40. schôdza

Ďakujem. Keď som videl medzi prihlásenými na faktické poznámky meno pána poslanca Kotlebu, tak som sa zľakol, že aby som náhodou nehovoril niečo podobné, ale našťastie budem hovoriť niečo úplne iné, až opačné.
Alexander Dubček je nesporne jednou z najdôležitejších osobností slovenských dejín. Toto uznesenie je však podľa môjho názoru nie vystihujúce jeho historické pôsobenie. Toto uznesenie je jednostranné, glorifikujúce a zamlčiavajúce aj tie tienisté stránky jeho pôsobenia. Alexander Dubček bol predstaviteľom komunistickej strany, bol ním v 50.rokoch, bol ním v 60. rokoch, bol ním aj pred nástupom Pražskej jari, podieľal sa na budovaní režimu, ktorý potláčal základné práva a slobody, a ani, ani po okupácii sa nedokázal dôsledne postaviť na odpor, podpísal Moskovské protokoly, prijal funkciu predsedu Federálneho zhromaždenia, podpísal obuškový zákon, na základe ktorého potom boli potláčané demonštrácii československých občanov proti okupantom a proti totalitnej komunistickej moci.
Čiže nemyslím si, že by sme si mali históriu pripomínať takýmto jednostranným spôsobom. Samozrejme, že keď spomíname na niekoho z minulosti, tak máme tendenciu všímať si skôr to dobré, ale v súvislosti s Alexandrom Dubčekom úplne opomenúť jeho pôsobenie v rámci komunistického režimu je neadekvátne.

Ďakujem. Pán poslanec Kotleba, ja som citoval, že Alexander Dubček v tom čase vyjadril podporu disidentovi. Nehovoril som a nehodnotil som Václava Havla, ako ste to sa snažili vy, lebo to nie je ani cieľom, aby som hodnotil Václava Havla, to už by sme si mohli zvolať samostatnú schôdzu, avšak mohli ste možno aspoň jedným slovom spomenúť, že, že odkaz Slovenského národného povstania, tak ako som vás predtým pri tom bode požiadal, a že je významným pre Slovensko a pre slovenskú históriu, to by som určite od vás očakával, ak teda sa s tým stotožňujete, lebo ste hovorili o tom, že môžeme mať na SNP rôzny názor.
Pán Dostál, to vaše vystúpenie, to je pomaly oxymoron. Na jednej strane veľká osobnosť Alexander Dubček a na druhej strane ste ho zniesli úplne pod čiernu zem.
Vy ako SZM-ák, ktorý ste hrdo chodili a ste rečnili a básničky ste prednášali, tak dnes hovoríte o komunistickom režime, ktorý dal vám tam vzdelanie a tak ďalej. Môžeme sa o komunistickom režime, ktorý tu nikdy nebol (reakcia z pléna), ale bol tu socializmus, môžeme sa baviť aj na samostatnej schôdzi. Ale tak, ako ste to vy povedali o Alexandrovi Dubčekovi, to vôbec, ale vôbec nie je pravda. Čiže z tohto pohľadu chápem, že Alexander Dubček pre vás nie je úplne osobnosť, tak ako ste sa snažili to naznačiť, ale snažili ste sa ho len a len dehonestovať, ale to už nech posúdia občania a tí, ktorí budú túto schôdzu sledovať, ja už ďalej sa nechcem k tomu vyjadrovať.
Len vás chcem poprosiť ešte raz o podporu tohto uznesenia. Ak niekto má niečo, čo by mohol doplniť do tohto uznesenia, mal možnosť sa... (Ukončenie vystúpenia časomerom.)

Sloboda má význam vtedy, ak existujú prostriedky na jej uplatnenie. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, tieto slová, myslím si, že celkom nadčasovo vyslovil Alexander Dubček v roku 1991.
Ja vás chcem, vážené panie poslankyne a páni poslanci, aj ako predstaviteľ inštitúcie, ktorá má česť v názve niesť meno Alexandra Dubčeka, požiadať, aby ste toto uznesenie podporili.
Alexander Dubček je nesporne osobnosť, ktorá je uznávaná nielen doma, ale aj v zahraničí. Mali sme možnosť počuť všetky ocenenia, ktoré Alexander Dubček získal na svetových fórach od významných osobností, nielen našich, ale aj teda medzinárodných dejín. Naposledy to bolo práve uznanie Alexandrovi Dubčekovi práve minulý týždeň na pôde Viedenskej radnice, kde bývalý prezident Rakúska, súčasný primátor Viedne, a ďalšie osobnosti si v spomienkovom podujatí pripomenuli sté výročie jeho narodenia. Dokonca radnica mesta Viedeň, hlavného mesta Rakúska, nášho suseda, uvažuje o tom, že by do budúcna aj jednu zo svojich ulíc pomenovala práve po Alexandrovi Dubčekovi.
Dovolím si dať ešte všetkým do pozornosti, že aj budova Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorej rokujeme, sa nachádza na Námestí Alexandra Dubčeka. Nebudem viac v tejto chvíli hovoriť o tejto významnej osobnosti, ale chcem povedať, že napriek tomu, a čo ma veľmi mrzí, že rok 2021 nebol vyhlásený vládou Slovenskej republiky ako rok Alexandra Dubčeka, sú tu inštitúcie, ktoré si pripomínajú jeho odkaz, jeho odkaz humanizmu, demokracii a tolerancii, či už spomínaná Matica slovenská, ale aj obec Uhrovec, Trenčianska župa, Trenčianska univerzita a ďalšie, ďalšie inštitúcie, ktoré určite na odkaz Alexandra Dubčeka nezabúdajú.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás poprosiť, aby sme spoločne toto uznesenie schválili, pretože si myslím, že tým vyšleme signál nielen doma, ale aj do zahraničia, do prostredia Európskeho spoločenstva k tomu, že si vieme oceniť významné osobnosti a našich rodákov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Habánik, ja len takú úplne konštruktívnu otázku, že či ste toto, tento návrh na uznesenie alebo tento materiál, či ste to konzultovali s Maticou, s Historickým ústavom Slovenskej akadémie vied alebo, alebo s Ústavom pamäti národa, že aké ste mali od nich, ak ste teda konzultovali, aké ste mali od nich nejaké, nejakú spätnú väzbu, nejaké recenzie, nejaké vyjadrenia. Možno by to bolo aj zaujímavé.
Ak to máte, možno by to bolo aj zaujímavé uviesť na podporu tejto vašej snahy. Čiže ak, ak to máte, a keby to zaznelo možno, bolo by to dobre.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Jozef, naviažem hneď na tie tvoje prvé slová. Presne, môžete veci meniť, ale musíte potom sa pozreť, v akom prostredí a akú máte silu na tieto zmeny, a určite Alexander Dubček po roku ’68 bol naozaj veľmi perzekvovaný a veľmi dlho, až potom keď prišla revolúcia v ’89., bol znova, znova zviditeľnený a bojoval za demokraciu tejto krajiny. Preto aj Trenčianska župa pripravila také slávnostné zhromaždenie, ktoré sa konala, konalo v jeho rodnej obci Uhrovec 28. augusta spoločne s poslancami zastupiteľstva TSK, kde sme pripravili deklaráciu zastupiteľstva Trenčianskej župy pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia, a túto budeme schvaľovať na nasledujúcom zastupiteľstve v pondelok.
Som veľmi rád, že aj toto námestie, kde sídli Národná rada Slovenskej republiky, sa volá po jeho mene, po Alexandrovi Dubčekovi, a som rád, že aj Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka nesie jeho názov. Bol to človek, ktorý bojoval aj proti... aj napriek teda tej presile, a ktorá tu bola naozaj veľmi veľká po tom roku 1968, ale napriek tomu sa nikdy nejakým spôsobom nezradil tie jeho ideály, ktoré, ktoré mal.
Som rád, že Alexander Dubček sa tiež narodil v tom istom dome ako Ľudovít Štúr, tiež v Uhrovci, a som veľmi rád, že takýmto spôsobom sme si mohli pripomenúť a budeme si pripomínať ešte celý tento rok meno Alexandra Dubčeka.
A tiež nesúhlasím s tým, teda súhlasím s tým, že a je to ľúto, že vláda nevyhlásila tento rok za rok Alexandra Dubčeka.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. V nadväznosti na slová pána poslanca Habánika, viete, ja nerozumiem jednej veci. Prečo sa my musíme stále samoničiť? Stále sa musíme samoničiť. Tuná máme jedného veľkého Slováka, ktorý skutočne spravil nesmierne veľa pre Slovensko, tak, že to ocenili v zahraničí, a my sa musíme samoničiť skutočne a tuná rozprávať nezmysly, ktoré už vôbec nie sú v tejto chvíli aktuálne. Proste Dubček bol Dubček a Dubček bol jeden. Okrem toho existuje, som pyšný na to, že v tomto parlamente nedávno prešla Dubčekova cena z mojej poslaneckej dielne, len čakám stále na to, komu ju vláda ako prvému udelí. Toto bude pre mňa veľmi podstatné.
Viete, a dôležité je to, že na to, aby sme niekoho my uznali, v úvodzovkách, tak sa musíme pozerať za hranice, či áno, alebo nie. Keby ste vedeli, akým spôsobom vo Viedni sa toto všetko udialo nedávno, kolega Habánik by o tom mohol hovoriť, ja mám o tom informácie takisto, kolega Habánik bol tam prítomný, na tom stretnutí, čo všetko dobrého sa o Dubčekovi porozprávalo, a tuná si vypočujeme dehonestáciu Dubčeka v priamom prenose nejakým Dostálom. No tak toto ma, toto ma... (povedané so smiechom), viete čo, však to už nie je ani smiešne, to je iba blbé.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci. V nadväznosti na slová pána kolegu Habánika bol Alexander Dubček aj laureátom Sacharovovej ceny za slobodu myslenia z roku 1989, ktorú udeľuje Európsky parlament. Odhalenie jeho busty v priestoroch Európskeho parlamentu je nepochybne veľkou poctou.
Alexander Dubček zostáva symbolom politika, ktorý zastupoval ľudské nádeje a túžbu žiť v lepšej spoločnosti. Alexander Dubček je nesporne významná, ale zároveň aj kontroverzná osobnosť československých dejín. Stal sa symbolom socializmu s ľudskou tvárou, pretože bol doslova protipólom neprístupného komunistického aparátnika. Alexander Dubček sa z pozície vedúceho predstaviteľa komunistickej strany snažil o šírenie myšlienok, demokratizácie a humanizmu. Snažil sa o poľudštenie režimu, ale sovietska invázia a ďalší vývoj dokázali, že socialistická diktatúra sa poľudštiť nedá.
Sté výročie narodenia Alexandra Dubčeka je dôležité pripomenúť si aj na Slovensku.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa Pleštinská, ďakujem za vašu faktickú poznámku. Aby sme teda neopomenuli aj Sacharovovu cenu, ktorá je určite tak významná, ako sú ocenenia doctor honoris causa, ktoré Alexander Dubček získal na prestížnych zahraničných, ale aj domácich univerzitách.
Rovnako sa chcem poďakovať pánovi poslancovi Baškovi, ktorý aj zároveň ako predseda Trenčianskej župy venoval jedno slávnostné zasadnutie zastupiteľstva práve tomuto významnému rodákovi Trenčianskeho kraja a že aj zastupiteľstvo si na svojom zasadnutí 27. septembra, verím tomu, že prijme uznesenie k tejto významnej osobnosti.
Čo sa týka pána poslanca Kotlebu, nie som predkladateľom tohto uznesenia, takže tým, že som to uznesenie neformuloval, tak som ani teda nemohol a nebol som účastný žiadnych rozhovorov, ktoré by viedli k výslednému predĺženému uzneseniu, ale teda to uznesenie podporujem a zúčastnil som sa osobne aj odhalenia busty Alexandra Dubčeka v priestoroch nádvoria Matice slovenskej. Sami sme na univerzite, pripravujeme odhalenie pamätníka Alexandrovi Dubčekovi. Rovnako som sa zúčastnil všetkých ďalších podujatí, na ktoré som bol pozvaný pri príležitosti, a teda nielen toho stého naro... stého výročia narodenia Alexandra Dubčeka, ale ja tak činím pravidelne každoročne bez ohľadu na to, či ide o okrúhle, alebo nie výročie.
Takže ďakujem za všetky tieto faktické, faktické poznámky a určite smerovali k tomu, že je to významná osobnosť.
A chcem ešte raz všetkých požiadať o to, aby sme toto uznesenie naprieč politickým spektrom dokázali prijať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne aj kolegovi Habánikovi za vystúpenie.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, je dobré, že sme otvorili túto tému, a je potrebné aj možno povedať slová kritiky, ale malo by prevážiť predovšetkým to pozitívne. A preto chcem poďakovať aj pani poslankyni Pleštinskej, exposlankyni Európskeho parlamentu, že opäť zopakovala udelenie Sacharovovej ceny Alexandrovi Dubčekovi. A chcel by som tým aj povedať, že napriek možno pesimistickému tónu môjho kolegu pána Dušana Jarjabka, ktorý hovoril, že v pluráli, to znamená v množnom čísle, že prečo sa samoničíme, že chcem povedať, že zatiaľ to bol len jeden hlas. Čiže jednotné číslo by som použil, pretože za koalíciu zaznelo aj pozitívne, ale uvidíme po hlasovaní. Pán Dostál je proste taký a ľudia si urobia obraz.
Avšak vráťme sa k tomu pozitívnemu, a ja chcem byť aj objektívny a snažím sa vždy o to, aby som nezabudol. V tomto prípade nechcem zabudnúť na náš zastupiteľský úrad vo Viedni spoločne s Kultúrnym inštitútom vo Viedni a s magistrátom alebo, môžeme povedať, primátorom Viedni, ktorí boli spoluorganizátori toho stretnutia, čo im slúži ku cti, a len je to prejavom toho, že Alexander Dubček za hranicami je považovaný a že aj primátor Viedne pristúpil k tejto oslave a zúčastnil sa toho aj bývalý prezident Rakúskej republiky pán Fischer, ako pán rektor Univerzity trenčianskej Alexandra Dubčeka spomenul.
Ja chcem poďakovať aj Trenčianskemu samosprávnemu kraju – a neberte to v zlom –, lebo mám taký pocit, že Trenčiansky samosprávny kraj tak trošku zasuploval štát, lebo myslíme si, že naozaj Alexander Dubček si zaslúži, aby bol vyhlásený rok Alexandra Dubčeka. A preto všetky aktivity, ktoré robí Trenčiansky samosprávny kraj, sú naozaj ocenenia hodné, aj to, čo robí samotná univerzita, pretože viem, že v pondelok bude ďalšie podujatie, ktoré organizuje Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka.
Ale, samozrejme, ďakujem aj všetkým ostatným, o ktorých možno nevieme, o Matici som už povedal, ktorí usporiadali nejaké podujatie k Alexandrovi Dubčekovi, a sa k nám to nedostalo. Ale rozhodne zatiaľ som nič vo verejnoprávnej televízii RTVS a rozhlase nič nepočul o tomto Roku Alexandra Dubčeka a dúfam, že verejnoprávna televízia a rozhlas nezabudnú na túto osobnosť, a som naozaj zvedavý, akým spôsobom si sté výročie pripomenú.
No a posledná vec. Ak na viedenskej, na viedenskom magistráte mohla byť takáto pripomienka Alexandra Dubčeka, tak určite by to bolo namieste, aby to bolo aj na bratislavskej pôde, aby pán primátor Bratislavy, možno pán primátor Košíc si uctil túto veľkú osobnosť slovenského národa. A možno aj taká prosba na všetkých starostov a primátorov, ktorí veľakrát zasadajú a hľadajú osobnosti alebo pomenovanie pre ulice, ktoré vznikajú nové, skúste myslieť aj na Alexandra Dubčeka a namiesto tých takých jednoduchých, ktoré sa používajú pri pomenovaní ulíc, či už podľa kvetov, alebo vtákov, aby jednu z ulíc pomenovali, ktoré vznikajú teraz, aj po osobnosti Alexandra Dubčeka práve pri 100. výročí jeho narodenia. Pevne verím, že aj toto bude pekný odkaz pre budúce generácie, že slovenský národ si dokáže ctiť svoje osobnosti.
A ešte raz vás chcem poprosiť o podporu tohto uznesenia.
Ďakujem.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dnes tu predkladáme návrh zákona, ktorým chceme novelizovať Trestný zákon a niektoré ďalšie zákony, pričom cieľ tohto nášho návrhu zákona je jednoznačný - zabrániť diskriminácii osôb, ktoré sa buď nepodrobili očkovaniu proti tzv. ochoreniu COVID-19, alebo toto očkovanie odmietajú, a tým ochrániť základné ľudské práva a slobody občanov Slovenskej republiky.
Ak má byť Slovenská republika skutočne demokratickým a právnym štátom, ako to máme napokon uvedené aj v ústave, nestačí, ak to deklarujeme pri nejakých oficiálnych príležitostiach, nestačí, ak to budú len nejaké propagandistické heslá, ale dôležité je, aby všetky naše zákony a celý náš právny systém bol nastavený tak, aby tieto princípy boli zaručené, aby tieto princípy zaručené dokonca Ústavou Slovenskej republiky platili aj v praxi, v reálnom živote na Slovensku, v reálnom živote našich občanov.
Dnes sme však svedkami toho, že sa tu celkom bezprecedentne pošliapava tak ústava, pošliapava sa tu demokratický a právny štát a zavádza sa tu očkovacia totalita, alebo ak chcete, COVID totalita, totalita, ktorej pevnou súčasťou sa po vynucovanom plošnom testovaní stáva opäť podobným spôsobom vynucované očkovanie. Totalita, v ktorej sa doslova zavádza očkovací apartheid, rozdeľovanie spoločnosti na očkovaných a neočkovaných, a systematická hrubá diskriminácia každého, kto sa očkovať nedá. Už to teda nie je len cukor, ktorý vláda ponúka zaočkovaným v podobe nejakej očkovacej lotérie alebo nejakého tzv. sprostredkovateľského bonusu, od leta tohto roku, od júla tu máme aj bič, ktorý plieska po chrbtoch neočkovaných čoraz silnejšie a silnejšie.
Všetci dobre vieme, že do demokratického a právneho štátu patrí nepochybne aj právo občanov dobrovoľne sa rozhodnúť, či postúpia akýkoľvek lekársky zákrok. Toto právo musia mať občania bez ohľadu na to, aby museli čeliť nejakej forme nátlaku, či už vo forme priamej, alebo nepriamej diskriminácie. A to platí obzvlášť pri takom lekárskom zákroku, ako je očkovanie, a pri takom očkovaní, ako je v súčasnosti veľmi často spomínané rozšírené očkovanie proti tzv. COVID-u-19. Faktom totiž je, že očkovanie práve proti tomuto ochoreniu sa dnes vykonáva vakcínami, ktoré neprešli všetkými fázami klinického skúšania v ich bežnej, štandardnej dĺžke, ktorá trvá viac ako sedem rokov, a práve preto sú mnohými odborníkmi považované len za experimentálne, a teda sú aj oficiálne schválené na tzv. dočasné alebo podmienečné použitie.
Aj napriek tomu, že vláda Slovenskej republiky opakovane deklarovala, že očkovanie proti ochoreniu COVID-19 je a zostane dobrovoľné, tak ak sa pozrieme na realitu, tak tá je celkom iná. V skutočnosti sú tí, čo sa nedajú zaočkovať alebo ho verejne odmietajú, vystavení častokrát absolútne hrubej diskriminácii, a to dvoma spôsobmi - v legislatívnej rovine, kedy Národná rada Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky a Úrad verejného zdravotníctva prijímajú všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré umožňujú diskrimináciu neočkovaných, a v praktickej rovine, kedy štátne a súkromné inštitúcie rôznym spôsobom znevýhodňujú neočkované osoby, ktoré sú u nich zamestnané alebo ktoré sú na nich nejakým spôsobom odkázané, a to s tichým súhlasom tejto vlády.
V legislatívnej rovine treba poukázať najmä na nedávnu novelizáciu zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorá dala Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a tým regionálnym úradom verejného zdravotníctva doslova diktátorské kompetencie. Tieto inštitúcie totiž získali priamo moc nariaďovať opatrenia, ktorými sa podmieňuje vstup do prevádzkových priestorov zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb, a vstup na hromadné podujatia preukazovaním sa vstupujúcich osôb potvrdením o absolvovaní očkovania proti COVID-u-19. Osoby, ktoré toto očkovanie odmietajú, sa budú musieť podrobiť buď neustálemu testovaniu, alebo prekonať toto ochorenie, ak budú chcieť normálne pracovať, študovať či jednoducho žiť tak, ako tomu bolo doteraz, teda nič iné ako ukážková diskriminácia, ukážkové rozdeľovanie občanov na dve kategórie, očkovaných a neočkovaných.
Podobne mnohé v súčasnosti platné vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky znevýhodňujú alebo umožňujú znevýhodňovať neočkované osoby. Spomeniem napríklad vyhlášku č. 244 z 27. augusta tohto roku, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia ku karanténnym povinnostiam osôb po vstupe na územie Slovenskej republiky a ktorá zavádza povinnosť izolácie v domácom prostredí alebo v karanténnom zariadení pre všetky osoby vstupujúce na územie Slovenskej republiky, ak nie sú plne zaočkované.
Ďalšia vyhláška, č. 240 z 12. augusta tohto roku, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia, k obmedzeniam prevádzok, sa oprávňujú prevádzkovateľov rôznych vybraných zariadení, napr. reštaurácií, neumožniť vstup do ich prevádzok neočkovaným osobám.
Diskriminácia neočkovaných však prebieha aj v tej praktickej rovine. Pribúda čoraz viacej prípadov, kedy rôzne inštitúcie, a to najmä z verejnej sféry, bez toho, aby im to prikazoval alebo priamo umožňoval akýkoľvek všeobecný záväzný právny predpis, diskriminujú svojich neočkovaných zamestnancov alebo ich podriadenej osoby v ich práci, pri ich obmedzo... pri ich odmeňovaní alebo pri slobode pohybu.
Ako typický príklad tejto formy diskriminácie možno uviesť uniknutý list zo dňa 30. júna 2021, napísaný pravdepodobne riaditeľom Zboru väzenskej a justičnej stráže plukovníkom Mgr. Robertom Mudrončekom, a ktorý bol adresovaný riaditeľom Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody. V tomto liste, ktorý sa tu, už raz tu na pôde Národnej rady spomínal, ale treba ho pripomenúť, sa odporúča vo vzťahu k personálu Zboru väzenskej a justičnej stráže zohľadniť pri príprave koncoročných odmien to, či sa dali zaočkovať. Ďalej sa odporúča umožniť zvýšený pohyb v určenom priestore ústavu mimo ciel a izieb tým väzňom, ktorí sa dajú zaočkovať, a takýmto väzňom aj prioritne udeľovať mimoriadne voľno na opustenie ústavu, povoľovať úst... opustenie ústavu a vychádzku. Zároveň sa v liste píše, že účasť na skupinovo-odborných, osvetových a športových aktivitách sa má umožniť len zaočkovaným väzňom.
V tejto súvislosti spomeniem, že viem aj o prípade, keď bol väzeň potrestaný niekoľkodňovým trestom na samotke len preto, že pred ostatnými väzňami verejne kritizoval očkovanie. Len za kritiku očkovania dostal niekoľkodňový trest na samotke. Na tejto diskriminácii neočkovaných osôb, väzňov, dokonale vidieť, kam až je schopná táto vláda zájsť vtedy, keď má životy ľudí vo svojich rukách. A ja som presvedčený, že po väzňoch prídu na rad ďalší občania Slovenskej republiky, až kým jedného dňa, a tento deň môže byť naozaj veľmi blízko, neskončíme rovnako všetci. Bez slobody pohybu, bez slobody prejavu, na okraji spoločnosti len preto, že odmietame očkovanie. Napokon už dnes po takomto prístupe volajú mnohí tzv. liberáli, ako napr. nedávno europoslankyňa zvolená za stranu SaS Lucia Ďuriš Nicholsonová.
No a nakoniec ďalší príklad, ktorý môžem spomenúť, je skutočnosť potvrdená viackrát aj samotným ministrom obrany Slovenskej republiky Jaroslavom Naďom, že do zahraničných misií nebudú vysielaní vojaci, ktorí sa nedali zaočkovať proti tomuto ochoreniu. Minister Naď dokonca zašiel najnovšie až tak ďaleko, že sa neočkovaným vojakom vyhráža stratou práce a nazýva ich lenivými, nezodpovednými, nedisciplinovanými a zneužívajúcimi systém. Vraj to s nimi vyrieši veľmi rýchlo, takto sa má... takto sa nedávno vyjadril minister Naď. Ja mám jeden odkaz pre pána ministra, ja len dúfam, že po tých najbližších voľbách nebudete robiť takéto rýchle riešenia vy, ale, naopak, budú tu občania Slovenskej republiky, ktorí to s vami osobne vyriešia veľmi rýchlo.
Panie poslankyne, páni poslanci, my v Ľudovej strane Naše Slovensko sme presvedčení, že takúto hrubú a čoraz rozšírenejšiu diskrimináciu neočkovaných osôb je potrebné v záujme ochrany ľudských práv a základných slobôd čo najskôr, čo najskôr ukončiť. Z tohto dôvodu navrhujeme zaviesť do Trestného zákona nový trestný čin diskriminácie v súvislosti s očkovaním proti ochoreniu COVID-19, ktorý umožní trestnoprávne postihovať každého, kto iného akokoľvek diskriminuje z dôvodu, že sa nepodrobil očkovaniu proti tomuto ochoreniu alebo takéto očkovanie odmieta.
Súčasne v záujme ochrany práv zamestnancov navrhujeme v Zákonníku práce explicitne stanoviť, že zamestnávateľ nemôže očkovanie proti ochoreniu COVID-19 určiť ako požiadavku na riadny výkon dohodnutej práce, a teda nepodrobenie sa tomuto očkovaniu alebo jeho odmietnutie klasifikovať ako dôvod na vydanie výpovede zamestnancovi. Zároveň explicitne zakazujeme podanie výpovede z dôvodu nepodrobenie sa tomuto očkovaniu alebo jeho odmietania.
Novelizovať Zákonník práce v tomto smere je o to dôležitejšie, že v Európe práve teraz pribúda čoraz viacej štátov, ktoré prepúšťajú lekárov a zdravotníkov, ktorí očkovanie odmietajú. To, čo sa dnes deje vo Francúzsku a v Maďarsku, zavedie táto vláda už čoskoro aj u nás. Je to naozaj len otázkou času, preto je mimoriadne dôležité, aby na tieto totalitné kroky nemala oporu v našom pracovnom práve, takže preto práve novelizácia Zákonníka práce.
Na záver treba povedať, že ten legislatívny rámec diskriminácie neočkovaných osôb vznikol z veľkej časti práve už vďaka spomínanej nedávnej júlovej novelizácii zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, preto navrhujeme v našej novele aj vypustiť z tohto ná... z tohto zákona tie ustanovenia, ktoré diskrimináciu neočkovaných osôb umožňujú a dávajú úradníkom z úradu verejného zdravotníctva absolútne neprimerané, naozaj doslova diktátorské kompetencie.
Sme presvedčení, že práve takýmito legislatívnymi zmenami sa vytvorí priestor na to, aby sa každý občan Slovenskej republiky mohol absolútne slobodne rozhodnúť bez akejkoľvek hrozby diskriminácie, či priamej, alebo nepriamej, bez akéhokoľvek nátlaku, či sa dá, alebo nedá zaočkovať proti tomu tzv. ochoreniu COVID-19. A toto je tá cesta, ktorou sa musí Slovensko uberať, ak máme zabrániť nastupujúcej totalite.
Ďakujem pekne.