48. schôdza

Veľmi pekne ďakujem, Janka, za tvoj príspevok. Vítam tento zákon. Upozorňujem, že mnohí občania sa starajú doma o svojich blízkych. Vôbec to nie je jednoduché. Ľudia to robia z lásky. No zrovnoprávnenie príspevkov by si zaslúžili. Rovnako starostovia, ktorí v obciach prevádzkujú zariadenia sociálnych služieb, sa boria s mnohými problémami a štát nesmie byť slepý. Chcem vyjadriť svoj obdiv takýmto starostom a primátorom, ktorí to dokážu aj v tejto ťažkej dobe robiť.

Pán poslanec Erik Tomáš.

Pani kolegyňa, opäť, nám je asi ťažko vyčítať, že by sme chceli nasilu kritizovať sociálne služby. Keď už aj moja predrečníčka spomenula, tak chcem zopakovať aj ja, že čo sa týka opatery doma od príbuzných, tak, tak sme naozaj navýšili ten opatrovateľský príspevok na úroveň čistej minimálnej mzdy, čo všetci ocenili. Ale ja len tu odborne diskutujem, pretože aj ja som za to, aby, samozrejme, každý občan mal právo slobodného výberu, ale hneď jedným dychom treba dodať, že či je hospodárne, aby teda obec, mesto, vúcka mala vo svojej pôsobnosti nejaké zariadenie, ktoré nie je naplnené a zároveň prispievala neverejnému zariadeniu. Vy ste pravicová vláda, vy sa k tej hospodárnosti tak hlásite a ja sa len obávam, že pokiaľ by vznikla naozaj povinnosť v takomto prípade, tak jednoducho tu budete mať opäť, opäť kritiku a protesty zo strany Združenia miest a obcí Slovenska a už tých protestov je na Slovensku dosť kvôli súdnej mape, kvôli, kvôli zdravotníctvu a pod.
Čiže ja som len ministrovi položil jednu-dve otázky, kde by som si tento problém rád vyjasnil a už vôbec to nie je nič proti Asociácii poskytovateľov sociálnych služieb, kde ja tiež mám veľmi dobré vzťahy. Čiže len taká tá ľudská, logická, odborná otázka, ako vyriešiť tento, tento problém, aby neostali tie verejné zariadenia prázdne, keď to tak preženiem a neverejné plné a vúcky, mestá, obce ešte budú tým neverejným platiť. Čiže toto treba vyriešiť nejako. Ale, samozrejme, na prvom mieste je občan a záujem o neho.

Pán poslanec Jozef Šimko.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, i ja sa chcem poďakovať pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny za túto novelu, ktorú teda predkladá pred parlament, ale zároveň by som chcel naviazať aj na pripomienky alebo slová pani Žitňanskej aj pána Tomáša. Áno, i my v Rimavskej Sobote uvažujeme a špekulujeme vybudovať domov dôchodcov a sociálnych služieb. Finančné prostriedky, samozrejme, ako mesto samotné momentálne nemáme. Chceme to riešiť formou úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania. A ja by som pri tejto príležitosti chcel sa opýtať pána ministra, či by bolo možné niečo, nejaké finančné prostriedky získať aj k tomu úveru alebo napr. na činnosť tohoto domova dôchodcov i sociálnych služieb. My vieme veľmi dobre, že v zmysle zákona momentálne môžeme umiestniť do jedného objektu najviac 40 klientov. Máme síce domov dôchodcov, ktorý domov obhospodaruje VÚC Banskobystrického samosprávneho kraja, ale tento domov je plný. A preto podľa vzoru v Spišskej Novej Vsi, ako som to registroval minulý týždeň v televíznom vysielaní na STV1, chceme i my v Rimavskej Sobote takouto formou postupovať. Takže za to, vážený pán minister, ak je možné, prosím vás, skúste mi na to odpovedať, že či by bolo možné požiadať vás ako ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny o finančný príspevok na túto činnosť.
Ďakujem pekne.

S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Jana Žitňanská.

Ďakujem veľmi pekne všetkým kolegom za poznámky.
Pán poslanec Šimko, vy ste sa teda obrátili na pána ministra Krajniaka so žiadosťou o nejakú finančnú dotáciu, čiže na to ja neviem reagovať, na to nebudem reagovať.
Ja by som ešte sa možno vrátila k tomu, čo hovoril pán poslanec Tomáš, že vlastne či je správne, že zostanú voľné kapacity vo verejných zariadeniach alebo štátnych, alebo obecných, alebo ako ich nazveme, a teda že sa budú dotovať neverejné. Z mojich poznatkov a vedomostí, my až tak veľa tých miest nemáme. Žiaľ, všade skoro sú poradovníky na umiestnenie. Dokonca, keď sa stretávame aj s neformálnymi opatrovateľmi, to sú tí, ktorí sa starajú o svojich ťažko zdravotne postihnutých doma a chceli by využiť odľahčovaciu službu, lebo zo zákona na ňu majú nárok, tak proste táto služba nie je k dispozícii.
Čiže my naozaj máme podstatne menej miest, podstatne menej zariadení, než by sme potrebovali. Čiže ja sa až tak veľmi neobávam toho, že by teraz zívali prázdnotou nejaké verejné zariadenia a by to boli neverejné, ktoré by teda bolo treba aj, aj financovať.
A na druhej strane tak ak by aj sa taká situácia stala, že nejaké verejné zariadenie zostane prázdne, že klienti nemajú záujem byť v tom verejnom zariadení, tak si treba dať otázku, že prečo to tak je a v takom prípade možno naozaj, tak nech potom sa financuje len to neverejné, lebo predpokladám, že asi je kvalitnejšie alebo lepšie. Vždy myslíme na to, že chceme pomôcť tým konkrétnym ľuďom. A ja sa budem opakovať už niekoľko rokov, čo som v politike, mne je jedno, či je poskytovateľ verejný alebo neverejný. Na konci dňa je to ten žiak, je to ten klient, je to ten pacient, ktorý proste dostáva tú službu a všetci by mali byť si rovnoprávni.
Čiže ak aj nejaké verejné zariadenie nie je v poriadku, je prázdne, no tak sa zruší a budú poskytovať službu len tí neverejní.
Ďakujem.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko pán navrhovateľ?
Nech sa páči, pán minister.

Zareagujem postupne, začnem od pána poslanca Šimka.
Pán poslanec, len potrebujem vedieť, že či sa jedná o príspevok na činnosť, pretože ak to zariadenie bude oficiálne v sieti zaregistrované, tak samozrejme, že áno. Ale asi ste skôr mali na mysli príspevok na rekonštrukciu alebo, alebo chcete, chcete stavať alebo? (Reakcia z pléna.) Nová výstavba. Začiatkom, no do 30. novembra zverejníme na ministerstve, na stránke ministerstva, ale berte to ako predbežnú, dokonca roka, aby som teda si bol úplne istý, zverejníme takú predbežnú informáciu, za akých podmienok budú môcť čerpať potenciálni žiadatelia peniaze z plánu obnovy. To znamená, že aby sa, to ešte nebude tá, priamo tá výzva, kde sa máte registrovať, ale my dokonca pre tých potenciálnych žiadateľov poskytneme aj nejaké konzultácie. Dokonca sa vyberieme, keď bude treba, aj priamo na miesto, aby sme vedeli poradiť, že či teda je vysoká pravdepodobnosť, že splníte podmienky, keď budete žiadať, alebo radšej niekomu povieme, že radšej nedajte tomu pol roka práce a projektovú dokumentáciu, lebo, lebo proste sa to nebude v tej budove dajme tomu alebo na tom pozemku dať urobiť.
Čiže dokonca roka určite bude taká predbežná informácia. My ešte pred tým, než tí žiad, aby sme nielenže neodradili nikoho, ale každého, že kto proste bude mať pripravený potenciálne dobrý projekt, tak aby sme mu skôr pomohli, aby bol úspešný. Tak preto budeme robiť také, nazvime to, predbežné konzultácie s každým, kto prejaví záujem, aby sme mu pomohli to pripraviť tak, aby mal čo najväčšiu šancu uspieť.
Potom, teraz vám poviem moju predstavu, že ako by sme to chceli vyhodnocovať. Lebo samozrejme môže sa stať, je to možné, že záujemcov bude viacej, než bude, aj keď tých finančných prostriedkov bude pomerne dosť. Tak potom chceme urobiť, povedal by som, že objektívne kritériá, tak, aby boli každému zrozumiteľné, že budú musieť byť zastúpené všetky kraje nejakým spôsobom proporcionálne, menšie, väčšie obce, rôzne typy zriaďovateľov, ale to všetko sa bude robiť až v prvej polovici budúceho roku. Teraz vlastne budeme chcieť umožniť všetkým, kto ako vy budete mať takýto podnet, že budete môcť odkonzultovať, aby ste vedeli, že či s najväčšou pravdepodobnosťou splníte podmienky a má zmysel, aby ste pripravovali kompletne celú projektovú dokumentáciu a tak ďalej.
No a teraz, kto má pravdu? Presne toto, čo sme, teda pani poslankyňa Žitňanská, ktorá s ďalšími kolegami, alebo pán poslanec Kočiš, zastávajú sa teraz toho práva klienta, aby si mohol vybrať bez ohľadu na to, že či je to zariadenie vúckarské, obecné, cirkevné, súkromné. Alebo má pravdu pán poslanec Tomáš, ktorý hovorí o tom, že no ale tie mestá a obce majú logicky problém, keď jedno je drahšie, druhé lacnejšie. Nieže žiaľ, ale realita je taká, že, že to je úloha ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny, aby toto vyvážilo, aby umožnila, pokiaľ možno, každému klientovi si vybrať, ale súčasne sme to urobili tak, aby mestá a obce a vúcky v iných typoch zariadení na tom finančne nevykrvácali. Aby to bolo rentabilné, aby ten systém čo najviac peňazí, ktoré doňho idú, použil naozaj na starostlivosť a pomoc, ktorú ľudia potrebujú.
Pán poslanec, zhruba pred tromi týždňami, aby som bol úplne konkrétny, sme mali takú poradu na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, kde bol za ZMOS pán predseda Tréger a pani Kováčová, ktorá má na starosti sociálne veci na ZMOS-e. Boli tam zástupcovia, pokiaľ sa nemýlim, úplne každej vúcky, boli tam zástupcovia ministerstva financií, samozrejme zástupcovia neštátnych poskytovateľov či cirkevných alebo nazvime to súkromných, a presne toto sme riešili, že ako to urobiť férovo, pretože samozrejme každý trošku má pocit, že akoby na toho druhého doplácal. A zhodli sme sa na tom, že práve ten systém, ak spustíme ten informačný systém, tak presne budeme vedieť povedať napríklad, že je to hospodárne? Pre to mesto alebo obec, aby prispievala tomu zariadeniu? Naozaj si účtuje to neštátne zariadenie iba, nazvime to, oprávnené náklady a v akej výške by to malo byť, aby to bolo fér?
My musíme garantovať z pohľadu ministerstva právo klienta. To je ten náš uhol pohľadu. Ale právo klienta neochránime tým, že zatlačíme na mestá a obce takou sumou, že ich to položí. Potom ako pomôžeme tomu, tomu klientovi, ktorý pochádza z toho menšieho mesta alebo obce?
Teraz ešte chcem povedať, že teda absolvoval som návštevy a pozrel som si teda za ten čas, čo som ministrom, množstvo zariadení sociálnych služieb všetkých typov, štátne, cirkevné, vúckarské, obecné, mestské, a musím povedať, že vo väčšine prípadov si myslím, že je, je zrejmé z toho, že tí ľudia tam poskytujú najlepšiu možnú starostlivosť, ako sa v daných podmienkach dá. Isteže pokiaľ si niekto dopláca, nazvime to, v súkromných zariadeniach, tak ten štandard je väčší. Ale to si môže, to si nemôže dovoliť, to si nemôže dovoliť každý. A my musíme každému garantovať nejakú úroveň služieb.
No a teraz, ako sa to dá, ako sa to dá vyriešiť? Vo väčšine typov poskytovania sociálnych služieb mestá a obce vo väčšine regiónov prispievajú, čiže my neriešime problém, ktorý je všade.
A teraz, pán poslanec Tomáš, to, čo ste sa pýtali, zoberme si to takto, že, alebo teda chcem zareagovať priamo na to, čo ste povedali. Pánovi Trégerovi, ale aj každému primátorovi a starostovi som jasne povedal, že rozumiem tomu, že oni z hľadiska hospodárnosti musia byť jednoznačne legislatívne krytí v tom zmysle, že budú vedieť preukázať, že to, ako tie príspevky poskytuje, je hospodárne. To znamená, nemá to byť asi tak, že keď oni vedia s príspevkom 300 eur vo vlastnom zariadení poskytnúť tú službu, ale mali by mať teraz povinnosť preplácať 1 500 mesačne v neštátnom zariadení. Bavíme sa o tom, že ako to vypočítať. To znamená, že koľko tá sociálna služba stojí, aké sú oprávnené náklady, a to o rok budeme vedieť.
Ale ten kompromis, ktorý by mal byť v tom pozmeňujúcom návrhu a o ktorom, ktorý sme zaslali v piatok minulý týždeň vlastne všetkým účastníkom tej porady, toho stretnutia, ten zámer je taký, že tí, ktorí poskytujú doteraz ten príspevok, to znamená, berme to tak, že tam, kde nie je problém, a to je väčšina Slovenska, by ho poskytovali tak, ako doteraz. Ale to, kde vlastne tie neštátne zariadenia majú problém, pretože vlastne musia financovať bez príspevku aj, nazvime to, pobyt, väčšinou je to pobyt, ale nemusí to byť len pobytové zariadenie, tých klientov, od ktorých, na ktorých žiadny príspevok nemajú, a oni to často robia, to znamená, že rozpočítajú tie náklady tak, aby, ale to, že zase nie je fér voči tým ostatným, ktorí tam sú. Tak tam sa bavíme o tom paušálnom príspevku tých 100 eur mesačne, konkrétne v tom prípade zariadení pre seniorov a zariadení opatrovateľskej starostlivosti. Verím, že do toho druhého čítania bude taký návrh, že s ktorým naozaj budú vedieť ten najbližší rok všetci zainteresovaní fungovať. Ešte som, dúfam, že som zareagoval asi na všetko. Ak by nie, tak potom prípadne som pripravený zodpovedať aj vaše otázky. Myslím, že z toho, čo som si zapísal, tak.
Čiže ak o tom budete, ešte sa chcem opýtať, pán poslanec Tomáš, že, že či ste mali tú informáciu o tom, že aj pán Tréger bol na tom stretnutí s pani Kováčovou. Lebo ste hovorili, že nemáte informáciu, či... (Reakcia z pléna.) Aha, dobre, dobre, tak o tom, o tom môžeme ešte, o tom môžeme debatovať. Jasné, jasné, dobre.
Čiže takýmto spôsobom by som to chcel na najbližší rok urobiť, a to, čo ma najviac teší, je, že, že vlastne je všeobecný súhlas, aby po tom roku, keď zozbierame dáta o poskytovaní sociálnych služieb na celom Slovensku a v jednotlivých regiónoch, budeme vedieť urobiť nejaký spoločný vzorec výpočtu, aký príspevok by to mal byť a budeme to vedieť robiť aj po regiónoch. Pretože samozrejme v niektorých regiónoch poskytovanie tej konkrétnej služby je lacnejšie, ako dajme tomu v Bratislave, a to na základe tohoto budeme vedieť vypočítať a uzavrieť tak, aby to bolo, pokiaľ možno, pre každého zriaďovateľa v tomto zmysle prijateľné, a aby to garantovalo každému klientovi, že na tento príspevok bude mať nárok.
Ďakujem pekne.

Želá si záverečné slovo pán spravodajca?
Nech sa páči.