48. schôdza

Ďakujem, pán podpredseda.
Vážené dámy a páni, po veľmi dlhej a musím povedať vecnej a odbornej diskusii so zainteresovanými prevádzkovateľmi, zriaďovateľmi zariadení sociálnych služieb pristupujeme k tejto novele zákona o sociálnych službách a chcel by som vás znovu tak informovať o takých najpodstatnejších veciach, ktoré táto novela zahŕňa.
Taká prvá pozitívna vec spočíva v tom, že po deviatich rokoch zvyšujeme príspevok na krízovú intervenciu zo 150 na 250 eur mesačne, týka sa to najmä pomoci bezdomovcom, týraným deťom, týraným ženám. To znamená, sú to tí, ktorí to najviac potrebujú a som rád, že k tomu môžeme pristúpiť.
Druhá vec, ktorá je dôležitá, vytvárame podmienky pre to, aby sme mohli spustiť v budúcom roku informačný systém sociálnych služieb, tzv. register sociálnych služieb. Prečo je to dôležité?
Asi dobre viete, tí, ktorí sa zaoberáte problematikou, že medzi ministerstvom práce, ktoré má na starosti upravovať nejaký rámec sociálnych služieb na Slovensku, vúckami, mestami a obcami, neštátnymi poskytovateľmi sociálnych služieb prebieha roky a dlhé roky živá a zápalistá diskusia o tom, že kto akú časť sociálnych služieb v akej výške by mal hradiť, koľko by mal byť príspevok na činnosť, na prevádzku, na personálne náklady. A teraz prvýkrát budeme mať po dohode všetkých zainteresovaných o rok reálne dáta, z ktorých budeme môcť vychádzať. To znamená, budeme vedieť presne posúdiť, že koľko vlastne sociálna služba stojí v jednotlivých regiónoch Slovenska a na základe toho budeme vedieť objektívne vypočítať tú potrebu financovania jednotlivých sociálnych služieb.
Chcel by som povedať, že, a informovať vás už teraz, že po dohode všetkých týchto zainteresovaných sme vypracovali jeden pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona práve na základe podnetov od jednotlivých zainteresovaných a v zásade po dohode všetkých zainteresovaných kvôli tomu, aby sme ten vzorec, ktorý sme my navrhovali, akým spôsobom by mali zriaďovatelia prispievať neštátnym prevádzkovateľom zariadení, aby sme definitívne uzavreli až o rok, keď budeme mať dáta z toho informačného systému a dovtedy tie mestá a obce, ktoré neprispievajú svojim občanom, ktorí sú klientmi neštátnych zariadení, by prispievali na základe dohodnutej paušálnej sumy, predbežne je to 100 eur, aby ste to vedeli, zariadenia pre seniorov alebo zariadenia opatrovateľskej starostlivosti. Sme pripravení na tú diskusiu tak, aby to naozaj konsenzom bolo prijaté. S týmto boli podľa tých rokovaní aj toho stretnutia, na ktorom som bol, spokojní, aj mestá, aj obce, že by vedeli preklenúť to obdobie do budúceho roka alebo teda na najbližší rok, kde už budeme mať objektívne dáta, aby sme ten "vzorec" vedeli vypočítať korektne a prijateľne podľa pravidiel pre všetkých zriaďovateľov.
Ešte pre kolegov, kolegyne, ktoré sa nezaoberajú touto problematikou podrobnejšie, aby ste vedeli, o čo ide. Je tam problém v tom objektívny, že ak napríklad menšia obec má prispievať na klienta, ktorý je vlastne občanom tejto obce, prispievať do neštátneho zariadenia, tak častokrát, častokrát najmä tie menšie obce proste nemajú na to rozpočet, nemajú dostatočné príjmy, aby to vedeli ufinancovať. A preto treba nájsť nejaké, taký mechanizmus, aby najmä tie menšie obce, ktoré pod 500 obyvateľov takmer nie sú schopné to zvládnuť, pod 1 000 obyvateľov väčšina z nich to nie je schopná zvládnuť, aby sme tam nastavili nejaký vyrovnávací mechanizmus, aby to bolo zvládnuteľné.
Ale teraz v tomto prvom čítaní vás žiadam o podporu vlastne tej predloženej novely. V druhom čítaní budeme debatovať o tom, nazvime to, že spoločnom pozmeňovacom návrhu, ako preklenúť to najbližšie obdobie a verím, že potom o rok budeme vedieť už stanoviť objektívne kritériá, ktoré budú férové. A nielen férové, ale aj všetci zainteresovaní aktéri ich budú ochotní akceptovať, pretože každý ich bude považovať za férové.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 707. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 737 zo 4. októbra 2021 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Takže ešte raz.
Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážený pán spravodajca, máme tuná pred sebou vládny návrh zákona, ktorý vlastne dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, a cieľom tohto zákona je vlastne vytvoriť právne podmienky pre zvýšenie finančnej podpory na financovanie alebo spolufinancovanie sociálnych služieb vo vybraných zariadeniach, najmä ide o zariadenia krízovej intervencie.
Tak ako pán minister vo svojom úvodnom slove poznamenal, veľmi kvitujem to, že štát sa konečne začína správať ako zodpovedný rodič, nie ako taká nie príliš vydarená macocha. A aj to stoeurové zvýšenie toho príspevku zo 150 na 250 eur mesačne na daného klienta v zariadení krízovej intervencie považujem za krok veľmi správnym smerom. A chcem sa naozaj celému ministerstvu za tento maličký krôčik, ale je to krok smerom k lepšiemu a zlepšeniu týchto služieb, naozaj veľmi pekne poďakovať. Pretože tak ako všetci dobre vieme a najmä tí, ktorí pôsobíme v sociálnej oblasti, v sociálnych zariadeniach sme pracovali dlhé roky a snažíme sa s touto problematikou alebo s týmito vecami naďalej žiť a naďalej fungovať, naďalej kooperovať, vieme, ako sú sociálne služby poddimenzované, ako je nešťastne nastavené financovanie. A zároveň aj všetci vieme, aký je neustály nárast počtu sociálne odkázaných ľudí. Takže aj takýmito malými krokmi naozaj vieme zlepšiť ten prechod, ako je to uvedené aj v tomto návrhu zákona, toho mladého dospelého zo zariadenia, ľudovo povedané, z detského domova do zariadenia takejto krízovej intervencie, pokiaľ nemá iný spôsob, ako sa nejako uplatniť alebo uchytiť, alebo doslova a do písmena niekde ubytovať. Čiže v tomto je to naozaj veľmi dobré.
Ďalšia vec, ktorá ma zaujala v rozprave, resp. v úvodnom slove pána ministra, je to, že, ten paušál. Ten stoeurový paušál, ktorý chce vlastne zavádzať štát, sa dá povedať, aby obec platila nejakú paušálnu čiastku za každého svojho obyvateľa. Tak ako ste veľmi správne poznamenal, obce, ktoré majú do 500 obyvateľov, tak v žiadnom prípade nemôžu si dovoliť uhrádzať plnú pobytovú službu v danom zariadení za svojho obyvateľa, aj keď v obci nežije, ale stále má tam trvalý pobyt a je v tejto obci registrovaný. A to sa bavíme o obciach, ktoré sú možno väčšie, 300, 400, 500-obývateľné obce. Ale na severovýchode Slovenska, kde celý svoj život žijem, sú obce, ktoré nemajú ani sto obyvateľov. Čiže naozaj aj tento stoeurový paušálny príspevok pre takéhoto obyvateľa je pre starostu, starostku naozaj značnou finančnou, doslova a do písmena záťažou, aj keď ja to neberiem ako záťaž, ja to beriem ako službu obce voči svojmu občanovi. Ale naozaj je to záťažou, pretože ak obec, ktorá má 97 obyvateľov, nebudem ju menovať, ale pani starostka so mnou dostatočne dlho komunikuje, a má troch obyvateľov v domovoch sociálnych služieb, teda v neštátnych zariadeniach, platí mesačne alebo mala by platiť mesačne tristoeurovú čiastku. Za tých 300 eur oni dokážu zaplatiť naozaj odvoz komunálneho odpadu, elektrinu a plyn v tej obci. Čiže je to naozaj vysoká čiastka. Či ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj pán minister neuvažujú, aby obce, takéto mini obce naozaj do tých 100 obyvateľov boli nejakým spôsobom, netvrdím, aby im ten poplatok bol odpustený, ale aby sa trošku zohľadnil možno aj ten kataster obce, aj ten počet obyvateľov. Nebolo by to naozaj na škodu a tým obciam by sa možno aj ľahšie dýchalo v budúcnosti.
Takže ja tento návrh zákona musím len podporiť a za poslancov hnutia REPUBLIKA môžem povedať, že zodpovedne sa k tomuto prvému čítaniu postavíme, nakoľko nič zlé v tomto zákone nie je. A hovoríme všetci, ktorým nám naozaj záleží na skvalitňovaní sociálnych služieb, na skvalitňovaní života ľudí, ktorí sú naozaj sociálne odkázaní, tak naša spoločnosť by sa týmto ľuďom nemala postaviť chrbtom, ale práve naopak. Mali by sme sa postaviť k tomu čelom a títo ľudia, ktorí aj keď niektorých označujú ako nejakých "až príživníkov spoločnosti", že žijú z rúk pracujúceho človeka. Je to kardinálna hlúposť a úbohosť.
Takže tento váš návrh zákona naozaj, pán minister, vítam. Ďakujem ministerstvu za precízne spracovanie a dúfam, že sa či už v prvom čítaní ešte o ňom niečo dozviem, alebo tak ako pani kolegyňa Žitňanská, ktorá chcela prispieť svojimi pozmeňujúcimi návrhmi zákona do druhého čítania predchádzajúcej novely zákona, určite bude mať k tejto problematike tiež čo povedať. Čiže teším sa.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Kočiš, ty si povedal taký pozitívny prípad starostky. Ja by som teda chcel ukázať na jeden negatívny prípad. A je to zase z mesta, kde ja žijem, mesto Nové Zámky, kde pomoc, napríklad jednému človeku, je to môj budúci svokor, ktorý prišiel o obe nohy, má amputované obe nohy a je na vozíčku a je po asi desiatich operáciách, tak u vás starosta alebo starostka teda pomáhala, u nás pán primátor Klepto-Klein.
Na druhej strane práve, pretože som podával nejaké trestné oznámenia, tak šikanuje tohto vozičkára a nevyužíva vôbec tie prostriedky, ktoré sú ministerstvom práce a sociálnych vecí dané. Takže ty si dal pozitívny prípad. Ja som dal včera trestné oznámenie kvôli tomuto negatívnemu prípadu pána primátora Klepto-Kleina.
Ja by som pánovi ministrovi chcel poďakovať za návrh tohto zákona. A myslím, že pán minister aj ukázal svoje, svoje srdce, úprimné srdce pri návšteve Nových Zámkov, kde v škôlke pre autistické deti naozaj sa zachoval veľmi pekne. Prešiel si všetky tie zariadenia a vyslovil pomoc v mene zákona o tých rúškach, keď sme sa báli, aby ich nemuseli nosiť.
Veľmi pekne vám ďakujem za prípravu tohto zákona, pán minister.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Linhart, ďakujem pekne za aj takýto príklad, hoci za takýto príklad by sa ďakovať nemalo, pretože každá jedna samospráva by sa mala k svojim obyvateľom, k svojim občanom, nech majú postihnutie fyzické, nech majú postihnutie psychické alebo nech majú kombináciu týchto druhov postihnutí, vždy postaviť tak, aby daný občan, ktorý v danej obci alebo v danom meste žije, mohol byť pre toto mesto, pre toto spoločenstvo prínosom aspoň takým, ako naozaj dokáže alebo vie. Čiže je to veľmi smutné, že si poukázal na takýto príklad alebo prípad. Nie je to smutné, že si naňho poukázal, ale že sa takýto prípad deje.
Mesto Nové Zámky si myslím, že je dostatočne veľkým mestom, aby sa pán primátor vedel k tejto problematike postaviť troška zodpovednejšie. No ale hovoríme, nie všetci máme rovnaké sociálne cítenie, nie všetci sa k sociálnym veciam dokážeme postaviť tak, ako by sme sa mali a ako nás možno vychovávali naši rodičia alebo škola.
Ale naozaj ešte raz musím poďakovať pánovi ministrovi Krajniakovi, že tento návrh zákona je spracovaný kvalitne, je spracovaný precízne a naozaj život ľuďom uľahčuje. Ale, hovorím, vždy sa nájdu nejaké, ani nehovorím, že nejaké, nejaké ťažkosti v týchto zákonoch alebo nejaké dôvetky, ktoré stoja za nejaké dlhšie diskusie, ale vždy, každý jeden človek dokáže k danej problematike prispieť aspoň svojou troškou. A keď takýmto spôsobom budeme k tejto problematike pristupovať, tak pevne verím, že minimálne v tejto otázke, v otázke sociálnych vecí a skvalitňovania života sociálne odkázaných ľudí určite nájdeme konsenzus a určite nájdeme všeobecnú dohodu naprieč celým politickým spektrom v pléne Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, v princípe nemám rozsiahlu reč v tejto rozprave, skôr potrebujem vyjasniť určité nejasnosti. Samozrejme, čo sa týka zvýšenia príspevku na krízovú intervenciu, to môžeme všetci kvitovať. Je to podobná situácia, ako pri akomkoľvek zvyšovaní príspevkov, napr. pre zdravotne ťažko postihnutých a preto ja som sa veľmi angažoval v tej oblasti ZŤP a vítam, opakujem, vítam, že sa tie príspevky zvyšujú. Ale čo sa týka tých, toho poskytovania sociálnych služieb, vy ste hovorili, že vznikla nejaká dohoda zainteresovaných strán na nejakom jednoročnom prechodnom období, kde sa všetko vyštrngá, ako sa hovorí, ale nemám podobnú informáciu, pretože najviac sa to týka ZMOS, teda obcí, miest a samozrejme aj vúciek, ktorí sú zriaďovateľmi domovov sociálnych služieb. Je to taký dlhodobý, dlhodobá diskusia, keď to tak nazvem, že či v prípade, že obec alebo mesto, alebo VÚC-ka disponujú vlastným zariadením a v prípade, že sa klient rozhodne pre to neverejné zariadenie a napriek tomu, že v tom verejnom, teda v tom vúckárskom alebo mestskom a obecnom je voľné miesto, či by mala VÚC-ka a obec prispievať svojou zložkou do toho príspevku na klienta. Lebo možno nie všetci poslanci vedia, ale ten príspevok na jednotlivého klienta je trojzložkový. Prispieva štát, prispieva samotný klient a samozrejme VÚC a obce a mestá a zriaďovatelia. No a je taká kardinálna otázka, samozrejme, že keď má obec alebo mesto voľné svoje zariadenie, ale zároveň si klient vyberie to neverejné zariadenie, napriek voľnému miestu vo verejnom, či má teda obec a mesto dávať ešte príspevok tomuto klientovi.
No a toto je, samozrejme, aj otázka pre ZMOS, resp. túto otvorenú otázku má ZMOS, a teda nie je mi jasné úplne aj v kombinácii s chystaným pozmeňujúcim návrhom, ako to vlastne bude, pretože základná otázka znie, či to bude povinnosť alebo to bude dobrovoľnosť, resp. podmienenosť, tzv. podmienenosť tým, že VÚC a obec a mesto požiadajú neverejného poskytovateľa sociálnych služieb o to, aby túto službu poskytol a vtedy, samozrejme, logicky dajú tento príspevok. Čiže ja mám túto nejasnosť a nemám ju len ja. Teraz som pred touto rozpravou tesne komunikoval so ZMOS-om, čiže keby sa toto dalo vysvetliť, aby sme sa vedeli pohnúť ďalej.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán minister, kolegyne, kolegovia, zopár poznámok k tomuto návrhu zákona, ktorý musím povedať teda, že vítam. Pretože naozaj, čo sa týka pomoci ľuďom odkázaným na pomoc, dlhujeme im veľa. My tu veľa ďakujeme ministerstvu za to, že prichádza s týmto návrhom. Ja by som sa chcela poďakovať všetkým občanom, ktorí doteraz to všetko ešte zvládli. Pretože veľakrát naozaj tá ťarcha zostáva na rodinách, na nich samých a štát sa veľakrát, alebo aj samospráva, správa ako macocha.
Čiže naozaj vítam tento návrh. Samozrejme, to zvýšenie pre krízovú intervenciu, tak ako už to bolo viackrát spomenuté, je, je viac ako žiaduce. Mnohí, ktorí ste, alebo ktorí sme navštívili rôzne útulky, zariadenia, sme mali možnosť vidieť, v akých podmienkach sa tam pracuje, s akými obmedzenými zdrojmi musia vyslovene čarovať, aby dokázali sa postarať o ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc iných. Ako zápasia s tým, aby im mohli poskytnúť stravu, ubytovanie, zdravotné, zdravotnú starostlivosť. Nebyť dobrovoľníkov, nebyť rôznych donorov, sponzorov, tak by nám to celé skolabovalo. Čiže ja veľmi vítam túto iniciatívu zvýšiť príspevok. Myslím si, že nie je to posledný krok v tejto oblasti, ktorý by sme mali urobiť, ale to už potom patrí aj k tým systémovým nejakým reformám, ku ktorým verím, že sa dostaneme ešte v priebehu najbližších mesiacov.
Pokiaľ ide o sociálne služby, ja by som možno trošku aj zareagovala na svojho predrečníka pána poslanca Tomáša. Ja som presvedčená o tom, že každý občan by mal mať slobodu rozhodnúť sa, v ktorom zariadení chce byť. Tak ako rodičia máme možnosť rozhodnúť sa, do akej školy dáme svoje deti, tak si myslím, že aj ľudia by mali mať možnosť sa rozhodnúť pre zariadenie, ktoré im vyhovuje či už z hľadiska blízkosti, z hľadiska nejakého nastavenia, fungovania, kvality, pretože nezabúdajme na to, že aj, aj tá kvalita v niektorých zariadeniach je lepšia, v niektorých je slabšia. Čiže to je taká prvá poznámka.
Druhá poznámka je, nikto z nás si nevybral, kde sa narodil. To znamená, že každý človek by mal mať nárok dostať službu rovnakú viac-menej. Ten štandard aby bol rovnaký. Preto ja vítam aj rozhodnutie, že štát vstúpi do tohto, že to nenechá všetko len na samosprávu, ktorá veľakrát nemá finančné prostriedky. Ale opäť, toto beriem nielen ja, ale tak aj pán minister to tak povedal, ako nejaké dočasné riešenie, pretože my potrebujeme zmeniť spôsob financovania sociálnych služieb tak, aby tí, ktorí potrebujú, sa dostali ku kvalitnej službe za rovnakých podmienok a samozrejme, kto má záujem si priplatiť o nejaký nadštandard, tak tiež by mal byť k dispozícii.
V tejto novele sa teda zaoberáme aj alebo teda aj najmä neverejnými poskytovateľmi. Opäť prax ukázala, že, žiaľ, títo neverejní poskytovatelia sú častokrát diskriminovaní, dostávajú podstatne menej peňazí, ako by mali dostávať. Úplne alarmujúci je prípad Košickej VÚC-ky, ktorá, možno ste zachytili tie informácie, ohrozila existenciu niekoľkých zariadení len preto, že im nedala taký príspevok, aký by im mala dať. A opäť aj teda ďakujem za spoluprácu s ministerstvom práce, sociálnych vecí v tejto oblasti, kde pevne verím, že kroky, ktoré podstúpime a že sa tým budeme zaoberať, tak že docielime to, aby sa vúcka v Košiciach už takto nezodpovedne nesprávala. Lebo na konci dňa, viete, možno to zariadenie neprežije, ale tu nejde ani tak o zariadenie, ako o tých ľudí, ktorí využívajú tie služby a ktorí potrebujú tú pomoc.
Takže ďakujem veľmi pekne za túto novelu, ktorá spĺňa naše programové vyhlásenie vlády a spĺňa to, o čom som presvedčená, že nikto by nemal byť diskriminovaný. Ani verejné, ani neverejné zariadenia by nemali mať iné podmienky, ale vždy by sa malo brať ohľad na to, že za tým zariadením je ten poberateľ tej sociálnej služby a tam nerozlišujeme, že či je taký alebo onaký. Mal by mať rovnaký príspevok zo strany štátu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa, ďakujem za príspevok. Ja sa dotknem iba jednej jedinej veci, ktorú ste spomenuli už skoro na samotný záver, a to je to znevýhodňovanie neštátnych poskytovateľov sociálnej služby voči štátnemu poskytovateľovi. Ja naozaj ako človek z praxe môžem zodpovedne prehlásiť, pretože som pracoval aj v štátnom zariadení a pracoval som dlhé roky aj v neštátnom zariadení. Klobúk dole pred štátnymi zariadeniami, ktoré sa nielen snažia, ale aj poskytujú sociálnu službu v takom rozsahu a v takom, v takej kvalite, ako jej to ukladá nielen zákon, ale ako jej to umožňujú všetky pracovné možnosti a schopnosti jej zamestnancov.
Ale čo sa týka poskytovateľov, ktorí nie sú zahrnutí ako štátni, ale pracujú v tom neštátnom, neziskovom sektore, tak ak by som to mohol rozdeliť, a to si myslím, že naozaj zodpovedne môžem, tak len 10 % štátnych zariadení dokáže poskytnúť tak kvalitné služby, ako 90 % neštátnych zariadení. Jednoducho je to holý fakt.
A príspevok štátneho zariadenia je úplne iný, ako príspevok neštátneho zariadenia. Tak ako kolega Tomáš poznamenal v tej svojej rozprave, ten príspevok na klienta je naozaj trojzložkový, pretože ako prispieva štát, tak musí prispievať domácnosť, resp. blízki príbuzní tohto klienta a tak prispieva aj vyšší územný celok, resp. obec. Čiže ja by som naozaj veľmi uvítal aj zo strany ministerstva, ak by sme naozaj raz a navždy aspoň sa pokúsili v nejakej dohľadnej budúcnosti odstrániť túto diskrimináciu, pretože naozaj je na Slovensku nieže niekoľko desiatok, ale to sú stovky neštátnych zdravot, neštátnych zariadení, ktoré poskytujú sociálnu službu, ktorí ju poskytujú naozaj na vysokej úrovni a v žiadnom prípade nedosahujú príspevok štátneho zariadenia. Čiže toto by bolo, pán minister, naozaj veľmi dobré odstrániť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa, ja by som sa chcel tiež poďakovať za váš príspevok a rovnako ministerstvu za túto iniciatívu. Rovnako chcem poďakovať za to, že ste spomenuli prípad konkrétneho Centra včasnej intervencie. Nie kvôli tomu, že by išlo o konkrétne centrum, to určite nie, ale skôr skrz to, že sa na ňom dalo demonštrovať, kde má systém slabiny a kde sa treba zamerať na zlepšenia a inovácie. Možno aj súčasnej platnej legislatívy alebo kde treba vyvinúť možno aj nejaké neformálne úsilie. Chcem rovnako poďakovať ministerstvu, samozrejme, že tento stav rieši a chcel by som deklarovať, že som k dispozícii, ak by som vedel zo svojej pozície akýmkoľvek spôsobom pomôcť.
Ďakujem.

Veľmi pekne ďakujem, Janka, za tvoj príspevok. Vítam tento zákon. Upozorňujem, že mnohí občania sa starajú doma o svojich blízkych. Vôbec to nie je jednoduché. Ľudia to robia z lásky. No zrovnoprávnenie príspevkov by si zaslúžili. Rovnako starostovia, ktorí v obciach prevádzkujú zariadenia sociálnych služieb, sa boria s mnohými problémami a štát nesmie byť slepý. Chcem vyjadriť svoj obdiv takýmto starostom a primátorom, ktorí to dokážu aj v tejto ťažkej dobe robiť.