48. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako prvé začnem v rámci predstavenia tohto návrhu zákona s sfunkčnením alebo s novovytvorením päťročného cyklu pre riaditeľov múzeí a galérií. Tak ako momentálne nám v divadelných a hudobných inštitúciách, ale keď si aj pozrieme nielen kultúrnu sféru, ale napr. aj školstvo, kde riaditelia škôl, ale i riaditeľky majú stanovené funkčné obdobie v určitej výške, tak v prípade múzeí a galérií doteraz takéto časové ohraničenie pre riaditeľov a riaditeľky neexistovalo.
My v rámci programového vyhlásenia vlády, ale aj na základe výsledkov revízie výdavkov na kultúru, na ktorom spolupracoval Inštitút kultúrnej politiky v spolupráci s Útvarom hodnoty za peniaze, sme vyhodnotili, že päťročné obdobie pre štatutárnych, pre štatutárov našich organizácií je vhodné preto, aby boli motivovaní, aby sme na toto miesto dostali odborne podkutých ľudí, ktorí za tých päť rokov vyvinú snahu a budú mať dostatok času, nielen pokiaľ prichádzajú z iného prostredia sa zoznámiť so samotnou organizáciou, ale pripraviť aj reformy a samotnú realizáciu svojich výziev. V rámci potom toho päťročného cyklu a resp. po jeho skončení sa môžu opätovne uchádzať o svoju funkciu a pokiaľ päť rokov spravovali svoju organizáciu v rámci spokojnosti všetkých, tak veríme tomu, že aj uspejú v novom výberovom konaní.
Takže to je prvý bod taký možno menej emotívny tohto návrhu zákona, pretože tá druhá časť sa týka zmeny zriaďovateľa Múzea Slovenského národného povstania, ktoré prejde spod zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry pod ministerstvo obrany s právnou subjektivitou. Toto podčiarkujem, toto chcem vyzdvihnúť. Je to fakt, ohľadom ktorého sme viedli dlhé diskusie. Bol to, bola to požiadavka, ktorá prišla v súvislosti s týmto presunom priamo od predstaviteľov múzeí a galérií aj od môjho samotného poradného orgánu, ktorým je Múzejná a galerijná rada.
Takže ešte raz opakujem, že múzeum prejde spod pôsobnosti jedného ministerstva pod druhé so zachovaním právnej subjektivity. To znamená, ten jeho status taký, ako má teraz, ostáva nezmenený.
V tejto súvislosti by som možno rada odbúrala mýtus, ktorý sa vo verejnosti dosť traduje, a možno nad ním v tom bežnom živote ani toľko nerozmýšľame, ale ministerstvu kultúry je ako keby priznávané spravovanie všetkých múzeí a galérií na celom Slovensku. Ono to tak nie je. Na Slovensku máme 94 múzeí a galérií, ktoré sú spravované či vyššími územnými celkami alebo aj súkromným sektorom, ale napríklad aj inými ministerstvami. Tu si dovolím uviesť ako príklad kaštieľ v Antole, ktorý je veľmi navštevovaný. Ja si myslím, že každý z nás tam asi raz bol, navštívil ho, a toto múzeum je spravované ministerstvom pôdohospodárstva. Takže tá dogma, ktorá je vsugerovaná o tom, že ministerstvo kultúry je tou inštitúciou, ktorá má pod svojím palcom úplne všetky múzeá a galérie, nie je tak celkom správna. Ale, samozrejme, ministerstvo kultúry je tým garantom, ktorý prihliada a musí kontrolovať, dodržovať, zákona a teda prijíma aj tie legislatívne úpravy. Takže je takým gestorom všetkých aktivít, ktoré s múzeami a galériami sú spojené.
V tejto súvislosti by som ďalej rozvinula debatu, lebo asi viacerí ste zachytili takú tú naozaj vlnu či už emócií alebo možno zavádzania, možno nedovysvetľovania niektorých vecí, a toto je podľa mňa ten priestor, kde by sa tie veci vysvetliť mali a mali sa vysvetliť tak, aby nikto z vás nebol na pochybách, že to múzeum odovzdávame naozaj s presvedčením a s vierou v to, že pod ministerstvom obrany bude fungovať ešte lepšie, ako mu bolo dopriate pod ministerstvom kultúry.
Jeho ciele a jeho náplne ostanú stále zachované. Čo sa týka zhromažďovania vedeckých predmetov, ich ochrany, spracúvania, ale aj využívania zbierkových predmetov, aj digitalizácie, v historickom období vlastne súvisiacom s druhou svetovou vojnou, s obdobím, ktoré bolo pred druhou svetovou vojnou, ale aj po nej. To znamená, toto múzeum možno tak bolo vnímané, že sa sústredí ako keby iba na Slovenské národné povstanie. Ono má oveľa širší záber. Má celospoločenský záber a hovorilo sa o tom, že my by sme to teda chceli skresať iba ako keby na vojenské dejiny a sústrediť všetko to naše bádanie a zámery iba na tú vojenskú stránku samotného povstania. Nie. To povstanie bolo súčasťou niečoho oveľa väčšieho. Bolo to súčasťou protifašistického odboja a vďaka nemu sme aj my mohli byť tvorcami toho lepšieho Slovenska a stáť na strane víťazov.
Takže tu, tu tie, tie ciele a ten význam samotného Slovenského národného povstania týmto, prosím, neznižujeme. My tu úctu k nemu máme. A práveže chceme, aby ten jeho odkaz bol ešte živší či už v samotnej tej múzejnej expozícii, ale aj čo sa týka napríklad starostlivosti o tie veľké zbierkové exponáty, lebo to sa rozprávame o vojenskej technike. A tu musím povedať, že práve ministerstvo obrany má Vojenský historický ústav a pod ním Vojenské historické múzeum, ktoré tiež má v rámci svojich zbierkových predmetov tie, túto veľkú ťažkú bojovú techniku, ktorej venuje tú starostlivosť, lebo sú to, sú to obrovské stroje so, so špecifickou vlastne opaterou, ktorá musí byť vynakladaná na, na tento typ zbierkového predmetu.
A treba aj povedať, že Múzeum SNP aj doteraz veľmi úzko s ministerstvom obrany spolupracovalo či už pri organizácii a realizácii osláv, vždy výročí Slovenského národného povstania, ale aj v tých vedno-odborných aktivitách, takže týmto sa vlastne veľmi pekne prepoja aj tie vedecko-výskumné odborné kapacity.
Ešte je potrebné podotknúť, už to bolo taktiež prezentované vlastne v médiách, že pod ministerstvo obrany prechádza iba samotné Múzeum SNP. To momentálne spravuje aj expozíciu v Auschwitzi-Birkenau v Osvienčime a takisto pod neho spadá digitalizačné centrum.
Čo sa týka expozície v Auschwitzi, ktorá sa zameriava na tragédiu slovenských Židov, táto vznikla v roku 2002. My sme nesmierne vďační za to, že mohla vzniknúť, že tam našu národnú expozíciu môžeme mať. V 2016 vzniklo Múzeum holokaustu, špecializované múzeum, ktoré spadá pod Slovenské národné múzeum, je na veľmi vysokej kvalitatívnej úrovni. Má veľmi dobré medzinárodné vzťahy vybudované, je skutočne múzeum hodné 21. storočia, a ako múzeum hodné 21. storočia nie je zamerané taktiež len na samotnú expozíciu, ale jeho úloha spočíva do veľkej miery aj vo vzdelávaní. Veľa škôl nielen z daného trnavského regiónu, ale pokiaľ môžu, aj zo všetkých kútov Slovenska, do toho múzea prídu, aby tie deti videli, čo sa na Slovensku odohrávalo, súčasťou čoho sme museli byť, akých ľudských tragédií.
Preto to naše rozhodnutie o tom, že národná expozícia v Auschwitzi je už dnes bytostne, bytostne spojená s Múzeom holokaustu v Osvienčime, to je memento, je to os, ktorá ostane zachovaná. Pretože tí, ktorí boli koncentrovaní v Seredi, boli odvážaní do Auschwitzu. Je to niečo, čo už malo byť možno spojené dávnejšie. Je to úplne prirodzené.
Čo sa týka digitalizačného centra, digitalizačné centrum nemohlo byť ani súčasťou Múzea SNP v časoch jeho vzniku. Treba si uvedomiť, kedy Múzeum SNP vznikalo. Stalo sa jeho súčasťou neskôr, kedy kultúra mala možnosť využiť eurofondy na digitalizáciu a tým, že tá lokalita bola Banská Bystrica, tak sa dali využiť tieto eurofondy aj mimo bratislavského regiónu. Preto padlo rozhodnutie o tom, že digitalizačné centrum vznikne v Banskej Bystrici, a by som chcela poďakovať všetkým, ktorí aj v Múzeu SNP samotnom, ale aj v digitalizačnom centre pracujú, lebo za tie roky odviedli obrovský kus práce. Zdigitalizovali neskutočné množstvo objektov a prispeli tým k tomu, že tie objekty, tie zbierkové predmety tu ostanú možno ešte dlhšie zachované aj pre budúce generácie. To digitalizačné centrum ale neslúžilo iba Múzeu SNP, ono slúžilo múzeám v rámci registra múzeí a galérií, to znamená viac-menej úplne pre všetkých a tak to aj zostane, keďže končí aj udržateľnosť, tým pádom bude digitalizačné centrum ešte otvorenejšie.
Slovenská národná galéria je v digitalizácii v rámci našich organizácií naozaj top líder, patrí jej tiež veľká vďaka za to, čo už na tomto digitalizačnom poli odviedla veľký kus práce. Sú to profesionáli, ktorí vedia, čo robia, vedia, akú opateru si zbierkové predmety zaslúžia, a čo sa týka, a to boli aj diskusie vlastne so zamestnancami Múzea SNP, čo sa týka konzervátorských a reštaurátorských kapacít, my vieme, že ich máme málo. My nejdeme teraz prepúšťať, lebo dochádza k zmene zriaďovateľa. My si vážime každého jedného človeka, ktorý je v danej oblasti odborník a vie, čo robí. Takže veľmi si ich prácu vážime, preto sme sa aj s pánom ministrom obrany rozprávali o tom, že boli by sme veľmi radi, keby sme si dokázali vlastne v rámci našich rezortov ich rozobrať tak, aby všetci boli spokojní a aby aj sa zadosťučinilo samotným zbierkovým predmetom a všetkému, čo k tomu prináleží.
Tak ja by som vás chcela z tohto miesta veľmi pekne poprosiť, aby sme sa zbavili možno akýchkoľvek obáv alebo emócii, ktoré tu boli. Momentálne už prebieha delimitačný proces, na ktorom participujú či zamestnanci Múzea SNP, ministerstva kultúry, ministerstva obrany. Snažíme sa vychádzať si do čo najväčšej miery v ústrety tak, aby sme všetko zdarne vládli, zvládli, vládli (povedané so smiechom) a chcela by som vás veľmi pekne poprosiť o podporu k tomuto návrhu zákona.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom výboru za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, bolo otázkou len krátkeho času, že tento návrh zákona príde do parlamentu a my máme k tomu jasný názor, ktorý chcem aj teraz vyjadriť.
Neberte to osobne, pani ministerka, ale ste ministerkou kultúry a faktom je to, že Múzeum Slovenského národného povstania, ktoré vzniklo pri desiatom výročí ukončenia druhej svetovej vojny, po 65 rokoch svojím spôsobom sa ho zbavujete a vytvárate okolo toho hmlovinu, ktorou chcete ospravedlniť, že prečo to tak chcete urobiť. Ináč sa to ani len nedá nazvať.
To, čo ste začali komunikovať spoločne s pánom ministrom Naďom, ktorý ako prvý začal o tom rozprávať, lebo vás som ešte ani nepočul o tom, že by to tak malo byť, ja si myslím, že to je myšlienka priamo ministra obrany, ktorý s tým prišiel, ale vy ste to len posvätili, pretože zrejme vám to vyhovuje, aby ste sa zbavili niečoho, čo tu 65 rokov fungovalo.
Dámy a páni, Múzeum Slovenského národného povstania je symbolom aj našej štátnosti, pretože je nositeľom Slovenského národného povstania, ktoré sa stalo aj základom Košického vládneho programu, ktoré sa stalo aj základom toho, že slovenská otázka v budúcom povojnovom usporiadaní bude jednoducho opäť na stole a že sa bude brať vážne. Áno, trvalo to dlhšie, kým sa nejakým spôsobom dostala na stôl, bolo to až v 68. roku, keď sa prijal zákon o Československej federácii s platnosťou od 1. 1. 1969, ale je to niečo, čo je pre nás veľmi dôležité.
A dnes sa dozvedáme, že je potrebné robiť zmeny a z ministerstva kultúry sa má presunúť toto múzeum a stať sa nejakou organizačnou vložkou, samozrejme, že v tomto prípade už nie, lebo to sa snažili už zmeniť, lebo že nie sú peniaze. Tak potom si kladieme otázku: to znamená, že na ministerstve obrany sú peniaze? To je ten hlavný argument? Tak ak máte peniaze na ministerstve obrany, aký je problém, aby ste si sadli s ministrom financií a povedali, že tie peniaze, čo tam máte, a my ich potrebujeme na ministerstve kultúry, nech sa presunú. Toto neni ten argument. Toto nie je ten správny argument.
A rovnako to nie je ten správny argument, že je to len o udržiavaní nejakých lafiet a nejakých strojov, hovoríme teraz o muzeálnych exemplároch, ktoré, exponátoch, ktoré je potrebné udržiavať úplne prirodzene.
Jedna z vašich kolegýň minule, keď sme predkladali my ten zákon k Slovenskému národnému povstaniu, teda k Múzeu Slovenského národného povstania, ku ktorému sa dostanem, tak povedala, že to je v podstate o natieraní lafiet. Ale to nie je o tom, dámy a páni. A nejakým spôsobom to len takto zjednodušiť, to je veľmi-veľmi plytké. A dokonca argumentovať, že je, dôvodom aj presunu pod ministerstvo obrany je to, že sa tam bude lepšie udržiavať táto technika, takisto nie je argument. Pretože udržiavanie techniky sa dá urobiť, aj keď to bude pod ministerstvom kultúry, pretože si to dokážem objednať povedzme aj na ministerstvo obrany, tam, kde to povedzme v tých dielňach sú schopní robiť. A potom ešte argumentovať tým, že robíme to preto, aby v Osvienčime táto expozícia, ktorá tam je, a je súčasťou dnes Múzea Slovenského národného povstania, sa presunula pod expozíciu v Seredi, aký je to problém, aby sa mohla presunúť táto expozícia pod Sereď? A pritom Múzeum Slovenského národného povstania aby ostalo pod ministerstvom kultúry. Úplne ale žiadny, žiadny dôvod.
Dámy a páni, my sme prišli s návrhom zákona, s ktorým sa chceme dôstojne postaviť Múzeu Slovenského národného povstania. Chceme dôstojne, aby táto inštitúcia, ktorá je symbolom aj našej štátnosti, bola na nejakom piedestáli, ktorý si vážime aj ako symbol, že to nie je niečo, čo sa tu bude len tak pohadzovať, keď sa pán minister obrany zobudí a chce to zobrať pod seba a pani ministerka sa chce zbaviť zodpovednosti, ale je to niečo, čo si máme aj ctiť z tohto pohľadu. Preto sme prišli s návrhom, aby z Múzea Slovenského národného povstania sa stala samostatná inštitúcia, verejnoprávna inštitúcia, taká, akou je napríklad aj Ústav pamäti národa. Povedzte mi, aký je v tom rozdiel? Prečo by sme nemohli mať z Múzea Slovenského národného povstania, ktoré plní naozaj širokú škálu tých svojich funkcií okrem skúmania ešte tých bielych miest, popisovania ich, aj tú edukatívnu a aj to udržiavanie historického dedičstva a všetkých tých súvislostí s tým spojených. Toto si myslíme, že je tá správna cesta, ak teda už ministerstvo kultúry sa nechce starať o múzeum a ak ministerstvo kultúry nechce ani zabojovať, aby malo dostatok peňazí, pretože 65 rokov to bolo v pohode, dokázalo sa to zabezpečovať, ale zrazu už to nie je v pohode.
A potom si kladieme otázku: kde tie peniaze teda idú, pani ministerka? Keď potrebovala Matica, ku ktorej sa správate naozaj macošsky, 400-tisíc na dofinancovanie rozpočtu, to, čo mali aj predtým, tak ste im to nedali. Teraz tu máme ďalší návrh zákona, ktorý je, myslím si, že rovnako z vášho rezortu a bude pod vaším rezortom, a to už je, pre Csemadok pôjde ďalších 300-tisíc pravidelne na ich činnosť. Na to sa peniaze nájdu!
My s týmto nesúhlasíme, vážená pani ministerka, takto to jednoducho nejde, aby sa tu účelovo, len preto, že sa neviete dohodnúť, prehadzovali finančné prostriedky. Ak chcete podporiť Csemadok, tak podporte fond na podporu menšinovej kultúry. To je systematický krok, ktorý sme vytvorili ešte za našej vlády. Tam dajte peniaze, aby rovnomerne dostávali finančné prostriedky všetky menšiny, národnostné menšiny, aby mohli rozvíjať svoju kultúru a svoje historické dedičstvo. Na tom nám určite záleží. Ale tu idete Múzeum SNP len tak odhodiť, samozrejme pod rúškom toho, že tam sa lepšie o tom, lepšie o to postarajú, lebo tým hovoríte, že vy sa o to neviete postarať. To znamená, že svojím spôsobom môžete aj povedať, že nie ste schopní riadiť tento rezort, lebo sa neviete o to postarať. Ale na tie iné finančné prostriedky nájdete, ako je napríklad Csemadok, a uvidíme, že či ten zákon prejde, ktorý máme na rokovaní tejto Národnej rady k dispozícii.
Matica slovenská je krásnym príkladom. Aj ten váš prístup, ktorý máte k nej, tak je, je jednoducho neprijateľný. Tak ako ste to okomentovali a akým spôsobom pristupujete k Matici, je neprijateľné. A to sa opakuje aj pri Múzeu Slovenského národného povstania.
Čiže, vážená pani ministerka, ak chcete pomôcť myšlienke a zlepšeniu podmienok Múzea Slovenského národného povstania nielen ako múzea, ktoré budete vnímať ako v kontexte všetkých ostatných múzeí, ale niečo, čo má širšie súvislosti v našich moderných slovenských dejinách, tak stiahnite tento zákon a poďte, veď nevzdychajte, pani spravodajkyňa, budete mať priestor povedať, v pohode, nemusíte zas až tak prejavovať svoj nesúhlas, môžete sa vyjadriť.
Stiahnite ten zákon, pani ministerka. Pozrite sa na ten návrh, ktorý sme my predložili. Sme pripravení o ňom rokovať. Vytvorte z Múzea Slovenského národného povstania samostatnú verejnoprávnu inštitúciu, tak ako je to aj v prípade Ústavu pamäti národa. Poďme sa baviť povedzme o tej expozícii, o ktorej ste hovorili, v Auschwitzi, aby prešla pod seredskú expozíciu. Dobre, poďme sa o tom baviť. Aj o tom digitálnom pracovisku sa môžeme baviť. Ale nerobte z múzea len takého fackovacieho panáka, ktorý bude fackovaný medzi ministerstvom kultúry a ministerstvom obrany.
Zvážte to naozaj, lebo je to vaša vizitka. Vy si to neuvedomujete, pani ministerka, ale to, čo teraz robíte, je prejavom vašej slabosti, vašej slabosti ako ministerky, ktorá sa nedostatočne postavila za inštitúciu, ktorú máte vy spravovať alebo riadiť svojím spôsobom v tom, že je vo vašej zriaďovateľskej pôsobnosti.
A preto dávam aj procedurálny návrh, vážená pani spravodajkyňa, ktorý znie, že aby Národná rada o tomto zákone ďalej nerokovala.
Ešte raz vás chcem poprosiť, pani ministerka, zvážte to. My tento návrh nepodporíme a budeme robiť všetko pre to, aby Múzeum Slovenského národného povstania malo dôstojnejšie postavenie, ako tomu dávate vy dnes týmto návrhom vyhovárajúc sa na finančné prostriedky, čo je len krycí manéver, pretože na ostatné veci z hľadiska naplnenia vašich koaličných potrieb, ktoré si tu potrebujete vzhľadom na to, že sa neviete dohodnúť, naplniť, tak na to finančné prostriedky vždy nájdete.
Takže, pani ministerka, toľko moja prosba a výzva. Samozrejme, máte dostatok hlasov ako koalícia, že si to, že si to schválite, ale vedzte, pani ministerka, že toto sa vám zapíše do vášho životopisu. Vy ste tá, ktorá ste sa zbavili Múzea Slovenského národného povstania po 65 rokoch a už nikto to nezmaže. Čiže ešte raz, zvážte to.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán podpredseda, ja neviem teda, či posledné tri mesiace vy ste hybernoval alebo čo, pretože minimálne už tri mesiace je debata o Múzeu Slovenského národného povstania a vy tvrdíte, že dnes sme sa dozvedeli. No tak možno vy ste sa dozvedel, ale všetci ostatní to už minimálne tri mesiace premieľajú.
A zároveň mám radosť, že ste si, že ste si zapamätali slovo ´lafeta´. Ešte viac by ma tešilo, keby ste si zapamätali slovo ´reštaurovanie´. Odborné, umelecké reštaurovanie. To bolo gro mojej poznámky minule, presne to bol základ. Odborné reštaurovanie všetkých, všetkých exponátov, ktoré sú v Múzeu Slovenského národného povstania.
Prosím vás, nehovorte tu o nejakom zbavovaní sa. To múzeum ostalo samostatné, ale prešlo pod Vojenské historické múzeum. Myslím si, že to je presne ten priestor, kde toto múzeum patrí, pretože to je vojenské múzeum. To nie je múzeum obrazov ani, ani ničoho iného. Je to vojenské múzeum s vojenskými exponátmi. Takto na to treba nahliadať. Nevidím dôvod, prečo by to nemohlo byť pod ministerstvom obrany, tak ako je Antol pod poľnohospodárstvom a napríklad Banícke múzeum je pod ministerstvom životného prostredia. Tu, veď tu nerobíme nič iné, iba presúvame, presúvame múzeum tam, kam patrí.
Nechápem, prečo vy neustále hovoríte o tom, že sa chce ministerstvo kultúry toho múzea zbaviť. Prosím vás, skúste mi vysvetliť, prečo nie, prečo by nemalo prejsť pod ministerstvo obrany a pod Historický vojenský ústav? Toto mi vysvetlite.
Všetko. Diki.

Ďakujem za slovo. Ja si myslím, že je to naozaj škoda, že sa ministerstvo kultúry naozaj zbavuje takejto ustanovizne, nakoľko ministerstvo obrany má peňazí dosť a ak si navštívite múzeá v zahraničí, ktoré sa týkajú vojenskej problematiky, tieto múzeá sú extrémne ziskové, sú navštevované a doniesli by do rozpočtu určite veľa peňazí. To nie sú stratové múzeá.
Ja len spomeniem, v Amerike New Orleans, Múzeum druhej svetovej vojny, 800-tisíc návštevníkov, obrat 200 miliónov dolárov ročne. To sú druhé alebo tretie, najnavštevovanejšie múzeum v Spojených štátoch je Múzeum druhej svetovej vojny. Choďte sa tam pozrieť, aké sú to perfektné múzeá, interaktívne, ktoré oslovujú modernú generáciu. Sú naozaj ziskové. A vy sa zbavujete takejto inštitúcie, ktorú ste mohli naozaj na nej zarábať. Veď kultúra nemá peniaze. Obrana bude mať vždy peniaze, tá má peňazí dosť. A takéto múzeá, ak sú dobre urobené, aj v Moskve napríklad už spomeniem Múzeum Pobédy, tie múzeá sú perfektne urobené a vedia osloviť ľudí, vedia zarábať tie peniaze. Mali by ste sa pozrieť do zahraničia, ako vyzerajú skutočné múzeá, ktoré dokážu osloviť ľudí, nieže nahnať školy, aby tam sedeli a pozerali obrázky, ale sú múzeá, úplne iný level v zahraničí. A tie múzeá si vedia zarobiť na seba, nie aby boli furt dotované štátom.
Ďakujem.

Pani kolegyňa Kozelová, vy veľmi dobre viete, že ak som povedal, že dnes prišiel sem do parlamentu, hovorím, že reálne ho tu máme, ten návrh. A je mi jasné, že sa o tom diskutuje. Preto sme prišli aj s tým návrhom na ostatnej schôdzi Národnej rady, aby sme zamedzili tomuto nedôstojnému narábaniu s Múzeom Slovenského národného povstania a ho zastabilizovali ako samostatnú verejnoprávnu inštitúciu. A argument, ktorý ste použili, pani Kozelová, to znamená, že ak sa hovorí o odbornom reštaurovaní, čo ja beriem, to znamená, že všetky kostoly a všetky národné kultúrne pamiatky teraz majú prejsť pod reštaurátorov, ktorí sú jediní odborníci, ako teraz ministerstvo obrany? Veď to nie je argument, prosím vás, tak to, to nemyslíte vážne. A naviac, Múzeum Slovenského národného povstania nie je vojenským múzeom len. To má omnoho širšie súvislosti. A porovnávať ho s Múzeom vo Svätom Antole (vo Svätom Antone, pozn. red.) a inými, je nepochopením, o čo tu ide.
Vážená pani kolegyňa, Múzeum Slovenského národného povstania je nositeľom významnej udalosti, historickej, Slovenskej republiky a je základom aj našej štátnosti. A to si musíte uvedomiť. To nemá nič s múzeom vo Svätom Antole (vo Svätom Antone, pozn. red.), ako sa snažíte vy naznačiť. A akokoľvek budete kývať hlavou alebo argumentovať, zatiaľ som nejaké argumenty silné nepočul, je to zbavenie sa zodpovednosti ministerstvom kultúry, nikomu to nenapadlo po 65. rokoch, azda jedine vy ste precitli, že vlastne to reštaurovanie sa dá urobiť len na ministerstve obrany. Veď to nie je pravda. Rovnako si ich môžete objednať, tých reštaurátorov, aby to urobili, keď to bude pod ministerstvom kultúry. Veď to je nezmysel!
Čiže argumentácia, ktorú používate, je neadekvátna a len zakrývate tú podstatu, že ministerstvo kultúry sa zbavuje a zároveň nemáte úctu k tomu, čo Múzeum Slovenského národného povstania znamená... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, vážení kolegovia, kolegyne, ja som si zobral slovo, lebo pani ministerka vystúpila v úvodnom slove a chcel som reagovať faktickou, ale tak zareagujem takto. Ja k tomu zákonu, tu teraz vznikla taká polemika, ale my sme to už mali tu kedysi.
Z môjho pohľadu je to tak, že je asi, je asi jedno, že či to bude z istého pohľadu pod ministerstvom kultúry alebo pod ministerstvom obrany. Nejde to do súkromných rúk, to múzeum, ono ostáva zachované, ja verím, že sa bude rozvíjať. Ale iné som chcel.
Pani ministerka, vy ste hovorili o druhej svetovej vojne, o Seredi, o Auschwitzi, o koncentračnom tábore, no a samozrejme súvisí to s históriou. My sme boli minule s niekoľkými poslancami v Seredi a hovorili sme s, oni tam majú, myslím, riaditeľa, pán Korčok, no a hovorili sme s ním a ja som sa ho pýtal, ako to funguje, čo sa týka tých prehliadok u nich, ako tam chodia študenti a tak a oni to majú na veľmi vysokej úrovni. Musím to aj z tohto miesta veľmi pochváliť a chodia tam čím ďalej, tým viac tí mladí ľudia hlavne zo škôl. No a dostali sme sa aj k debate, ako to je v Osvienčime a on mi povedal, že je tam jeden zádrhel pre našich žiakov alebo pre tých, ktorí tam chodia zo Slovenska, že majú nedostatok tlmočníkov a sprevádzajúce osoby, ktoré by to robili v slovenčine. A že chcel som sa len opýtať, ale keď to ministerstvo nerieši, tak to môžete zobrať aj ako podnet, že či riešite také niečo, či sa s tým plánuje niečo robiť, lebo im by to takisto veľmi pomohlo, oni takisto chcú spolupracovať. Vieme, že raz vidieť je pre tých mladých ľudí viac, ako stokrát počuť, ale keď tam chodia a nemajú sprievodcu v svojom materinskom jazyku, tak je to problém. Tak len tú poznámku som chcel, keby ste mi mohli odpovedať potom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pani ministerka, priznám sa, že som neplánoval vystúpiť, ale po vašom úvodnom slove, pani ministerka, aj po tom, čo teraz vystúpil pán kolega Šefčík, tak som sa rozhodol, že sa prihlásim do rozpravy.
Napriek tomu, že sme počuli mnohé, mnoho vecí vypovedaných bolo, ale tú fundamentálnu odpoveď sme nedostali, že aký je vlastne hlavný dôvod, prečo vôbec rozmýšľate, aby takáto významná inštitúcia, akou je Slovenské národné múzeum, prešlo spod gescie ministerstva kultúry pod Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.
Pani ministerka, v tom úvodnom slove ste spomenuli veľa a mňa teší, že ste spomenuli napríklad aj Múzeum holokaustu v Seredi, ktoré tu máme hlavne vďaka bývalému ministrovi Marekovi Maďaričovi. Naozaj nedávno sme si pripomenuli 80. smutné výročie od prijatia Židovského kódexu, ktorý aj z celoeurópskeho pohľadu patrí medzi najtvrdšie zákony voči, voči Židom a naši spoluobčania Židia boli pozbavení základných ľudských, občianskych i politických práv. A všetko vyvrcholilo transportami, ktoré začali, ak sa nemýlim, v roku 1942. Ten prvý bol transport 999 dievčat a žien, hlavne z okolia Zemplína a Šarišu. Takže som rád, že toto múzeum máme a samozrejme, že som rád, že máme aj Múzeum Slovenského Národného povstania. Pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Juraj Blanár povedal, prečo je dôležité a dobré mať takúto inštitúciu. Ja si myslím, že aj po tých rokoch je Slovenské národné múzeum modernou inštitúciou, ktorá nespí, ale naopak, ide s dobou a je naozaj uznávané nielen doma, ale v zahraničí a naozaj sa výraznou mierou o to zaslúžil riaditeľ Stanislav Mičev.
Pani ministerka, férovejšie by bolo povedať, že ak máte problém alebo mali ste problém s riaditeľom Stanislavom Mičevom, tak ste to mali pomenovať, mali ste ho odvolať, ale nevidím najmenší dôvod stále, prečo by ste sa mali vzdať tejto inštitúcie a dať ju len tak pod ministerstvo obrany. Bolo to tu viackrát spomínané, že ten vojenský rozmer je jeden z viacerých, ktoré Slovenské národné povstanie malo. Bolo to povstanie celoslovenské, kde sme sa vzopreli voči nacizmu a voči ľudáckemu režimu.
Pani ministerka, keď hovoríte o nejakom finančnom aspekte, tak potom prepáčte, ale vy priznávate svoju neschopnosť. Ak toto má byť dôvod, relevantný dôvod na to, aby táto inštitúcia prešla pod ministerstvo obrany, tak je to veľmi slabý argument a opakujem a potom aj vaša neschopnosť. A nikto tu ešte nepovedal hlavne tie obavy, ktoré viacerí ľudia majú, že keď sa múzeum dostane pod gesciu ministerstva obrany. Viete, v poslednej dobe môžeme sledovať, ja si to môžem dovoliť, lebo mám vyštudovanú históriu, povedať, že mnohí historici, ale aj politici majú snahu prekresľovať dejiny. A to najmä dejiny druhej svetovej vojny, ktoré sú úzko späté práve so Slovenským národným povstaním. A dneska, budem veľmi otvorený, na ministerstve obrany je ministrom pán Naď, ktorý je absolútne proamerický a tú svoju proamerickosť, vlastne na každom kroku sa s ňou môžeme stretnúť a vrcholom všetkého bolo, keď po zbabranej akcii Severoatlantickej aliancie na čele so Spojenými štátmi v Afganistane, odtiaľ museli evakuovať nielen vojakov, ale aj civilov, tak miesto toho, aby sme to pomenovali správnymi slovami, tak náš pán minister sa rozhodol, že vyznamená americkú veľvyslankyňu. Ale za čo? Za neúspech? Veď aj v športe sa dávajú medaily len za úspech a nie za neúspech. Tak preto sú tie moje obavy z toho, že aké to bude, keď to bude pod gesciou Ministerstva obrany Slovenskej republiky.
A ja by som naozaj porosil, aby ste ešte raz naozaj zvážili, že len tak jednoducho sa chcete vzdať. To vaši predchodcovia, ich ani takáto myšlienka vôbec nenapadla. Takže verím, že skúsite ešte zvážiť to, aby ste zabojovali, aby tá inštitúcia naozaj zostala pod ministerstvom kultúry. A bol by som rád, keby ste mi mohli či už vo faktickej poznámke alebo vo vystúpení povedať, čo sú hlavné dôvody toho, že táto inštitúcia má odísť spod gescie ministerstva kultúry. Stále som to nepočul ani od vás, ani od ďalších, ktorí vystúpili.
Ďakujem pekne za pozornosť.