40. schôdza

Ďakujem. Pán poslanec Kotleba, ja som citoval, že Alexander Dubček v tom čase vyjadril podporu disidentovi. Nehovoril som a nehodnotil som Václava Havla, ako ste to sa snažili vy, lebo to nie je ani cieľom, aby som hodnotil Václava Havla, to už by sme si mohli zvolať samostatnú schôdzu, avšak mohli ste možno aspoň jedným slovom spomenúť, že, že odkaz Slovenského národného povstania, tak ako som vás predtým pri tom bode požiadal, a že je významným pre Slovensko a pre slovenskú históriu, to by som určite od vás očakával, ak teda sa s tým stotožňujete, lebo ste hovorili o tom, že môžeme mať na SNP rôzny názor.
Pán Dostál, to vaše vystúpenie, to je pomaly oxymoron. Na jednej strane veľká osobnosť Alexander Dubček a na druhej strane ste ho zniesli úplne pod čiernu zem.
Vy ako SZM-ák, ktorý ste hrdo chodili a ste rečnili a básničky ste prednášali, tak dnes hovoríte o komunistickom režime, ktorý dal vám tam vzdelanie a tak ďalej. Môžeme sa o komunistickom režime, ktorý tu nikdy nebol (reakcia z pléna), ale bol tu socializmus, môžeme sa baviť aj na samostatnej schôdzi. Ale tak, ako ste to vy povedali o Alexandrovi Dubčekovi, to vôbec, ale vôbec nie je pravda. Čiže z tohto pohľadu chápem, že Alexander Dubček pre vás nie je úplne osobnosť, tak ako ste sa snažili to naznačiť, ale snažili ste sa ho len a len dehonestovať, ale to už nech posúdia občania a tí, ktorí budú túto schôdzu sledovať, ja už ďalej sa nechcem k tomu vyjadrovať.
Len vás chcem poprosiť ešte raz o podporu tohto uznesenia. Ak niekto má niečo, čo by mohol doplniť do tohto uznesenia, mal možnosť sa... (Ukončenie vystúpenia časomerom.)

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Jozef Habánik.

Sloboda má význam vtedy, ak existujú prostriedky na jej uplatnenie. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, tieto slová, myslím si, že celkom nadčasovo vyslovil Alexander Dubček v roku 1991.
Ja vás chcem, vážené panie poslankyne a páni poslanci, aj ako predstaviteľ inštitúcie, ktorá má česť v názve niesť meno Alexandra Dubčeka, požiadať, aby ste toto uznesenie podporili.
Alexander Dubček je nesporne osobnosť, ktorá je uznávaná nielen doma, ale aj v zahraničí. Mali sme možnosť počuť všetky ocenenia, ktoré Alexander Dubček získal na svetových fórach od významných osobností, nielen našich, ale aj teda medzinárodných dejín. Naposledy to bolo práve uznanie Alexandrovi Dubčekovi práve minulý týždeň na pôde Viedenskej radnice, kde bývalý prezident Rakúska, súčasný primátor Viedne, a ďalšie osobnosti si v spomienkovom podujatí pripomenuli sté výročie jeho narodenia. Dokonca radnica mesta Viedeň, hlavného mesta Rakúska, nášho suseda, uvažuje o tom, že by do budúcna aj jednu zo svojich ulíc pomenovala práve po Alexandrovi Dubčekovi.
Dovolím si dať ešte všetkým do pozornosti, že aj budova Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorej rokujeme, sa nachádza na Námestí Alexandra Dubčeka. Nebudem viac v tejto chvíli hovoriť o tejto významnej osobnosti, ale chcem povedať, že napriek tomu, a čo ma veľmi mrzí, že rok 2021 nebol vyhlásený vládou Slovenskej republiky ako rok Alexandra Dubčeka, sú tu inštitúcie, ktoré si pripomínajú jeho odkaz, jeho odkaz humanizmu, demokracii a tolerancii, či už spomínaná Matica slovenská, ale aj obec Uhrovec, Trenčianska župa, Trenčianska univerzita a ďalšie, ďalšie inštitúcie, ktoré určite na odkaz Alexandra Dubčeka nezabúdajú.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás poprosiť, aby sme spoločne toto uznesenie schválili, pretože si myslím, že tým vyšleme signál nielen doma, ale aj do zahraničia, do prostredia Európskeho spoločenstva k tomu, že si vieme oceniť významné osobnosti a našich rodákov.
Ďakujem pekne.

Štyri faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca.
Ako prvý, pán poslanec Marian Kotleba.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Habánik, ja len takú úplne konštruktívnu otázku, že či ste toto, tento návrh na uznesenie alebo tento materiál, či ste to konzultovali s Maticou, s Historickým ústavom Slovenskej akadémie vied alebo, alebo s Ústavom pamäti národa, že aké ste mali od nich, ak ste teda konzultovali, aké ste mali od nich nejaké, nejakú spätnú väzbu, nejaké recenzie, nejaké vyjadrenia. Možno by to bolo aj zaujímavé.
Ak to máte, možno by to bolo aj zaujímavé uviesť na podporu tejto vašej snahy. Čiže ak, ak to máte, a keby to zaznelo možno, bolo by to dobre.
Ďakujem pekne.

S ďalšou faktickou poznámkou, pán poslanec Jaroslav Baška.

Ďakujem pekne za slovo. Jozef, naviažem hneď na tie tvoje prvé slová. Presne, môžete veci meniť, ale musíte potom sa pozreť, v akom prostredí a akú máte silu na tieto zmeny, a určite Alexander Dubček po roku ’68 bol naozaj veľmi perzekvovaný a veľmi dlho, až potom keď prišla revolúcia v ’89., bol znova, znova zviditeľnený a bojoval za demokraciu tejto krajiny. Preto aj Trenčianska župa pripravila také slávnostné zhromaždenie, ktoré sa konala, konalo v jeho rodnej obci Uhrovec 28. augusta spoločne s poslancami zastupiteľstva TSK, kde sme pripravili deklaráciu zastupiteľstva Trenčianskej župy pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia, a túto budeme schvaľovať na nasledujúcom zastupiteľstve v pondelok.
Som veľmi rád, že aj toto námestie, kde sídli Národná rada Slovenskej republiky, sa volá po jeho mene, po Alexandrovi Dubčekovi, a som rád, že aj Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka nesie jeho názov. Bol to človek, ktorý bojoval aj proti... aj napriek teda tej presile, a ktorá tu bola naozaj veľmi veľká po tom roku 1968, ale napriek tomu sa nikdy nejakým spôsobom nezradil tie jeho ideály, ktoré, ktoré mal.
Som rád, že Alexander Dubček sa tiež narodil v tom istom dome ako Ľudovít Štúr, tiež v Uhrovci, a som veľmi rád, že takýmto spôsobom sme si mohli pripomenúť a budeme si pripomínať ešte celý tento rok meno Alexandra Dubčeka.
A tiež nesúhlasím s tým, teda súhlasím s tým, že a je to ľúto, že vláda nevyhlásila tento rok za rok Alexandra Dubčeka.

Pán poslanec Dušan Jarjabek, s faktickou poznámkou.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. V nadväznosti na slová pána poslanca Habánika, viete, ja nerozumiem jednej veci. Prečo sa my musíme stále samoničiť? Stále sa musíme samoničiť. Tuná máme jedného veľkého Slováka, ktorý skutočne spravil nesmierne veľa pre Slovensko, tak, že to ocenili v zahraničí, a my sa musíme samoničiť skutočne a tuná rozprávať nezmysly, ktoré už vôbec nie sú v tejto chvíli aktuálne. Proste Dubček bol Dubček a Dubček bol jeden. Okrem toho existuje, som pyšný na to, že v tomto parlamente nedávno prešla Dubčekova cena z mojej poslaneckej dielne, len čakám stále na to, komu ju vláda ako prvému udelí. Toto bude pre mňa veľmi podstatné.
Viete, a dôležité je to, že na to, aby sme niekoho my uznali, v úvodzovkách, tak sa musíme pozerať za hranice, či áno, alebo nie. Keby ste vedeli, akým spôsobom vo Viedni sa toto všetko udialo nedávno, kolega Habánik by o tom mohol hovoriť, ja mám o tom informácie takisto, kolega Habánik bol tam prítomný, na tom stretnutí, čo všetko dobrého sa o Dubčekovi porozprávalo, a tuná si vypočujeme dehonestáciu Dubčeka v priamom prenose nejakým Dostálom. No tak toto ma, toto ma... (povedané so smiechom), viete čo, však to už nie je ani smiešne, to je iba blbé.
Ďakujem za pozornosť.

S faktickou poznámkou ešte, pani poslankyňa Pleštinská.