48. schôdza

Ďakujem za slovo.
Pán Blaha, podľa mňa tento dátum patrí do učebníc a je to memento, áno, je to memento, ale nie ako pamätný deň. Podotýkam ako memento, memento zrady Západu. Toho Západu, do ktorého chomúta a jarma sme my Slováci strčili krk a oni z nás urobili nesvojprávnych otrokov. A aj vy, pán Blaha, a vaši predstavitelia, keď ste vládli, ste sa pchali do toho odporného jarma, ktoré ste nazvali jadro EÚ. To nevymizne z pamäti nikdy.
Spomenuli ste tiež Churchilla, ale aj kráľovská rodina anglická mala sympatie k nacizmu. A tiež ste trošku zabudol na veľmi silné fašistické hnutie sira Oswalda Mosleyho v Anglicku, to tiež treba podotknúť. No nakoniec ich rozprášili, ale sprvu mali veľké sympatie kráľovských, členov kráľovskej rodiny.
Takže, pán Blaha, najprv musíme vystúpiť z toho jarma a potom nech je to pamätný deň.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Takže, pán Blaha, pán Blaha s ďalšími boľševikmi, čo prekrúcajú dejiny, nám tu dali návrh zákona v parlamente. Opäť nie návrh, ktorý by mal pomáhať ľuďom, ale iba návrh z vášho úchylného repertoáru. Čiže deň mníchovskej zrady, ja schválne budem hovoriť o konkrétnom národe a nie o Zväze sovietskych socialistických republík. A teda ako mohli dodržať aj západné veľmoci aj nejakú dohodu, keď vtedajšie Československo malo zmluvu o pomoci, o ochrane z roku 1935 aj s Rusmi? Ako mali reagovať, keď dobre vedeli, že práve Rusi, čo nás neskôr mali oslobodzovať, tak najprv boli kamoši s Hitlerom a plánovali si rozdeliť Európu? Veď sme videli, čo urobili s Poľskom, vyvraždili celú generalitu v Katyni, povraždili ľudí. Ako mali konať, keď oni nepredpokladali, že práve Rusi ako taký slovanský národ sa rozhodujú tak anektovať iné, ostatné slovanské národy, to mi nedáva žiadny zmysel. Čiže miesto súdržnosti Slovanstva, ako vy sa oháňate, ktoré najprv Stalin sľuboval, tak poslal svojich Rusov osloboditeľov rozkrádať, znásilňovať, ale aj vraždiť Slovanov iných slovanských štátov.
Takže, pán Blaha, toto nebola zrada od ruského národa, od ruských osloboditeľov, sa pýtam. Ešte nesvietite na tabuli hanby v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied, kde ste bol akože vedeckým pracovníkom. Lebo mimochodom aj upratovačka, ktorá tam pracuje, si môže dávať prívlastok, že je vedec, keďže pracuje na Slovenskej akadémii vied? Čapice hore, Slovensko dole.

Ďakujem. Samozrejme, nič iné sme nemohli čakať od pána Blahu a ďalších, ktorí tu prišli s takýmto návrhom, ako je klasické prekrúcanie dejín. Ja len, tak si pre trošku zájdeme teda do tej histórie.
Vy tu tak glorifikujete Rusko a Sovietsky zväz. Ja by som tak navrhol, že ak navrhujete vy teda tento pamätný deň, tak ja by som navrhol napríklad taký deň 22. september 1848, teda 22. september ako Pamätný deň zrady ruských vojsk. Meruôsme roky, keď bolo povstanie, tak boli očakávania, že Rusi nám prídu pomôcť. Vykašľali sa na nás, nehali nás tak. To isté sa zopakovalo potom v šesťdesiatom ôsmom, nehovoriac o Ribbentrop – Molotov, kde sa takisto na nás vykašlali. A áno, kolega spomínal ten pakt a tú dohodu, ktorú sme mali s Ruskom vtedy alebo čo to už bolo, Sovietsky zväz Stalinov, čiže tých príkladov, kedy nás Sovieti zradili, dokonca okupovali, je obrovské množstvo.
Ja len, vy tu ste tu spomínali, že ako sa vtedy ako dejiny menili a ako sa aj tie niektoré strany, napríklad agrárna, točili doprava, tak vy ste toho absolútnym mementom a príkladom. Vy ste sa totálne otočili úplne inde, ako ste pôvodne išli do politiky. Vy už sa sami voláte, že národne-socialistická či aká strana. Vy už si sami dávate nejaké tie prívlastky. Tak kto sa kam obracia, kto sa kam prikláňa? Vy sa prikláňate presne k tomu extrémizmu, chodíte, konšpirujete, búrite, vy šírite zlobu. Deformujete históriu. To ste vy, to ste vy!
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Vy, ktorí nemáte problém na mítingu s ľuďmi pozdraviť práci česť, odriekate Pieseň práce, vy sa tu pred nás postavíte so súdruhom Ficom a idete nás učiť o histórii. Komunisti vždy krivili históriu, ako sa im to hodilo. Keď sa klamár a manipulátor pomýli, viete, čo sa stane? Že povie pravdu. Vy ste ju vyslovili v Rimavskej Sobote a prezradili ste, ako vám všetkým smerákom vždy išlo a ide o, v úvodzovkách, dobro Slovenska. Čapice hore, Slovensko dole. Komunistom nikdy nešlo o dobro iných, len o zneužitie iných a manipulovanie ľuďmi. Kvôli svojmu vlastnému prospechu.
To ste vy, súdruh Blaha, súdruh Fico!

Ďakujem za slovo.
Pán Blaha, veľmi pekne ďakujem za historický výklad. Ja sa nehanbím za to, že som trošku ľavicovo orientovaný a nikdy som sa za to nehanbil. Ja súhlasím s vami, čo ste hovoril, na 90 %. Len vždy taká trošku výtka naozaj, aj tu kolegovia to spomínali, že pokiaľ poviete á, musíte povedať aj to bé. A treba urobiť dva pamätné dni teda, ako to aj kolega naznačil. Ja by som veľmi rád podporil aj tento váš návrh, ja s tým nemám absolútne problém, ale čakám aj ten ďalší návrh, keď takisto Rusko zradilo Slovákov. Takže len taká malá výtka, ale inak hovorím, ďakujem za historický výklad a úplne s vami súhlasím.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán poslanec, dobré vzťahy s každým, či na východ, alebo na západ, to niekoľkokrát som tu povedal aj ja a s tým sa nedá nesúhlasiť. To môžme fakt len kvitovať a je to normálna, logická, legálna požiadavka, aj keď viacerí kolegovia z koalície to, veľmi to nechápu, že ako by sme mohli mať dobré vzťahy s každým. Ja sa pýtam, čo je na tom zlé. Som veľmi rád, že to tu znova zaznelo. S tým, že sa prekrúcajú historické fakty alebo história, to je pravda, to si tu nenahovárajme, že tak nie je. Je to pravda. Pravda je to isté, že Sovietsky zväz je víťazom druhej svetovej vojny. Na rozdiel od toho, čo sa teraz učia niekde na Západe. Aj to je, kolegovia, kolegyne, pravda. Čiže sa tu netvárme, že poslanec, ktorý tu vystúpil v rozprave, tu trepal nejaké bludy. To povedal fakty, ktoré sú pravda.
Ja by som si len možno položil otázku na záver, že prečo to neprišlo skôr, tento návrh zákona. Mali sme na to čas, alebo mali ste na to čas, ja si myslím, že kľudne to mohlo prísť aj skôr, ale to len taká otázka. Možno sa dozviem odpoveď, že na to nebola vhodná doba a podobne.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
V prvom rade, kolegovia poniektorí, prestaňte čítať tie blbosti, čo vám posielajú z tej matocentrály, lebo ťažko sa to skutočne počúva.
A ja by som sa rád vrátil k meritu veci, o čom je tento návrh zákona, resp. všetko to, o čom sa tuná bavíme. V prvom rade bavme sa o tomto dni z hľadiska slovenskej, respektíve československej histórie. Tak bol významný alebo nebol významný, prepánajána? Bez tohto dňa ako by vyzeralo, ako by vyzerala história Slovenska a Československa naďalej? Bol by protektorát? Bol by Slovenský štát? Bola by celá tá história, všetko to, čo sa potom udialo v rámci druhej svetovej vojny, keby nebol tento deň, ktorý tak významne ovplyvnil všetko to, čo sa po tomto dni dialo na území Slovenska a Česka? Veď o tomto sa bavme. Bol to významný deň pre Slovensko? No ja si myslím, že v každom prípade áno. Keď bol významný deň 21. august, no tak sa bavme aj o tomto dni ako o významnom dni, ktorý ovplyvnil dejiny Slovenska v absolútnej miere a v absolútnej budúcnosti jeho vtedy, o ktorej sme ani nemohli tušiť, resp. naši otcovia, resp. dedovia.
Tak, prosím vás pekne, prestaňte tu hovoriť tieto blbosti a zamyslite sa nad tým, že či je to významný deň, alebo nie je to významný deň aj z hľadiska toho dneška, ktorý tu dnes žijeme. To je to najdôležitejšie, nie tie ostatné blbosti a krivenia histórie.

Ďakujem pekne.
Kolegyne, kolegovia, bez ohľadu na naše stranícke tričká a naše ideologické presvedčenie myslím si, že jednou zo snáh nás všetkých by malo byť pripomínať si nielen slávne udalosti našich dejín, o ktoré sa vieme oprieť a na ktoré môžeme byť stále hrdí, ale pripomínať si aj udalosti, na ktoré hrdí byť nemôžeme. Mníchovský diktát bol jednou z najhorších udalostí našich dejín, ktoré treba pripomínať, na ktoré treba upozorňovať najmä preto, aby sme sa z nej poučili nielen my, Slováci a Česi, ktorých sa najviac dotkol, ale aj aby sme ich pripomínali aj takouto formou aj ostatným národom, aby sa z nich stále mohli poučovať aj oni. Ak by sa svetové mocnosti v roku 1938 rozhodli, že sa postavia nemeckej fašistickej ideológii už vtedy, mohlo sa predísť tragédii, ktorou druhá svetová vojna rozhodne bola. Nemali by sme preto na to nikdy zabudnúť a aj preto je opodstatnené pripomínať si túto udalosť aj trebárs touto formou, ktorú predkladáme, teda aj formou pamätného dňa.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Kolega Blaha, užili ste si ataky od bývalých, od členov alebo príslušníkov bývalej, tzv. demokratickej opozície a teraz keď sú pri, v koalícii, tak sa nesprávajú tak, ako si vtedy hovorili, že sú demokraticky zmýšľajúci ľudia, pretože mali by diskutovať a mali by slušne reagovať na vystúpenia.
Ale ja chcem povedať inú vec, súhlasím to, čo povedal aj pán Jarjabek pred chvíľkou, že tých pamätných dní a tých dátumov v histórii Slovenska je naozaj veľmi veľa a nie na všetky pamätáme. Ja chcem len tak dať za príklad a takú otázku možno aj pre predkladateľov zákona, návrhu zákona, ak to neprejde a budú sa pokúšať o to nabudúce, bolo by zaujímavé získať dáta, kde všade, v ktorých mestách a obciach existuje nejaká pripomienka na tento deň, na 30., 31. september 1938.
A chcem, okrem toho, že u nás na námestí na Župnom dome je tabuľa na veľký snem sociálnych demokratov z roku 1918, na pétepákov, na 17. november, na 21. august 1968, tak keď bolo 80. výročie v roku 2018, tak skupina antifašistov, aktivistov teda prišla s návrhom, aby mesto Liptovský Mikuláš umiestnilo tabuľu aj na toto výročie, na výročie mníchovského diktátu, mníchovskej zrady. A odvtedy teda táto tabuľa pripomína toto výročie.
Možno by bolo zaujímavé zistiť, koľko takých tabúľ vôbec na Slovensku je, ktoré vizuálne pripomínajú tento deň.

Ďakujem pekne. Do poslednej chvíle som od koaličných poslancov čakal, že sa dostanú k tej hlavnej myšlienke, že za druhú svetovú vojnu predsa môže Robert Fico. Ale dozvedeli sme sa, že za druhú svetovú vojnu môže ruský národ, to muselo prísť.
Pán Žiak z SaS, on obhajoval Mníchovskú dohodu. To sa tu ešte nestalo. To myslím, že naposledy dával Šaňo Mach. Toto bol historický okamih. Liberálny poslanec SaS obhajoval mníchovskú zradu a s argumentom, že čo už teda tí lídri na Západe mali robiť, keď už museli v roku ´38 vedieť, oni mali predtuchu, že Rusi spáchajú Katyň v roku 1940, a oni už vedeli dopredu, že Rusi sa dohodnú s Hitlerom v pakte o rok neskôr. Oni to už dopredu vedeli! Oni mali Sibyly medzi sebou a na základe toho teda urobili tento mníchovský diktát. (Povedané s pobavením.) To je tak niečo neuveriteľne hlúpe a primitívne, čo tu predvádzajú títo ľudia. Ja sa hanbím a mám taký pocit prenesenej hanby ako človek, ktorý teda napísal niekoľko kníh o politológii a histórii, že to sa naozaj len tak nezažije.
Pán Krúpa tu dokonca spomínal, že ruská zrada v roku 1848 a ´49 a najväčší zradca bol Ľudovít Štúr, že, ktorý potom obhajoval Rusko v Slovanstve a svet budúcnosti? A najväčší zradca bol Francisci a Daxner, ktorí bojovali po boku Rusov proti Maďarom. To sú najväčší zradcovia národa. To sme sa dozvedeli od drahých liberálnych kolegov. To je už neuveriteľné, jak dokážu šlapať nielen proti, voči ruskému národu, ale ešte aj voči našim národným buditeľom. To je šialené.
A prepáčte, ten pán, neviem, zabudol som meno, ktorý tu hovoril o Rimavskej Sobote. No my, áno, pán kolega, my budeme ďalej vyzývať to Slovensko dole, to Slovensko, tých bežných pracujúcich ľudí, aby povstalo proti vám hore, aby povstalo proti vám papalášom z vládnej koalície, voči bande primitívov a aby vás dali dole. A to budeme robiť neustále.
Páni kolegovia, prosím, učiť sa, učiť sa, učiť sa!
Ďakujem pekne.