40. schôdza

Ďakujem, pán predseda. Takže dokončím odpovede pánu poslancovi Kotlebovi.
K tej Európskej prokuratúre. Teda zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by to smerovalo k federalizácii trestného práva a aj, aj naša pozícia je v tomto jasná.
Pokiaľ ide o tie trestné činy životného prostredia, tak áno, to zvýšenie objasnenosti sa podpísalo na zvýšenom počte tých trestných činov. Ono tých trestných činov reálne je omnoho viac, ale došlo k výraznému nárastu trestných oznámení predovšetkým od, od občanov, žiaľbohu, nie od tých organizácií a, a orgánov, ktoré, ktoré sa zaoberajú ochranou životného prostredia, tam sú veľké rezervy, ale občania si začínajú uvedomovať, že ochrana životného prostredia je hodnotou, za ktorú sa oplatí bojovať.
K zvýšeniu nápadu prispela aj, aj - a musíme si objektívne povedať - aj, aj zlepšená práca polície na tomto úseku a to potom, ako bola zriadená, ako bola zriadená environmentálna polícia, kde bola, na čom vlastne, na zriadení ktorej participovala aj, aj Generálna prokuratúra, a, samozrejme, aj zavedenie špecializácie prokurátorov v rámci celej Slovenskej republiky na problematiku environmentálnej kriminality.
Pokiaľ ide o tých Afgancov, neviem vám odpovedať, môžme zistiť overiť, neviem vám teraz poskytnúť odpoveď.
A pokiaľ ide o tie trestné činy príslušníkov ozbrojených zborov, áno, po mojom nástupe, v tom sa trošku odlišuje tá štruktúra tejto správy oproti predchádzajúcim, že napriek tomu, že vyhodnocuje obdobie, kedy som neriadil prokuratúru, predsa len sme chceli nastaviť tú správu tak, aby v ďalších rokoch bola porovnateľná, porovnateľné nejaké štatistické údaje. A jednou z priorít, ktorú som, ktorú som prezentoval, je aj trestná činnosť verejných činiteľov a trestná činnosť príslušníkov ozbrojených a bezpečnostných zborov.
Pokiaľ ide o ten prípad, informoval ma pán prvý námestník, že, že tú otázku toho konkrétneho prípadu ste, ste mu položili aj na výbore, nevedel na ňu odpovedať. Poslal aj písomnú odpoveď prostredníctvom predsedu výboru s tým, že, že všetko nasvedčuje tomu, že, že do konca roku by mala byť podaná v tejto veci obžaloba.
Pokiaľ ide o, pokiaľ ide o vystúpenie pána poslanca Baránika, to sú neuveriteľné veci, ktoré zažívam, neuveriteľné veci, nemyslel som si, že, že niekedy budem svedkom toho, čoho, čoho som, že, žiaľbohu, lebo, lebo absolútne sa, sa mätie verejnosť, ako keby ste im dali čiernu pásku cez oči, zamotali jak slepú babu a poslali neviem kam.
Tu je aj ťažko na niečo reagovať, lebo to sú častokrát vskutku zamieňané pojmy s dojmami. Mňa teší, že pán poslanec veľmi bedlivo študuje môj facebookový profil, ktorý je oficiálnym komunikačným kanálom Generálnej prokuratúry, ale vylučujem, že sú tam nejaké politické, politické príspevky. To absolútne vylučujem. Ale teší ma to.
Že správa nie je kritická, no napríklad v tej časti, kde konštatujem prieťahy v konaniach a konštatujem aj dôvody a predĺženie konaní vo veciach jedno-, dvoj- a trojročných, napríklad v tejto časti je kritická a poukazuje aj na rezervy, ale zároveň aj na tie, na to, aké opatrenia boli z mojej strany v tomto smere prijaté. Treba si však stále uvedomiť, že ja tu obhajujem správu o činnosti o prokuratúry za obdobie, keď som bol len 20 dní generálnym prokurátorom, z toho 10 dní som bol v karanténe.
Pokiaľ ide o plnenie sľubov, ozaj za tých 20 dní sa dalo veľmi málo sľubov naplniť, a pokiaľ ide aj o kroky k očiste prokuratúry v tom zmysle slova, že, že vyvodzovať zodpovednosť a tak ďalej, za tých 20 dní skutočne, skutočne sa, sa veľa neurobilo. Ale určite, keď sa budeme mať to šťastie stretnúť za rok, tak, tak o tom môžme rozprávať, čo všetko sa aj na tomto poli podarilo urobiť.
Pokiaľ pán poslanec Baránik hovorí, že, že v agende, v agende zrušovania právoplatných rozhodnutí boli netransparentné rozhodnutia, neviem ktoré, ale zároveň protirečivo hovorí, že tieto netransparentné rozhodnutia ale nevie posúdiť, či sú správne. Tak ja garantujem, že sú zákonné.
Každé jedno rozhodnutie, ktoré som podpísal, je zákonné a len poznamenávam, v kauze Vietnamec som nevydal jedno jediné rozhodnutie. Navyše, a to uniklo aj pozornosti médií, pán poslanec, na výbore ústavnoprávnom som citoval, som citoval z rozhodnutí, resp. z postupov ministra vnútra, riaditeľa Úradu ochrany ústavných činiteľov a ostalo to absolútne nepovšimnuté, pretože, že to je, to sú hrozné veci, ktoré som vám tam oboznámil. Nech sa páči, záznam je, nebudem s tým ani vás, ani občanov v túto večernú hodinu vyrušovať. Hovoriť o mne, že ja som, že ja mám sklony k papalášizmu alebo že sa správam ako papaláš, to, to snáď ani nemôžte myslieť vážne. Toto snáď ani nemôžte myslieť vážne. Organizovanie podpory mi vytýkate. Ja som organizoval podporu? Vy mi vkladáte démonickú silu. Ja som ovplyvnil Slovenskú advokátsku komoru, Združenie sudcov Slovenska, sudcov, akademickú pôdu a aj týchto 600 prokurátorov? Nehnevajte sa, ja som nikdy nikoho nežiadal o pomoc ani o podporu, a to dokonca ani vás. Nehnevajte sa, to, to jednoducho netreba, netreba miesť a zavádzať verejnosť v tomto smere, to si nalejme čistého vína a proste je to takto.
No pokiaľ ide o súčinnosť generálneho prokurátora ako ústavného činiteľa s inými ústavnými činiteľmi alebo štátnymi orgánmi, to je samozrejmé, toho som si vedomý, to sa aj deje, to sa realizuje, ale to neznamená, že nemám pristupovať k plneniu povinností nestranne a objektívne. Jednoducho keď už to nie ste vy ako poslanci ochotní prijať, čo opakujem dookola, že mojím jediným imperatívom je zákon, raz som použil výraz, že som otrok zákona. Áno. Nehanbím sa za to, som otrok zákona. Žiaľbohu, z vášho pohľadu, mám taký pocit.
Jednoducho nedám sa a to sľubujem občanom tejto krajiny, ovplyvniť žiadnymi politickými ani inými záujmami a ani týmito invektívami, ktoré ste uviedli na, na adresu činnosti prokuratúry. A len preto, že som nastúpil ako nový generálny prokurátor, jednoducho nebudem vrhať na kolegov a kolegyne, ktoré ozaj v tej covidovej dobe odvádzali, dovolím si povedať, poctivú robotu. Jasné, že sa aj dopustia ľudia chýb, ale nebudem na nich vrhať špinu a len preto, že si niekto praje, tak napíšem znôžku neprávd, aby som kritizoval za každú cenu.
Aj pokiaľ ide o štruktúru tejto správy, snažili sme sa ju urobiť tak, aby bola nápomocná aj pre tých, ktorým sa nechce čítať text, ale uspokoja sa skôr s tabuľkami alebo grafmi, aby bola prehľadnejšia, a to myslím v dobrom. Nie v tom, že sa vám nechce.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pán generálny prokurátor, neodpovedali ste mi.
Vďaka.

Dobré ráno, dobrý deň, ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán generálny prokurátor, vážený pán spravodajca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení občania, ja rád začnem, len som mal pocit že zo včerajška ostali ešte faktické poznámky, ale zrejme tie sa už stratili a nebude sa v nich pokračovať? Mal som pocit, že neboli zodpovedané.

Grendel Gábor, podpredseda NR SR
Áno, nie sú tu kolegovia, ktorí ešte...

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Dobre, takže využívam túto možnosť a dovolím si poďakovať za to, že táto správa pána generálneho prokurátora je tak podrobne teraz preberaná. Určite ho chcem v úvode svojho vystúpenia uistiť, že som človek, ktorý má prirodzenú úctu k autoritám, tak som bol vychovaný a naozaj sa to úplne prirodzene a s plnou vážnosťou vzťahuje aj k jeho vysokému úradu, tobôž keď vieme, že nastúpil na funkciu do kresla, ktoré v minulosti bolo zaťažené neuveriteľným úpadkom. A ja pevne verím, že tá doba skončila a že už v jeho osobe, nech už akokoľvek to tu pretriasame, zľava-sprava, politicky-nepoliticky, máme záruku, že naozaj sa bude rozhodovať len podľa zákona.
Sám ste povedali, pán generálny prokurátor, že ste až doslova otrok, muž zákona, a ja si myslím, že to je správne, treba, aby ľudia pocítili, že je to naozaj jednoznačne takto.
Čo sa týka správy samotnej, je tam veľa faktov, ja nebudem mať problém zahlasovať za túto správu v tom zmysle, že ju zobereme na vedomie. Nedokážem vyhodnotiť všetky súvislosti, ale úplne v závere, možno úplne nepodstatné, ale život nie je len o veľkých cieľoch, ale potrebujeme aj základné parametre mať zabezpečené. Spomínate v správe, že sú nedôstojné priestory pre úrad Generálnej prokuratúry aj pre Úrad špeciálnej prokuratúry a že to považujete za potrebné vyriešiť.
V tejto súvislosti by som len vyjadril určité potešenie, že sedíte v budove, ktorá má v slovenskej histórii architektúry veľký význam. Pozdravujem v tejto chvíli aj možno rodákov zo Slovenskej Ľupče, kde sa narodil Emil Beluš, ktorý túto budovu v 30. rokoch navrhol. A možno len že ak sa vám podarí teraz splniť aj tento cieľ, ktorý ste spomínali vo svojej správe, že je potrebné túto budovu upraviť, respektíve možno ísť úplne do nových priestorov, takže bol by som veľmi rád, ak by ste do toho dokázali zaradiť aj využitie toho okna, ktoré je na vrchole budovy a do ktorého sa nikdy nedostala tá zamýšľaná socha boha obchodu a zlodejov Hermesa, a že možno by sme mohli povedať, že v tejto chvíli by sme mohli trocha už upraviť zámer pána architekta Emila Beluša a dať tam možno sochu bohyne múdrosti Atény, že ak by teda išlo o to. Ale to je naozaj len na úvod, ale s plnou vážnosťou, že určite priestory potrebujete dôstojné a vyhovujúce vášmu vysokému úradu.
V úvode som povedal, že mám úctu k tomuto úradu, a poprosím, aby ste to aj tak brali, čo následne poviem, je naozaj spojené s tým, že som presvedčený, že nás spája verejný záujem a nie žiadne politikárčenie alebo nejaké úmysly, ktoré sú nehodné ľudí, ktorí majú slúžiť Slovensku z tohto miesta, z tejto siene zákonnosti. Som presvedčený, že v tej správe chýba jedna možno kapitola, ktorá sa tam budúci rok aj dostane. Je to kapitola, ktorá by mala a mohla byť venovaná ochrane dobrého mena Slovenska. A ja na tento prípad, na túto chýbajúcu kapitolu využijem, ale s tým najlepším úmyslom, už viackrát spomínaný prípad, kauzu uneseného Vietnamca, kde podľa všetkého slovenské úrady mohli mať pomerne veľký vplyv, aj keď v tejto chvíli všetko je dané už k ľadu.
Ja mám na to tri dôvody, že otváram pri tejto správe pohľad na únos Vietnamca. Ten prvý je spojený s rozhovorom s pánom ministrom zahraničných vecí Ivanom Korčokom, ktorý mi povedal na moju otázku, keď som sa s ním neformálne rozprával, že ako to vníma nemecká strana, že nemecká strana to stále vníma veľmi, veľmi zle. Napriek tomu, že ako oficiálne vyšetrovanie skončilo, zabudnete, je to stále považované za niečo, čo nám nerobí dobré meno a kde teda možno pri tej diplomacii si povedali, že už do toho viacej možno nebudú z Nemecka pozerať, ale určite to pociťuje pán minister ako niečo, čo nebolo dopovedané a čo by dopovedané malo byť.
Druhý dôvod, prečo sa ešte pozerám na tento prípad, je moje osobné rozprávanie sa s viacerými policajtmi. Títo policajti mi povedali asi nasledovné: Hanbíme sa, že na nás padá tieň podozrenia, že sme to takto všetko urobili a my pritom naozaj sme presvedčení, že tí, čo to spáchali, sú medzi nami, že sa bojíme, lebo aj my sme len ľudia, na to verejne poukázať a že vieme, aká je pravda.
Ja viem, takéto niečo môže povedať každý a stále to má len hodnotu nejakých rečí, ktoré sa hovoria, a chlieb sa je. Ale ja som z tohto rozhovoru s týmito ľuďmi urobil ten záver, ktorý má urobiť každý občan, už či je poslanec či neposlanec, a konal som tak, aby tej pravde, o ktorej mi hovoria, že jasne existuje, lenže zatiaľ je zametaná pod koberec, pomohol dostať sa na svetlo božie. A urobil som kroky, ktoré z tohto miesta nechcem popisovať, ale ktoré verím, pán generálny prokurátor, ešte pomôžu oživiť tento prípad práve kvôli tomu, aby Slovensko ako krajina, na ktorú sme hrdí a kde by sme jej vysoké renomé chceli obhajovať z každej možnej pozície, a teda aj z pozície nás poslancov, aj z pozície Generálnej prokuratúry vždy a za každých okolností aj naplnili takýto zámer.
Ten strach je pochopiteľný. Ja mu rozumiem. Často mi teda povedali pri tých rozhovoroch, že je to proste ťažké, že od nich nikto nechcel, aby tá pravda zaznela. Oni dali prednosť ľudskej bojazlivosti, sú to naozaj len ľudia, ale my by sme mali aj z tohto miesta povedať, že ak máme krajinu dostať z toho úpadku, tak sme povinní byť príkladom, lebo príklad osobný je ten najlepší spôsob, ako sa riadi všetko, aj krajina.
A dostávam sa k tretiemu bodu, kde chcem poukázať na fakt, že, a to ma prekvapuje a tu by som, pán generálny prokurátor, potreboval vedieť, či je to naozaj možné, takto na to sa pozreť, že na festivale policajtov protikorupčnom pod menom Pucung zaznela od pána ministra vnútra výzva, že treba byť otvorený, a vyzval policajtov, ktorí o prípade Vietnamca niečo vedia, aby to aj verejne a odvážne povedali. A údajne vaša reakcia bola taká, že ste sa naňho trocha nahnevali, že k tomu policajtov vyzval. Ja... možno došlo k nedorozumeniu.
Som presvedčený, že ak máme dosiahnuť v tejto krajine poriadok nielen čítaním správ o stave, v akom je Generálna prokuratúra, ale o stave, v akom je myslenie každého rozumného občana, nuž nemôžme vyčítať komukoľvek, tobôž nie ministrovi vnútra, ak povie svojim podriadeným, ak ste sa stretli so zlom, tak prehovorte, máte moju podporu a rozhodne počítajte s tým, že budem stáť na vašej strane. To je nesmierne dôležité. Lebo často sa v minulosti prejavilo práve tak, že ale, no viete, radšej o tom pomlčíme, ja vám nejak pomôžem, aby ste nemali problémy osobné, ale nehovorme o tom až tak verejne. Tento strach občiansky sme často podporovali a často sme mu dávali za pravdu aj tým, že sa neoplatilo byť odvážny.
Nuž verím, pán generálny prokurátor, že vy ako človek, ktorý bol vystavený obrovskému riziku ohrozenia vlastného života, čo je niečo, čo si my ostatní nevieme ani predstaviť, spolu aj s pánom Lipšicom ste proste sa dostali na zoznam galérky. Je to niečo neuveriteľné a verím, že to je aj záruka toho, že nemôžme pripustiť, aby sme mlčali pri stretnutí so zlom. A verím, že aj tento prípad, preto som ho otvoril, Vietnamca je vlastne taký charakteristický tým, že tá pravda stále kdesi levituje a bolo by potrebné, aby dosadla s plnou váhou na zem a bola odhalená občanovi ako príklad toho, nebojte sa, najvyšší predstavitelia štátu vás vždy podržia a nedopustia, aby ste boli ohrozovaní akýmkoľvek spôsobom za to, že máte odvahu prehovoriť aj o veciach, kde sa často mlčí.
No a posledná poznámka pod čiarou je daná tým, že tak trocha som sa zamýšľal nad tým, pán generálny prokurátor, že keď ste nastúpili 10. decembra minulého roku do vášho vysokého úradu a potom prišli Vianoce a tiež ste prekonali COVID, je to ťažká choroba, viem o tom svoje, že už 8. marca ste vlastne konštatovali, že nie je dôvod začať trestné stíhanie, konanie v tomto prípade, tak trocha ma to prekvapilo, aj keď nerozumiem tým procesom, že štvorročný prípad je možné za niekoľko týždňov takto správne posúdiť a urobiť takéto konečné rozhodnutie. Verím, že ste ho urobili s dobrým úmyslom, ale poprosil by som, keby naozaj aj tí, čo neprečítajú správu, podrobne vedeli v budúcnosti sa dostať k tomu, aby pochopili spôsob, prečo sa tak stalo, aby uverili, že pravda je tá, ktorá bude vždy stáť, za vrchstolom sedieť a bude vždy stáť aj za touto vysokou tribúnou.
Ďakujem.

Pán Mičovský, ja si veľmi dobre pamätám, ako pán generálny prokurátor podrobne vysvetlil, ako bola celá kauza Vietnamec iba jedna obludná Tódovej konšpiračná teória. Potvrdil, že desiatky výsluchov hovorili, že v lietadle nebolo nič podozrivé. Potvrdil, že tu existuje úplne logické vysvetlenie, že jeden z Vietnamcov stratil diplomatický pas, a teda použil svoj civilný pas. Konšpiračná teória, že Kaliňákov ochrankár išiel podozrivo dva mesiace potom na dovolenku do Vietnamu, sa vyvrátila tým, že pán si ju objednával rok dopredu, čiže to nemohlo byť tento dôvod. A jeden po druhom, celé tie čriepky tam zapadali, že všetko si to Tódová vymýšľala a vsúvala tu slovenskej verejnosti tento nezmysel, ktorý logicky vyhovoval nemeckej strane. Pretože ten, kto zlyhal v tomto prípade, bola nemecká strana. Nemcom vyfúkli Vietnamci zrejme to vietnamské zlodejisko spod nosa a zobrali ho do Vietnamu a tam ho odsúdili, lebo to je gauner a zločinec a teraz sa tu bavíme o ňom, ako keby to bol nejaký hrdina. Nemci zlyhali, Nemci zbabrali. A samozrejme, že im teraz vyhovuje, keď budú Korčekovi vešať na nos, že ako sú dnes celkom spokojní s tým, že sa im to celé zrútilo.
A vy ste tak naivný, že teraz Korčokovi, ktorý slúži Nemcom a neslúži Slovensku, veď to je agent západných mocností, ešte mu veríte tieto reči. Je to úplne trápne, keď všetky tie dôkazy, ktoré predložil pán Žilinka, jeden po druhom vecne a absolútne právne podložené, vy teraz idete konfrontovať nejakým svojím pocitom pravdy. Vy máte niekde v hlave vymodelované, že tu máme zlo, tu máme dobro, toto je nejaká pravda s veľkým P, klamstvo s veľkým K, a vy to teraz idete vsúvať ako nejaký hypnotizér slovenskej spoločnosti. Veď, preboha, počúvajte fakty! Počúvajte, čo hovorí pán Žilinka. On nie je spriahnutý v žiadnej obrovskej celosvetovej konšpirácii reptiliánov, ktorí uniesli Vietnamca. On hovoril fakty a vy iba blúznite.
Ďakujem pekne.

Janko, mi tu skýta sa len s tebou súhlasiť, a to je dlhodobo známa vec, že prirodzená úcta k autoritám sa nielen stratila, ale ja dodám, že je systematicky nabúravaná. Veď sme tuná svedkom, keď tu je pán generálny prokurátor, ktorý zastupuje tak vážnu inštitúciu, ako je Generálna prokuratúra, akú úctu my poslanci Národnej rady vzdávame zástupcovi Generálnej prokuratúry, kde je on hlavou. To je celý ten problém. Ale to nie je len pri Generálnej prokuratúre, že táto úcta sa stratila. Ale to je vo všeobecnosti ako takom. Nič nemáme v úcte.
A viete, ja vám to poviem takto a môžte sa aj zasmiať, ale tá úcta sa stratila predovšetkým tým, že sme systematicky začínali a stále aj naburávame rodinu, a to je to také, odtiaľ to pramení, keď sú zle vychovávané tie deti. Však si zoberte, úcta k šedinám dávno sa stratila. Dávno sa stratila. Takže to nie je len teraz ako tuná, ale vo všeobecnosti.
A tak ako si sa dotkol toho strachu, vieš, ale ja ti to takto poviem. Vládnuť demagógiou strachu je znakom totality. Strach je pochopiteľne ľudský, tak ako si to povedal, že mnohí policajti sa boja. Ale, a však keď si v službe štátu, no tak môžeš mať ten strach. To ja sa z toho neposmievam. Ale je ten strach na to, aby si ho prekonával, hej, to, aby si ho prekonal a slúžil naozaj štátu, to je oveľa dôležitejšie, ako je ten strach. Tak ten strach treba ako prekonávať. Ale práve aj my sme tí, ktorí ten pocit strachu tuná vzbudzujeme.
A ten únos Vietnamca, to len tak v závere sa chcem. Áno, je to veľmi dôležité, jak to rozprávaš, ale oveľa dôležitejší je ten únos ľudí, ktorí skončili v kolúznych väzbách a vo väzbách, a to robil štát. Čo sú tieto únosy? Tieto ťa netrápia, že naši občania skončili neoprávnene v base? Však tu máme aj výsledky, ovocie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
No predovšetkým chcem povedať, že som rád, že línia zahraničnej politiky Slovenskej republiky je úplne jednoznačná a že v osobe pána ministra Korčoka máme človeka, ktorý túto líniu veľmi elegantne, veľmi presvedčivo a veľmi potrebne háji. Takže určite by som si s ním nedovolil spájať žiadne konšpirácie, žiadne pochlebovanie alebo žiadne potrimiskárenie. Naopak, som presvedčený, že záujmy Slovenskej republiky sa majú hájiť práve takýmto spôsobom. Orientácia smerom k našim spojencom je jasná a som presvedčený, že sú v tom záruky nie pre nás, ktorí sme tu na chvíľu, ale pre krajinu, ktorá tu musí byť, verme, že na veky. A to je veľmi dôležité vedieť, kam patríme.
Čo sa týka tých pocitov. Nuž, o pocitoch by som nerozprával, aj keď viem, že v tejto chvíli je ťažko položiť všetky argumenty na stôl. Tu by som len upozornil na tú časť môjho vystúpenia, kde som naznačil, že z tých poznámok z rozhovorov, ktoré som teda viedol s policajtmi, ktorí mali odvahu prehovoriť, ale nevedeli celkom uveriť, že už v tej chvíli je to všetko tak isté, že môžu ísť s tým na verejný priestor, tak sa koná. Urobil som kroky, ktoré som považoval ako občan aj ako poslanec za potrebné, a verím, že vďaka odvahe týchto policajtov nie je tomuto prípadu koniec a že napokon všetko sa dá aj prehodnotiť a pán generálny prokurátor príde možno aj k tomu, že bude treba prípad otvoriť a trestné oznámenie podať. Ale to, samozrejme, je niečo, čo ja nedokážem predvídať. Len prosím, aby sme to chápali ako vo vývoji, ten proces hľadania pravdy v prípade Vietnamca aj v prípade našej spoločnosti, ako sa posunúť ďalej, je kontinuálny a verím, že všetci na ňom sa budeme podieľať tou mierou, ktorou nám ukladá to svedomie i súčasné postavenie poslancov.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ja som očakával, že pán poslanec Mičovský otvorí, otvorí túto tému, pretože viem, že mu je blízka. A tak to aj berem a pripravil som si niekoľko poznámok k tomu.
Ja som sa k prípadu Vietnamec vyjadroval na branno-bezpečnostnom výbore a potom aj v médiách veľmi podrobne, veľmi konkrétne. Prezentovali sme, koľko procesných úkonov bolo vykonaných a s akým obsahom. A zároveň sme konštatovali aj to, že boli vypočutí všetci príslušníci Policajného zboru, ktorí sa zúčastňovali alebo mali mať nejakú informáciu alebo mohli mať nejakú informáciu v súvislosti s týmto trestným prípadom. Na základe tých dôkazov, ktoré boli produkované, nebolo možné vzniesť obvinenie žiadnej konkrétnej osobe.
Zároveň odmietam, že by bolo zastavené stíhanie, že ja som neumožnil stíhanie alebo že som zastavil stíhanie. Ja som ako generálny prokurátor v tejto veci nevykonával žiaden procesný úkon v trestnom konaní. Žiadne rozhodnutie som nevydal ani pokyn smerujúci k zastaveniu trestného stíhania. V danej veci naďalej prebieha trestné stíhanie vo veci a o tomto som informoval aj verejnosť, aj pána ministra zahraničných vecí na základe jeho osobného listu. Čakáme na vybavenie dožiadaní o právnu pomoc z Vietnamu. Má byť vypočutý samotný poškodený, ako aj styčná osoba, ktorá dohadovala styk ministerstva vnútra a vietnamskej strany.
Pokiaľ ide o to, že nemecká strana, nemecká strana má nejaké pocity alebo domnienky, treba povedať, že jedna stránka mince je vnímanie veci zo strany politikov a druhá stránka je vnímanie veci vyšetrovateľmi a prokurátormi, pretože my na vec nemáme politický pohľad. My máme na vec čiste právny, skutkovo-právny pohľad a ani iný nie je možný. Jednoducho prokurátor dozorujúci pracuje s tými dôkaznými prostriedkami, ktoré boli vykonané, a z nich vyplývajúcimi dôkazmi, obsahom jednotlivých dôkazov. Na základe týchto dôkazov ja som aj písal na žiadosť pána ministra zahraničných vecí mu taký osobný list, kde som mu odpovedal a potvrdil som, že v priebehu trestného konania nebolo možné jednoznačne preukázať ani skutočnosť, či sa vôbec unesený vietnamský občan nachádzal na území Slovenskej republiky. Toto je proste fakt. To je fakt. Toto nie je preukázané. Hovorím to už naposledy, lebo už sa k tej téme nebudem vracať. Zároveň v obžalobe generálneho spolkového štátneho zástupcu pri spolkovom súdnom dvore z 19. februára 2018 proti obžalovanému českému a vietnamskému štátnemu príslušníkovi Long Hai sa v tejto súvislosti konštatuje, že unesený vietnamský občan bol po násilnom zadržaní dopravený do rodnej krajiny neznámou cestou. Nevedia to ani nemecké orgány ustáliť, ako sa vôbec dostal z Nemecka do Vietnamu, a už vôbec nie, že cez Slovensko.
Zároveň som aj pána ministra zahraničných vecí informoval, že vyšší krajinský súd vo svojom rozsudku z 25. júla 2018 potvrdeným uznesením spolkového súdneho dvora zo 7. augusta 2019, ktorým právoplatne rozhodol o odsúdení toho občana Long Nguyen Haia, potvrdil, že na základe vykonaného dokazovania nemohol skonštatovať vedomú participáciu členov slovenskej vlády na únose vietnamského občana.
Čo ma však viac vyrušuje na tomto prípade, je to, že zasahovali alebo snažili sa ovplyvňovať či už verejnú mienku, alebo činnosť orgánov činných v trestnom konaní politici, čo nie je správne, jednoducho nie je to správne. Ja budem demonštrovať to na jednotlivých krokoch. Ja som o nich informoval aj na zasadnutí ústavnoprávneho výboru, keď sme prejednávali túto správu o stave zákonnosti, a zo strany médií to, čo som prečítal, bolo absolútne nepovšimnuté, takže ja to znovu dnes prečítam a prečítam to vlastne poslednýkrát.
K tomu, čo hovoríte, pán poslanec Mičovský, že ste boli informovaní príslušníkmi, ochrankármi o určitých skutočnostiach, o tom, že sa hanbia a že je vrhaný tieň podozrenia na nich. Na žiadneho z policajtov nie je vrhaný tieň podozrenia. Nikto ich neočierňuje a nikto ich ani neobviňuje z toho, že sa podieľali vedome či nevedome na únose kohokoľvek. To totiž nikto nikdy nepovedal. Aj na túto tému som sa bavil aj s pánom ministrom vnútra, zrejme o tej debate alebo tej komunikácii ste sa aj spoločne rozprávali. Ale pripadá mi, pripadá mi absolútne neprijateľné, pokiaľ hovoríme o funkčných orgánoch činných v trestnom konaní, v danom prípade funkčných orgánoch Policajného zboru, absolútne scestné, aby povedal policajt, že ja sa hanbím, ale bojím sa. Bojím sa povedať o niečom, čo som vnímal vlastnými zmyslami a čo môže prispieť k objasneniu závažného trestného činu. Proste je nemysliteľné, aby policajt, ktorý skladal prísahu, ktorý pozná svoje povinnosti, samozrejme, aj práva, aby totiž boli vypočutí všetci. Ak by bola pravda to, čo sa vás snažili presvedčiť, znamenalo by to, že krivo svedčili.
Ja som aj pána ministra vnútra upozornil na skutočnosť, že my sme pripravení ich kedykoľvek vypočuť, pretože to trestné stíhanie naďalej prebieha vo veci. Akúkoľvek osobu. To som, na toto vyzval aj v mojom vystúpení, v televíznom vystúpení, kde som rozoberal túto kauzu, a povedal som: Sme pripravení kohokoľvek kedykoľvek vypočuť, ak má čo povedať k veci vecné. Ale, opakujem, vecné.
Ale to, že sa policajti úradu ochrany ústavných činiteľov, niektorí, správajú ako baby na trhu a vedú chodbové reči, na základe ktorých riaditeľ úradu ochrany ústavných činiteľov takýmito chodbovými rečami futruje ministra vnútra a ten verejne vystupuje a vyzýva a spochybňuje výsledky doterajšieho vyšetrovania, to je trošku zvláštne. Ja len pripomeniem, že áno, ja mám o tom informáciu, že 10. marca ste informovali pána krajského prokurátora v Bratislave o tom, že sú pripravení niektorí príslušníci ochranky vypovedať. Samozrejme, viem aj o tom, že ste sa na túto tému bavili v tom čase s vecne nepríslušným špeciálnym prokurátorom Dr. Lipšicom, ktorý ma však o tejto skutočnosti informoval až po tom, čo sme dali mediálny výstup, že sme nezistili skutočnosti na vznesenie obvinenia alebo zmenu toho pôvodného rozhodnutia prvého. Ale to je v poriadku, to berem, poznáte sa, ste priatelia.
Vás upozornil pán krajský prokurátor podľa dokladov, že je potrebné mu písomne nahlásiť mená, funkčné zaradenie príslušníkov úradu ochrany ústavných činiteľov, aby sme mohli zabezpečiť ich vypočutie, či na krajskej prokuratúre, alebo na úrade inšpekčnej služby. To bolo 10. marca ´21, dodnes deň sa tak nestalo. A z vašej strany sa zrejme tak už ani nestane, lebo už nie ste ministrom.
Áno, 22. 4. 2021 sa uskutočnila tá relácia Pucung alebo to podujatie Pucung, alebo ako sa to volá. Tam bol minister vnútra a mal tam niektoré výroky, proti ktorým som sa ihneď, pomerne intenzívne sme na túto tému komunikovali v noci. Ja mám tú komunikáciu, ale z úcty k pánu ministrovi tú komunikáciu nebudem, nebudem čítať. Ale medzi iným bolo mi aj povedané, že však viete, aké vedia médiá dávať otázky, tak taká bola odpoveď. (Povedané s pobavením.) Ja viem, aké dávajú médiá otázky, ale vždy musí byť človek nad vecou a profesionálne pristupovať k veciam.
V nadväznosti na túto akciu, ten Pucung, bol vypočutý pán minister vnútra k danej veci, pretože tam sa vyjadril, že má informácie, že sú konkrétni príslušníci, ktorí by chceli vypovedať, a touto cestou ich aj vyzýva. Mediálne ich vyzval. Však to je v poriadku, ja som to nikdy nespochybňoval, že vyzýva niekoho, aby sa prihlásil.
On, zhruba povedané, na otázky vyšetrovateľa k danej veci a k obsahu tých verejných výziev uviedol všeobecne, že bol nespokojný s tým, že tí príslušníci boli nespokojní s tým, ako sa to uzatvorilo, a že to nekorešponduje s tým, ako to vnímali. Ale, samozrejme, vypovedali inak, lebo všetci boli vypočutí. O týchto skutočnostiach sa mal dozvedieť od riaditeľa úradu ochrany ústavných činiteľov, že sú niektorí príslušníci nespokojní. Na otázku, či komunikovali aj s ním osobne, to znamená, že či to má z počutia, alebo že či má priamo, odpovedal, že nie, nikto z nich s ním priamo nekomunikoval. Na otázku, či po tom 22. 4. bol niekým z tých príslušníkov kontaktovaný, uviedol, že nie, nikým nebol kontaktovaný. Na otázku, či disponuje nejakými konkrétnymi relevantnými informáciami, uviedol, že nie, okrem tých, ktoré teda sú medializované ikskrát. To znamená to, čo na základe skutočností nie vyplývajúcich zo spisu bolo medializované, to sa stále oživuje a tisíckrát opakovaná lož stáva sa pravdou.
Opýtali sa ho, či príslušníci mali byť sklamaní vyjadreniami generálneho prokurátora v súvislosti s touto udalosťou, to bolo, keď som vystúpil v televízii, a či má vedomosť, ktorí príslušníci mali byť sklamaní. Tak uviedol, že nie, riaditeľ úradu ochrany mu to uviedol len vo všeobecnosti, že sa to týka viacerých ľudí a že to vzbudilo nevôľu.
Bol vypočutý aj riaditeľ úradu ochrany ústavných činiteľov nadväzne na to, to bolo v máji tohto roku, a ktorý rovnako ako pán minister rozprával len všeobecne o tom, že boli nespokojní s tým, ako sa to uzatvorilo... počkajte, sekundu (krátka pauza, rečník listoval v podkladoch), a že vychádzal z toho, čo sa bežne rozprávalo po chodbách. Riaditeľ takéhoto útvaru, špičkového, elitného, vychádzal z toho, čo sa rozprávalo po chodbách! Označil zároveň ako svedkov štyri osoby, ktoré však vo veci vypovedali úplne inak, ako tvrdia oni. Pod prísahou, pod sľubom. Otázka priama znela, či sa rozprával s chlapcami z útvaru, na ktorú odpovedal, o tejto veci, samozrejme, odpovedal, že nie. Rozprával sa o tom hocikto, hocikedy, hocikde a ja neviem, s kým sa, s kým som sa rozprával. Proste toto je výpoveď riaditeľa elitného útvaru, ktorý tvrdí ministrovi vnútra, že sú tu príslušníci, ktorí sú ochotní vypovedať a majú závažné skutočnosti: Ja neviem, rozprával sa hocikto, hocikedy, hocikde, neviem, s kým som sa rozprával. Dokonca si ani nespomína na tú moju tlačovku, čo tam bolo povedané. Keby ju videl, mohol by reagovať. S ministrom komunikoval len vo všeobecnosti, už si to presne nepamätá. A na konkrétnu otázku, kto konkrétne bol sklamaný s mojimi výrokmi, uviedol, že nevie to uviesť, že bol on sklamaný.
Riaditeľ po tejto výpovedi, ja to chcem dokumentovať, že ozaj na našej strane je dobrá vôľa veci objasňovať, ale proste s veternými mlynmi sa nedá biť. To bolo 9. 6. Po tejto výpovedi všeobecnej 10. júna príde riaditeľ úradu ochrany ústavných činiteľov ku krajskému prokurátorovi v Bratislave s tým, že sú nejakí príslušníci, ktorí by chceli vo veci vypovedať a že sú ochotní vypovedať. Krajským prokurátorom bol vyzvaný opäť, aby oznámili mená priamo jemu alebo zaslali ich na krajskú prokuratúru a následne ich vyšetrovateľ úradu inšpekčnej služby predvolá a vypočuje, 10. júna, po tej všeobecnej výpovedi. Prečo ich neuviedol do výpovede? Samozrejme, tie mená od 10. júna ´21 dodnes deň neboli predložené ani úradu inšpekčnej služby, ani krajskej prokuratúre.
Urobil sa ďalší pokus. Vyšetrovateľ zaslal úradu ochrany ústavných činiteľov 15. 6. 2021, plus-mínus, tento dátum mám poznamenaný, žiadosť, dožiadanie o oznámenie mien príslušníkov, ktorí by vedeli uviesť nejaké skutočnosti, dodnes deň žiaden výstup nebol.
Takže povedzme si otvorene a nalejme si už konečne čistého vína, zodpovedzme si otázku, či to je len hra, či to sú len ničím nepodložené vyjadrenia politikov a médií, alebo čo máme viac spraviť. Čo máme viac spraviť, ako žiadať od policajtov, aby vypovedali pravdu, aby v prípade, že majú skutočnosti, prišli a vypovedali? Ale my ich nemôžme nijakým spôsobom donútiť. Každý si musí byť vedomý toho, aké sú jeho povinnosti, boli poučení a aj dnes musia si byť vedomí toho, akým spôsobom vypovedali, a mali by vedieť zdôvodniť, prečo vypovedali vtedy inak, ako by vypovedali dnes. Ale zjavne vypovedať nechcú. A o obave, že sa bojí policajt alebo nebojí policajt, to sú také... viete. Keby sa prokurátor bál a policajt bál, tak to môžme zabaliť a v týchto zložkách my nemáme čo robiť. Proste dennodenne je ten boj s kriminalitou otázkou ohrozenia života, zdravia aj nás, aj našich rodín, a práve preto som aj povedal včera, že ja jednoducho neurobím umelú správu o činnosti prokuratúry za obdobie, ktorému som ja nezodpovedal, len preto, aby som kydal na svojich kolegov prokurátorov, že sú zlí. Jednoducho cítim to tak, že tá správa je v tomto smere absolútne objektívna.
Takže na vysvetlenie tých súvislostí týkajúcich sa tejto kauzy, že tá snaha je, ale jednoducho my nemáme mlynské kolesá, aby sme tu niekoho na škripec naťahovali alebo na tie kolesá. Jednoducho takto sa to nerobí. A preto by mali aj politici a médiá pristupovať k veciam korektne, aby nezvyšovali to rozčarovanie ľudí z toho, či sa dosiahla, alebo nedosiahla spravodlivosť. Ale nechcite od prokurátorov a policajtov, aby sme postupovali na základe pocitov, domnienok, proste jediná vec sú dôkazy. My sme stále otvorení na vypočutie, na zdokumentovanie akýchkoľvek dôkazov.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán generálny prokurátor, teraz ste krásne ukončili svoju reč. Treba byť korektný, jediná vec sú dôkazy, my sme stále otvorení dôkazom.
No, vysvetľovali ste aj kauzu Vietnamec, ale ja sa troška vrátim. Hovoríte o dôvere verejnosti v Generálnu prokuratúru. V rozprave včera som vás vyzval a asi trikrát som to zopakoval, aby ste mne ako laikovi a ľuďom, ktorí nie sú právnikmi, vysvetlili svoje rozhodnutie zničiť nahrávku kauzy Gorila. Pred chvíľočkou ste hovorili, sme otvorení akýmkoľvek dôkazom a tak ďalej a tak ďalej. Čo je toto za rozhodnutie, ktoré nariadi zničiť takýto dôkazový materiál? Boli ste potom v rozprave, boli ste potom v rozprave, prihovorili ste sa Kotlebovi, ktorý vám dával otázky, ste ho oslovili pán poslanec Kotleba, a odpovedali ste mu pekne na otázky, ktoré vám položil. Všetka česť. Na moju otázku, moju otázku ste odignorovali. Reagoval som potom faktickou poznámku s tým, aby ste mi odpovedali. Vy ste napriek tomu, že ste mohli faktickú využiť a odpovedať mi, znova nereagovali. Prosím vás teda o odpoveď na moju otázku opakovane.
Ďakujem.

Pán generálny prokurátor, mne sa páči, ako vy vždy tak pokojne a faktograficky ich zrušíte ako malé deti. (Povedané s pobavením.) To oni sa tu snažia spriadať svoje konšpiračné teórie a vy im potom fakt po fakte, dôkaz po dôkaze ukážete, že to sú všetko nezmysly. A preto, samozrejme, takto penia.
Len ja tu vidím úplne učebnicové zasahovanie do nezávislého vyšetrovania zo strany vládnych politikov. Spomínali ste ministra vnútra, exministra pôdohospodárstva, veď takto sa to, preboha, robiť nemôže. A pointa tohto celého je, a to ste správne naznačili, že toto celé je len politická hra.
Tu bolo potrebné vytvoriť voči Robertovi Kaliňákovi, takisto ako voči Robertovi Ficovi a lídrom SMER-u konšpiračnú teóriu, že tu unášajú Vietnamcov, že zabili Kuciaka, že tu sú mafie a hydry, a všetky tieto konšpiračné teórie sa ukázali ako číry nezmysel, jedna po druhej. A dokonca vy ste to ukázali ako generálny prokurátor, čo má brutálnu váhu, lebo vy ste to poukázali na dôkazoch. A im sa teraz zrútil svet. Lebo celá ich politika bola postavená na týchto konšpiračných teóriách voči politike SMER-u. A hlavnou úlohou v týchto konšpiračných teóriách mala Monika Tódová z Denníku N, ktorú ste týmto spôsobom vyvrátili, ponížili a znemožnili. Oni už v Denníku N dneska nemôžu rozprávať o nás, že sme dezinformátori a že šírime hoaxy. Veď tie najväčšie dezinformácie a hoaxy šíri – a vy ste to ukázali – práve Denník N. Práve tuto koaliční politici.
Čiže, pán Žilinka, samozrejme, že vás nenávidia, pretože vy máte úctu k faktom, kdežto oni šíria iba konšpiračné teórie, aby šírili nenávisť voči SMER-u. Oni nič iné nevedia. A potom, keď vy nemáte záujem, celkom logicky, ste vzdelaný, odborne podkutý človek, nemáte záujem sa tam hádať s nejakou uvrieskanou nevzdelanou žurnalistkou Monikou Tódovou, tak z vás ešte robia nepriateľa médií. Pán Žilinka, držím vám palce v tom, ako odhaľujete pravdu.
Ďakujem pekne.

Pán generálny prokurátor, nie je pravda, že by vás niekto nenávidel z koalície, práve naopak, pýtame sa vás absolútne, ja si myslím o vás, že ste čestný človek, ale že každý robí chyby a niekedy si priznať tú chybu nie je zlé.
Povedali ste, že naozaj, že sú ohrozené zdravím naše rodiny. Je to veľká pravda. Vás chceli dať zabiť. Kto vás chcel dať zabiť? Kto je z toho obvinený? Kočner. Kto to je Kočner? Osobný priateľ Roberta Fica. Každý jeden zo smerákov ho poznal, každý jeden. A ja som veľmi rád, keď dáte vyšetriť kauzu naozaj Počiatek a Trnka. Ja som vám to včera tiež hovoril. Prepánaboha, veď Počiatek povedal, že Fico je zlodej. A to nie je môj výmysel, ja ich naozaj volám zlodeji, ale to povedal Fico.
Včera po mojom vystúpení hneď extrémista Mazurek, ale on je extrémista súdom určený, Fico, teda Kotleba je súdom určený fašista. Oni sú fašisti a extrémisti. To neni môj výmysel. Včera zostrihal moje video extrémista Mazurek úplne idiotským spôsobom, spravil zo mňa hlupáka, prestrihal to, a keby ste videl, čo tam, čo tam, aké sú tam vyhrážky mojej rodine, mne, ja som vás včera prosil, aby ste toto, aby ste toto začali riešiť, tento extrémizmus, ktorý tu je. Vaša rodina, vaša rodina, povedali ste, je pre vás to najviac. Aj pre mňa a nebudú sa mi tam extrémisti vyhrážať mojej rodine. A toto robí Mazurek, toto robí Suja, toto, toto oni robia. Čiže ja som vás včera o toto prosil, o toto.
Spomínali ste pána Lipšica. Ja si myslím, že veľká chyba je, že teraz nenachádzate k sebe cestu, a naozaj možno keby ste začali jeden druhého viac počúvať. Ja, ste, obidvaja ste zvolení, obidvaja ste zvolení, tak si myslím, že by bolo naozaj pre dobro veci, keby ste vy dvaja – generálny a špeciálny prokurátor – začali viac jeden druhého počúvať.
Ďakujem veľmi pekne.