40. schôdza

Viete, dalo by sa súhlasiť s tým, čo tu predkladáte, ale tie ceny, pán kolega, jak si to tu predkladal, ony sa budú všetky zaokrúhľovať smerom hore. A ono to všetci aj pocítime.
Ja tento návrh zákona určite nepodporím, ale ten príklad s tým rožkom, ten je veľmi dobrý, lebo dnes to je 0,08 centa, keď sa... teda eura. Keď sa to zaokrúhli, bude stáť 0,1. To je desať centov. A najnižšiu nominálnu hodnotu v tých minciach budeme mať 5-centovku. Tak keď oni to zaokrúhlia hore, tak nebude stáť 5 centov ten rožok, ak to zaokrúhlia smerom hore, ale bude stáť 10 centov tento rožok. Teda tie ceny jednoducho ako stúpnu.
Ja zas celkom by som tak nesúhlasil s tým, že ja som nikde nevidel na Slovensku, že by ľudia takto pomaly priehrštiami rozhadzovali 1-centovky alebo 2-centovky. Veľmi často keď som na čerpacej stanici, tam je ťažko to presne úplne natankovať ako ten benzín alebo tú naftu, ale koľkokrát, hej, práve ten jeden cent alebo tie dva centy, no tak musím hrabať v aute, aby som ich našiel, ale aj zaplatil. Ja nevyhadzujem tie centovky, ja ich mám v aute ako k dispozícii, aby som doplatil.
Myslím si, že týmto manévrom je to tak zahmlené, že v podstate ceny tovarov a služieb nám v podstate všetky ako stúpnu hore, lebo aj, si dovolím povedať, že vo väčšine prípadov, keď nie vo všetkých prípadoch, keď sa budú zaokrúhľovať ceny, tak v podstate tie ceny pôjdu smerom hore.
Ja za tento návrh zákona nebudem hlasovať, nepodporím ho, lebo si nemyslím, že ľudia hádžu peniaze do prírody a do fontány. Sem-tam nejaká minca do tej fontány, ale že by do prírody vyhadzovali, to neni pravda.

Ďakujem pekne za slovo. Aj ja by som chcel pánovi ministrovi poďakovať za tento návrh zákona. Tento zákon už tu mal prísť dávno. Jedno a dvojcentové mince robia obrovské problémy hlavne obchodníkom, ktorí to potrebujú potom zamieňať v bankách a platia za to, že im to zamenia, ešte väčšie peniaze, ako je nominálna hodnota tých mincí.
A to, čo tu bolo spomínané pred chvíľočkou mojím predrečníkom, tak dovoľte len toľko, že keď tankujem na pumpe, nemusím predsa hľadať tie 1- a 2-centové mince, aby som doplatil, veď oni mi to zaokrúhlia. Celé nákupy sa budú zaokrúhľovať.
Takže výborný zákon, ktorý pomôže nielen ľuďom, čo sa týka obsahu týchto mincí v peňaženkách, ale aj obchodníkom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja v podstate nemám nejaký zásadný problém s tým, že by sa zrušili 1-, 2-centové mince, ale v určitom zmysle musím súhlasiť aj s tým, čo hovoril tuto pán poslanec Kuffa. Je tu podľa mňa dosť veľké nebezpečenstvo, a to je otázka hlavná teda aj na pána ministra, aj na pána Viskupiča, ktorý bol v rozprave. Ako chce štát zabezpečiť, aby sa tieto transformácie nezneužívali? Lebo áno, osemcentový rožok na desať centov, ak bude niekto zaokrúhľovať, ja viem, že vy poviete, že zaokrúhľuje sa až celý nákup, s čím ja súhlasím, o to menší dopad to bude mať na ľudí, ale aby si to tí obchodníci nevyložili po svojom, lebo oni si tie ceny tvoria sami. Oni sa vás nemusia pýtať, že či... Povedia, však máme zákon, super, takže osem centov už nie je, ale bude desať. Čiže my vidíme, ako tu stúpajú ceny potravín cca o 3,7 % a takéto pomaličké zdražovanie môže nastať aj z takéhoto dôvodu, lebo vy viete veľmi dobre, že obchodníci veľmi radi využijú každú príležitosť na to, aby zvýšili svoje marže.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Na pána poslanca Tarabu, ono padlo to viackrát, takže no, ak si kúpi človek jeden rožok za osem centov, áno, zaplatí zaňho desať. V tomto konkrétnom prípade za ten rožok zaplatí o dva centy viacej. Ale už keď ide na nákup, povedzme, len desať rožkov, tak zaplatí vlastne 80 centov, kde už zaokrúhlenie nie je žiadne, čiže na desiatich rožkoch nezaplatil ani o cent viacej. Takto, takto to je. Zaokrúhľuje sa až celý nákup. To isté aj s pumpou, ak natankujete za 75 euro 2 centy, tak vám to zaokrúhlia na 75 a vlastne o nič sa nezdraželo. Čiže toto skutočne nie je dôvod, aby z tohto dôvodu zaokrúhľovania rástli ceny či už potravín alebo palív, alebo čohokoľvek, čohokoľvek iného.
Ďalšia otázka bola, ako to bude s tými mincami? Áno, ony zostávajú zákonným platidlom v celej Európskej únii, to my ich ako členský štát nemôžeme zrušiť, čiže ony sú stále platné a ak sem príde akýkoľvek proste človek, ktorý ich má, tak obchodníci ich budú stále povinní brať, ale už ich nebudú vydávať, lebo proste zaokrúhlenie bude vždy na päť centov. Takto sa postupne tie mince stratia z obehu, pretože tá strata je fakt veľká, tých 60 % pri eurocentovkách, ony sa postupne stiahnu, stiahnu do Národnej banky, ona nebude žiadne ďalšie do obehu vydávať, takže postupne bude tých mincí stále menej a menej a menej. Čiže možno ich tu bude pár, keď prídu, hovorím, nejakí zahraniční ľudia na dovolenku ku nám, ale fakticky to bude znamenať, že nebudú tu tie mince alebo ich bude minimum a nebudú potrebné, pretože akékoľvek výsledné zaokrúhlenie pri platbe v hotovosti, to zaokrúhlenie sa inak vôbec netýka pri elektronických platbách, bude na päť centov. Takže toľko... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja som nestihol vo faktickej, preto som sa prihlásil do rozpravy, nechcem zdržiavať.
Áno, som rád, že pán poslanec Viskupič to vysvetlil, že sa bude zaokrúhľovať celý nákup. Treba ale zabezpečiť nejakú možno kontrolu alebo prípadne aby to tí obchodníci nezneužívali, na to máme páky, keď by sme chceli. Ale teraz chcem viesť k druhej veci.
Viete, máme 323-tisíc živnostníkov a malých firiem. Z toho v segmente, kde sa dotýkajú týchto mincí 1- a 2-centoviek, je 170-tisíc spoločností a fyzických osôb. Stosedemdesiattisíc spoločností.
Ja sám sa s tým potýkam, je to veľký problém. Vo fitnescentre, v reštauráciách, v malých prevádzkach, keď to zoberiem, v tej banke vám vezmú do určitého počtu kusov a potom platíte, tak ako povedal poslanec Šefčík. Áno, platíte viacej, ako je hodnota tých peňazí. No čo s tým spravíte? Myslíte, že to tam dám, keď mám platiť viacej? No nie. Vyhodím to do pohára, presne ako povedal niektorý z kolegov, alebo sa to pokúšam zbaviť niekde v pokladniach. Ale pri veľkých objemoch a fakt to sú už veľké, nieže objemoch peňazí, ale kusov tých mincí, to nie je možné. To nie je možné. Tak sa kopia niekde v súdkoch, v sklených pohároch a podobne. A presne potom zasa dochádzam na to, že vynakladáme peniaze na to, aby sme ich vyrobili k tej strate.
Preto ja si myslím, že, ešte raz, 170-tisíc spoločností a fyzických osôb je priamo, že sa potýkajú s týmto problémom, s týmto problémom, a to nie je sranda. Zaťažujeme tých ľudí, zaťažujeme v bankách, proste čakajú tam, kým sa to spracúva, nervózni sú, v bankách to nechcú spracúvať. Viete, preto sú aj tie položky také veľké za to spracovanie.
Bol by som rád, keby sme tento zákon podporili. Ja si myslím, že je to dobrá vec. Medzi ľuďmi sa to hovorí už dávno, sľubovalo sa nám to už dávno. Ja sa, aj chápem tú obavu, že by mohla narásť tá cena tých potravín, ale myslím, že keď sa to bude zaokrúhľovať ako na celý nákup, tak je to zanedbateľné oproti tomu, čo získame.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega, ďakujem za vaše vystúpenie, úplne súhlasím. Treba sa pozrieť na to. Pýtame sa, prečo by mali obchodníci zdražovať? No väčšinou obchodníci zdražujú vtedy, ak im rastú náklady. Ale ak, a presne tak to je, ako to pán Suja povedal, ak mňa stojí výmena tisíc centoviek viac ako tisíc centov, tak proste veď to sú len ďalšie náklady. Ak to zrušíme, tak vlastne paradoxne ten obchodník z tohto dôvodu nemá žiadny dôvod, aby zvyšoval ceny, veď jemu náklady klesli. Takisto aj tie banky. Ony s tým majú náklady, frfleme, že banky majú vysoké poplatky, no majú, verme, že teda pokrývajú tie reálne náklady, ale ak aj nepokrývajú, že sú zbytočne vysoké, no odstránime ten poplatok práve tým, že sa nebudú používať. Raz keď nebude treba vracať 1-, 2-centové mince, nebude si môcť za ne tá banka účtovať. Čiže my ideme presne to, čo by sme mali vlastne robiť, zjednodušovať život ľuďom, zjednodušovať život živnostníkom a vlastne znižovať ich náklady, a to je, keď už nepoviem, že to bude výsledok, že sa budú ceny znižovať, no minimálne takto znížime trošku tlak na zvyšovanie cien. Aj to má, aj to má svoj význam.
Ďakujem pekne.

Na jednej strane, pán kolega, si naozaj uvedomujeme to, že je to pracné spracovávať a počítať tie drobné halieriky, ale ja som si tak aj položil otázku, aj vôbec pri vzniku Európskej únie, potom načo sme vytvorili platidlo také, ktoré nemá hodnotu potom? Tak potom to načo máme takéto? No však nech je to také ťažké, tá jednomincovka, ako tá desaťcentová, nech má, tá jednomincovka, nech má takúto hodnotu. Potom čo sme to nejaké?
Viete, pán kolega Viskupič, prepáčte (povedané so smiechom), tak mám reagovať na to, ale že aby sme my nemali nejaký odpad ako v peňaženkách, ktorý sa pohadzuje kdesi ako v prírode. A keď nemá tá jednocentovka hodnotu, no tak potom čo, ja sa pýtam. No tak to tak zdevalvovalo euro? A to nie je len ako tá jednocentovka, ale už ani tie papiere nemajú hodnotu, lebo to tlačia jak toaletný papier a proste tuná s miliardami ako narábame.
Ale neodpustím si jednu takú poznámočku a takú otázku, ale keď príde do obchodu chudobný človek a do potravín, pán kolega, kúpi si jeden rožok. Tak ako zaokrúhlia tú cenu? Smerom nahor. Kúpi si jeden rožok, lebo on na dva rožky nemá. On na dva rožky nedá, nemá. No tak ono to, viete... A obávam sa jednej veci najviac, že v podstate ceny tovarov a služieb tým, že my toto ako stiahneme z obehu a vlastne dávame taký nástroj obchodníkom ako do rúk, ceny tovarov už bez toho strašne ako zdraželi, nehovoriac o potravinách. A sa hovorí o tom, že koľko ešte potraviny pôjdu hore. Obávam sa, že prijatím tohto zákona v podstate nepoctiví obchodníci len to využijú, práve túto chvíľu na to, aby mohli zvýšiť ceny tovarov. Ale, samozrejme, aj služieb.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Suja, tvoj príspevok do tejto rozpravy, resp. tvoj príspevok k tomuto predkladanému návrhu zákona, si myslím, že určite padol na úrodnú pôdu a tak ako povedal vo svojej rozprave aj kolega Viskupič, tento zákon by nemal mať problém prejsť v pléne Národnej rady Slovenskej republiky naprieč celým politickým spektrom, nakoľko ide o jednoduchý zákon, ktorý uľahčí život v podstate každému ako obchodníkov, ako spotrebiteľovi, ako aj výrobcovi tohto platidla, ktorým je Národná banka Slovenska.
Čiže skutočne si musíme uvedomiť, že tieto 1- a 2-centové nominálne hodnoty sú tak nízke, tak mizivé a v podstate prevádzkové náklady na ich výrobu alebo na ich udržiavanie sú značne vysoké. Ak obchodník alebo fyzická osoba nazbiera tohto nominálneho platidla značnú hromadu a potrebuje to ísť vymeniť do banky alebo sa toho zbaviť v nejakých potravinách alebo v nejakom inom obchode, áno, niekde to uvítajú, niekde je už s tým problém, ale myslím si, že tento návrh zákona je viac ako dobrý, viac ako rozumný a bude to len na prospech veci.
A ako bolo povedané z viacerých uhlov pohľadu, nebude na škodu, ak sa naozaj tých 1-, 2-centových mincí zbavíme, ale zároveň musíme nejakým spôsobom trvať alebo aspoň dúfať, že aj ten obchodník, ten predávajúci, ktorému sa vlastne už náklady znížia, čiže nebude musieť tieto mince nejakým spôsobom zbierať a zároveň ich vymieňať, čiže ďalší náklad sa mu odpočíta, aby tie svoje produkty, ktoré predáva, alebo svoje veci, ktoré poskytuje spotrebiteľovi - občanovi, aby jednoducho tú cenu nezvyšoval smerom nahor, ale aby zostala buď na svojej pôvodnej cene, alebo možno sa s ňou pokúsil ešte nejakým spôsobom hýbať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Bolo tu povedané o hodnote tých 1-, 2-centoviek, ale ja by som si dovolil zacitovať z Národnej banky Slovenska, pretože bolo tu povedané, že to nechcú ani zameniť, ani hodnota je mnohokrát, teda za tú výmenu je suma vyššia, ale v Národnej banke sa píše: Euromince, výmena euromincí s nominálnych hodnotách - 5, 10, 20, 50 centov, jedna a dve eurá je bez poplatku do sto kusov. Ak je predložených viac ako 100 kusov euromincí týchto nominálnych hodnôt, je výmena spoplatnená poplatkom vo výške jedno percento z hodnoty všetkých predložených euromincí. Výmena jedno a dvojcentových euromincí je bez poplatku.
Určite v komerčnej banke si za to vypýtajú, ale všetci tí, čo chcú vymeniť tieto malé centovky, môžu to urobiť aj v Národnej banke. Je mi úplne jasné, že nie každé mesto má Národnú banku, ale Národná banka myslí aj na to, preto ak si pozriete stránku Národnej banky, tak uvidíte, že tie možnosti výmeny tých 1- a 2-centoviek je nielen osobne, ale rôznymi inými spôsobmi, ktoré potom tú hodnotu pripíšu na účet toho odosielateľa.
Ako nechcel som kritizovať teraz to, čo tu bolo povedané k tomu zákonu, lebo s veľkou časťou súhlasím, ale aby sme v tom mali jasno ohľadom výmeny 1- a 2-centoviek, dá sa to aj cez Národnú banku bez poplatku.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Opäť zopakujem, ja s týmto zákonom ako-takým nemám problém, ale chcem poukázať na to, chcel by som, aby štát začal kontrolovať aj jednotkové ceny potravín alebo urobil teraz nejaký prehľad toho, aké sú jednotkové ceny potravín, aby sa to dalo v budúcnosti skontrolovať.
Skutočne keď zoberieme napríklad ten rohlík, ja si nemyslím, že to urobia práve na rohlíku, ale urobia to na iných tovaroch, ale keď rohlík stojí osem centov a má stáť desať, no alebo prípadne jednotková cena by sa náhodou upravila na takúto úroveň, je to nárast o dvadsať percent, ale u iných tovarov to môže byť oveľa menej, ale môže to byť skryté v tej cene.
Čiže otázka je, aké sú dnes tie jednotkové ceny, ktoré by sa mali zaokrúhľovať, a aké budú po prijatí tohto zákona.
Chcem len upozorniť, že potraviny nám raketovo rastú. Keď si zoberiem len také paradajky, tak oproti októbru 2020 a októbru 2021 zrástli o 13,25 %, kuracie prsia o 9,96 %, rastlinný olej o 16,26 %, maslo o 17,38 %, chlieb celozrnný 6,08 %. Tieto nárasty musíme zastaviť a veľkú časť tej zodpovednosti majú práve v rukách reťazce, ale mal by to práve štát kontrolovať.
Ďakujem pekne.