40. schôdza

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, pán kolega Šeliga sa viackrát odvolával na pojem verejnosť, práca s verejnosťou, komunikácia s verejnosťou a že tu sú nejaké rezervy Generálnej prokuratúry smerom k verejnosti a k jej informovanosti. A mňa tak toto inšpirovalo k takej úvahe, že bolo by asi zaujímavé, ak by niekto bol vykonal prieskum znalosti informácií, ktoré zdieľal pán generálny prokurátor na známej tlačovej konferencii, zrejme na tú tému ste narážali. No asi nikto taký prieskum neurobil, ale zdá sa, že ľudia sú veľmi dobre informovaní o dôvodoch rozhodnutia pána generálneho prokurátora v tých veciach, čo potvrdzujú viaceré moje skúsenosti či už z okolia, v ktorom pôsobím, ale napríklad môžem kľudne zverejniť skúsenosť zo snemu ZMOS-u, ktorý bol začiatkom septembra, a to, že ľudia cítia podvedome, že asi tie rozhodnutia pána generálneho prokurátora boli správne, potvrdzuje jednak asi najbúrlivejší potlesk pri privítaní hostí, ale po vystúpení pána generálneho prokurátora a vyslovene na netrestnú nótu alebo netrestný úsek, ten, čo sa týka teda miest a obcí, myslím si, že ten potlesk bol ešte masívnejší. A to by som chcel teda dať do pozornosti, že aj odborná verejnosť, aj laická verejnosť, zdá sa, podporuje, tak ako to tu bolo viackrát na číslach poukázané, činnosť nového pána generálneho prokurátora. Ja tiež osobne nepoznám pána Žilinku, ale toto som si dovolil zverejniť.
Ďakujem.

Pán kolega, absolútne súhlasím, skočil som do vášho ticha, toto je tá správna platforma, faktická poznámka, kde sa mám vyjadriť. Takže vrátim sa späť k tomu, ešte raz to poviem. Áno, je to špeciálny prokurátor, tam sa pýtajte v prvom rade, aby ste dostali odpoveď na vaše otázky. Pýtať sa na to generálneho prokurátora, myslím, že je úplne, bolo scestné. Lebo keď hľadáte tú chybu, máte problémy, tak najprv sa pýtajte tam. Generálna prokuratúra je zdržanlivá.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem aj za faktické poznámky. Nebudem môcť reagovať a nestihnem reagovať na všetkých, začnem pánom poslancom Blahom.
Pán poslanec, tak vám teda poviem, že na právnickej fakulte nás učia takú vec, že keď zoberie polícia niekoho, kto je evidentne duševne chorý, a dá ho pred sudcu, tak sudca ho nedá do väzby, ale ho dá do nejakého, povedzme tak laicky, blázinca. Takže vy sa vôbec nemusíte báť.
Čo sa týka pána poslanca Kotlebu, myslím, že úplne zbytočne sa ma snažíte chytať za slovíčka, pán poslanec, pretože vy sám dlhodobo hovoríte o regionálnych rozdieloch aj o prístupe k spravodlivosti. To je celé o tom, že aký majú prístup ľudia k spravodlivosti, ako sa môžu domôcť spravodlivosti a ako mnohé ženy sa boja, lebo sú povedzme v tomto, spoločnosť ich menej posúva k emancipácii, aby sa nebáli a išli oznámiť trestnú činnosť.
No a ostatne, pán generálny prokurátor, už vidíte, prečo hovorím o tom, že je dôležité sa zastať prokurátorov špeciálnej prokuratúry? Však teraz ste to mohli vidieť, čo tu zaznieva, čo zaznieva aj vonku, akým spôsobom sa vyjadrujú niektorí kolegovia o prokurátoroch prokuratúry, ktorej vy ste hlava. To, že medzi vami môžu byť rôzne názory na rôzne právne otázky, je jedna rovina. No druhá rovina, ja naozaj si myslím, že vy by ste sa mali a Generálna prokuratúra ako taká by sa mala zastať svojich prokurátorov, lebo prokurátori špeciálnej prokuratúry sú rovnako prokurátori ako každý iný. Len zopakujem to, dôvera je úplne kľúčová, ale pre budovanie dôvery potrebujeme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Ani neviem, kde začať. Bolo vo vašom vystúpení, pán poslanec Šeliga, viacero, viacero momentov, na ktoré by sa patrilo zareagovať, tak aspoň stručne.
Pokiaľ ide o tú vašu poznámku o otvorenosti prokuratúry, ja som ten prvý, kto prezentoval záujem na otvorenosti prokuratúry a, ale zároveň som aj povedal, aj v tom úvodnom slove, keď som uvádzal správu, že otvorenosť neznamená anarchia. Tá otvorenosť prokuratúry je, samozrejme, podmienená charakterom prokuratúry ako jednotnou sústavou štátnych orgánov, hierarchicky usporiadanou, a som presvedčený o tom, že počas doby, keď som ja generálnym prokurátorom, má každý jeden prokurátor možnosť sa odborne vyjadrovať v akomkoľvek rozsahu, na každý jeden názor sa prihliada a vyhodnocuje sa, ale musí to byť, musí to byť korektným spôsobom a zároveň aj na príslušnej platforme.
Za platformu na komunikovanie odborných problémov, ktoré sú častokrát aj otvorené, určite nepovažujem médiá. Rovnako nepovažujem médiá za platformu spochybňovania rozhodnutí generálneho prokurátora podriadeným prokurátorom, a to ešte bez náležitých právnych argumentov. Nepovažujem za správne, že sa s právnymi názormi spochybňujúcimi rozhodnutie generálneho prokurátora najskôr oboznámim v niektorých médiách, niektorom médiu a až potom sa mi dostanú na stôl bez možnosti najskôr si veci vysvetliť s podriadenými prokurátormi.
Zároveň nepovažujem za otvorenosť, tak ako si ju ja predstavujem, komunikáciu podriadeného prokurátora pri nedodržaní princípu zdržanlivosti. A ani tá, ani ten spôsob komunikácie alebo rozporovania rozhodnutí generálneho prokurátora a ich spochybňovanie nemá so zdržanlivosťou nič spoločné. Navyše, môžte si urobiť rešerš, podľa mňa ho aj máte, za moje pôsobenie na čele Generálnej prokuratúry či som bol ja ten, čo obieha spriatelené médiá ako Sputnik, alebo či som to ja nebol. To je k tomu.
K tomu, či mám, alebo nemám vyslovovať podporu. Samozrejme, je to vždy na mojom uvážení, kedy to považujem za vhodné a hlavne potrebné reagovať na niektoré vyjadrenia predovšetkým politikov. Ja sa snažím čo najmenej teda do tohoto zasahovať a ísť do nejakých prekáračiek, ale možno sledujete moje vystúpenia či na Facebooku, asi vnútrorezortný život nemáte možnosť až tak sledovať, ale možno ste informovaní. Ja som minimálne v máji dal na facebookový profil verejné vyhlásenie, potom bolo aj v médiách, že sa zastrašiť nenecháme a že moju podporu majú všetci slušní, poctiví prokurátori a policajti, ktorí si ctia zákon. Plus som tam ďalšie veci ešte potom napísal. Ja som takúto výzvu dal, respektíve list napísal všetkým prokurátorom v Slovenskej republike, teraz neviem, či to bolo koncom júna alebo začiatkom júla, a bol zaslaný všetkým, ktorým som povedal, že bojujeme tu ozaj o tvár spravodlivosti na Slovensku a že majú moju podporu všetci tí, ktorí nebojácne pristupujú k aplikácii zákona, ale náležitým spôsobom.
Ja som nepovažoval za potrebné ten list komunikovať verejne, teraz musím povedať, lebo ma tlačíte niekde, že ja sa neviem ozvať. Ozval sa mi jeden prokurátor v nadväznosti na ten list z Úradu špeciálnej prokuratúry, že či mám na mysli aj ich, že či to aj im bol ten list posielaný, lebo išiel všetkým. Hovorím, samozrejme, každý jeden sa tam nájde v tom liste, ktorý je slušný, poctivý a ctí si literu zákona.
Treba zároveň povedať, nie som príliš zástancom toho, lebo ja sa nikomu o podporu ani neprosím, bolo by to pod moju úroveň, a preto vítam tie odborné kruhy, ktoré sa za mňa postavia, lebo nikoho som o to nežiadal. Skutočne na to nie som odkázaný už po toľkých rokoch odskákaných na prokuratúre, ale o to viac to teší. Viete, čím ma viac budete vyzývať vy alebo niekto iný na to, aby som sa za niekoho staval, tak tým viac to neurobím. Lebo proste neni to úprimné. Ja to musím vtedy cítiť, že áno, teraz to prekročilo hranicu a je to tak.
Ak mňa na porade Úradu špeciálnej prokuratúry vyzývali, že prečo sa nepostavím za vyšetrovateľov a prokurátorov, povedal som, ale ja nie som ani minister vnútra, ani prezident Policajného zboru, ani riaditeľ Národnej kriminálnej agentúry, ja tých ľudí nepoznám a ani ich prácu nepoznám. Ja tú prácu spoznám vtedy, keď budem rozhodovať o konkrétnom spise. Ja sa nemôžem s kľudným svedomím za niekoho postaviť, keď neviem, čo je vo veci. Hej? To je jedna vec.
Ja som nepočul, že by sa riaditeľ Národnej kriminálnej agentúry ozval a podporoval alebo nejaké vyhlásenie dával. To neni moja starosť. Ja som generálny prokurátor. Pokiaľ ide o prokurátorov v konkrétnych veciach, ja jednoducho nemôžem v konkrétnych veciach vystúpiť na obranu, že áno, dobre ste urobili, správne postupujete, pretože ja som zároveň orgánom činným v trestnom konaní. Ja v tej veci, spravidla v tých najzávažnejších veciach určite budem konať. Jak ja sa postavím a nekriticky na podporu postupu prokurátora alebo vyšetrovateľa v konkrétnej veci, určite budem čeliť tomu, že budú namietať, že som zaujatý, pretože som to na základe niečoho musel povedať. To je k tej podpore.
Pokiaľ ide o to, čo sa v médiách nazýva alebo podsúva sa im vojna prokurátorov, to vôbec nie je vojna. To vôbec nie je vojna. Ja mám, myslím, normálny, korektný vzťah so všetkými podriadenými, ale je to výlučne, výlučne otázka dodržiavania pravidiel – či vnútrorezortných, alebo navonok – rešpektovania subordinácie a spôsobov takých, aby z prokuratúry išli jednotné výstupy. Napokon si myslím, že občania nie sú takí naivní, aby si nevedeli dať sami odpoveď na otázku, kto vystupuje zdržanlivo, vecne, profesionálne a kedy niektorý postup nemusí byť už takto posudzovaný.
Pokiaľ ide o vysvetľovanie rozhodnutí, čo sa týka ostatnej "kauzy", ktorú tu niekto vyrobil preto, ohľadne informovania verejnosti, pretože už vecne sa nedalo skutočne napádať naše rozhodnutia, tak tam bolo povedané všetko. Proste v týchto prípadoch bolo informovanie nadštandardné. Nadštandardne, ale proste mňa nebudú naháňať politici jak zdutú kozu, keď ešte len vypustíme základnú informáciu s prísľubom, že zverejníme aj rozhodnutie, lebo ešte nestihli sme ho zanonymizovať, že ihneď verejne vysvetľovať a tak ďalej. No proste tak to nemôže fungovať. Ja určujem o tom, že akým spôsobom odkomunikujeme v ktorom štádiu trestného konania akú vec. Ale to myslím úprimne.
Pokiaľ ide o vysvetľovanie rozhodnutí, nikde, nikde v Európe a ani na Slovensku ani súdy, ani nikto iný neodôvodňuje rozhodnutia nad rámec. Ja si nepamätám, že by Najvyšší súd alebo okresný, krajský súd zdôvodňoval rozhodnutia nad rámec toho, čo je uvedené v odôvodnení rozhodnutia. Navyše ja nemôžem na brífingu vyhlásení alebo na tlačovej konferencii dopĺňať dôvody už uvedeného rozhodnutia. Môžem len skonštatovať to, čo tam je, a možno ľudovejším, prístupnejším spôsobom. Ale snažíme sa tie rozhodnutia písať tak, aby tomu rozumela tak laická, ako odborná verejnosť tomu, samozrejme, rozumie.
Pokiaľ ide o oprávnenie generálneho prokurátora rozhodovať o zrušovaní rozhodnutí v prípravnom konaní pred vznesením obvinenia, samozrejme, že môže, pretože generálny prokurátor, ako aj iní prokurátori konajú aj ex offo, z úradnej povinnosti, a ja nemusím mať podnet, nemusím disponovať podnetom od subjektu trestného konania na takýto postup. Navyše iks rozhodnutí sa zrušuje po začatí trestného stíhania pred vznesením obvinenia a keď sa tie môžu, tak sa môže aj uznesenie o začatí. Navyše uznesenie o začatí trestného stíhania má veľký, veľký význam z hľadiska ďalšieho konania. Ak takéto rozhodnutie trpí vadami nenapraviteľnými, jednoducho bude postihnuté celé ďalšie konanie, celé ďalšie konanie. Proste na piesku nepostavíte dom ani hotel, ani nič iné.
Ďalšia vec, opäť podsúvané verejnosti, že generálny prokurátor zakázal špeciálnemu prokurátorovi účasť v mimorezortných komisiách. Ja som nič nezakázal, len je tu ten čas, keď si musia aj všetci ústavní činitelia uvedomiť, aký, akého charakteru je orgán prokuratúry. Ja som to vcelku jasne sa snažil jasne popísať v liste predsedovi Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky, keď išlo o účasť špeciálneho prokurátora v tom poradnom orgáne alebo tej pracovnej skupine. Treba si uvedomiť, že na čele Generálnej prokuratúry stojí generálny prokurátor. Generálny prokurátor je vedúcim služobného úradu, vedúci, je vedúcim, teda nadriadeným prokurátorom aj bezprostredne nadriadeným prokurátorom špeciálnemu prokurátorovi.
Špeciálna prokuratúra, a to si z nejakého dôvodu nechcú, ako keby si to neuvedomovali, možnože to skutočne doteraz nevedeli niektorí ústavní činitelia, sa k nej správajú, ako keby to bol nejaký samostatný útvar, ktorý nemá s Generálnou prokuratúrou nič spoločné. Ale opak je pravdou. Úrad špeciálnej prokuratúry je osobitná súčasť Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky s pôsobnosťou na celé územie Slovenskej republiky, ktorú, na čele ktorej je špeciálny prokurátor, prostredníctvom ktorého generálny prokurátor Slovenskej republiky riadi Úrad špeciálnej prokuratúry. (Ruch v sále.)
Vzhľadom na charakter orgánu on nemá vlastnú právnu subjektivitu. Vzhľadom na charakter tohoto orgánu a našu účasť v odborných pracovných skupinách je nevyhnutné, aby za rezort prokuratúry bol komunikovaný jednotný hlas. Aj to prispieva v konečnom dôsledku k úcte iných štátnych orgánov, ale aj občanov k právu a k právnemu štátu. Nie je možné, že poza môj chrbát, že ja sa z novín, z televíznych novín sa dozviem, že členom nejakej skupiny pracovnej je môj podriadený, priamy, bezprostredný podriadený, a ja to o tom neviem, pretože on ma neinformoval, ale bolo to povedané v médiách. Ale to neni tak, že iní ústavní činitelia si poukážu ten, ten, ten, týchto chcem do svojej skupiny, a ja o tom neviem a nemám na to žiaden dosah. Ide čiste o to, že keď má byť prezentovaný jednotný hlas, nie je možné, aby prišli na skupinu dvaja prokurátori z jedného orgánu a jeden hovorí doprava a druhý hovorí doľava. Sú dostatočné kapacity aj časové, aj vecné, aj osobné, aby sme si všetky odborné názory vysvetlili na pôde prokuratúry, ale z prokuratúry musí ísť jednotný hlas, jednotný.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán generálny prokurátor, chcem sa spýtať, či ešte chcete dlhšie hovoriť, lebo už...

Žilinka, Maroš, generálny prokurátor SR
Dve vety už len by som dokončil.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Tak dokončite dve vety, nech sa páči.

Žilinka, Maroš, generálny prokurátor SR
Toto som vysvetlil aj pani ministerke spravodlivosti, pokiaľ išlo o tú pracovnú skupinu k § 363 Trestného poriadku, veľmi jasne som jej to vysvetlil, že ak delegovať, tak mal by som to robiť ja, bol by som rád, keby to tak bolo a, paradoxne, akonáhle bolo rozhodnuté, že tam bude ďalej chodiť jeden kandidát, nielenže sa zasadnutie komisie urobilo posledné bez prítomnosti nášho zástupcu, ktorý mal tam ísť v utorok a oni ho urobili v pondelok, ale komisia sa aj zrušila.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľujem si vás požiadať o otvorenie rozpravy k tomuto návrhu zákona. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, z dôvodu precizovania tohto uvedeného návrhu zákona predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 539). Tento uvedený návrh zákona sa mení takto.
1. V čl. I v 19. bode sa vypúšťa poznámka pod čiarou k odkazu 16b a zároveň sa vypúšťajú odkazy na túto poznámku pod čiarou v celom texte zákona.
V tejto súvislosti sa nasledujúce poznámky pod čiarou 16c až 16g primerane preznačia vrátane odkazov na tieto poznámky pod čiarou v celom texte zákona a upraví sa úvodná veta k poznámkam pod čiarou.
Odôvodnením je to, že vypúšťa sa poznámka pod čiarou odkazujúca na vyhlášku, ktorá v súčasnosti ešte nie je účinná. V tejto súvislosti sa vykonajú aj súvisiace legislatívno-technické úpravy.
2. V čl. I bod 25 znie:
„25. V § 31 ods. 5 písm. d) sa nad slovom „plavidla" odkaz na poznámku pod čiarou 16a vypúšťa."
3. V čl. I bod 31 znie:
„31. V § 31 ods. 12 sa nad slovom „kategórie A" a nad slovom „kategórie" odkaz na poznámku pod čiarou 16a vypúšťa."
Posledný bod, 4. V čl. I bod 33 znie:
„33. V § 31 ods. 13 písm. k) sa nad slovom „kategórie" odkaz na poznámku pod čiarou 16a vypúšťa a vypúšťa sa slovo „štátnu" a vypúšťa sa slovo „štátnej"."
Odôvodnenie k bodom 2 až 4 je to, že sa vypúšťajú poznámky pod čiarou 17aaa z bodu 25, odkazujúca na vyhlášku, ktorá v súčasnosti ešte nie je účinná. V tejto súvislosti sa vykonajú súvisiace legislatívno-technické úpravy.
Ďakujem, za mňa všetko.

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, vážený pán poslanec, chcem vás poprosiť, aby ste apelovali na ministrov vlády Slovenskej republiky, aby prestali s týmto zneužívaním rokovacieho poriadku na dodatočné dopĺňanie zákonov. Ak nemajú zákon dobre pripravený, nech ho nedávajú do parlamentu. Veď ja viem, že sa stane, že niekedy pri nejakej diskusii ešte niečo vznikne, ale tu sa to stáva pravidlom. Tu sa to stáva pravidlom, že koalícia si takýmto a inými spôsobmi otvárajú zákony, zľava-sprava, zhora-zdola. Rokovanie parlamentu, rokovanie parlamentu skáče z jedného bodu k desiatemu, z desiateho bodu k tretiemu, z tretieho k dvadsiatemu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán poslanec, na pána poslanca Svrčeka by ste mali reagovať.

Podmanický, Ján, poslanec NR SR
Áno, však to hovorím pánovi poslancovi Svrčkovi, aby apeloval na ministrov slovenskej vlády (ruch v sále), aby tu jednoducho toto prestalo. Naozaj, ak si zoberieme, ako sme dostali teraz program rokovania tejto schôdze, pán poslanec Svrček, aj vy ste ho zrejme dostali (smiech v pléne), tak k tomu potrebujeme, prosím vás pekne, návod na použitie. Veď tu už nikto nevie, kedy ktorý bod ide. Schôdze sa navzájom prerušujú, pokračujú. Prosím vás, to je normálne ako už, to už je nenormálne toto, čo sa deje v tomto slovenskom parlamente. Tak vás chcem poprosiť, pán poslanec Svrček, pán poslanec Svrček, vás chcem poprosiť, buďte taký dobrý a dohovorte členom vlády, že toto nech už nerobia. (Smiech v sále. Potlesk.)
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Podmanický, ako veľmi ste ma teraz rozveselil, lebo keď už neviete, že sa volám Svrček a nie Svrčko, tak ma môžete volať... (smiech v pléne), môžete ma volať Cikáda a bude to jednoduchšie. (Smiech v sále. Potlesk.) Ďakujem. (Ruch v sále. Zaznievanie gongu.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Opäť si vás dovoľujem požiadať o otvorenie rozpravy k tomuto návrhu zákona.

Pán predsedajúci, z hlasovania č. 143 ma vykázalo, že som nehlasovala a hlasovala som "za".