40. schôdza

Pán poslanec Šeliga, hovorili ste, že dnes už tu nesedí bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, dnes už je tu ten váš, ten vhodný špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, s ktorým prišla zmena, ktorý zatočí s mafiou a tak ďalej a tak ďalej, ale potom teda nech ten váš špeciálny prokurátor Daniel Lipšic nech vysvetlí, prečo sa pred pár rokmi stretával práve s tým stelesnením, preňho stelesnením zla, ktorého tak teraz vehementne kritizuje, s tým bývalým špeciálnym prokurátorom Dušanom Kováčikom v dome bývalého dlhoročného príslušníka SIS, dnes obvineného z korupcie, Petra Košča v Pezinku, prečo sa s ním stretával, čo tam vybavoval pre seba alebo čo tam vybavoval pre špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, nech to vysvetlí. A keby aj nič pre seba alebo pre neho nevybavoval, tak, lebo on sa, myslím, teraz vyjadril pre médiá, že tam rozoberal nejaké, nejaké kauzy svojich klientov, nejaké svoje prípady advokátske, tak nech mi vysvetlí, či je to normálne, aby sa človek, ktorý je v pozícii advokáta, ktorý vystupuje na súde ako obhajca, aby riešil a preberal svoje prípady priamo so špeciálnym prokurátorom, ktorý práve na súde vystupuje ako zástupca obžaloby, či je takéto niečo normálne. Nech to pán Lipšic vysvetlí.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem, Juraj, za tvoje vystúpenie v rozprave, za to, že si pomenoval presne, čo je to mafia, ako fungovali, ako boli napojení na vysokých politických nominantov aj politikov samotných. Som rád, že si upozornil na ten obrovský kontrast medzi zametačom Kováčikom a súčasným špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom. Tu sa zastavím.
Keď ho vtedy zadržali, jeden kamarát, ktorý ho poznal, mi napísal: "To zadržanie je veľká správa. Potvrdzuje, že vám verím oprávnene." Ale dodal jednu takú prorockú vetu: "Nech vám Boh pomáha."
Ja sa k tebe, Juraj, pridávam a chcel by som aj z tohto miesta povzbudiť všetkých poctivých, čestných sudcov, prokurátorov, vyšetrovateľov, vlastne všetkých policajtov, aby sa nevzdávali, aby ten boj za očistu Slovenska nikdy nevzdali, hoci bude ešte veľmi, ešte veľmi-veľmi ťažký. Treba si uvedomiť, že proti nim stoja oligarchovia, mafia, ktorej vlastne ide o všetko. Verím, že na Slovensku spravodlivosť napokon zvíťazí.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja len v krátkosti.
Spomenul si, pán poslanec, vo svojej rozprave to, že Úrad špeciálnej prokuratúry bol dosť poddimenzovaný, že sa to začína meniť. Ja som rád tomu, že špeciálna prokuratúra bude môcť ukázať, že čo je v jej činnosti a že či má na to, aby riešila tie podstatné veci, ktorým sa má venovať. Ja si pamätám ešte minulý rok, keď sme mali zasadnutie ústavnoprávneho výboru a bol tam vtedy zastupujúci špeciálny prokurátor a nám hovoril, že ako chodil po tých chodbách a ako išiel aj do kancelárie odchádzajúceho pána Kováčika, špeciálneho prokurátora, našiel v tých šuflíkoch ďalšie prípady a spisy, ktoré neboli doriešené. Tak ja som si vtedy povedal, že kde sa to nachádzam, v akej krajine, že ako to tu fungovalo, keď na špeciálnej prokuratúre sa takto strácali spisy a neboli doriešené, že to je úplný banánistan. Tak verím, že potom, po tej dobe, krátkej dobe, že bude môcť aj špeciálny prokurátor ukázať, že čo v ňom je a hlavne v tíme ľudí, ktorí sú na tomto úrade.
Minimálne sa však chcem ešte zastaviť pri tom, ako si spomenul, že pán Žilinka je zbabelec, že nevyjadril sa k všetkým tým otázkam a zase nezastal sa ani prokurátorov špeciálnej prokuratúry. Ale ja si myslím, že za tie tri dni, čo tu sedel do tej devätnástej, dnes do jedenástej, tak sa vyjadril maximálne. A zase na druhej strane, čo on sa má vyjadrovať k špeciálnej prokuratúre, riešil sa tu bod o Generálnej prokuratúre.
Takže zase neťahajme politiku do činnosti generálneho prokurátora. Potom sa môžeme baviť aj o tom, že prečo tu máme prokurátorov, ktorí sa vyjadrujú k tomu, že sú sledovaní SIS... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán poslanec Šeliga aj ostatní kolegovia, ja som nebol súčasťou minulých vlád ani nie som súčasťou tejto vlády, čiže mám k tomu taký nadstranícky alebo taký objektívnejší pohľad. A chcem povedať, že ja som rád tomu, že sa tá korupcia vyšetruje, a verím tomu, že postupne aj tie obvinenia budú siahať na tie vyššie miesta. Ale to, čo chcem povedať, je to, že celý ten proces až do toho právoplatného odsúdenia musí byť spravený tak, aby o tom nebola žiadna pochybnosť, že to bolo spravené naozaj v súlade so zákonom aj s Trestným poriadkom.
A tu chcem uviesť príklad toho Dušana Kováčika, ktorého ja vôbec neobhajujem a tiež si myslím, že to je človek, ktorý nemal nikdy zastávať funkciu špeciálneho prokurátora, mal toho naozaj veľa, za čo by mal byť potrestaný, ale mňa ten súdny proces, tak ako som ho sledoval, nepresvedčil, že je to proste, že mu bola riadnym spôsobom pred súdom dokázaná tá jeho vina. Proste tie dôkazy aj to vypočúvanie tých svedkov, podľa mňa to bolo veľmi slabé a myslím si, že by v tejto veci malo byť, mala byť spravená určitá náprava. A až vtedy tomu budem naozaj tlieskať, keď proste aj tí vyšetrovatelia, aj ten súd, aj tá prokuratúra to spravia riadne. A nemôže to byť spravené, pán poslanec, tým spôsobom, že nejakí vyšetrovatelia, ktorých aj vy si zastávate, tu budú falšovať nejaké úradné záznamy, budú si diktovať nejaké vymyslené informácie a potom budú tu stíhať a obviňovať nejakých ľudí, ktorí sú síce, majú, majú síce nejaké maslo na hlave, ale nemôže to byť spravené takýmto spôsobom.
A druhá otázka, pán poslanec, ste hovorili o tom prepadnutí toho majetku. Ja, s tým, samozrejme, z morálneho hľadiska súhlasím, že majú byť nejaké exemplárne tresty, ale by ma zaujímalo, ako sa vyrovnávate s ústavou, konkrétne s čl. 20 ods. 1 a ods. 5, ktoré hovoria o tom, že vlastnícke právo má rovnaký zákonný obsah a ochranu, majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepoužíva, tomu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Pán kolega Juraj Šeliga, ďakujem ti za vecné, trefné a konkrétne slová. Okrem teba sa teším aj ja, ale aj veľa čestných ľudí na Slovensku a máme radosť, že pod vedením nového špeciálneho prokurátora pribúdajú vyriešené prípady. Teším sa, že sa kauzy a zločiny nezametajú pod koberec, ako to robil predchodca doktora Lipšica. Pán Kováčik neriešil nič, ale spolupracoval a zakrýval obrovské kauzy politikov, oligarchov, špekulantov, mafie. Po krátkej dobe vidíme, čo všetko vychádza na povrch. Priznalo sa viac ako dvadsať ľudí a určite ich bude omnoho viac, ktorí sa priznajú k hlavným trestným činom, ktoré vďaka mnohým predchádzajúcim politikom, sudcom, prokurátorom boli zamietané, boli zahmlievané a zametané pod koberec. Podporujem doktora Lipšica a som rád, že konečne prišiel čas, kedy začína mať právo, pravda a spravodlivosť navrch.
Som rád, že prišiel čas, kedy sa našiel dostatok odvážnych, čestných ľudí, ktorí sa neboja čeliť mafii, ktorá sa tu roky rozrastala a hnusne presakovala do všetkých oblastí. Mnohí čestní ľudia boli krivo obvinení, prenasledovaní a aj odsúdení. Mnohí nevinní ľudia strávili mesiace aj roky vo väzení vďaka chápadlám, ktoré tu vláda SMER-u za roky vládnutia vytvorila. Tomu je koniec. Čaká nás dlhá cesta k očiste, ale vďaka aj takým ľuďom, ako je doktor Lipšic, sa to podarí dotiahnuť do konca.
Držím vám, pán doktor, palce a prajem vám hlavne veľa zdravia.
Pozerám sa po pléne a čudujem sa, že kde sú tí ľudia, tí kolegovia, ktorí vykrikovali včera a dnes mali plno múdrych, odvážnych... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

No, ja chcem reagovať na to, že aj pred... čo si hovoril, že predchádzajúci pán, ktorého meno sa nevyslovuje, rozprával o tom, že keď sa Lipšic postaví pred novinárov, tak to je zlé. No ja toto Lipšicovi naozaj veľmi kvitujem, pretože každý verejný činiteľ by sa mal postaviť pred novinárov a otvorene pred novinármi rozprávať. A pán, ktorého meno sa nevyslovuje, tu dehonestoval novinárov. Dehonestoval tu Tódovú a všetkých, akí sú skorumpovaní, a pozrite sa, kde sú teraz. Zodvihli sa a išli si spraviť tlačovečku pred tými skorumpovanými novinármi. Pretože toto je ich činnosť teraz. Oni neprodukujú niečo, netvoria. Nerobia nič. Jednoducho zoberú sa, idú na tlačovečku, urobia si tlačovku a to je ich práca. Teraz už využívajú tých novinárov, o ktorých tvrdia, že sú skorumpovaní.
A to je, ja som robil naozaj dlhé-dlhé roky v médiách, a to sa vždycky tak pýtam týchto mojich kolegov, prečo mu dáte, tomu smerohlasáckemu Pellegrinimu a Ficovi, taký veľký priestor, kvôli sledovanosti? Prečo vy Blahovi dávate mikrofón pred ústa, keď v zákulisí mi rozprávate o ňom, čo to je za človeka? A tí novinári mi povedia, no vieš, Jozef, sledovanosť.
Tak keď má byť sledovanosť to, že smerohlasáckych zlodejov – a opakujem ešte raz, to tvrdí Počiatek, že ste smerohlasácki zlodeji – keď smerohlasáckym zlodejom dávame sledovanosť, čo chceme od tohto národa, aby si urobil naozaj správny obraz, keď médiá veľmi ovplyvňujú každého jedného človeka?
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ja sa to spýtam znova, aby som objasnil aj to, prečo som reagoval tak na generálneho prokurátora. Sú prokurátori špeciálnej prokuratúry od cudzej matere? Ak to mám povedať takto laicky. Nie sú oni prokurátori? Nie je na čele prokuratúry pán Žilinka? Je. A ak kritizuje a ak aj niektorí kolegovia kritizujú špeciálneho prokurátora za to, že sa vyjadruje, tak podľa môjho názoru, keby sa nevyjadroval, tak by to vyzeralo tak, že tá špeciálna prokuratúra vôbec nevie, čo robí, oni sú tam úplne náhodní, oni len tak teda stíhajú niekoho, lebo sa im to hodí.
Od hlavy prokuratúry, ak aj pán Žilinka trvá na tom, že on je hlava prokuratúry a z prokuratúry majú ísť jednotné výstupy, sa podľa môjho názoru očakáva to, čo robí každý šéf, sa postaví za svojich ľudí. To je prvý rozmer. A druhý rozmer, a na tom sa iste zhodneme, ak niekto urobí chybu, no tak ten šéf voči nemu vyvodí zodpovednosť. To je úplne normálne, ale nemôže to fungovať tak, že iba ich kritizujem a keď na nich niekto útočí a nadáva im, tak vtedy sa ma to tak trošku netýka. Tak buď som hlava prokuratúry, alebo nie som hlava prokuratúry. Preto to hovorím.
A ja som tu sedel tie dva dni, a nezastal sa ich, pán Svrček. Ani raz. Ani jediný raz. A to viete, ako tu do nich kopali, veď aj vy ste tu boli.
A len úplne krátko, pán poslanec Beluský, máte právo, máte pravdu, čl. 20 hovorí o vlastníctve, ale tu nehovoríme o tom, že štát niečo len tak zobere nezákonným spôsobom. Musíme na Trestný poriadok pozerať v systéme. Koniec koncov ústava hovorí aj o osobnej slobode a na základe rozhodnutia súdu ste pozbavený osobnej slobody. To znamená, trest prepadnutia majetku je trestom. To nie je nejaká kompenzácia, to je trest.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyčerpali sme týmto písomne prihlásených do rozpravy. Dávam teraz možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Traja páni poslanci. Ak všetci, uzatváram možnosť, ešte pán poslanec Šeliga, takže teraz už uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. (Reakcia špeciálneho prokurátora.) Samozrejme. Rovnako sa hlási aj pán špeciálny prokurátor a chce ako prvý. Takže do rozpravy sú prihlásení pán poslanec Dostál, Pročko, Mičovský, Šeliga.
Ešte pred nimi vystúpi pán špeciálny prokurátor, ktorému udeľujem slovo. Potom sa pripraví pán poslanec Dostál. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, strávil som roky v tomto pléne a vždy som sa snažil, aby tá diskusia bola obojstranná, preto som aj v úvode avizoval, že v rámci rozpravy budem vystupovať s tým, že očakávam, že poslanci, ktorí vystúpia, počkajú na moju reakciu. Lebo o tom je diskusia, že sa teda počúvame, ešte lepšie, keď máme aj otvorenú myseľ a aj, aj, aj, aj to, čo sme počuli, vieme nejako spracovať. Ale to nie je nevyhnutné. Preto ma mrzí, že poslanec Blaha po svojom prejave odišiel z plenárnej sály. Pokiaľ som ja registroval trochu, lebo bol som tu aj v stredu večer, nevedelo sa, ako tie body pôjdu, tak myslím si, že poslanci, ktorí aj kritizovali kolegu Žilinku, zostali v sále, aby on mohol reagovať. Proste bola to diskusia v lepšom či v horšom. Samozrejme, že práve kvôli potrebnej zdržanlivosti nebudem ďalej odchod zo sály komentovať.
Vo vzťahu k tomu, čo tu viackrát bolo spomínané ohľadne mojich mediálnych vyjadrení, musím povedať, že prvé mesiace vo funkcii som nedával žiadne rozhovory ani vyjadrenia a nemal som to ani v pláne robiť. Tým, že úrad, ktorý vediem, je, čo chápem, proste napádaný pomerne sústavne zo strany vplyvných osôb, ktoré sú, ktoré sú obvinené alebo podozrivé, aj zo strany vplyvných politikov, tak som považoval za potrebné, aby spochybňovanie našich káuz, mojich kolegov a našich postupov malo nejakú reakciu.
Priznám sa vám a hovoril som to aj pánovi generálnemu prokurátorovi, bol by som radšej, keby si nás zastal niekto iný. Keby si nás zastal on. Povedal som mu to aj na stretnutí, ktoré sme mali s prokurátormi špeciálnej prokuratúry v júni. Je to, samozrejme, jeho slobodné rozhodnutie. Ale ak sa rozhodol na takéto útoky, a tak agresívne útoky, asi sa zhodneme, že v minulosti nikdy neboli, však z pochopiteľných príčin, tak sa budeme brániť sami. Ak bude treba, tak sami, ak bude treba, tak dlho. Ale budeme to robiť. Ubezpečujem vás zároveň, že je to vec, ktorá aj nás, aj mňa osobne stojí čas.
Spomínal pán poslanec Šeliga poddimenzovanosť Úradu špeciálnej prokuratúry; je tomu tak, máme stále ešte štyri neobsadené prokurátorské miesta. Každý z nás každý týždeň je v pojednávacej miestnosti na úkonoch, píšeme. Ja som pojednával včera, mal som aj dnes, predvčerom, v pondelok som písal väzobné podania na súd. Keby som mohol sa v zásade nevyjadrovať s tým, že by sme mali podporu z miest, z ktorých by sme podľa mojej mienky podporu mali mať, tak budem najšťastnejší človek na svete. Môžeme sa ešte intenzívnejšie venovať. My sme prvostupňová prokuratúra. Každý z nás má spústu spisov, veľa väzobných spisov, kde sú lehoty, každý z nás sme cez víkendy v práci. Nesťažujem sa, máme aj dobré platy a sú to skvelí prokurátori. Len dávam to do súvislosti, že nevyhľadávame žiadne mediálne príležitosti, ale niekedy proste musíme reagovať. A najmä napríklad v situáciách, kedy je zjavné, že dochádza k nejakej manipulácii a podsúvaniu nepravdivých, nepravdivých tvrdení. Poviem to na jednom príklade za všetky, aby som nehovoril dlho.
Pamätáte si, že, myslím, to bolo desiateho, jedenásteho júna, boli vykonané invazívne úkony v trestnej veci, kde sú stíhaní ešte teda stále štyria vyšetrovatelia a ďalšie osoby na NAKA, kde boli zaisťované spisy v závažných kauzách. Bolo to odôvodňované aj mojím kolegom z krajskej prokuratúry tým, že neposkytli títo vyšetrovatelia súčinnosť, v rámci dožiadania nepredložili spisy a bolo potrebné ich prísť, tieto spisy, zaistiť. Odvtedy som opakovane žiadal aj krajskú prokuratúru, ale aj Generálnu prokuratúru, naposledy na jednej z posledných porád vedenia, kde sa táto vec diskutovala, že by som rád tie dožiadania videl, pretože vyšetrovatelia NAKA tvrdili mne a mojim kolegom, že žiadne dožiadania inšpekčný tím neposlal. Nie sú evidované nikde v tzv. DVS-ku, čo je denník vyšetrovacích spisov. Bolo to zahrané do autu, že veď to nie je podstatné, či boli, alebo neboli. Kľúčové je, či tie zaisťovacie úkony boli, alebo neboli legálne.
No ja neviem. Tuná týždne niekto rozprával, že vyšetrovatelia NAKA nevybavujú dožiadania, nie sú súčinní, a preto bolo potrebné vykonať invazívne úkony. Tak boli tie dožiadania alebo neboli? Keďže som opakovane žiadal, aby som ich, mohol do nich nahliadnuť a opakovane mi to bolo neumožnené s tým, že to nie je podstatné, robím záver s najvyššou mierou pravdepodobnosti, že žiadne dožiadania proste neexistovali. A áno, ak sa takýmto spôsobom bude do verejného priestoru, sa budú podsúvať nepravdy a klamlivé informácie, tak beriem si za svoju povinnosť, aby som mojich kolegov na Úrade špeciálnej prokuratúry a našich vyšetrovateľov proste podporil.
V tejto súvislosti by som vám dal len do pozornosti vyhlásenie Rady prokurátorov zo dňa, nedávne, 14. 9. 2021, čo je najväčší, jediný teda, reprezentatívny orgán prokuratúry volený, kde sa rada vyjadrila, citujem: "Rada prokurátorov Slovenskej republiky považuje verejné vyjadrovanie najvyšších predstaviteľov prokuratúry za prirodzenú a nevyhnutnú súčasť výkonu ich verejnej funkcie. Je nevyhnutné, aby orgány prokuratúry prezentovali svoju činnosť, ale aj závažné problémy pred spoločnosťou."
Zároveň rada uviedla, že odborná diskusia k problematike aplikácií i súčasného znenia sporného, sporného právneho ustanovenia § 363 Trestného poriadku je žiaduca a nevylučuje modifikácie úpravy tohto sporného ustanovenia. K tomu sa ja potom vyjadrím, pretože v posledných mesiacoch tá diskusia naozaj vyzerala, že v princípe § 363 Trestného poriadku je taký uholný kameň slovenskej demokracie a bez jeho existencie by slovenská demokracia skĺzla k nejakým totalitným režimom. To som bol vždy prekvapený z takéhoto tvrdenia, lebo diskusia odborná možná, samozrejme, že je, je aj správna, ak nám je dovolené diskutovať, samozrejme. Ale v každom prípade, v každom prípade je to úplne ojedinelý inštitút, ktorý nie je nikde v Európskej únii, nikde. Dobre, môžme hovoriť, prečo je potrebný, aké má výhody, nevýhody, ale robiť z toho, že to bez tohto inštitútu je ohrozená zákonnosť, zákonnosť krajiny, to mi príde také, povedal by som, nehnevajte sa, groteskné trochu.
Áno, musím povedať, že prebieha aj diskusia aj v rámci prokuratúry a ak k tomu ešte budú vystúpenia, tak sa k tomu vyjadrím, tak, o tom, že aká by prokuratúra mala byť. Je to monokratický systém, ale či by mala byť otvorená alebo viac uzavretá. Tá diskusia je legitímna a ja sa priznám, že som prívržencom otvorenej prokuratúry, kde prokurátori rešpektujú rozhodnutia finálne svojich nadriadených, ale môžu slobodne hovoriť, môžme slobodne konzultovať, diskutovať, povedať si vo vecnej rovine aj rôzne názory.
Iná predstava je, že vlastne by prokurátori mali mať vždy názor jednotný, taký, aký má aktuálne názor aktuálny generálny prokurátor. To ja si nemyslím, že je úplne v poriadku. Ale tak tie koncepcie sú rôzne.
V tejto súvislosti by som len možno povedal, že práve včera, pardon, predvčerom rozhodlo plénum Ústavného súdu, pokiaľ mám informácie jednohlasne, že novely zákonov 153/2001 o prokuratúre, ktorým bol otvorený proces voľby generálneho a špeciálneho prokurátora a ktoré boli napadnuté zo strany predchádzajúcej prvej námestníčky generálneho prokurátora a zo strany skupiny poslancov, že tie ustanovenia sú absolútne v súlade s ústavou.
Čiže, samozrejme, že Ústavný súd nepovie, aký koncept prokuratúry je lepší, horší, to nie je úloha Ústavného súdu. Ale zjavne Ústavný súd povedal, že koncept uzavretej, vojensky riadenej prokuratúry nie je taký, ktorý ústava vyžaduje. A ja sám budem, v zásade veľmi sa teším na to, na prečítanie odôvodnenia, ktoré ešte publikované, publikované nebolo.
Spomínal, myslím, jeden z pánov poslancov ĽSNS, že teda víta tie vyšetrovania korupčné, ale musia byť, musia byť zákonné, nemôžu si vyšetrovatelia veci vymýšľať a tak podobne. No, to trestné stíhanie, kde boli podozrenia z trestnej činnosti vyšetrovacieho tímu inšpekčnej služby, to neboli nejaké zrazu vymyslené úradné záznamy. My sme informovali už 15. 6. 2021 generálneho prokurátora na trinástich stranách, k akým nezákonnostiam v konaní vyšetrovacieho tímu úradu inšpekčnej služby prichádza, aké tam sú podozrenia na rôzne prepojenia vrátane spravodajskej služby. To neprišlo sčista-jasna ako nejaké, teda sa tvrdí, že vymyslené úradné záznamy. Pán generálny prokurátor to videl, podpísal 16. 6. a vrátil nám kópiu na Úrad špeciálnej prokuratúry.
Vo vzťahu ešte k tomu, čo spomínal pán poslanec Šeliga, tak súhlasím s tým a možnože si to ľudia mimo prokuratúry málo uvedomujú, že áno, proti nám je pomerne veľká presila, špičkoví advokáti, obrovské zdroje peňazí, tuná sa hovorí o mainstreamových médiách, tak poviem to všeobecne, tak si pozrite mainstreamové médiá, ktoré vlastnia osoby, ktoré sú v našom trestnom stíhaní, čo o nás píšu, ale beriem to na vedomie, tak to proste asi je. Však nie nadarmo, nie nadarmo tieto médiá vlastnia. Ale to je, to je v princípe asi, asi v poriadku, to len k tomu mainstreamu.
K dvom otázkam pána poslanca Šeligu ohľadne § 364 Trestného poriadku a potom ohľadne spolupracujúcich obvinení. No... (Špeciálny prokurátor si zašiel po podklady na miesto navrhovateľa.) To, prečo boli vyšetrovatelia, ktorí boli dnes prepustení, stíhaní, bola aj skutočnosť, že mali začať nezákonné trestné stíhanie vo veci. Trestné stíhanie vo veci sa niekedy začína na základe novinového článku, to len otvára možnosť dokazovania. Nerobia sa žiadne invazívne úkony, začne sa dokazovanie, svedecké výpovede. A preto doteraz Generálna prokuratúra nikdy nezrušila uznesenie podľa § 199 Trestného poriadku a začatia trestného stíhania vo veci. Nikdy. Pretože Trestný poriadok to podľa môjho presvedčenia proste neumožňuje. Nehovorím to ja, hovorí to Trestný poriadok a hovorí to aj Ústavný súd, budem citovať.
Ten paragraf hovorí, 364 ods. 1 je, kedy je možné uplatniť postup podľa § 363 v prípade, keď tam je nejaký návrh oprávnenej osoby, ale tiež, samozrejme, len v prospech obvineného a poškodenie v neprospech obvineného. V odseku 2 to je, keď tam nie je návrh oprávnenej osoby, aj bez návrhu môže rozhodnúť, a to v prospech obvineného alebo v neprospech obvineného. Keďže v štádiu trestného stíhania vedeného vo veci nie je žiadny obvinený, je v zásade celkom zrejmé z bežného čítania, že generálny prokurátor nemá právomoc zrušiť takéto rozhodnutie podľa § 363, ani ho nikdy nezrušil. Čiže Generálna prokuratúra nijakým spôsobom túto kompetenciu si nerozširovala.
A chcem povedať, že analogický výklad, ktorý rozširuje oprávnenia štátnych orgánov, podľa mňa je v rozpore s článkom 2. A k tomu povedal aj Ústavný súd v rozhodnutí, spisová značka II. ÚS 176/2020 k § 364, ale odsek 1, ale odsek 2 sú v princípe analogické, nad rámec už uvedených nosných ako podklad rozhodnutia použitých dôvodov rozhodnutia Ústavný súd (subsidiárne ako obiter dictum) uvádza, že v prípade sťažovateľky neprichádza do úvahy postup podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku, keďže v zmysle § 364, tam je tá návrhová dispozícia, môže podať v neprospech obvineného poškodený návrh, pričom však v predmetnej veci, v ktorej sťažovateľka vystupuje v pozícii poškodenej, nebolo na základe jej trestného oznámenia zatiaľ k nikomu vznesené obvinenie, a teda niet osoby, obvineného, v neprospech ktorej by sťažovateľka mohla podať návrh na postup podľa § 363 Trestného poriadku. Ústavný súd sa jednoznačne vyjadril, že v štádiu pred vznesením obvinenia nie je možné aplikovať postup podľa § 363.
Ja neviem, čo povedal krajský súd v dnešnom rozhodnutí, keď povedal, že trestné stíhanie vyšetrovateľov je nedôvodné, ale je možné, že povedal, že jeden z dôvodov rozhodnutia je aj ten, že tá tristošesťdesiattrojka, na základe ktorej oni boli stíhaní, je ultra vires. A ja sa potom pýtam: Aký bude ďalší postup v prípade, ak tu bude záver, že Generálna prokuratúra prekročila svoje zákonné právomoci a na základe prekročenia jej zákonných právomocí prišlo k nezákonnému stíhaniu štyroch vyšetrovateľov a povereného riaditeľa inšpekčnej služby?
Zároveň by som sa chcel vyjadriť k tomu, lebo to som zaregistroval, viem, že sa k tomu poslanci vyjadrovali, že § 363 v dnešnom znení som do Trestného poriadku zaviedol ja ako minister spravodlivosti. Je úplne podľa mojej mienky legitímne, že môžeme mať s pánom generálnym prokurátorom rôzne názory, ale toto je vec, ktorá sa asi dá verifikovať veľmi jednoducho. Vieme, v akom znení bol § 363 prijatý v roku 2005, vieme, ako ho rozšíril interným predpisom na uznesenie o vznesení obvinenia zastupujúci generálny prokurátor Tichý v roku 2012, vieme, ako vo veci Plháková, odcitujem spisovú značku Ústavného súdu, II. ÚS 494/2014, rozhodol Ústavný súd, že takú kompetenciu generálny prokurátor nemá, zrušovať uznesenie o vznesení obvinenia, a vieme, že následne vtedajší paragraf v roku 2015 rozšíril § 363 tak, aby zahŕňal aj nemeritórne rozhodnutia vrátane uznesenia o vznesení obvinenia. Prečo potom hovoríme, že som to zaviedol v roku 2005 ja ako minister spravodlivosti? Keď to spomenú niektoré médiá, tak to chápem, ale v takejto diskusii by sme sa mali podľa mňa vyjadrovať proste pravdivo.
Vo vzťahu k spolupracujúcim obvineným, na ktorých sa tiež pýtal pán poslanec Šeliga, by som povedal, že tento inštitút bol do právneho poriadku zavedený v roku 2003 ešte novelou starého Trestného poriadku a potom bol prevzatý v rekodifikácii a fungoval tu 16-17 rokov a fungoval veľmi efektívne. Vďaka nemu boli rozložené, odstíhané, odsúdené v princípe všetky tie hrubokrké zločinecké skupiny. A niekedy, poviem vám, že to odsúdenie bolo primárne založené na jednom spolupracujúcom obvinenom a ďalších nepriamych dôkazoch potvrdzujúcich jeho výpoveď, napríklad v kauze Okoličány. Bol tam jeden spolupracujúci obvinený a séria ďalších dôkazov potvrdzujúcich vierohodnosť jeho výpovede. Na spolupracujúcich obvinených je, dnes na Slovensku sú už desiatky rozhodnutí o ich možnej použiteľnosti Najvyššieho súdu, Ústavného súdu, Európskeho súdu pre ľudské práva, aj keď obhajoba cituje jedno jediné väčšinou, Adamčo proti Slovensku, nechcem ísť do podrobností, to bol úplne jeden extrémny prípad, sú desiatky iných rozhodnutí, ktoré absolútne aprobujú použitie spolupracujúcich obvinených.
Doteraz tu problém nebol s týmto inštitútom, dnes to zjavne je predmetom veľkej, veľkej polemiky z dôvodov, ktoré sú pochopiteľné, pretože sú stíhané nielen už tie hrubokrké zločinecké skupiny, ale tie zločinecké skupiny bielogolierové, ktoré majú oveľa väčší vplyv vo verejnom živote aj v politike, aj v justícii, aj v médiách. Začal sa vo verejnom priestore používať pomerne promiskuitne termín kajúcnici, ktorý niekoľko rokov používala obhajoba, dnes už ho používajú dokonca aj niektorí moji kolegovia z vedenia Generálnej prokuratúry, čo mi je teda veľmi ľúto, lebo to je v princípe akože pejoratívny termín, nemali by sme asi tieto obhajobné, obhajobnú terminológiu, obhajobnú terminológiu akceptovať a ďalej s ňou pracovať.
Vo vzťahu k trestom spolupracujúcich obvinených ja som už povedal, že určite viacerí spolupracujúci obvinení, ktorí sú dnes stíhaní aj na slobode, pretože buď do väzby vzatí neboli, alebo boli z väzby prepustení, že im prokurátori v ďalšom konaní budú navrhovať uloženie nepodmienečných trestov. Boli aj prípady, kde spolupracujúci obvinení, ak to Trestný zákon umožňoval, im boli uložené tresty podmienečné v prípade, že išlo o trestnú činnosť, kde bola nižšia trestná sadzba, pretože aj pri spolupracujúcich obvinených my sme viazaní znižovaním trestnej sadzby § 39 Trestného zákona, to znamená aj pri spolupráci ako pod sadzbu, ako ďaleko pod sadzbu môžeme ísť. To nie je svojvôľa ani prokurátora, ani súdu. Súd schvaľuje dohodu z pozície, z takých dvoch pozícií, či tá dohoda z hľadiska výšky trestu nie je zjavne neprimeraná, alebo nie je nespravodlivá. Čiže je tam kontrola zo strany, zo strany súdneho orgánu.
Je celkom prirodzené a asi to všetci vieme, že sofistikovanú trestnú činnosť, korupciu, zločinecké skupiny bez spolupracujúcich obvinených proste nie je možné odhaliť a odstíhať. Sú to skupiny, či v rámci korupčných schém, alebo iných trestných činov, ktoré sú uzavreté, kde sa nepácha trestná činnosť na verejnosti, kde si nepíšu pri korupcii osoby v nej zúčastnené nejaké potvrdenia, ja ten a ten v deň ten a ten som odovzdal za to a za to tomu a tomu, nič také neexistuje, je to proste konšpiračná skrytá trestná činnosť a bez spolupracujúcich obvinených ju proste nie je možné odhaľovať. Ak sa budú spolupracujúci obvinení sústavne spochybňovať, tak potom si myslím, že sú na výber dve možnosti. Buď sa vrátime teda k systému, že budeme odhaľovať len trestnú činnosť iného charakteru, kde máme aj iné dôkazné prostriedky, daktyloskopiu, DNA a tak ďalej, ktoré sú, tak trošku poviem pejoratívne, krádeže kompótov, alebo je tu ambícia odhaľovať aj trestnú činnosť podľa mňa pre právny štát a pre demokraciu najnebezpečnejšiu, ktorá sa týka korupcie a ekonomickej trestnej činnosti aj na tých najvyšších poschodiach.
A samozrejme, ubezpečujem vás, že najmä aj prokurátori, ale aj súdy mimoriadne úzkostlivo preskúmavajú dôveryhodnosť spolupracujúcich obvinených. To znamená napríklad otázku ich motivácie. Je tam nejaký zlý motív, že z pomsty vypovedajú voči osobe, ktorá je obvinená? Alebo nie, alebo to boli ľudia, ktorí boli naozaj vo veľmi dobrom kamarátskom vzťahu až do realizácie veci, nie je tam žiaden malígny motív, to je veľmi kľúčová vec, a potom, či tam sú nejaké ďalšie dôkazy potvrdzujúce priebeh skutkového deja, o akom vypovedá spolupracujúci obvinený.
Je zaujímavé, že na jednej strane sú spolupracujúci obvinení spochybňovaní tým, že oni dohovárajú svoje výpovede, a dokonca že polícia tam má alebo vyšetrovatelia nejakú účasť na dohováraní výpovedí. V druhej vete ale kritici tohto inštitútu spomínajú, ale veď tam, v tom konkrétnom prípade sú rozpory v tej výpovedi jedného a druhého. Jeden hovorí, že to bol ten mesiac, druhý tam, proste že to bolo o ulicu vedľa... Ubezpečujem vás, že ak by mali výpovede skoordinované, nedajbože ešte niekým plánované zo strany OČTK, tak tie výpovede sú úplne rovnaké. Nie sú v nich žiadne, ani najmenšie rozpory. Sú ako cez kopirák. Skutočnosť, že v tých výpovediach sú väčšinou v detailoch rozpory, farba obálky a podobne, svedčí o tom, že tie výpovede nie sú manipulované. Že sú skôr vierohodné.
Samozrejme, je to inštitút, ktorý je potrebné v každom jednom prípade zodpovedne, zodpovedne posudzovať, verifikovať výpovede týchto osôb. A poviem to vo všeobecnej rovine, nikdy len na jednej výpovedi nepotvrdenej žiadnym ďalším dôkazom nebolo vznesené obvinenie. A dobre viete, pretože na mnohé úkony chodí veľa obhajcov, tak mnohé z tých zápisníc potom kolujú v médiách, čo mne osobne je ľúto, ale možno to je taktika niektorých obhajcov, tak je to vonku. Takže už ste čítali o ďalších osobách, ktoré mali dostávať rôzne sumy peňazí a tak ďalej. Ako asi vnímate, stále sa pohybujú medzi nami, teda medzi vami. Proste pokiaľ nebudeme mať naozaj silnú dôkaznú situáciu, my nebudeme robiť skratky. A dôkaz toho, že sú medzi vami alebo medzi nami, dôkaz toho práve je ten, že nikto nemanipuluje vyšetrovania spôsobom, že potrebujeme teraz dôkazy a výpovede na tohoto. A potom na tohoto. A potom na tohoto. Absolútne vylučujem.
Ešte raz. Ako hovoril pán poslanec Šeliga, ak sú, samozrejme, pochybnosti o integrite trestných stíhaní, treba ich preveriť. Na konci dňa, aj keď sa vyšetrovali tie zločinecké skupiny hrubokrké, boli podávané zo strany obvinených obhajcov tiež trestné oznámenia, aj na vyšetrovateľov, aj na prokurátorov, aj na sudcov, že sú manipulovaní a neviem čo. A boli riešené. Nerobil sa žiaden antitím, samozrejme, nezapojili sa do preverovania integrity trestných konaní spravodajské služby, sa nikdy neurobilo. Lebo podľa mojej mienky to ani nie je úloha spravodajskej služby. Alebo doposiaľ teda nebola.
Takže jasne, nech sa to preverí, ale viete, teraz poviem to len v takej všeobecnej rovine. Ak je niekto stíhaný za to, že nenapísal výsluch svedka v priamom diktáte, ale napísal obsah tej výpovede svojimi slovami a potom to svedok podpísal, to je inak bežná vec, ktorá sa deje. To je bežná vec, ktorá sa deje. Tak vám musím povedať, že v trestnej veci, ktorá sa týkala poškodených pána Fica a pani Ficovej, boli kopírované zápisnice o výsluchu. Týchto dvoch poškodených. Vyšetroval to pán vyšetrovateľ Laho na Národnej kriminálnej agentúre. Boli kopírované, to bolo, boli proste odkopírované. Dvoch poškodených. Namietli sme to, uznesenie bolo zrušené, v priebehu pár minút bola vec vyžiadaná na Generálnu prokuratúru v tom čase, kde pán vtedajší námestník rozhodol, že obvinenie je správne a síce kopírovanie zápisníc výsluchov nie je profesionálne, ale nie je to nezákonné. Je to stále v tom uznesení. To bola trišesťtrojka inak. Trišesťtrojka. Slávna trišesťtrojka.
Takže preto by som možnože aj prostredníctvom vás chcel vyzvať, požiadať aj verejnosť, ja viem, že teraz je v tom taký chaos, kto má pravdu a teraz jedno rozhodnutie, jedna analýza, ale ja osobne si myslím, že jeden z cieľov je práve vytvorenie toho chaosu, aby sa už nikto neorientoval. Aby nikto nevedel, kto sú tí správni, kto sú nesprávni. To je tiež jedna z metód, ako veci zahmliť. A ak chcete si vytvoriť kvalifikovaný názor, napríklad na trišesťtrojky a na veci, ktoré možno boli spomínané v predchádzajúcich dňoch, aj v tých dvoch kontroverzných veciach, tak je dobré, keby ste si ich prečítali, potom si prečítajte našu analýzu právnu. Ja viem, že to trvá veľa, strašne dlho, teda je to namáhavé, ale bez toho podľa mojej mienky nie je možné prísť k záveru, pretože ak konštatuje Generálna prokuratúra v trišesťtrojke, že tu došlo k takémuto brutálnemu porušeniu procesného predpisu a tam došlo k takému porušeniu, tak je dobré si prečítať, či naozaj to bolo procesné porušenie. Či naozaj ten procesný postup zvolený v týchto prípadoch nie je štandardným procesným postupom v každom jednom prípade. Doteraz to nebol problém. A potom si, myslím, každý môže urobiť vlastný názor, kvalifikovaný, zodpovedný, nie prvoplánový, že v princípe kde je asi väčšia váha argumentov.
My sme aj preto ako Úrad špeciálnej prokuratúry napísali vyjadrenie k veci Pčolinský a k veci Haščák. Pretože sme boli obviňovaní z toho, že sa v našom postupe vyskytli zásadné procesné chyby. A tak sme reagovali, prečo si myslíme, že nešlo o zásadné procesné chyby a, práve naopak, argumentácia Generálnej prokuratúry sa odchýlila od dlhodobej judikatúry Najvyššieho súdu vrátane zjednocujúcich stanovísk trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu. Ja som kedykoľvek ochotný prísť aj na ktorýkoľvek výbor aj s kolegami z Generálnej prokuratúry a môžme si tie rozhodnutia prejsť. Môžme ísť jednu výtku po druhej a baviť sa na vecnej, odbornej úrovni, či naozaj prišlo k porušeniu nejakého procesného predpisu alebo nie.
Takže asi toľko z mojej strany, pán predsedajúci, v rozprave a potom, samozrejme, v prípade potreby vystúpim, vystúpim opätovne.

Ďakujem za slovo.
Pán špeciálny prokurátor, vy ste tu vyjadrili taký údiv nad tým, že niektorí poslanci, ktorí vás kritizujú, aj keď to nebola kritika, to bolo také zahltenie priestoru urážkami a toxicitou, si potom ani tú vašu reakciu nevypočujú. No a to je z jednoduchého hľadiska, pretože to nebola snaha o kritiku ani debatu, to bolo také teátro, to bola taká finta na seniorov, oni si to potom nahrajú, ako vám neskutočne naložili, a budú sa vytešovať na svojich stránkach. Takže tu nejde o žiadnu debatu, tu ide iba o to, zahltiť priestor toxicitou.
Po tom, čo ste hovorili o trišesťtrojke, je asi každému jasné, že nad týmto paragrafom sa treba seriózne zamyslieť a treba ho seriózne prehodnotiť. Po tom, čo som včera počul chválu, až ódy na generálneho prokurátora od extrémistov a ľudí zo SMER-u a HLAS-u, sa utvrdzujem v tom, že túto voľbu generálneho prokurátora ľutujem.
Vy ste ešte hovorili o tom, že kajúcnik, to je pejoratívne slovo. A ja s tým ani tak moc nesúhlasím, lebo ten význam je taký biblický, to je v podstate človek, ktorý robil zlo, ktorý hrešil, až príde do bodu, kedy úprimne svoje skutky oľutuje a snaží sa kajať a nejako aspoň čiastočne zadosťučiniť spravodlivosti. A to presne sa deje. A keď človek dnes počúva priznania a výpovede týchto bývalých vysokopostavených verejných činiteľov, tak to len dokresľuje obludnosť systému, ktorý tu bol, ktorý slúžil SMER-u a ktorý, ako povedal kolega Šeliga, spraví všetko pre to, aby proces očisty zastavil.