svoju adresu vypočuť množstvo verbálnych útokov, či už ide o Rómov, Židov, homosexuálov, ale aj ženy, ktoré pravidelne čelia tomu, že sa teda v Národnej rade hovorí napríklad o interrupciách. Boli to nielen verbálne, ale aj legislatívne pokusy a keďže my si myslíme, že ľudí nemožno takto deliť na základe farby pleti, vierovyznania či orientácie, tak prichádzame s týmto uznesením.
Možno by som mohol aspoň pre príklad vymenovať niektoré návrhy zákonov, ktoré tu v pléne Národnej rady boli a do určitej miery pohoršili niektoré skupiny obyvateľov, a následne títo ľudia povedzme či už formou petícií, rôznych otvorených listov alebo skrátka tým, že sa obrátili na poslancov Národnej rady, tak dali najavo svoju nevôľu a teda aj znepokojenie s tým, čo sa tu v pléne Národnej rady niekedy deje a niekedy čo tu zaznie. Preto hovoríme nielen o legislatívnych, ale aj o verbálnych rôznych atakoch a pokusoch, lebo naozaj niekedy nie všetci si dávajú servítky pred ústa a možno si neuvedomujú dosahy a dopady tých svojich prejavov, aký potom majú teda dopad na konkrétnych ľudí.
Boli to napríklad, boli to napríklad návrhy zákona z dielne ĽSNS, či už išlo o ústavný návrh zákona, ktorým sa definovalo to, ako má vyzerať napríklad rodina. Boli to, teda to, čo som spomínal, niektoré interrupčné návrhy. Často sa tu v prípade pandemických opatrení hovorilo o židovskej komunite. Prirovnávalo sa, boli tu prirovnania opatrení k holokaustu a podobne, za čo niekedy, teda keď som počul najmä teda z niektorých teda úst poslancov opozície, tak už som sa aj ja tu niekedy nielen hanbil, ale som sa aj za týchto ľudí ospravedlňoval, aby naozaj títo ľudia nemali potom pocit, že sú takto vystavovaní možno aj na ulici nejakým atakom.
Ale videli sme aj zosmiešňovanie viery. Vidíme, že politici, možno ktorí sú príslušníkmi politických strán a sú príslušníkmi nejakých cirkví, tak či už vo verejnom živote sú jednoducho aj za svoju príslušnosť k nejakej cirkvi alebo viery zosmiešňovaní, to tiež nepovažujeme za správne. Takže, a samozrejme, už takou, už takým veľmi častým javom, žiaľ, smutným javom je aj to, že na svoju adresu si veľmi často a veľmi v nepríjemných súvislostiach vypočujú aj Rómovia.
Takže toto sú menšiny a komunity. My, samozrejme, chápeme a aj názor, možno to tu aj dnes zaznie, že máme chrániť všetkých ľudí. Veď, samozrejme, to sa snažíme aj chrániť, aj pomáhať všetkým ľuďom, ale, ako hovorím, v prípade menšín a komunít jednoducho už len preto, že je to menšina a komunita, tak nemajú možno tú možnosť, možno nemajú zástupcov tu v parlamente, aby sa jednoducho niekto ozval a aby sa za nich prihovoril a povedal, že táto menšina, táto komunita si zaslúži to, aby sme v prípade, ak sa niekto snaží obmedzovať ich práva alebo slobody, aby sme sa postavili na ich stranu a aby sme im dali signál, že budeme tu a budeme jednoducho hájiť záujmy teda všetkých ľudí bez rozdielu na vierovyznanie, farbu pleti alebo sexuálnu orientáciu.
Ja preto úplne pochopím, ak možno pri hlasovaní o tomto uznesení nebude mať podporu všetkých poslancov a pretože, pretože každý to môže vidieť inak, ale ja budem rád, ak na hlasovaní uvidia príslušníci rôznych menšín a komunít, že je v pléne Národnej rady časť poslancov a verím, že väčšia časť poslancov a tým pádom aj sila, ktorá, tak ako som povedal, bude hájiť ich záujmy, ich práva, ich slobody a bude teda stáť na strane všetkých ľudí, aj príslušníkov týchto menšín.
Myslím, že k tomuto a k tejto téme ani nie je veľmi už čo dodať. Verím, že ďalšie možno, možno postoje a dúfam, že správne postoje zaznejú aj v rozprave. Možno za mňa môžem už iba požiadať koaličných aj opozičných kolegov o podporu, pretože tak ako sme to napísali aj uviedli do návrhu uznesenia, myslím si, že predpokladom ďalšieho takého fungovania Národnej rady je rešpekt k odlišnostiam, ktoré v spoločnosti existujú. Myslím si, že našou úlohou je zastupovať všetkých občanov bez rozdielu a iba tak dokážeme pripravovať a schvaľovať zákony, ktoré Slovensko posunú dopredu.
Takže vopred ďakujem za podporu a myslím si, že aj takto dokážeme po možno niekedy hádkach alebo nejakých prekáračkách v parlamente, kde naozaj padajú ostré slová niekedy k rôznym menšinám a komunitám, vyslať takýto pozitívny signál týmto ľuďom.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Tri faktické poznámky evidujem na vaše vystúpenie, pán poslanec.
Ako prvá - pani poslankyňa Jarmila Vaňová, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Ja veľmi rada budem hlasovať za toto uznesenie a ďakujem zaň, pretože vnímam, že nielen v spoločnosti, ale aj na pôde parlamentu naozaj odznievajú niekedy príliš silné alebo príliš necitlivé slová, ktoré jednak vidí spoločnosť a myslím si, že od slova začína každá nenávisť v spoločnosti medzi ľuďmi. Slovo je to, ktoré vlastne naštartuje a keď my ako politici budeme vysielať takéto signály do spoločnosti, tak sa potom nečudujme, že vlastne rozdeľujeme tých ľudí. Pre mňa je dôležité dodržiavať ľudské práva pre všetkých rovnako. Vieme, že tie komunity alebo inakosti, ktoré sú súčasťou našej spoločnosti, zažívajú častokrát nepríjemné veci, ktoré sa ich bytostne dotýkajú a ktoré im upierajú niektoré práva, ktoré bežný občan má. Ako členka ľudsko-právneho výboru nemôžem konať inak, ako zahlasovať za ten, za toto uznesenie a preto má moju podporu.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Miroslav Žiak, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán poslanec Čekovský, ďakujem ti veľmi pekne za takúto iniciatívu, veľmi ju vítam, myslím si, že za celú stranu SaS. A ja pevne verím, že keď sa nám podarí takéto uznesenie schváliť, nebudeme už ako vláda traumatizovať alebo niektorí poslanci nebudú traumatizovať spoločnosť neustálym návrhom na sprísnenie interrupcií, lebo aj to sa týka medzi tie slobody. A chcel by som ešte pozdraviť, tu hore na balkóne máme mladých saskárov, tak im aspoň takto zakývam.
Ďakujem veľmi pekne.

Posledný s faktickou poznámkou na vystúpenie pána Čekovského, pán poslanec Ján Mičovský.

Ďakujme vám za slovo, vážený pán podpredseda.
Ja, samozrejme, ako jeden z podporovateľov a predkladateľov tohto návrhu budem hlasovať za, ale to je nie dôležité. Chcem vás upozorniť v tejto súvislosti alebo teda upriamiť vašu pozornosť s dobrým úmyslom na jednu zaujímavú knihu, ktorá práve teraz je na mojom stolíku a čítam ju. Priznám sa, nemám ju ešte dočítanú, napriek tomu si myslím, že je vhodná vašej pozornosti a práve aj v súvislosti s týmto uznesením. Je to kniha Ľudskosť, pozitívna história ľudstva, pravdepodobne ju mnohí aj poznáte, a mňa osobne prekvapila tým, že veľmi vedecky a veľmi argumentačne dobré podloženie, podáva informáciu o našej histórii ľudstva s prekvapivým záverom, že nám je prirodzené porozumenie, priateľstvo, že napriek mnohým odlišnostiam, ktoré tu boli aj v praveku, aj v dávnej histórii, sme schopní uprednostňovať práve spoluprácu a uznávanie jedného, jeden druhého. Tak si myslím, že v súvislosti s týmto uznesením a v súvislosti s tým, čo je jeho podstatou, že sme napriek odlišnostiam ľudia odkázaní na spoluprácu, že individualizmus je odsúdený na neúspech v podstate, je veľmi dobré, ak teda táto knižka by možno sa ocitla aj vo vašich rukách a možno ešte by ste ju prečítali skôr, ako budeme hlasovať, bolo by to fajn. Som presvedčený, že by zdvihla kvórum podporovateľov tohto návrhu.
Ďakujem pekne.