48. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Zareagujem postupne, začnem od pána poslanca Šimka.
Pán poslanec, len potrebujem vedieť, že či sa jedná o príspevok na činnosť, pretože ak to zariadenie bude oficiálne v sieti zaregistrované, tak samozrejme, že áno. Ale asi ste skôr mali na mysli príspevok na rekonštrukciu alebo, alebo chcete, chcete stavať alebo? (Reakcia z pléna.) Nová výstavba. Začiatkom, no do 30. novembra zverejníme na ministerstve, na stránke ministerstva, ale berte to ako predbežnú, dokonca roka, aby som teda si bol úplne istý, zverejníme takú predbežnú informáciu, za akých podmienok budú môcť čerpať potenciálni žiadatelia peniaze z plánu obnovy. To znamená, že aby sa, to ešte nebude tá, priamo tá výzva, kde sa máte registrovať, ale my dokonca pre tých potenciálnych žiadateľov poskytneme aj nejaké konzultácie. Dokonca sa vyberieme, keď bude treba, aj priamo na miesto, aby sme vedeli poradiť, že či teda je vysoká pravdepodobnosť, že splníte podmienky, keď budete žiadať, alebo radšej niekomu povieme, že radšej nedajte tomu pol roka práce a projektovú dokumentáciu, lebo, lebo proste sa to nebude v tej budove dajme tomu alebo na tom pozemku dať urobiť.
Čiže dokonca roka určite bude taká predbežná informácia. My ešte pred tým, než tí žiad, aby sme nielenže neodradili nikoho, ale každého, že kto proste bude mať pripravený potenciálne dobrý projekt, tak aby sme mu skôr pomohli, aby bol úspešný. Tak preto budeme robiť také, nazvime to, predbežné konzultácie s každým, kto prejaví záujem, aby sme mu pomohli to pripraviť tak, aby mal čo najväčšiu šancu uspieť.
Potom, teraz vám poviem moju predstavu, že ako by sme to chceli vyhodnocovať. Lebo samozrejme môže sa stať, je to možné, že záujemcov bude viacej, než bude, aj keď tých finančných prostriedkov bude pomerne dosť. Tak potom chceme urobiť, povedal by som, že objektívne kritériá, tak, aby boli každému zrozumiteľné, že budú musieť byť zastúpené všetky kraje nejakým spôsobom proporcionálne, menšie, väčšie obce, rôzne typy zriaďovateľov, ale to všetko sa bude robiť až v prvej polovici budúceho roku. Teraz vlastne budeme chcieť umožniť všetkým, kto ako vy budete mať takýto podnet, že budete môcť odkonzultovať, aby ste vedeli, že či s najväčšou pravdepodobnosťou splníte podmienky a má zmysel, aby ste pripravovali kompletne celú projektovú dokumentáciu a tak ďalej.
No a teraz, kto má pravdu? Presne toto, čo sme, teda pani poslankyňa Žitňanská, ktorá s ďalšími kolegami, alebo pán poslanec Kočiš, zastávajú sa teraz toho práva klienta, aby si mohol vybrať bez ohľadu na to, že či je to zariadenie vúckarské, obecné, cirkevné, súkromné. Alebo má pravdu pán poslanec Tomáš, ktorý hovorí o tom, že no ale tie mestá a obce majú logicky problém, keď jedno je drahšie, druhé lacnejšie. Nieže žiaľ, ale realita je taká, že, že to je úloha ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny, aby toto vyvážilo, aby umožnila, pokiaľ možno, každému klientovi si vybrať, ale súčasne sme to urobili tak, aby mestá a obce a vúcky v iných typoch zariadení na tom finančne nevykrvácali. Aby to bolo rentabilné, aby ten systém čo najviac peňazí, ktoré doňho idú, použil naozaj na starostlivosť a pomoc, ktorú ľudia potrebujú.
Pán poslanec, zhruba pred tromi týždňami, aby som bol úplne konkrétny, sme mali takú poradu na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, kde bol za ZMOS pán predseda Tréger a pani Kováčová, ktorá má na starosti sociálne veci na ZMOS-e. Boli tam zástupcovia, pokiaľ sa nemýlim, úplne každej vúcky, boli tam zástupcovia ministerstva financií, samozrejme zástupcovia neštátnych poskytovateľov či cirkevných alebo nazvime to súkromných, a presne toto sme riešili, že ako to urobiť férovo, pretože samozrejme každý trošku má pocit, že akoby na toho druhého doplácal. A zhodli sme sa na tom, že práve ten systém, ak spustíme ten informačný systém, tak presne budeme vedieť povedať napríklad, že je to hospodárne? Pre to mesto alebo obec, aby prispievala tomu zariadeniu? Naozaj si účtuje to neštátne zariadenie iba, nazvime to, oprávnené náklady a v akej výške by to malo byť, aby to bolo fér?
My musíme garantovať z pohľadu ministerstva právo klienta. To je ten náš uhol pohľadu. Ale právo klienta neochránime tým, že zatlačíme na mestá a obce takou sumou, že ich to položí. Potom ako pomôžeme tomu, tomu klientovi, ktorý pochádza z toho menšieho mesta alebo obce?
Teraz ešte chcem povedať, že teda absolvoval som návštevy a pozrel som si teda za ten čas, čo som ministrom, množstvo zariadení sociálnych služieb všetkých typov, štátne, cirkevné, vúckarské, obecné, mestské, a musím povedať, že vo väčšine prípadov si myslím, že je, je zrejmé z toho, že tí ľudia tam poskytujú najlepšiu možnú starostlivosť, ako sa v daných podmienkach dá. Isteže pokiaľ si niekto dopláca, nazvime to, v súkromných zariadeniach, tak ten štandard je väčší. Ale to si môže, to si nemôže dovoliť, to si nemôže dovoliť každý. A my musíme každému garantovať nejakú úroveň služieb.
No a teraz, ako sa to dá, ako sa to dá vyriešiť? Vo väčšine typov poskytovania sociálnych služieb mestá a obce vo väčšine regiónov prispievajú, čiže my neriešime problém, ktorý je všade.
A teraz, pán poslanec Tomáš, to, čo ste sa pýtali, zoberme si to takto, že, alebo teda chcem zareagovať priamo na to, čo ste povedali. Pánovi Trégerovi, ale aj každému primátorovi a starostovi som jasne povedal, že rozumiem tomu, že oni z hľadiska hospodárnosti musia byť jednoznačne legislatívne krytí v tom zmysle, že budú vedieť preukázať, že to, ako tie príspevky poskytuje, je hospodárne. To znamená, nemá to byť asi tak, že keď oni vedia s príspevkom 300 eur vo vlastnom zariadení poskytnúť tú službu, ale mali by mať teraz povinnosť preplácať 1 500 mesačne v neštátnom zariadení. Bavíme sa o tom, že ako to vypočítať. To znamená, že koľko tá sociálna služba stojí, aké sú oprávnené náklady, a to o rok budeme vedieť.
Ale ten kompromis, ktorý by mal byť v tom pozmeňujúcom návrhu a o ktorom, ktorý sme zaslali v piatok minulý týždeň vlastne všetkým účastníkom tej porady, toho stretnutia, ten zámer je taký, že tí, ktorí poskytujú doteraz ten príspevok, to znamená, berme to tak, že tam, kde nie je problém, a to je väčšina Slovenska, by ho poskytovali tak, ako doteraz. Ale to, kde vlastne tie neštátne zariadenia majú problém, pretože vlastne musia financovať bez príspevku aj, nazvime to, pobyt, väčšinou je to pobyt, ale nemusí to byť len pobytové zariadenie, tých klientov, od ktorých, na ktorých žiadny príspevok nemajú, a oni to často robia, to znamená, že rozpočítajú tie náklady tak, aby, ale to, že zase nie je fér voči tým ostatným, ktorí tam sú. Tak tam sa bavíme o tom paušálnom príspevku tých 100 eur mesačne, konkrétne v tom prípade zariadení pre seniorov a zariadení opatrovateľskej starostlivosti. Verím, že do toho druhého čítania bude taký návrh, že s ktorým naozaj budú vedieť ten najbližší rok všetci zainteresovaní fungovať. Ešte som, dúfam, že som zareagoval asi na všetko. Ak by nie, tak potom prípadne som pripravený zodpovedať aj vaše otázky. Myslím, že z toho, čo som si zapísal, tak.
Čiže ak o tom budete, ešte sa chcem opýtať, pán poslanec Tomáš, že, že či ste mali tú informáciu o tom, že aj pán Tréger bol na tom stretnutí s pani Kováčovou. Lebo ste hovorili, že nemáte informáciu, či... (Reakcia z pléna.) Aha, dobre, dobre, tak o tom, o tom môžeme ešte, o tom môžeme debatovať. Jasné, jasné, dobre.
Čiže takýmto spôsobom by som to chcel na najbližší rok urobiť, a to, čo ma najviac teší, je, že, že vlastne je všeobecný súhlas, aby po tom roku, keď zozbierame dáta o poskytovaní sociálnych služieb na celom Slovensku a v jednotlivých regiónoch, budeme vedieť urobiť nejaký spoločný vzorec výpočtu, aký príspevok by to mal byť a budeme to vedieť robiť aj po regiónoch. Pretože samozrejme v niektorých regiónoch poskytovanie tej konkrétnej služby je lacnejšie, ako dajme tomu v Bratislave, a to na základe tohoto budeme vedieť vypočítať a uzavrieť tak, aby to bolo, pokiaľ možno, pre každého zriaďovateľa v tomto zmysle prijateľné, a aby to garantovalo každému klientovi, že na tento príspevok bude mať nárok.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
Vystúpenia
14:36

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:36
Erik TomášČiže ja som len ministrovi položil jednu-dve otázky, kde by som si tento problém rád vyjasnil a už vôbec to nie je nič proti Asociácii poskytovateľov sociálnych služieb, kde ja tiež mám veľmi dobré vzťahy. Čiže len taká tá ľudská, logická, odborná otázka, ako vyriešiť tento, tento problém, aby neostali tie verejné zariadenia prázdne, keď to tak preženiem a neverejné plné a vúcky, mestá, obce ešte budú tým neverejným platiť. Čiže toto treba vyriešiť nejako. Ale, samozrejme, na prvom mieste je občan a záujem o neho.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
19.10.2021 o 14:36 hod.
Mgr.
Erik Tomáš
Videokanál poslanca
Pani kolegyňa, opäť, nám je asi ťažko vyčítať, že by sme chceli nasilu kritizovať sociálne služby. Keď už aj moja predrečníčka spomenula, tak chcem zopakovať aj ja, že čo sa týka opatery doma od príbuzných, tak, tak sme naozaj navýšili ten opatrovateľský príspevok na úroveň čistej minimálnej mzdy, čo všetci ocenili. Ale ja len tu odborne diskutujem, pretože aj ja som za to, aby, samozrejme, každý občan mal právo slobodného výberu, ale hneď jedným dychom treba dodať, že či je hospodárne, aby teda obec, mesto, vúcka mala vo svojej pôsobnosti nejaké zariadenie, ktoré nie je naplnené a zároveň prispievala neverejnému zariadeniu. Vy ste pravicová vláda, vy sa k tej hospodárnosti tak hlásite a ja sa len obávam, že pokiaľ by vznikla naozaj povinnosť v takomto prípade, tak jednoducho tu budete mať opäť, opäť kritiku a protesty zo strany Združenia miest a obcí Slovenska a už tých protestov je na Slovensku dosť kvôli súdnej mape, kvôli, kvôli zdravotníctvu a pod.
Čiže ja som len ministrovi položil jednu-dve otázky, kde by som si tento problém rád vyjasnil a už vôbec to nie je nič proti Asociácii poskytovateľov sociálnych služieb, kde ja tiež mám veľmi dobré vzťahy. Čiže len taká tá ľudská, logická, odborná otázka, ako vyriešiť tento, tento problém, aby neostali tie verejné zariadenia prázdne, keď to tak preženiem a neverejné plné a vúcky, mestá, obce ešte budú tým neverejným platiť. Čiže toto treba vyriešiť nejako. Ale, samozrejme, na prvom mieste je občan a záujem o neho.
Rozpracované
14:38

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:38
Jozef ŠimkoVážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, i ja sa chcem poďakovať pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny za túto novelu, ktorú teda predkladá pred parlament, ale zároveň by som chcel naviazať aj na pripomienky alebo slová pani Žitňanskej aj pána Tomáša. Áno, i my v Rimavskej Sobote uvažujeme a špekulujeme vybudovať domov dôchodcov a sociálnych služieb. Finančné...
Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, i ja sa chcem poďakovať pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny za túto novelu, ktorú teda predkladá pred parlament, ale zároveň by som chcel naviazať aj na pripomienky alebo slová pani Žitňanskej aj pána Tomáša. Áno, i my v Rimavskej Sobote uvažujeme a špekulujeme vybudovať domov dôchodcov a sociálnych služieb. Finančné prostriedky, samozrejme, ako mesto samotné momentálne nemáme. Chceme to riešiť formou úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania. A ja by som pri tejto príležitosti chcel sa opýtať pána ministra, či by bolo možné niečo, nejaké finančné prostriedky získať aj k tomu úveru alebo napr. na činnosť tohoto domova dôchodcov i sociálnych služieb. My vieme veľmi dobre, že v zmysle zákona momentálne môžeme umiestniť do jedného objektu najviac 40 klientov. Máme síce domov dôchodcov, ktorý domov obhospodaruje VÚC Banskobystrického samosprávneho kraja, ale tento domov je plný. A preto podľa vzoru v Spišskej Novej Vsi, ako som to registroval minulý týždeň v televíznom vysielaní na STV1, chceme i my v Rimavskej Sobote takouto formou postupovať. Takže za to, vážený pán minister, ak je možné, prosím vás, skúste mi na to odpovedať, že či by bolo možné požiadať vás ako ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny o finančný príspevok na túto činnosť.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
19.10.2021 o 14:38 hod.
JUDr.
Jozef Šimko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, i ja sa chcem poďakovať pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny za túto novelu, ktorú teda predkladá pred parlament, ale zároveň by som chcel naviazať aj na pripomienky alebo slová pani Žitňanskej aj pána Tomáša. Áno, i my v Rimavskej Sobote uvažujeme a špekulujeme vybudovať domov dôchodcov a sociálnych služieb. Finančné prostriedky, samozrejme, ako mesto samotné momentálne nemáme. Chceme to riešiť formou úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania. A ja by som pri tejto príležitosti chcel sa opýtať pána ministra, či by bolo možné niečo, nejaké finančné prostriedky získať aj k tomu úveru alebo napr. na činnosť tohoto domova dôchodcov i sociálnych služieb. My vieme veľmi dobre, že v zmysle zákona momentálne môžeme umiestniť do jedného objektu najviac 40 klientov. Máme síce domov dôchodcov, ktorý domov obhospodaruje VÚC Banskobystrického samosprávneho kraja, ale tento domov je plný. A preto podľa vzoru v Spišskej Novej Vsi, ako som to registroval minulý týždeň v televíznom vysielaní na STV1, chceme i my v Rimavskej Sobote takouto formou postupovať. Takže za to, vážený pán minister, ak je možné, prosím vás, skúste mi na to odpovedať, že či by bolo možné požiadať vás ako ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny o finančný príspevok na túto činnosť.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
14:39

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:39
Jana ŽitňanskáPán poslanec Šimko, vy ste sa teda obrátili na pána ministra Krajniaka so žiadosťou o nejakú finančnú dotáciu, čiže na to ja neviem reagovať, na to nebudem reagovať.
Ja by som ešte sa možno vrátila k tomu, čo hovoril pán poslanec Tomáš, že vlastne či je správne, že zostanú voľné kapacity vo verejných zariadeniach alebo štátnych, alebo obecných, alebo ako ich nazveme, a teda že sa...
Pán poslanec Šimko, vy ste sa teda obrátili na pána ministra Krajniaka so žiadosťou o nejakú finančnú dotáciu, čiže na to ja neviem reagovať, na to nebudem reagovať.
Ja by som ešte sa možno vrátila k tomu, čo hovoril pán poslanec Tomáš, že vlastne či je správne, že zostanú voľné kapacity vo verejných zariadeniach alebo štátnych, alebo obecných, alebo ako ich nazveme, a teda že sa budú dotovať neverejné. Z mojich poznatkov a vedomostí, my až tak veľa tých miest nemáme. Žiaľ, všade skoro sú poradovníky na umiestnenie. Dokonca, keď sa stretávame aj s neformálnymi opatrovateľmi, to sú tí, ktorí sa starajú o svojich ťažko zdravotne postihnutých doma a chceli by využiť odľahčovaciu službu, lebo zo zákona na ňu majú nárok, tak proste táto služba nie je k dispozícii.
Čiže my naozaj máme podstatne menej miest, podstatne menej zariadení, než by sme potrebovali. Čiže ja sa až tak veľmi neobávam toho, že by teraz zívali prázdnotou nejaké verejné zariadenia a by to boli neverejné, ktoré by teda bolo treba aj, aj financovať.
A na druhej strane tak ak by aj sa taká situácia stala, že nejaké verejné zariadenie zostane prázdne, že klienti nemajú záujem byť v tom verejnom zariadení, tak si treba dať otázku, že prečo to tak je a v takom prípade možno naozaj, tak nech potom sa financuje len to neverejné, lebo predpokladám, že asi je kvalitnejšie alebo lepšie. Vždy myslíme na to, že chceme pomôcť tým konkrétnym ľuďom. A ja sa budem opakovať už niekoľko rokov, čo som v politike, mne je jedno, či je poskytovateľ verejný alebo neverejný. Na konci dňa je to ten žiak, je to ten klient, je to ten pacient, ktorý proste dostáva tú službu a všetci by mali byť si rovnoprávni.
Čiže ak aj nejaké verejné zariadenie nie je v poriadku, je prázdne, no tak sa zruší a budú poskytovať službu len tí neverejní.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
19.10.2021 o 14:39 hod.
Mgr.
Jana Žitňanská
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne všetkým kolegom za poznámky.
Pán poslanec Šimko, vy ste sa teda obrátili na pána ministra Krajniaka so žiadosťou o nejakú finančnú dotáciu, čiže na to ja neviem reagovať, na to nebudem reagovať.
Ja by som ešte sa možno vrátila k tomu, čo hovoril pán poslanec Tomáš, že vlastne či je správne, že zostanú voľné kapacity vo verejných zariadeniach alebo štátnych, alebo obecných, alebo ako ich nazveme, a teda že sa budú dotovať neverejné. Z mojich poznatkov a vedomostí, my až tak veľa tých miest nemáme. Žiaľ, všade skoro sú poradovníky na umiestnenie. Dokonca, keď sa stretávame aj s neformálnymi opatrovateľmi, to sú tí, ktorí sa starajú o svojich ťažko zdravotne postihnutých doma a chceli by využiť odľahčovaciu službu, lebo zo zákona na ňu majú nárok, tak proste táto služba nie je k dispozícii.
Čiže my naozaj máme podstatne menej miest, podstatne menej zariadení, než by sme potrebovali. Čiže ja sa až tak veľmi neobávam toho, že by teraz zívali prázdnotou nejaké verejné zariadenia a by to boli neverejné, ktoré by teda bolo treba aj, aj financovať.
A na druhej strane tak ak by aj sa taká situácia stala, že nejaké verejné zariadenie zostane prázdne, že klienti nemajú záujem byť v tom verejnom zariadení, tak si treba dať otázku, že prečo to tak je a v takom prípade možno naozaj, tak nech potom sa financuje len to neverejné, lebo predpokladám, že asi je kvalitnejšie alebo lepšie. Vždy myslíme na to, že chceme pomôcť tým konkrétnym ľuďom. A ja sa budem opakovať už niekoľko rokov, čo som v politike, mne je jedno, či je poskytovateľ verejný alebo neverejný. Na konci dňa je to ten žiak, je to ten klient, je to ten pacient, ktorý proste dostáva tú službu a všetci by mali byť si rovnoprávni.
Čiže ak aj nejaké verejné zariadenie nie je v poriadku, je prázdne, no tak sa zruší a budú poskytovať službu len tí neverejní.
Ďakujem.
Rozpracované
14:40

Vystúpenie v rozprave 14:40
Milan KrajniakPán poslanec, len potrebujem vedieť, že či sa jedná o príspevok na činnosť, pretože ak to zariadenie bude oficiálne v sieti zaregistrované, tak samozrejme, že áno. Ale asi ste skôr mali na mysli príspevok na rekonštrukciu alebo, alebo chcete, chcete stavať alebo? (Reakcia z pléna.) Nová výstavba. Začiatkom, no do 30. novembra zverejníme na ministerstve, na stránke ministerstva, ale...
Pán poslanec, len potrebujem vedieť, že či sa jedná o príspevok na činnosť, pretože ak to zariadenie bude oficiálne v sieti zaregistrované, tak samozrejme, že áno. Ale asi ste skôr mali na mysli príspevok na rekonštrukciu alebo, alebo chcete, chcete stavať alebo? (Reakcia z pléna.) Nová výstavba. Začiatkom, no do 30. novembra zverejníme na ministerstve, na stránke ministerstva, ale berte to ako predbežnú, dokonca roka, aby som teda si bol úplne istý, zverejníme takú predbežnú informáciu, za akých podmienok budú môcť čerpať potenciálni žiadatelia peniaze z plánu obnovy. To znamená, že aby sa, to ešte nebude tá, priamo tá výzva, kde sa máte registrovať, ale my dokonca pre tých potenciálnych žiadateľov poskytneme aj nejaké konzultácie. Dokonca sa vyberieme, keď bude treba, aj priamo na miesto, aby sme vedeli poradiť, že či teda je vysoká pravdepodobnosť, že splníte podmienky, keď budete žiadať, alebo radšej niekomu povieme, že radšej nedajte tomu pol roka práce a projektovú dokumentáciu, lebo, lebo proste sa to nebude v tej budove dajme tomu alebo na tom pozemku dať urobiť.
Čiže dokonca roka určite bude taká predbežná informácia. My ešte pred tým, než tí žiad, aby sme nielenže neodradili nikoho, ale každého, že kto proste bude mať pripravený potenciálne dobrý projekt, tak aby sme mu skôr pomohli, aby bol úspešný. Tak preto budeme robiť také, nazvime to, predbežné konzultácie s každým, kto prejaví záujem, aby sme mu pomohli to pripraviť tak, aby mal čo najväčšiu šancu uspieť.
Potom, teraz vám poviem moju predstavu, že ako by sme to chceli vyhodnocovať. Lebo samozrejme môže sa stať, je to možné, že záujemcov bude viacej, než bude, aj keď tých finančných prostriedkov bude pomerne dosť. Tak potom chceme urobiť, povedal by som, že objektívne kritériá, tak, aby boli každému zrozumiteľné, že budú musieť byť zastúpené všetky kraje nejakým spôsobom proporcionálne, menšie, väčšie obce, rôzne typy zriaďovateľov, ale to všetko sa bude robiť až v prvej polovici budúceho roku. Teraz vlastne budeme chcieť umožniť všetkým, kto ako vy budete mať takýto podnet, že budete môcť odkonzultovať, aby ste vedeli, že či s najväčšou pravdepodobnosťou splníte podmienky a má zmysel, aby ste pripravovali kompletne celú projektovú dokumentáciu a tak ďalej.
No a teraz, kto má pravdu? Presne toto, čo sme, teda pani poslankyňa Žitňanská, ktorá s ďalšími kolegami, alebo pán poslanec Kočiš, zastávajú sa teraz toho práva klienta, aby si mohol vybrať bez ohľadu na to, že či je to zariadenie vúckarské, obecné, cirkevné, súkromné. Alebo má pravdu pán poslanec Tomáš, ktorý hovorí o tom, že no ale tie mestá a obce majú logicky problém, keď jedno je drahšie, druhé lacnejšie. Nieže žiaľ, ale realita je taká, že, že to je úloha ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny, aby toto vyvážilo, aby umožnila, pokiaľ možno, každému klientovi si vybrať, ale súčasne sme to urobili tak, aby mestá a obce a vúcky v iných typoch zariadení na tom finančne nevykrvácali. Aby to bolo rentabilné, aby ten systém čo najviac peňazí, ktoré doňho idú, použil naozaj na starostlivosť a pomoc, ktorú ľudia potrebujú.
Pán poslanec, zhruba pred tromi týždňami, aby som bol úplne konkrétny, sme mali takú poradu na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, kde bol za ZMOS pán predseda Tréger a pani Kováčová, ktorá má na starosti sociálne veci na ZMOS-e. Boli tam zástupcovia, pokiaľ sa nemýlim, úplne každej vúcky, boli tam zástupcovia ministerstva financií, samozrejme zástupcovia neštátnych poskytovateľov či cirkevných alebo nazvime to súkromných, a presne toto sme riešili, že ako to urobiť férovo, pretože samozrejme každý trošku má pocit, že akoby na toho druhého doplácal. A zhodli sme sa na tom, že práve ten systém, ak spustíme ten informačný systém, tak presne budeme vedieť povedať napríklad, že je to hospodárne? Pre to mesto alebo obec, aby prispievala tomu zariadeniu? Naozaj si účtuje to neštátne zariadenie iba, nazvime to, oprávnené náklady a v akej výške by to malo byť, aby to bolo fér?
My musíme garantovať z pohľadu ministerstva právo klienta. To je ten náš uhol pohľadu. Ale právo klienta neochránime tým, že zatlačíme na mestá a obce takou sumou, že ich to položí. Potom ako pomôžeme tomu, tomu klientovi, ktorý pochádza z toho menšieho mesta alebo obce?
Teraz ešte chcem povedať, že teda absolvoval som návštevy a pozrel som si teda za ten čas, čo som ministrom, množstvo zariadení sociálnych služieb všetkých typov, štátne, cirkevné, vúckarské, obecné, mestské, a musím povedať, že vo väčšine prípadov si myslím, že je, je zrejmé z toho, že tí ľudia tam poskytujú najlepšiu možnú starostlivosť, ako sa v daných podmienkach dá. Isteže pokiaľ si niekto dopláca, nazvime to, v súkromných zariadeniach, tak ten štandard je väčší. Ale to si môže, to si nemôže dovoliť, to si nemôže dovoliť každý. A my musíme každému garantovať nejakú úroveň služieb.
No a teraz, ako sa to dá, ako sa to dá vyriešiť? Vo väčšine typov poskytovania sociálnych služieb mestá a obce vo väčšine regiónov prispievajú, čiže my neriešime problém, ktorý je všade.
A teraz, pán poslanec Tomáš, to, čo ste sa pýtali, zoberme si to takto, že, alebo teda chcem zareagovať priamo na to, čo ste povedali. Pánovi Trégerovi, ale aj každému primátorovi a starostovi som jasne povedal, že rozumiem tomu, že oni z hľadiska hospodárnosti musia byť jednoznačne legislatívne krytí v tom zmysle, že budú vedieť preukázať, že to, ako tie príspevky poskytuje, je hospodárne. To znamená, nemá to byť asi tak, že keď oni vedia s príspevkom 300 eur vo vlastnom zariadení poskytnúť tú službu, ale mali by mať teraz povinnosť preplácať 1 500 mesačne v neštátnom zariadení. Bavíme sa o tom, že ako to vypočítať. To znamená, že koľko tá sociálna služba stojí, aké sú oprávnené náklady, a to o rok budeme vedieť.
Ale ten kompromis, ktorý by mal byť v tom pozmeňujúcom návrhu a o ktorom, ktorý sme zaslali v piatok minulý týždeň vlastne všetkým účastníkom tej porady, toho stretnutia, ten zámer je taký, že tí, ktorí poskytujú doteraz ten príspevok, to znamená, berme to tak, že tam, kde nie je problém, a to je väčšina Slovenska, by ho poskytovali tak, ako doteraz. Ale to, kde vlastne tie neštátne zariadenia majú problém, pretože vlastne musia financovať bez príspevku aj, nazvime to, pobyt, väčšinou je to pobyt, ale nemusí to byť len pobytové zariadenie, tých klientov, od ktorých, na ktorých žiadny príspevok nemajú, a oni to často robia, to znamená, že rozpočítajú tie náklady tak, aby, ale to, že zase nie je fér voči tým ostatným, ktorí tam sú. Tak tam sa bavíme o tom paušálnom príspevku tých 100 eur mesačne, konkrétne v tom prípade zariadení pre seniorov a zariadení opatrovateľskej starostlivosti. Verím, že do toho druhého čítania bude taký návrh, že s ktorým naozaj budú vedieť ten najbližší rok všetci zainteresovaní fungovať. Ešte som, dúfam, že som zareagoval asi na všetko. Ak by nie, tak potom prípadne som pripravený zodpovedať aj vaše otázky. Myslím, že z toho, čo som si zapísal, tak.
Čiže ak o tom budete, ešte sa chcem opýtať, pán poslanec Tomáš, že, že či ste mali tú informáciu o tom, že aj pán Tréger bol na tom stretnutí s pani Kováčovou. Lebo ste hovorili, že nemáte informáciu, či... (Reakcia z pléna.) Aha, dobre, dobre, tak o tom, o tom môžeme ešte, o tom môžeme debatovať. Jasné, jasné, dobre.
Čiže takýmto spôsobom by som to chcel na najbližší rok urobiť, a to, čo ma najviac teší, je, že, že vlastne je všeobecný súhlas, aby po tom roku, keď zozbierame dáta o poskytovaní sociálnych služieb na celom Slovensku a v jednotlivých regiónoch, budeme vedieť urobiť nejaký spoločný vzorec výpočtu, aký príspevok by to mal byť a budeme to vedieť robiť aj po regiónoch. Pretože samozrejme v niektorých regiónoch poskytovanie tej konkrétnej služby je lacnejšie, ako dajme tomu v Bratislave, a to na základe tohoto budeme vedieť vypočítať a uzavrieť tak, aby to bolo, pokiaľ možno, pre každého zriaďovateľa v tomto zmysle prijateľné, a aby to garantovalo každému klientovi, že na tento príspevok bude mať nárok.
Ďakujem pekne.
Zareagujem postupne, začnem od pána poslanca Šimka.
Pán poslanec, len potrebujem vedieť, že či sa jedná o príspevok na činnosť, pretože ak to zariadenie bude oficiálne v sieti zaregistrované, tak samozrejme, že áno. Ale asi ste skôr mali na mysli príspevok na rekonštrukciu alebo, alebo chcete, chcete stavať alebo? (Reakcia z pléna.) Nová výstavba. Začiatkom, no do 30. novembra zverejníme na ministerstve, na stránke ministerstva, ale berte to ako predbežnú, dokonca roka, aby som teda si bol úplne istý, zverejníme takú predbežnú informáciu, za akých podmienok budú môcť čerpať potenciálni žiadatelia peniaze z plánu obnovy. To znamená, že aby sa, to ešte nebude tá, priamo tá výzva, kde sa máte registrovať, ale my dokonca pre tých potenciálnych žiadateľov poskytneme aj nejaké konzultácie. Dokonca sa vyberieme, keď bude treba, aj priamo na miesto, aby sme vedeli poradiť, že či teda je vysoká pravdepodobnosť, že splníte podmienky, keď budete žiadať, alebo radšej niekomu povieme, že radšej nedajte tomu pol roka práce a projektovú dokumentáciu, lebo, lebo proste sa to nebude v tej budove dajme tomu alebo na tom pozemku dať urobiť.
Čiže dokonca roka určite bude taká predbežná informácia. My ešte pred tým, než tí žiad, aby sme nielenže neodradili nikoho, ale každého, že kto proste bude mať pripravený potenciálne dobrý projekt, tak aby sme mu skôr pomohli, aby bol úspešný. Tak preto budeme robiť také, nazvime to, predbežné konzultácie s každým, kto prejaví záujem, aby sme mu pomohli to pripraviť tak, aby mal čo najväčšiu šancu uspieť.
Potom, teraz vám poviem moju predstavu, že ako by sme to chceli vyhodnocovať. Lebo samozrejme môže sa stať, je to možné, že záujemcov bude viacej, než bude, aj keď tých finančných prostriedkov bude pomerne dosť. Tak potom chceme urobiť, povedal by som, že objektívne kritériá, tak, aby boli každému zrozumiteľné, že budú musieť byť zastúpené všetky kraje nejakým spôsobom proporcionálne, menšie, väčšie obce, rôzne typy zriaďovateľov, ale to všetko sa bude robiť až v prvej polovici budúceho roku. Teraz vlastne budeme chcieť umožniť všetkým, kto ako vy budete mať takýto podnet, že budete môcť odkonzultovať, aby ste vedeli, že či s najväčšou pravdepodobnosťou splníte podmienky a má zmysel, aby ste pripravovali kompletne celú projektovú dokumentáciu a tak ďalej.
No a teraz, kto má pravdu? Presne toto, čo sme, teda pani poslankyňa Žitňanská, ktorá s ďalšími kolegami, alebo pán poslanec Kočiš, zastávajú sa teraz toho práva klienta, aby si mohol vybrať bez ohľadu na to, že či je to zariadenie vúckarské, obecné, cirkevné, súkromné. Alebo má pravdu pán poslanec Tomáš, ktorý hovorí o tom, že no ale tie mestá a obce majú logicky problém, keď jedno je drahšie, druhé lacnejšie. Nieže žiaľ, ale realita je taká, že, že to je úloha ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny, aby toto vyvážilo, aby umožnila, pokiaľ možno, každému klientovi si vybrať, ale súčasne sme to urobili tak, aby mestá a obce a vúcky v iných typoch zariadení na tom finančne nevykrvácali. Aby to bolo rentabilné, aby ten systém čo najviac peňazí, ktoré doňho idú, použil naozaj na starostlivosť a pomoc, ktorú ľudia potrebujú.
Pán poslanec, zhruba pred tromi týždňami, aby som bol úplne konkrétny, sme mali takú poradu na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, kde bol za ZMOS pán predseda Tréger a pani Kováčová, ktorá má na starosti sociálne veci na ZMOS-e. Boli tam zástupcovia, pokiaľ sa nemýlim, úplne každej vúcky, boli tam zástupcovia ministerstva financií, samozrejme zástupcovia neštátnych poskytovateľov či cirkevných alebo nazvime to súkromných, a presne toto sme riešili, že ako to urobiť férovo, pretože samozrejme každý trošku má pocit, že akoby na toho druhého doplácal. A zhodli sme sa na tom, že práve ten systém, ak spustíme ten informačný systém, tak presne budeme vedieť povedať napríklad, že je to hospodárne? Pre to mesto alebo obec, aby prispievala tomu zariadeniu? Naozaj si účtuje to neštátne zariadenie iba, nazvime to, oprávnené náklady a v akej výške by to malo byť, aby to bolo fér?
My musíme garantovať z pohľadu ministerstva právo klienta. To je ten náš uhol pohľadu. Ale právo klienta neochránime tým, že zatlačíme na mestá a obce takou sumou, že ich to položí. Potom ako pomôžeme tomu, tomu klientovi, ktorý pochádza z toho menšieho mesta alebo obce?
Teraz ešte chcem povedať, že teda absolvoval som návštevy a pozrel som si teda za ten čas, čo som ministrom, množstvo zariadení sociálnych služieb všetkých typov, štátne, cirkevné, vúckarské, obecné, mestské, a musím povedať, že vo väčšine prípadov si myslím, že je, je zrejmé z toho, že tí ľudia tam poskytujú najlepšiu možnú starostlivosť, ako sa v daných podmienkach dá. Isteže pokiaľ si niekto dopláca, nazvime to, v súkromných zariadeniach, tak ten štandard je väčší. Ale to si môže, to si nemôže dovoliť, to si nemôže dovoliť každý. A my musíme každému garantovať nejakú úroveň služieb.
No a teraz, ako sa to dá, ako sa to dá vyriešiť? Vo väčšine typov poskytovania sociálnych služieb mestá a obce vo väčšine regiónov prispievajú, čiže my neriešime problém, ktorý je všade.
A teraz, pán poslanec Tomáš, to, čo ste sa pýtali, zoberme si to takto, že, alebo teda chcem zareagovať priamo na to, čo ste povedali. Pánovi Trégerovi, ale aj každému primátorovi a starostovi som jasne povedal, že rozumiem tomu, že oni z hľadiska hospodárnosti musia byť jednoznačne legislatívne krytí v tom zmysle, že budú vedieť preukázať, že to, ako tie príspevky poskytuje, je hospodárne. To znamená, nemá to byť asi tak, že keď oni vedia s príspevkom 300 eur vo vlastnom zariadení poskytnúť tú službu, ale mali by mať teraz povinnosť preplácať 1 500 mesačne v neštátnom zariadení. Bavíme sa o tom, že ako to vypočítať. To znamená, že koľko tá sociálna služba stojí, aké sú oprávnené náklady, a to o rok budeme vedieť.
Ale ten kompromis, ktorý by mal byť v tom pozmeňujúcom návrhu a o ktorom, ktorý sme zaslali v piatok minulý týždeň vlastne všetkým účastníkom tej porady, toho stretnutia, ten zámer je taký, že tí, ktorí poskytujú doteraz ten príspevok, to znamená, berme to tak, že tam, kde nie je problém, a to je väčšina Slovenska, by ho poskytovali tak, ako doteraz. Ale to, kde vlastne tie neštátne zariadenia majú problém, pretože vlastne musia financovať bez príspevku aj, nazvime to, pobyt, väčšinou je to pobyt, ale nemusí to byť len pobytové zariadenie, tých klientov, od ktorých, na ktorých žiadny príspevok nemajú, a oni to často robia, to znamená, že rozpočítajú tie náklady tak, aby, ale to, že zase nie je fér voči tým ostatným, ktorí tam sú. Tak tam sa bavíme o tom paušálnom príspevku tých 100 eur mesačne, konkrétne v tom prípade zariadení pre seniorov a zariadení opatrovateľskej starostlivosti. Verím, že do toho druhého čítania bude taký návrh, že s ktorým naozaj budú vedieť ten najbližší rok všetci zainteresovaní fungovať. Ešte som, dúfam, že som zareagoval asi na všetko. Ak by nie, tak potom prípadne som pripravený zodpovedať aj vaše otázky. Myslím, že z toho, čo som si zapísal, tak.
Čiže ak o tom budete, ešte sa chcem opýtať, pán poslanec Tomáš, že, že či ste mali tú informáciu o tom, že aj pán Tréger bol na tom stretnutí s pani Kováčovou. Lebo ste hovorili, že nemáte informáciu, či... (Reakcia z pléna.) Aha, dobre, dobre, tak o tom, o tom môžeme ešte, o tom môžeme debatovať. Jasné, jasné, dobre.
Čiže takýmto spôsobom by som to chcel na najbližší rok urobiť, a to, čo ma najviac teší, je, že, že vlastne je všeobecný súhlas, aby po tom roku, keď zozbierame dáta o poskytovaní sociálnych služieb na celom Slovensku a v jednotlivých regiónoch, budeme vedieť urobiť nejaký spoločný vzorec výpočtu, aký príspevok by to mal byť a budeme to vedieť robiť aj po regiónoch. Pretože samozrejme v niektorých regiónoch poskytovanie tej konkrétnej služby je lacnejšie, ako dajme tomu v Bratislave, a to na základe tohoto budeme vedieť vypočítať a uzavrieť tak, aby to bolo, pokiaľ možno, pre každého zriaďovateľa v tomto zmysle prijateľné, a aby to garantovalo každému klientovi, že na tento príspevok bude mať nárok.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
14:52

Vystúpenie v rozprave 14:52
Vladimír LedeckýHovorilo sa tu o zvýšení finančnej podpory na spolufinancovanie sociálnych služieb v týchto zariadeniach. Tak ako pán minister spomínal, od roku 2012 neboli príspevky zvýšené. To znamená, keď hovoríme, že my sme sociálna vláda a veľmi nám záleží na sociálnych veciach, a podporujeme sociálne veci, tak toto hovorí o opaku.
Takisto zavedenie informačného systému. Ťarcha týchto služieb je hlavne na vyšších územných celkoch. Vyššie územné celky samozrejme majú veľké územie a je veľmi dôležité, aby každý klient, každý zástupca klienta, poprípade sociálny pracovník vedel presne, kde je najbližšia služba dostupná a či je voľná, alebo či to miesto je voľné, alebo nie je voľné.
Veľa sa tu hovorilo o povinnosti VÚC a obcí na spolufinancovanie a že hlavne malé obce majú s tým problém. No tak keď si nalejeme čistého vína, tak obce a mestá dostávajú peniaze na základe podielových daní. To znamená, koľko tých obyvateľov majú nahlásených na trvalý pobyt, toľko tých peňazí dostanú. Keďže veľké mestá majú tých klientov viacej, lebo majú viacej obyvateľov, malé obce majú menej obyvateľov, takže teoreticky by mali mať aj malé obce a veľké obce dosť peňazí na to, alebo keď majú veľké obce, mali byť aj malé obce. Treba povedať zároveň B), že čím je menšia obec, tým to spolufinancovanie na obyvateľa je menšie a malé obce dostávajú na rozdiel od hlavného mesta len 50 %. To znamená polovicu toho príspevku na obyvateľa, lebo sa jedná podľa veľkosti toho sídla, ktoré je. To je jedna vec.
Druhá vec, ktorá je veľmi dôležitá. Pokiaľ máme obec, ktorá ma 50, 100, 150, 200 obyvateľov, a má zamestnaného starostu na trvalý pracovný pomer, je jasné, že väčšina to tých podielových daní, ktoré, ktoré ten, tá obec dostane, idú na plat toho starostu. Tak treba sa nad tým zamyslieť, či je to správne. A toto nám vyrieši reforma verejnej správy, o ktorej všetci hovoríme a veľmi málo konáme, aby, aby sa to uskutočnilo.
Čiže naozaj systémové riešenia, ktoré odkladáme v rôznych oblastiach, nám narážajú aj do takejto sociálnej oblasti, kde sa riešia, kde sa rieši krízová intervencia.
Oceňujem, že v tomto zákone je potrebné, alebo sa musia zaoberať obce každou žiadosťou a následne ju zaradiť do poradovníka a následne vybaviť. To znamená, nebude sa dať odbiť tou vetou, že nemáme na to finančné príspevky.
V tomto zákone takisto konštatujeme, že máme odliv sociálnych pracovníkov, hlavne odborníkov, čo sa týka pre sociálnu kuratelu a posudkovú činnosť. Nemáme dostatok, takisto prechodné obdobie nám treba ustanoviť, aby nám systém vôbec fungoval.
Ja chcem takisto poďakovať pánovi ministrovi, že urobil systematický zákon v normálnom režime. To znamená, že je to vládny návrh s možnosťou pripomienkovania a po zapracovaní pripomienok a hľadania riešenia spolupráce tento zákon je v Národnej rade a vyzerá, že po podpore všetkých strán aj prejde.
Ja možno nakoniec ešte spomeniem jednu vec, a tá vec je, niekoľkí z vás tu rozoberali, včetne pána ministra, že čo je lepšie, aby bola naplnenosť tých obecných a mestských zariadení, alebo aby si klient mohol vybrať aj napriek tomu, že tie obecné a mestské nebudú naplnené. Tak ako povedala Janka Žitňanská, máme opačný problém, a ten problém je, že nemáme dostatok zariadení. Všetkých druhov zariadení je nedostatok. V Košiciach máme dve veľké zariadenia pre ľudí bez domova a jeden vedie cirkev, druhý vedie, druhý je civilný, ale vedie ho kňaz a tie zariadenia sú naplnené o niekoľko desiatok ľudí viac, ako je kapacita, to znamená, oni dostávajú len na tú kapacitu zdroje a ten zbytok ľudí z toho, čo ušetria alebo čo dostanú rôzne sponzorské príspevky, nejakým spôsobom tam umiestnia a v zime je to až o stovky ľudí viacej. A tí zamestnanci tých domovov hovoria, že keď je vonku mínus 20 a on dokáže vytvoriť nejaký priestor s posteľou a zabezpečiť im to teplo, tak ich predsa nenechá na ulici. Takže naozaj treba vytvárať podmienky a myslím, že aj tým zvýšením o tých 100 euro sa tie podmienky troška vytvoria alebo motivuje tých ľudí, aby to rozširovali, lebo hovoríme si, že sme vyspelá spoločnosť, sme krajina Európskej únie a určite nikomu z nás by sa nepáčilo, keby sme videli tých ľudí umierať na ulici v otrasných podmienkach. Myslím si, že máme na to, aby sme vedeli zabezpečiť pre všetkých minimálne nejaké ľudské podmienky.
Ďakujem a navrhujem, aby hlasovanie o tomto bode bolo o 17. hodine.
Vystúpenie v rozprave
19.10.2021 o 14:52 hod.
PhDr.
Vladimír Ledecký
Videokanál poslanca
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegyňa, kolegovia, návrh zákona, ktorý tuná riešime, rieši odvrátenú stranu našej spoločnosti. Jedná sa o služby krízovej intervencie, to znamená domovy pre ľudí bez domova, krízové centrá, útulky, krízové bývania. Ja som veľmi rád, že naprieč celým politickým spektrom to každý vníma veľmi pozitívne a vyzerá to tak, že každý chce zlepšiť podmienky na poskytovanie, a tých, poskytovanie týchto služieb.
Hovorilo sa tu o zvýšení finančnej podpory na spolufinancovanie sociálnych služieb v týchto zariadeniach. Tak ako pán minister spomínal, od roku 2012 neboli príspevky zvýšené. To znamená, keď hovoríme, že my sme sociálna vláda a veľmi nám záleží na sociálnych veciach, a podporujeme sociálne veci, tak toto hovorí o opaku.
Takisto zavedenie informačného systému. Ťarcha týchto služieb je hlavne na vyšších územných celkoch. Vyššie územné celky samozrejme majú veľké územie a je veľmi dôležité, aby každý klient, každý zástupca klienta, poprípade sociálny pracovník vedel presne, kde je najbližšia služba dostupná a či je voľná, alebo či to miesto je voľné, alebo nie je voľné.
Veľa sa tu hovorilo o povinnosti VÚC a obcí na spolufinancovanie a že hlavne malé obce majú s tým problém. No tak keď si nalejeme čistého vína, tak obce a mestá dostávajú peniaze na základe podielových daní. To znamená, koľko tých obyvateľov majú nahlásených na trvalý pobyt, toľko tých peňazí dostanú. Keďže veľké mestá majú tých klientov viacej, lebo majú viacej obyvateľov, malé obce majú menej obyvateľov, takže teoreticky by mali mať aj malé obce a veľké obce dosť peňazí na to, alebo keď majú veľké obce, mali byť aj malé obce. Treba povedať zároveň B), že čím je menšia obec, tým to spolufinancovanie na obyvateľa je menšie a malé obce dostávajú na rozdiel od hlavného mesta len 50 %. To znamená polovicu toho príspevku na obyvateľa, lebo sa jedná podľa veľkosti toho sídla, ktoré je. To je jedna vec.
Druhá vec, ktorá je veľmi dôležitá. Pokiaľ máme obec, ktorá ma 50, 100, 150, 200 obyvateľov, a má zamestnaného starostu na trvalý pracovný pomer, je jasné, že väčšina to tých podielových daní, ktoré, ktoré ten, tá obec dostane, idú na plat toho starostu. Tak treba sa nad tým zamyslieť, či je to správne. A toto nám vyrieši reforma verejnej správy, o ktorej všetci hovoríme a veľmi málo konáme, aby, aby sa to uskutočnilo.
Čiže naozaj systémové riešenia, ktoré odkladáme v rôznych oblastiach, nám narážajú aj do takejto sociálnej oblasti, kde sa riešia, kde sa rieši krízová intervencia.
Oceňujem, že v tomto zákone je potrebné, alebo sa musia zaoberať obce každou žiadosťou a následne ju zaradiť do poradovníka a následne vybaviť. To znamená, nebude sa dať odbiť tou vetou, že nemáme na to finančné príspevky.
V tomto zákone takisto konštatujeme, že máme odliv sociálnych pracovníkov, hlavne odborníkov, čo sa týka pre sociálnu kuratelu a posudkovú činnosť. Nemáme dostatok, takisto prechodné obdobie nám treba ustanoviť, aby nám systém vôbec fungoval.
Ja chcem takisto poďakovať pánovi ministrovi, že urobil systematický zákon v normálnom režime. To znamená, že je to vládny návrh s možnosťou pripomienkovania a po zapracovaní pripomienok a hľadania riešenia spolupráce tento zákon je v Národnej rade a vyzerá, že po podpore všetkých strán aj prejde.
Ja možno nakoniec ešte spomeniem jednu vec, a tá vec je, niekoľkí z vás tu rozoberali, včetne pána ministra, že čo je lepšie, aby bola naplnenosť tých obecných a mestských zariadení, alebo aby si klient mohol vybrať aj napriek tomu, že tie obecné a mestské nebudú naplnené. Tak ako povedala Janka Žitňanská, máme opačný problém, a ten problém je, že nemáme dostatok zariadení. Všetkých druhov zariadení je nedostatok. V Košiciach máme dve veľké zariadenia pre ľudí bez domova a jeden vedie cirkev, druhý vedie, druhý je civilný, ale vedie ho kňaz a tie zariadenia sú naplnené o niekoľko desiatok ľudí viac, ako je kapacita, to znamená, oni dostávajú len na tú kapacitu zdroje a ten zbytok ľudí z toho, čo ušetria alebo čo dostanú rôzne sponzorské príspevky, nejakým spôsobom tam umiestnia a v zime je to až o stovky ľudí viacej. A tí zamestnanci tých domovov hovoria, že keď je vonku mínus 20 a on dokáže vytvoriť nejaký priestor s posteľou a zabezpečiť im to teplo, tak ich predsa nenechá na ulici. Takže naozaj treba vytvárať podmienky a myslím, že aj tým zvýšením o tých 100 euro sa tie podmienky troška vytvoria alebo motivuje tých ľudí, aby to rozširovali, lebo hovoríme si, že sme vyspelá spoločnosť, sme krajina Európskej únie a určite nikomu z nás by sa nepáčilo, keby sme videli tých ľudí umierať na ulici v otrasných podmienkach. Myslím si, že máme na to, aby sme vedeli zabezpečiť pre všetkých minimálne nejaké ľudské podmienky.
Ďakujem a navrhujem, aby hlasovanie o tomto bode bolo o 17. hodine.
Rozpracované
14:59

Cieľom tejto právnej úpravy je zefektívniť...
Cieľom tejto právnej úpravy je zefektívniť dopĺňanie identifikačných údajov do obchodného registra, a to tak, aby sme v čo najväčšej miere eliminovali povinnosť doplniť tieto údaje zo strany zapísaných osôb. V súlade s požiadavkami užívateľskej prívetivosti navrhujeme tiež zaviesť možnosť podania samostatného bezplatného návrhu na zápis, ktorým sa výlučne dopĺňajú identifikačné údaje a súčasne zavádzame osobitný mechanizmus automatizovaného dopĺňania týchto údajov.
Bude to fungovať tak, že je stanovená lehota do 31. mája 2022, dokedy by sa automatizované doplnenie týchto údajov malo zrealizovať. V prípade, že sa tak neudeje, zapísaná osoba bude mať po tomto dátume možnosť splniť si tieto údaje, túto povinnosť doplnenia prostredníctvom samostatného návrhu na zápis, ktorý bude bezplatný.
Účinnosť návrhu zákona navrhujeme od 1. decembra 2021, a to preto, aby sme mohli čo najskôr odstrániť tento problém z aplikačnej praxe. Ide nám o to, aby sme naozaj zjednodušili všetkým osobám zapísaným do obchodného registra, aby sme zjednotili údaje, ktoré tu máme, mali ich presné.
Dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto vládneho návrhu zákona.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o obchodnom registri a tiež zákon o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Je to návrh zákona, ktorý predkladám ako iniciatívny materiál na základe požiadavky z aplikačnej praxe o odstránenie administratívnej záťaže.
Cieľom tejto právnej úpravy je zefektívniť dopĺňanie identifikačných údajov do obchodného registra, a to tak, aby sme v čo najväčšej miere eliminovali povinnosť doplniť tieto údaje zo strany zapísaných osôb. V súlade s požiadavkami užívateľskej prívetivosti navrhujeme tiež zaviesť možnosť podania samostatného bezplatného návrhu na zápis, ktorým sa výlučne dopĺňajú identifikačné údaje a súčasne zavádzame osobitný mechanizmus automatizovaného dopĺňania týchto údajov.
Bude to fungovať tak, že je stanovená lehota do 31. mája 2022, dokedy by sa automatizované doplnenie týchto údajov malo zrealizovať. V prípade, že sa tak neudeje, zapísaná osoba bude mať po tomto dátume možnosť splniť si tieto údaje, túto povinnosť doplnenia prostredníctvom samostatného návrhu na zápis, ktorý bude bezplatný.
Účinnosť návrhu zákona navrhujeme od 1. decembra 2021, a to preto, aby sme mohli čo najskôr odstrániť tento problém z aplikačnej praxe. Ide nám o to, aby sme naozaj zjednodušili všetkým osobám zapísaným do obchodného registra, aby sme zjednotili údaje, ktoré tu máme, mali ich presné.
Dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto vládneho návrhu zákona.
Rozpracované
15:01

Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:01
Alojz BaránikVážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, dovoľte mi, aby som vás informoval o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch.
Národná rada uznesením č. 905 zo 16. septembra 2021 pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor, ako aj lehoty na prerokovanie...
Vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, dovoľte mi, aby som vás informoval o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch.
Národná rada uznesením č. 905 zo 16. septembra 2021 pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor, ako aj lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol člen, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Návrh zákona prerokovali všetky výbory, ktorým bol pridelený, a odporúčali ho Národnej rade schváliť. Časť IV spoločnej správy obsahuje dve, dva pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne a schváliť ich. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť aj ako celok.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona, tlač 624a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru 19. októbra 2021. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
19.10.2021 o 15:01 hod.
JUDr.
Alojz Baránik
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, dovoľte mi, aby som vás informoval o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch.
Národná rada uznesením č. 905 zo 16. septembra 2021 pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor, ako aj lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol člen, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Návrh zákona prerokovali všetky výbory, ktorým bol pridelený, a odporúčali ho Národnej rade schváliť. Časť IV spoločnej správy obsahuje dve, dva pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne a schváliť ich. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť aj ako celok.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona, tlač 624a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru 19. októbra 2021. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Rozpracované
15:04

Uvádzajúci uvádza bod 15:04
Samuel VlčanVážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrhom zákona sa implementuje vykonávacie nariadenie Komisie Európskej únie 2019/1746 z 1. októbra 2019, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Európskej únie 2017/1185, ktorým sa ustanovujú pravidlá v uplatňovaní nariadení Európskeho parlamentu a Rady č. 1307/2013 a č. 1308/2013, pokiaľ ide o poskytovanie informácií a predkladanie dokumentov Komisii. Spolu...
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrhom zákona sa implementuje vykonávacie nariadenie Komisie Európskej únie 2019/1746 z 1. októbra 2019, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Európskej únie 2017/1185, ktorým sa ustanovujú pravidlá v uplatňovaní nariadení Európskeho parlamentu a Rady č. 1307/2013 a č. 1308/2013, pokiaľ ide o poskytovanie informácií a predkladanie dokumentov Komisii. Spolu s implementáciou predmetného nariadenia sa navrhuje precizovať ochranu finančných záujmov Európskej únie v Slovenskej republike a odstrániť nedostatky vyplývajúce z aplikačnej praxe.
Návrh zákona bude mať pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, nebude mať sociálne vplyvy, vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, ani vplyv na životné prostredie, ani vplyv na službu verejnej správy pre občana.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie návrhu zákona a jeho posunutie do druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrhom zákona sa implementuje vykonávacie nariadenie Komisie Európskej únie 2019/1746 z 1. októbra 2019, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Európskej únie 2017/1185, ktorým sa ustanovujú pravidlá v uplatňovaní nariadení Európskeho parlamentu a Rady č. 1307/2013 a č. 1308/2013, pokiaľ ide o poskytovanie informácií a predkladanie dokumentov Komisii. Spolu s implementáciou predmetného nariadenia sa navrhuje precizovať ochranu finančných záujmov Európskej únie v Slovenskej republike a odstrániť nedostatky vyplývajúce z aplikačnej praxe.
Návrh zákona bude mať pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, nebude mať sociálne vplyvy, vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, ani vplyv na životné prostredie, ani vplyv na službu verejnej správy pre občana.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie návrhu zákona a jeho posunutie do druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.
Rozpracované
15:06

Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:06
Jaroslav KarahutaVážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 679. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona...
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 679. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
19.10.2021 o 15:06 hod.
MVDr.
Jaroslav Karahuta
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 679. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Rozpracované
15:08

Vystúpenie v rozprave 15:08
Martin BorguľaZároveň vás ale chcem poprosiť a požiadať a popíšem vám jeden konkrétny prípad, aby ste, a verím, že vy to ako...
Zároveň vás ale chcem poprosiť a požiadať a popíšem vám jeden konkrétny prípad, aby ste, a verím, že vy to ako skúsený manažér určite urobíte, aby ste Poľnohospodársku platobnú agentúru urobili viac priateľskejšiu pre poľnohospodárov. My ideme v poľnohospodárstve vyčerpať, predpokladám, v najbližších rokoch veľké množstvo eurofondov, ale, žiaľ, malým poľnohospodárom proste v tejto téme neni na ružiach ustlané. Poviem vám jeden konkrétny príklad.
Jeden, obrátil sa na mňa jeden tridsaťsedemročný poľnohospodár, teda ktorý patrí do tej kategórie ´mladí poľnohospodári´. Je to samostatný roľník, ktorý chová kravy. Použil nejakú eurofondovú schému na to, aby si mohol postaviť nejaký kravín. Začal ten kravín stavať, prišla mu prvá kontrola. Prvá kontrola povedala, že stavia v poriadku, tak načerpal nejaké peniaze, plus na tú svoju časť dostal prefinancovanú bankou. Prišla mu druhá kontrola, načerpal druhú časť a zase na svoju, na tú svoju časť, zas druhú časť bankou. Takto prebehlo asi päť kontrol, až sa dostal k záverečnej kontrole. Prišla záverečná kontrola, on už teda zadlžený, chudák, po uši, životne potrebujúci ten kravín, a prišla posledná kontrola a povedala mu, že niekde na začiatku urobil chybu a že celé proste zrušiť a odznova. Ani nieže odznova, že proste vrátiť dotácie. A on: "z čoho?". Proste chudák človek, ktorému neostala, ktorý jednoducho ako podnikateľ v tom poľnohospodárstve, ja som mu veľmi fandil, lebo málokedy stretnete mladých ľudí, ktorí by sa hrnuli do poľnohospodárstva, no jednoducho nemá z čoho vrátiť banke, nemá z čoho vrátiť eurofondom, on teraz nevie, čo urobiť, asi to skončí celé osobným bankrotom, proste niečo hrozné.
Ja vám to nehovorím preto, aby ste v tomto konkrétnom prípade zasahovali, božechráň, také niečo by som si nedovolil. Ja vám len týmto spôsobom chcem poukázať na jednoducho problém, že v závere dňa tie eurodotácie, eurofondy budú môcť čerpať naozaj len tí veľkí poľnohospodári, ktorí majú za sebou jednoducho kvantum ľudí, obrovské zázemie právnikov a neviem, koho všetkého, poradcov, konzultantov, a títo ľudia im vedia tie eurofondy spracovať. Mladí malí poľnohospodári, jednoosobová eseročka alebo živnostníci jednoducho tie eurofondy vyčerpať nebude vedieť.
Len takú drobnosť vám napríklad poviem, prišla mu 72-stranová, 72-stranová zápisnica z tej poslednej kontroly a dostal čas na odpoveď 48 hodín. Buď nám do 48 hodín odpoviete, alebo máme za to, že s tým nálezom súhlasíte. Tak teraz on cez deň kravy, v noci študoval a písal vyjadrenia Poľnohospodárskej platobnej agentúre.
Pán minister, ja viem, že to neni vaša chyba. A neni to, neni to ani, božechráň, útok na vás. My sa už poznáme nejaký ten piatok a ja vás naozaj mám za veľmi skúseného manažéra. Ja svoju poslaneckú prácu veľa, alebo veľký čas svojej poslaneckej práce trávim na vidieku, lebo si myslím, že práve rozvoj vidieka vie byť budúcnosťou mnohých častí Slovenska. Preto vás chcem veľmi pekne poprosiť, rovnako ste dali veľmi skúseného manažéra do Poľnohospodárskej platobnej agentúry pána Kissa, veľmi pekne vás chcem poprosiť, aby ste si toto trochu osvojili a zobrali za svoje a snažili sa, Poľnohospodárska platobná agentúra nielen bičovať poľnohospodárov, ale v prvom rade sa im snažiť pomôcť, aby naozaj aj ten malý poľnohospodár vedel vyčerpať tie agrodotácie. Aby jednoducho tie agrodotácie neostali len pri tých obrovských, obrovské, obrovské spoločnosti, ktoré to vedia spracovať. Ten malý, žiaľ, nevie. Prosím, pomôžte im.
Ďakujem, že ste ma vypočuli.
Vystúpenie v rozprave
19.10.2021 o 15:08 hod.
Ing.
Martin Borguľa
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi krátko vystúpiť. V prvom rade vám chcem poblahoželať, som veľmi rád, že Poľnohospodárska platobná agentúra obhájila svoju akreditáciu a teda nebudeme zažívať hanbu, že peniaze našim poľnohospodárom budú vyplácať rakúske alebo české agentúry.
Zároveň vás ale chcem poprosiť a požiadať a popíšem vám jeden konkrétny prípad, aby ste, a verím, že vy to ako skúsený manažér určite urobíte, aby ste Poľnohospodársku platobnú agentúru urobili viac priateľskejšiu pre poľnohospodárov. My ideme v poľnohospodárstve vyčerpať, predpokladám, v najbližších rokoch veľké množstvo eurofondov, ale, žiaľ, malým poľnohospodárom proste v tejto téme neni na ružiach ustlané. Poviem vám jeden konkrétny príklad.
Jeden, obrátil sa na mňa jeden tridsaťsedemročný poľnohospodár, teda ktorý patrí do tej kategórie ´mladí poľnohospodári´. Je to samostatný roľník, ktorý chová kravy. Použil nejakú eurofondovú schému na to, aby si mohol postaviť nejaký kravín. Začal ten kravín stavať, prišla mu prvá kontrola. Prvá kontrola povedala, že stavia v poriadku, tak načerpal nejaké peniaze, plus na tú svoju časť dostal prefinancovanú bankou. Prišla mu druhá kontrola, načerpal druhú časť a zase na svoju, na tú svoju časť, zas druhú časť bankou. Takto prebehlo asi päť kontrol, až sa dostal k záverečnej kontrole. Prišla záverečná kontrola, on už teda zadlžený, chudák, po uši, životne potrebujúci ten kravín, a prišla posledná kontrola a povedala mu, že niekde na začiatku urobil chybu a že celé proste zrušiť a odznova. Ani nieže odznova, že proste vrátiť dotácie. A on: "z čoho?". Proste chudák človek, ktorému neostala, ktorý jednoducho ako podnikateľ v tom poľnohospodárstve, ja som mu veľmi fandil, lebo málokedy stretnete mladých ľudí, ktorí by sa hrnuli do poľnohospodárstva, no jednoducho nemá z čoho vrátiť banke, nemá z čoho vrátiť eurofondom, on teraz nevie, čo urobiť, asi to skončí celé osobným bankrotom, proste niečo hrozné.
Ja vám to nehovorím preto, aby ste v tomto konkrétnom prípade zasahovali, božechráň, také niečo by som si nedovolil. Ja vám len týmto spôsobom chcem poukázať na jednoducho problém, že v závere dňa tie eurodotácie, eurofondy budú môcť čerpať naozaj len tí veľkí poľnohospodári, ktorí majú za sebou jednoducho kvantum ľudí, obrovské zázemie právnikov a neviem, koho všetkého, poradcov, konzultantov, a títo ľudia im vedia tie eurofondy spracovať. Mladí malí poľnohospodári, jednoosobová eseročka alebo živnostníci jednoducho tie eurofondy vyčerpať nebude vedieť.
Len takú drobnosť vám napríklad poviem, prišla mu 72-stranová, 72-stranová zápisnica z tej poslednej kontroly a dostal čas na odpoveď 48 hodín. Buď nám do 48 hodín odpoviete, alebo máme za to, že s tým nálezom súhlasíte. Tak teraz on cez deň kravy, v noci študoval a písal vyjadrenia Poľnohospodárskej platobnej agentúre.
Pán minister, ja viem, že to neni vaša chyba. A neni to, neni to ani, božechráň, útok na vás. My sa už poznáme nejaký ten piatok a ja vás naozaj mám za veľmi skúseného manažéra. Ja svoju poslaneckú prácu veľa, alebo veľký čas svojej poslaneckej práce trávim na vidieku, lebo si myslím, že práve rozvoj vidieka vie byť budúcnosťou mnohých častí Slovenska. Preto vás chcem veľmi pekne poprosiť, rovnako ste dali veľmi skúseného manažéra do Poľnohospodárskej platobnej agentúry pána Kissa, veľmi pekne vás chcem poprosiť, aby ste si toto trochu osvojili a zobrali za svoje a snažili sa, Poľnohospodárska platobná agentúra nielen bičovať poľnohospodárov, ale v prvom rade sa im snažiť pomôcť, aby naozaj aj ten malý poľnohospodár vedel vyčerpať tie agrodotácie. Aby jednoducho tie agrodotácie neostali len pri tých obrovských, obrovské, obrovské spoločnosti, ktoré to vedia spracovať. Ten malý, žiaľ, nevie. Prosím, pomôžte im.
Ďakujem, že ste ma vypočuli.
Rozpracované