40. schôdza

Pán poslanec Miroslav Urban.

Ďakujem za slovo. Vieme, že zdravotníctvo je bezodná čierna diera. Koľko tam peňazí dáte, toľko sa tam stratí. To je pravda.
Mňa zaujalo v tomto návrhu zákona to, že tieto, tú analýzu robia momentálne 5 ľudia na ministerstve zdravotníctva. A ten inštitút sa zriaďuje preto, že nie sú kapacity. takže preto sa vytvoril nezávislý inštitút, kde bude pracovať asi 20-22 ľudí, s cieľom, aby bol nezávislý, aby mal nejakú funkciu takú poradnú, aby nezávisle hodnotil vstup liekov, nových technológií. To sa mi páči, len aby naozaj ten inštitút bol nezávislý, aby skutočne tú cost efektivitu v zdravotníctve posudzoval. A konečné slovo by mala mať potom definitívne ministerstvo zdravotníctva. Ja viem, že možno sa to nepočúva dobre, ale naozaj naše zdravotníctvo nemôže mať na všetko, na všetky lieky pre všetkých.
A tu je vlastne tá otázka. Mali by sme naozaj už zodpovedať konečne, na čo majú pacienti nárok, definovať základnú zdravotnú starostlivosť, aby sme si najprv urobili v tomto poriadok, aby sme vedeli, čo, na čo majú tí pacienti nárok, v akom rozsahu, lebo v dnešnej dobe je to tak, že kto je silnejší, kto viacej kričí, kto je mediálne nejako známy alebo sa dostane do médií, tak ten ako keby mal pravdu. Na toto je práve to nezávislé hodnotenie tých odborníkov naozaj apolitických, je vhodné. Tam sa predpokladá ušetrenie vyše 3 mil. eur. To vítam, ak je to tak, ako to bude. Ak to funguje v zahraničí, že je tam nejaká nezávislá inštitúcia poradná, ktorá to zdôvodní, zanalyzuje, odborníci, naozaj odborníci aj zahraniční, aj z tých poisťovní, tak potom je namieste, aby to ministerstvo zdravotníctva bralo do úvahy tieto analýzy a podľa toho rozhodovalo. Aspoň bude mať to rozhodnutie toho ministerstva nejakú váhu a môže sa opierať o nezávislé inštitúcie.
Ďakujem.

Posledný s faktickou poznámkou, pán poslanec Vladimír Baláž.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani kolegyňa, ja som naozaj rád, že si, ste v tomto, v tomto svojom pozmeňujúcom návrhu použili niektoré veci, o ktorých sme tu rozprávali v takom širšom kontexte v prvom čítaní. A to je to rozšírenie tej pozície pre všetky zdravotné poisťovne, ktoré tam majú byť. To je správna vec. To tak nemôže byť, že tam môže byť iba jedna poisťovňa. Potom je tam napríklad hodnotenie podľa výsledkov toho inštitútu. To je tiež veľmi dôležité. Tiež sme to hovorili. Žitie podľa svojej práce, to je tiež extrémne dôležité. Celkový ten návrh, ktorý ste predložili, nevyzerá zle. Budeme zvažovať, aby sme ho mohli podporiť.
Chcel by som ale upriamiť ešte jednu vec, a ktorá sa tu žiada, pretože vy ste ju spomenuli, a je to extrémne dôležité pre slovenské zdravotníctvo. A to je QOLI hodnotenie poskytovania zdravotnej starostlivosti z hľadiska toho objemu peňazí, ktorý máme. A tam si treba uvedomiť jednu vec, na ktorú naše zdravotníctvo aj dlhodobo zomiera, alebo dlhodobe ňou trpí, a to je, že život zachraňujúce výkony, život zachraňujúce výkony sú platené pod svoje náklady a liečba, ktorá vlastne len iluzórne predlžuje život, resp. iluzórne pomáha, a tie výsledky sú naozaj biedne, je platená niekoľkonásobne, akoby podľa zákona o QOLI, čo znamená, je rok pridaného života, ktorý by mal stáť okolo 40-tisíc eur, platíme.
Ak nezmeníme tento neporiadok, si, dúfam, môžem povedať, tak budeme stále trpieť na to, že nebudeme mať dostatočných zdrojov na tú zdravotnú starostlivosť, ktorou naozaj vieme extréme pomôcť všetkým tým ľuďom, ktorí ju potrebujú.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Bittó Cigániková, môžete reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem. Ja sa prihlásim ústne, aby som odpovedala všetkým kolegom.

Kto má záujem sa prihlásiť ústne, vážené pani poslankyne, páni poslanci, môže tak urobiť teraz. Pán poslanec Richard Raši, pán poslanec Tomáš Taraba, pani poslankyňa Bittó Cigániková. Nikto viac. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Richard Raši, nech sa páči, máte slovo.

Príjemný, dobrý deň prajem. Ctený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé dámy, páni kolegovia, začnem možno vyjadrením sa k návrhu, ktorý dala pani poslankyňa Cigániková, ktorý, tak ako spomenul kolega Baláž, mnohé veci vylepšuje v tomto zákone, lebo naozaj ten zákon, tak ako od začiatku vznikol, bol výrazne kritizovaný. Dokonca aj organizáciami, ktoré zastupujú pacientov, ale aj mnohými odborníkmi. A tie prvé otázky boli, že načo, a potom, prečo sa niektoré veci dejú tak, ako sa dejú. A naozaj mnohé veci tento pozmeňujúci návrh vylepšuje.
Napriek tomu z môjho pohľadu vylepšuje niečo, čo nemá v súčasnej dobe iných problémov a nemá byť prečo prioritou v zdravotníctve. To, že pani predsedníčka výboru vylepšuje, je fajn, ale naozaj dnes žijeme v dobe, keď má Slovensko vďaka korone iné problémy aj iné priority, veď to tu kvôli korone, kvôli obmedzeniam a kvôli opatreniam proticovidovým neliečili bežné choroby a mnoho pacientov umieralo nielen kvôli COVID-u. Ale keď si vezmeme štatistiky úmrtí, tak v porovnaní s inými rokmi nám okrem covidových pacientov zomrelo viac ako o 5-tisíc pacientov, keď sa vezme štatistický priemer za posledných desať rokov, tak 5-tisíc úmrtí je naviac oproti minulým rokom nesúvisiacich s COVID-om. To znamená, že ten, že COVID a opatrenia a obmedzenie zdravotnej starostlivosti sa vážne dotkli aj ľudí, ktorí COVID nemali. Kvôli nedostatku financií, kvôli financiám, ktoré išli na liečbu COVID-u, sa... a kvôli mnohým iným veciam, to už neviem, kvôli akým všetkým, sa výrazne spomalil a zastavil vstup inovatívnych liekov, napr. proti niektorým typom rakoviny.
Videli sme medializované prípady, keď sa ľudia nevedeli dostať k svojmu lieku, pretože jeho proces od prihlásenia až po jeho dostanie sa do praxe bol veľmi dlhý. Žijeme v dobe, keď mnohé lieky nie sú dostupné ani na výnimku, a kvôli tomu, že sú drahé a vo verejnom poistení na nich nie je údajne dostatok prostriedkov. A v tejto dobe, keď naozaj čelíme nedostatku finančných prostriedkov, prichádza ministerstvo s návrhom, aby sa z verejného zdravotného poistenia platila inštitúcia, ktorá v súčasnej dobe keby nevznikla, tak jej obsah sa dá nahradiť existujúcimi inštitúciami a ľuďmi. Keby nevznikla, vedia to robiť ľudia, ktorí teraz reálne na ministerstve robia a ktorí aj teraz pracujú.
Čiže vytvárame inštitúciu, ktorá naozaj v súčasnosti nie je potrebná, a lepším manažovaním by sa mohol ten istý výkon s ľuďmi, ktorí, mimochodom, teraz sú tam tí piati, ktorí do nej majú prísť, a má sa to navýšiť na 22 ľudí, ktorých, ako sme počuli, je málo a nie sú. Čiže zas sa budú len ľudia musieť brať z ľudí niekde zamestnaných, zrejme na ministerstve, tak zbytočne ideme vytvárať inštitúciu, ktorú by sme mohli urobiť aj v rámci existujúcej štruktúry ministerstva, alebo štátneho útvaru na kontrolu liečiv, alebo zo zapojenia univerzít, ako to robia mnohé iné krajiny. Čiže otázkou je, či nový úrad je naozaj toto jediné, čo naše zdravotníctvo v dnešnej dobe potrebuje.
Nikto tu ani v rozprave nespochybnil, či to bola opozícia, a to je jedno, z akej strany, nespochybnil, že treba hodnotiť zdravotné technológie a, samozrejme, aj lieky, lebo tento úrad má hodnotiť aj lieky, ale kvôli tomu sa nemá vytvárať nový úrad. A aj keď tu pán minister reagoval, že úrad dostane extra financie, tak ešte to nikto nevidel, pretože my ani netušíme, ako bude vyzerať návrh štátneho rozpočtu. Zatiaľ podľa existujúceho zákona bude tento úrad platený z verejného zdravotného poistenia, teda z peňazí, ktoré majú ísť na liečbu, prevenciu, diagnostiku našich pacientov.
Čo sa týka úspor, predložený návrh hovorí, že činnosťou inštitútu vzniknú úspory. Majú odísť piati ľudia z ministerstva zdravotníctva a v materiáli sa tvrdí, že úspory už zabezpečil aj odbor na ministerstve zdravotníctva. Čiže keď už teraz máme tých ľudí, tak načo máme nový úrad? A ako pri úspore pomôže, že budú inštitút, a nie napríklad odbor na ministerstve zdravotníctva, ako, alebo ako som už spomínal, napr. v Českej republike, keď HTA hodnotenie je súčasťou organizácie, ako je náš ŠÚKL.
Keď hovoria, že ušetria 5 mil. ročne, lebo keď si vezmete doložku dopadov, tak je tam 5 mil. úspora, náklad je od 1,3 do 1,6 mil., mení sa to počas rokov, tak keď teraz vieme, koľko ušetríme, prečo to títo istí ľudia, ktorí to budú robiť, lebo to nebudú ľudia, ktorí prídu zniekadiaľ alebo spadnú z neba, ale začnú to robiť ľudia, ktorí sú tam teraz, prečo to neurobili doteraz? A keď to vedia, ako to robiť, prečo sa vnútorne nepreorganizujú a prečo tá inštitúcia neurobí už teraz a tie úspory nerobí? Vravím, že neprídu tu žiadne špeciálne softwary, neprídu tu žiadni odborníci, ktorých si musíme kúpiť, ktorí to tu celé zmenia. Nie. To budú tí istí ľudia, ktorí tam robia teraz. Čiže keď ich tu máme teraz, dajme ich do jednej bunky, do jedného odboru, sekcie, a nech to robia na ministerstve, a nevytvárajme nový úrad.
Jednou z náplní práce nového úradu má byť zaraďovanie liekov. Teraz máme kategorizačnú komisiu, a teda ja predpokladám, že pán minister potvrdí, že teraz zaraďovanie liekov robia transparentne. No a čo iné a ako inak to bude robiť tento úrad? Aj teraz sa robia medicínsko-ekonomické rozbory. Tam sa, tam sa nič iné nebude robiť. Tento úrad dokonca píše, že bude preberať aj rozbory, ktoré boli urobené v zahraničí. Však to môže robiť aj teraz. A keď sú validné, tak ich môže, môže použiť. A dokonca sa tam hovorí, že čo sa týka technológie a liekov, bude sa zaoberať všetkým, čo bude mať dopad nad 1,5 mil. eur, čo je vraj približne 90 % všetkých hodnotených napríklad liekov. No a potom budeme mať načo tie všetky ostatné, sekciu farmácie a liekovej politiky na ministerstve zdravotníctva alebo hodnotiteľov farmakoekonomiky, alebo odborné pracovné skupiny pre medicínske stanovisko, kategorizačnú komisiu, kategorizačnú radu? Títo budú robiť tých 10 %?
Máme naozaj vybudované inštitúty aj funkčnú organizačnú štruktúru ministerstva zdravotníctva, aj odborníkov, ktorých nových len tak ľahko nenájdeme, lebo keby boli nájditeľní, tak tých ministerstvo predsa nájde už teraz a zaradí. Ideme, opakujem, zbytočne robiť úrad.
A keď si pozriete pozmeňujúce návrhy, ktoré dala aj pani poslankyňa Cigániková, čoho sa jednajú, tak ešte aj ten pôvodný zákon vytváral mnohé otázniky, ktoré tie pozmeňujúce návrhy museli odstraňovať, napr. neprítomnosť súkromných zdravotných poisťovní alebo kritériá, ktoré, keby nebola možnosť sa prihlásiť aj z iného štátu, by vytvárali to, že by bolo jasné, a mohli by sme už teraz oznámiť, kto vyhrá výberové konanie, pretože tých ľudí, prirodzene, je v Európe, teda, prirodzene, na Slovensku nie veľa. Aj preto, že ich diskriminovali tým, že nemohli robiť napríklad pre súkromné poisťovne, len pre štátnu, že nemohli robiť posledné roky pre farmaceutický priemysel, aby neboli v konflikte záujmu.
Čiže my sme tu vytvorili zákon, ktorý nám netreba, ktorý sme našili ešte pre jedného človeka, ktorý ho aj sám tvoril, však aj sám ho bol prezentovať, vytvárame úrad, ktorý má robiť to, čo doteraz ministerstvo robí a môže robiť kľudne v takej istej kvalite. A keď má zlé procesy, vie si ich zmeniť. A je tu vytvorený úrad, ktorý teda sa má tváriť ako nezávislý, ale zároveň je tam napísané, že jeho šéf je ministrom zdravotníctva odvolateľný.
Takže z nášho pohľadu určite hodnotenie - výborná myšlienka. Som presvedčený, že v súčasnosti má ministerstvo zdravotníctva všetky odborné aj iné kapacity, aj know-how na to, aby to robilo s vlastnými kapacitami bez vytvárania zbytočného úradu a bez ďalších nákladov, ktoré, ako je napísané, majú ísť zatiaľ z balíka na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, lebo zatiaľ okrem deklarovaných verbálnych sľubov nikto nevidel, že by reálne viacej peňazí do rozpočtu bolo daných.
Ďakujem pekne.

Dve faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Rašiho.
Ako prvý, pán poslanec Miroslav Urban.

Ďakujem za slovo. Mňa zaujali tie prvé slová pána MUDr. Rašiho. Naozaj, vedieme štatistiky, koľko pacientov umrelo na COVID, ale ako keby sme zabudli, že pacienti umierajú aj na iné diagnózy.
Myslím si, že by to bolo prospešné a upokojilo by to situáciu vôbec na Slovensku, keď si zoberieme tie úmrtia, 4-7 pacientov denne, a popritom nám zomierajú pacienti na infarkty, na iné infekčné choroby aj na zápaly pľúc, ktoré nie sú covidové. Takže ak by sme mali zlepšiť nejakú tú, vôbec tú náladu v spoločnosti, myslím, že by sme mali aj týmto smerom povedať ľuďom, že sú aj iné choroby a že sa budeme snažiť zlepšiť aj ten kardioprogram alebo onkologický program bol počas COVID-u naozaj zanedbaný, tí pacienti sa nedostali načas na vyšetrenia k lekárovi a skutočne veľa ich zomrelo práve preto, že sa nemali tú možnosť adekvátne liečiť.
Čo sa týka spomenutých tých inovatívnych liekov, no to je katastrofa naozaj na Slovensku, kým sa inovatívne nové lieky dostanú. Samozrejme, to je otázka peňazí a možnože tento inštitút by tomu mohol pomôcť, ak bude naozaj nezávislý a nebude tam nejaký lobing farmafiriem.
A je to podobne aj zase s tými náhradami liekov ako generikami. Kým sa dostanú aj tie generiká lacnejšie na trh, aby vytlačili tie originály, tiež je to obrovský farmalobing tých firiem, ktoré naozaj na tom zarábajú. Čiže treba sa snažiť uplatniť tie lieky, ak sú dostupné a lacnejšie generiká, čo sa len dá, a takisto aj to ino... inovatívne lieky.
Určite treba vychádzať z tej evidence-based medicíny, z medicíny teda dôkazov, ktoré lieky fungujú a ako a kedy ich podávať. Ja si pamätám, ako začal COVID, tak sme podávali lieky, ktoré vôbec nemali žiadnu evidence-based medicínu, to boli rôzne antivirotiká na liečbu COVID, ale dávali sa, lebo sme nemali čo, a pritom napríklad rôzne komplikácie po COVID-e, už existujú lieky, a spomeniem nejaké monoklonálne protilátky proti klostrídiám, ale kým sa to dostane na Slovensko, dlho to trvá.