40. schôdza

Posledná faktická poznámka na vystúpenie pána Viskupiča - Ladislav Kamenický.

Ďakujem pekne. Ja v podstate nemám nejaký zásadný problém s tým, že by sa zrušili 1-, 2-centové mince, ale v určitom zmysle musím súhlasiť aj s tým, čo hovoril tuto pán poslanec Kuffa. Je tu podľa mňa dosť veľké nebezpečenstvo, a to je otázka hlavná teda aj na pána ministra, aj na pána Viskupiča, ktorý bol v rozprave. Ako chce štát zabezpečiť, aby sa tieto transformácie nezneužívali? Lebo áno, osemcentový rožok na desať centov, ak bude niekto zaokrúhľovať, ja viem, že vy poviete, že zaokrúhľuje sa až celý nákup, s čím ja súhlasím, o to menší dopad to bude mať na ľudí, ale aby si to tí obchodníci nevyložili po svojom, lebo oni si tie ceny tvoria sami. Oni sa vás nemusia pýtať, že či... Povedia, však máme zákon, super, takže osem centov už nie je, ale bude desať. Čiže my vidíme, ako tu stúpajú ceny potravín cca o 3,7 % a takéto pomaličké zdražovanie môže nastať aj z takéhoto dôvodu, lebo vy viete veľmi dobre, že obchodníci veľmi radi využijú každú príležitosť na to, aby zvýšili svoje marže.
Ďakujem pekne.

Pán Viskupič, môžete reagovať.

Ďakujem pekne.
Na pána poslanca Tarabu, ono padlo to viackrát, takže no, ak si kúpi človek jeden rožok za osem centov, áno, zaplatí zaňho desať. V tomto konkrétnom prípade za ten rožok zaplatí o dva centy viacej. Ale už keď ide na nákup, povedzme, len desať rožkov, tak zaplatí vlastne 80 centov, kde už zaokrúhlenie nie je žiadne, čiže na desiatich rožkoch nezaplatil ani o cent viacej. Takto, takto to je. Zaokrúhľuje sa až celý nákup. To isté aj s pumpou, ak natankujete za 75 euro 2 centy, tak vám to zaokrúhlia na 75 a vlastne o nič sa nezdraželo. Čiže toto skutočne nie je dôvod, aby z tohto dôvodu zaokrúhľovania rástli ceny či už potravín alebo palív, alebo čohokoľvek, čohokoľvek iného.
Ďalšia otázka bola, ako to bude s tými mincami? Áno, ony zostávajú zákonným platidlom v celej Európskej únii, to my ich ako členský štát nemôžeme zrušiť, čiže ony sú stále platné a ak sem príde akýkoľvek proste človek, ktorý ich má, tak obchodníci ich budú stále povinní brať, ale už ich nebudú vydávať, lebo proste zaokrúhlenie bude vždy na päť centov. Takto sa postupne tie mince stratia z obehu, pretože tá strata je fakt veľká, tých 60 % pri eurocentovkách, ony sa postupne stiahnu, stiahnu do Národnej banky, ona nebude žiadne ďalšie do obehu vydávať, takže postupne bude tých mincí stále menej a menej a menej. Čiže možno ich tu bude pár, keď prídu, hovorím, nejakí zahraniční ľudia na dovolenku ku nám, ale fakticky to bude znamenať, že nebudú tu tie mince alebo ich bude minimum a nebudú potrebné, pretože akékoľvek výsledné zaokrúhlenie pri platbe v hotovosti, to zaokrúhlenie sa inak vôbec netýka pri elektronických platbách, bude na päť centov. Takže toľko... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dávam teraz možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Pán poslanec Miroslav Suja. Ak nikto viac, uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Ako jediný - pán poslanec Miroslav Suja.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja som nestihol vo faktickej, preto som sa prihlásil do rozpravy, nechcem zdržiavať.
Áno, som rád, že pán poslanec Viskupič to vysvetlil, že sa bude zaokrúhľovať celý nákup. Treba ale zabezpečiť nejakú možno kontrolu alebo prípadne aby to tí obchodníci nezneužívali, na to máme páky, keď by sme chceli. Ale teraz chcem viesť k druhej veci.
Viete, máme 323-tisíc živnostníkov a malých firiem. Z toho v segmente, kde sa dotýkajú týchto mincí 1- a 2-centoviek, je 170-tisíc spoločností a fyzických osôb. Stosedemdesiattisíc spoločností.
Ja sám sa s tým potýkam, je to veľký problém. Vo fitnescentre, v reštauráciách, v malých prevádzkach, keď to zoberiem, v tej banke vám vezmú do určitého počtu kusov a potom platíte, tak ako povedal poslanec Šefčík. Áno, platíte viacej, ako je hodnota tých peňazí. No čo s tým spravíte? Myslíte, že to tam dám, keď mám platiť viacej? No nie. Vyhodím to do pohára, presne ako povedal niektorý z kolegov, alebo sa to pokúšam zbaviť niekde v pokladniach. Ale pri veľkých objemoch a fakt to sú už veľké, nieže objemoch peňazí, ale kusov tých mincí, to nie je možné. To nie je možné. Tak sa kopia niekde v súdkoch, v sklených pohároch a podobne. A presne potom zasa dochádzam na to, že vynakladáme peniaze na to, aby sme ich vyrobili k tej strate.
Preto ja si myslím, že, ešte raz, 170-tisíc spoločností a fyzických osôb je priamo, že sa potýkajú s týmto problémom, s týmto problémom, a to nie je sranda. Zaťažujeme tých ľudí, zaťažujeme v bankách, proste čakajú tam, kým sa to spracúva, nervózni sú, v bankách to nechcú spracúvať. Viete, preto sú aj tie položky také veľké za to spracovanie.
Bol by som rád, keby sme tento zákon podporili. Ja si myslím, že je to dobrá vec. Medzi ľuďmi sa to hovorí už dávno, sľubovalo sa nám to už dávno. Ja sa, aj chápem tú obavu, že by mohla narásť tá cena tých potravín, ale myslím, že keď sa to bude zaokrúhľovať ako na celý nákup, tak je to zanedbateľné oproti tomu, čo získame.
Ďakujem.

Na vaše vystúpenie je päť faktických poznámok.
Ako prvý - pán poslanec Marián Viskupič.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega, ďakujem za vaše vystúpenie, úplne súhlasím. Treba sa pozrieť na to. Pýtame sa, prečo by mali obchodníci zdražovať? No väčšinou obchodníci zdražujú vtedy, ak im rastú náklady. Ale ak, a presne tak to je, ako to pán Suja povedal, ak mňa stojí výmena tisíc centoviek viac ako tisíc centov, tak proste veď to sú len ďalšie náklady. Ak to zrušíme, tak vlastne paradoxne ten obchodník z tohto dôvodu nemá žiadny dôvod, aby zvyšoval ceny, veď jemu náklady klesli. Takisto aj tie banky. Ony s tým majú náklady, frfleme, že banky majú vysoké poplatky, no majú, verme, že teda pokrývajú tie reálne náklady, ale ak aj nepokrývajú, že sú zbytočne vysoké, no odstránime ten poplatok práve tým, že sa nebudú používať. Raz keď nebude treba vracať 1-, 2-centové mince, nebude si môcť za ne tá banka účtovať. Čiže my ideme presne to, čo by sme mali vlastne robiť, zjednodušovať život ľuďom, zjednodušovať život živnostníkom a vlastne znižovať ich náklady, a to je, keď už nepoviem, že to bude výsledok, že sa budú ceny znižovať, no minimálne takto znížime trošku tlak na zvyšovanie cien. Aj to má, aj to má svoj význam.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Štefan Kuffa s faktickou poznámkou.

Na jednej strane, pán kolega, si naozaj uvedomujeme to, že je to pracné spracovávať a počítať tie drobné halieriky, ale ja som si tak aj položil otázku, aj vôbec pri vzniku Európskej únie, potom načo sme vytvorili platidlo také, ktoré nemá hodnotu potom? Tak potom to načo máme takéto? No však nech je to také ťažké, tá jednomincovka, ako tá desaťcentová, nech má, tá jednomincovka, nech má takúto hodnotu. Potom čo sme to nejaké?
Viete, pán kolega Viskupič, prepáčte (povedané so smiechom), tak mám reagovať na to, ale že aby sme my nemali nejaký odpad ako v peňaženkách, ktorý sa pohadzuje kdesi ako v prírode. A keď nemá tá jednocentovka hodnotu, no tak potom čo, ja sa pýtam. No tak to tak zdevalvovalo euro? A to nie je len ako tá jednocentovka, ale už ani tie papiere nemajú hodnotu, lebo to tlačia jak toaletný papier a proste tuná s miliardami ako narábame.
Ale neodpustím si jednu takú poznámočku a takú otázku, ale keď príde do obchodu chudobný človek a do potravín, pán kolega, kúpi si jeden rožok. Tak ako zaokrúhlia tú cenu? Smerom nahor. Kúpi si jeden rožok, lebo on na dva rožky nemá. On na dva rožky nedá, nemá. No tak ono to, viete... A obávam sa jednej veci najviac, že v podstate ceny tovarov a služieb tým, že my toto ako stiahneme z obehu a vlastne dávame taký nástroj obchodníkom ako do rúk, ceny tovarov už bez toho strašne ako zdraželi, nehovoriac o potravinách. A sa hovorí o tom, že koľko ešte potraviny pôjdu hore. Obávam sa, že prijatím tohto zákona v podstate nepoctiví obchodníci len to využijú, práve túto chvíľu na to, aby mohli zvýšiť ceny tovarov. Ale, samozrejme, aj služieb.