40. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Pán podpredseda Blanár, ja si myslím, že je komické a nanajvýš pokrytecké, keď človek zo strany, ktorá pred štyrmi rokmi vytvárala hrádzu proti extrémizmu, a teda proti extrémizmu pomenovali stranu Ľudová strana Naše Slovensko a následne s nimi teraz spolupracujú na pripravovaní alebo organizovaní rôznych podujatí, protestov proti vláde, s týmito akože, akože podľa vás fašistami a vy sa doteraz budete oháňať bojom proti fašizmu, alebo resp. tvoriť Slovenské národné povstanie a pripomienky si fašizmu, tak je to dosť pokrytecké, ale to sme si už pri strane SMER zvykli.

Pán kolega Taraba, pri faktických.
Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Kozelová, nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

Prosím, pán poslanec Blanár, plakali ste dlho, s pátosom, ale na zlom hrobe teda. Čo má história SNP s tým, kam bude Múzeum SNP patriť?!
Múzeum SNP je vo svojej podstate vojenské múzeum, a tak jeho zaradenie pod Vojenský historický ústav je len logickým vyústením, najmä s ohľadom k exponátom a ich odbornému ošetrovaniu, lebo verte, alebo nie, reštaurovať obrazy, nábytok a tank či delo je sakra rozdiel. A verte, alebo nie, najlepšie to vedia tí, ktorí to majú v popise práce, lebo to len vy ste dokázali sprznúť, sprzniť reštaurovanie tak, že lafety natierali brigádnici olejovou farbou a oltár Majstra Pavla babráci s epoxidom. Ak Banské múzeum patrí pod ministerstvo životného prostredia, Múzeum SNP v správe ministerstva obrany je viac ako logické.
A ešte nezabudnem pripomenúť zabudnutú správu kontroly, ktorú tam poslala svojho času pani Laššáková, správa mala 35 strán a z toho bolo 30 strán nedostatkov. O tomto všetkom sme sa bavili na samostatnej schôdzi výboru pre kultúru.
Takže myslím si, že to, že to bude patriť pod Vojenské múzeum, je len a len dobre.

S ďalšou faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Jarjabek, nech sa páči, excelencia, máte slovo.

Ďakujem pekne (povedané so smiechom), ja sa budem snažiť byť ako fakticko-pragmatický a tiež sa odviniem od toho stretnutia, ktoré sme mali na výbore. Tam sme sa hlavne teda dozvedeli na tom výbore, že dôvodom toho prechodu z ministerstva kultúry na ministerstvo obrany sú peniaze. To bol taký ten hlavný lajtmotív, ktorý tam stále lietal, preto aj teda naša snaha, aby teda Múzeum Slovenského národného povstania si zachovalo ten význam, zachovalo si tú autoritu, zachovalo si tú autenticitu a zachovalo si to všetko, čím vlastne ono žilo tých ix rokov od svojho vzniku.
Ten problém je ale v inej veci. To za to (povedané so smiechom), že sú tam delá, tanky a ja neviem čo všetko, to ešte neznamená, že by to malo patriť pod ministerstvo obrany, lebo taký tento pohľad je ako nesmierne zúžený a, by som povedal, až plytký. Ja by som ale chcel inú vec podotknúť. Viete, toto nie je dobré, že to ide preč z ministerstva kultúry, preto, lebo vlastne sa stráca význam ministerstva kultúry. Ministerstvo kultúry ako keby sa zbavovalo tých inštitúcii, ktoré patria pod ministerstvo kultúry, no a za chvíľu sa dozvieme, že tam nebude ani Národné divadlo, že tam nebudú vôbec ani divadlá a že tam nebudú ani všetky inštitúcie, Národná galéria a tak ďalej a tak ďalej. Proste znižuje sa význam ministerstva kultúry, to je to najdôležitejšie.
No a viete, dnes tento krok na ministerstve kultúry obhajujú ľudia, ktorí, ktorí v múzeu neboli, vrátane pani ministerky kultúry, to treba podotknúť, ja som si veci zisťoval včera u dnes už bývalého riaditeľa, naozaj pani ministerka kultúry si nenašla čas, aby Múzeum Slovenského národného povstania navštívila a stretla sa tam so zamestnancami a vôbec o týchto veciach sa nejakým spôsobom porozprávať, čo oni na to, lebo tí zamestnanci sú tiež veľmi dôležití v zmysle nájdenia nejakého názoru na túto inštitúciu.
Toto všetko sa nekonalo, preto, ešte raz, posledná veta, peniaze treba ministerstvu kultúry... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
S ďalšou faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Kotleba, nech sa páči, máte slovo.

Pán podpredseda Blanár, ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré.
Jednu vec, ktorú ste aj vy tam zabudli pomenovať, tak je veľký problém, ktorý bol alebo ktorým bola osoba riaditeľa Mičeva, absolútne nominanta, poviem to tak, vašej vlády, ktorý tam bol dlhšie ako niektoré, niektoré tie historické vystavené exponáty, to treba povedať.
A Mičev - a to by aj tu bývalá pani ministerka mohla potvrdiť - bol tak nekompetentný riaditeľ tohto múzea, že v jednom z rozpočtových rokov sa mu upravoval rozpočet na bežné výdavky tým spôsobom, že sa mu zvyšovali o 2 mil. eur. O 2 mil. eur na bežné výdavky, lebo jednoducho, ja neviem, či sa tam kradlo, alebo čo sa tam robilo, čiže z tohto pohľadu všetko zlé je na niečo dobré, pretože žiadnu inštitúciu nemôžu viesť ľudia, ako je Mičev.

Ďalšia faktická... Pardon, ešte raz.
S ďalšou faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Suja, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán podpredseda Blanár, vy sa čudujete, že čo stvárajú ministri OĽANO, no to je zbytočné, akože vieme sami, že nad týmto sa už nemusíme pozastavovať ani čudovať.
Čo sa môžme čudovať, keď počúvame tie Matovičove výroky o NSDAP, ako ich chce napodobniť, ako sú ich vzorom, keď tu vidíme ministerku Milanovú a jej blog o Cigáňoch. Čomu sa môžme čudovať? To hovorí samé za seba. Tak sa nečudujme, čo robia s Múzeom SNP.
A Naďa sme zabudli. Pán podpredseda Blanár, Naďovi vadí, že nemal dosah na chod múzea a nedokázal zabrániť vystúpeniam jemu nepohodlným ľuďom v rôznych spomienkových akciách, ktoré sa tam konali, hlavne hostí a priateľov z Ruskej federácie. To ho strašne zožieralo, že na rôznych akciách tam takíto ľudia vystupovali, a bol by najradšej, keby mohol v tej chvíli prepísať dejiny. Toto je ten problém. Nič iné.
Takže nečudujte sa, som rád, že Jožko Pročko zareagoval konečne, došli drogy a vodka - a vidíte, už sa prebral. Jožko, zdravím ťa. (Povedané so smiechom, reakcia z pléna.)

Prosím, pán poslanec Pročko, nemáte slovo.
Teraz vystúpi pán poslanec Stančík, nech sa páči.