48. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
V prvom rade, kolegovia poniektorí, prestaňte čítať tie blbosti, čo vám posielajú z tej matocentrály, lebo ťažko sa to skutočne počúva.
A ja by som sa rád vrátil k meritu veci, o čom je tento návrh zákona, resp. všetko to, o čom sa tuná bavíme. V prvom rade bavme sa o tomto dni z hľadiska slovenskej, respektíve československej histórie. Tak bol významný alebo nebol významný, prepánajána? Bez tohto dňa ako by vyzeralo, ako by vyzerala história Slovenska a Československa naďalej? Bol by protektorát? Bol by Slovenský štát? Bola by celá tá história, všetko to, čo sa potom udialo v rámci druhej svetovej vojny, keby nebol tento deň, ktorý tak významne ovplyvnil všetko to, čo sa po tomto dni dialo na území Slovenska a Česka? Veď o tomto sa bavme. Bol to významný deň pre Slovensko? No ja si myslím, že v každom prípade áno. Keď bol významný deň 21. august, no tak sa bavme aj o tomto dni ako o významnom dni, ktorý ovplyvnil dejiny Slovenska v absolútnej miere a v absolútnej budúcnosti jeho vtedy, o ktorej sme ani nemohli tušiť, resp. naši otcovia, resp. dedovia.
Tak, prosím vás pekne, prestaňte tu hovoriť tieto blbosti a zamyslite sa nad tým, že či je to významný deň, alebo nie je to významný deň aj z hľadiska toho dneška, ktorý tu dnes žijeme. To je to najdôležitejšie, nie tie ostatné blbosti a krivenia histórie.

Pán poslanec Zahorčák s faktickou poznámkou.

Ďakujem pekne.
Kolegyne, kolegovia, bez ohľadu na naše stranícke tričká a naše ideologické presvedčenie myslím si, že jednou zo snáh nás všetkých by malo byť pripomínať si nielen slávne udalosti našich dejín, o ktoré sa vieme oprieť a na ktoré môžeme byť stále hrdí, ale pripomínať si aj udalosti, na ktoré hrdí byť nemôžeme. Mníchovský diktát bol jednou z najhorších udalostí našich dejín, ktoré treba pripomínať, na ktoré treba upozorňovať najmä preto, aby sme sa z nej poučili nielen my, Slováci a Česi, ktorých sa najviac dotkol, ale aj aby sme ich pripomínali aj takouto formou aj ostatným národom, aby sa z nich stále mohli poučovať aj oni. Ak by sa svetové mocnosti v roku 1938 rozhodli, že sa postavia nemeckej fašistickej ideológii už vtedy, mohlo sa predísť tragédii, ktorou druhá svetová vojna rozhodne bola. Nemali by sme preto na to nikdy zabudnúť a aj preto je opodstatnené pripomínať si túto udalosť aj trebárs touto formou, ktorú predkladáme, teda aj formou pamätného dňa.
Ďakujem.

Ďalší s faktickou poznámkou, pán poslanec Blcháč.

Ďakujem pekne za slovo.
Kolega Blaha, užili ste si ataky od bývalých, od členov alebo príslušníkov bývalej, tzv. demokratickej opozície a teraz keď sú pri, v koalícii, tak sa nesprávajú tak, ako si vtedy hovorili, že sú demokraticky zmýšľajúci ľudia, pretože mali by diskutovať a mali by slušne reagovať na vystúpenia.
Ale ja chcem povedať inú vec, súhlasím to, čo povedal aj pán Jarjabek pred chvíľkou, že tých pamätných dní a tých dátumov v histórii Slovenska je naozaj veľmi veľa a nie na všetky pamätáme. Ja chcem len tak dať za príklad a takú otázku možno aj pre predkladateľov zákona, návrhu zákona, ak to neprejde a budú sa pokúšať o to nabudúce, bolo by zaujímavé získať dáta, kde všade, v ktorých mestách a obciach existuje nejaká pripomienka na tento deň, na 30., 31. september 1938.
A chcem, okrem toho, že u nás na námestí na Župnom dome je tabuľa na veľký snem sociálnych demokratov z roku 1918, na pétepákov, na 17. november, na 21. august 1968, tak keď bolo 80. výročie v roku 2018, tak skupina antifašistov, aktivistov teda prišla s návrhom, aby mesto Liptovský Mikuláš umiestnilo tabuľu aj na toto výročie, na výročie mníchovského diktátu, mníchovskej zrady. A odvtedy teda táto tabuľa pripomína toto výročie.
Možno by bolo zaujímavé zistiť, koľko takých tabúľ vôbec na Slovensku je, ktoré vizuálne pripomínajú tento deň.

Pán poslanec Blaha, môžete reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem pekne. Do poslednej chvíle som od koaličných poslancov čakal, že sa dostanú k tej hlavnej myšlienke, že za druhú svetovú vojnu predsa môže Robert Fico. Ale dozvedeli sme sa, že za druhú svetovú vojnu môže ruský národ, to muselo prísť.
Pán Žiak z SaS, on obhajoval Mníchovskú dohodu. To sa tu ešte nestalo. To myslím, že naposledy dával Šaňo Mach. Toto bol historický okamih. Liberálny poslanec SaS obhajoval mníchovskú zradu a s argumentom, že čo už teda tí lídri na Západe mali robiť, keď už museli v roku ´38 vedieť, oni mali predtuchu, že Rusi spáchajú Katyň v roku 1940, a oni už vedeli dopredu, že Rusi sa dohodnú s Hitlerom v pakte o rok neskôr. Oni to už dopredu vedeli! Oni mali Sibyly medzi sebou a na základe toho teda urobili tento mníchovský diktát. (Povedané s pobavením.) To je tak niečo neuveriteľne hlúpe a primitívne, čo tu predvádzajú títo ľudia. Ja sa hanbím a mám taký pocit prenesenej hanby ako človek, ktorý teda napísal niekoľko kníh o politológii a histórii, že to sa naozaj len tak nezažije.
Pán Krúpa tu dokonca spomínal, že ruská zrada v roku 1848 a ´49 a najväčší zradca bol Ľudovít Štúr, že, ktorý potom obhajoval Rusko v Slovanstve a svet budúcnosti? A najväčší zradca bol Francisci a Daxner, ktorí bojovali po boku Rusov proti Maďarom. To sú najväčší zradcovia národa. To sme sa dozvedeli od drahých liberálnych kolegov. To je už neuveriteľné, jak dokážu šlapať nielen proti, voči ruskému národu, ale ešte aj voči našim národným buditeľom. To je šialené.
A prepáčte, ten pán, neviem, zabudol som meno, ktorý tu hovoril o Rimavskej Sobote. No my, áno, pán kolega, my budeme ďalej vyzývať to Slovensko dole, to Slovensko, tých bežných pracujúcich ľudí, aby povstalo proti vám hore, aby povstalo proti vám papalášom z vládnej koalície, voči bande primitívov a aby vás dali dole. A to budeme robiť neustále.
Páni kolegovia, prosím, učiť sa, učiť sa, učiť sa!
Ďakujem pekne.

Pýtam sa teraz, kto má záujem sa prihlásiť ústne do rozpravy, môže tak urobiť. Poslanec Žiak, pán poslanec Blaha. Ak nikto viac, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Ako prvý pán poslanec Žiak.

Ďakujem pekne za možnosť vystúpiť aj pri takomto nezmyselnom návrhu.
Viete, ja som dlho rozmýšľal, že čo spája našu kvázi ľavicu, ktorú predstavuje SMER – sociálna demokracia, a kvázi tú našu extrémnu pravicu. Veď videli sme fotky, kde náš poslanec Blaha s pánom Kotlebom sa družne objímali na protestoch a pomaly si hladkali chrbáty. A fakt mi to nedávalo zmysel. Však veď pred osemdesiatym deviatym sa veľmi bojovalo proti fašistom, boli tu oslavy Slovenského národného povstania, hrdo sa partizáni bili do hrudníkov, akí boli oni silní ľavičiari, ale boli vlastne komunisti, socialisti.
Potom príde rok 2021, pandémia, ľavičiari sa s týmito extrémnymi pravičiarmi objímajú a organizujú spolu protesty. Nedávalo mi to nejaký veľký zmysel. Potom som narazil na jednu knižku. Ja čítam rád knižky, aj ktoré nie sú kvázi z toho liberálneho spektra alebo toho slobodného. Sú aj také konzervatívnejšie a dostal som knižku, že Licencia na zabíjanie do mojej schránky. Je to knižka o sprísňovaní potratov, resp. o tom, aké potraty nie sú správne. Ja si to zase nemyslím, ale to je iná téma. Paradoxne, v tejto knižke je aj veľa vecí, s ktorými súhlasím a ktoré sú podľa mňa fakt. A ja si dovolím prečítať krátky úryvok z tejto knižky, lebo asi by som nedokázal povedať tak presne, ako je to v tejto knižke vypísané a normálne, ak je ten autor, tak mu dávam klobúk dole a má odo mňa fľašku minimálne nejakého dobrého koňaku za tento text. A dovolím si to prečítať.
Die Sowjetunion, unser Vorbild und Freund. Sovietsky zväz, náš vzor a priateľ. Veľmi rozšíreným mýtom, ktorého propagátormi sú predovšetkým súčasní radikálni ľavičiari a nimi ovládané médiá, je tvrdenie, že Adolf Hitlter bol akýsi pravičiar a že ideológia, ktorú stelesňuje tzv. nacizmus, je ideológiou so skrz-naskrz pravicovým pôvodom. Neonacisti sú neraz, paradoxne, označovaní za pravicových extrémistov, hoci ich heslá sú priam skopírované z diel klasikov marxizmu. A pritom nejeden historik, ktorý sa seriózne zaoberal koreňmi Hitlerovho diela, neváhal označiť Hitlera za presvedčeného boľševika v nemeckom prostredí. Dokonca jeden z najvýznamnejších poľských intelektuálov 20. storočia Józef Mackiewicz navrhoval kvôli nevôli svojich ľavicových kolegov zo spisovateľského a novinárskeho prostredia, aby sa Hitlerova ideológia označovala trefnejším termínom, national boľševizmus, pán Blaha.
Socializmus bol jedným z troch základných pilierov Hitlerovej ideológie. Ďalšími dvoma piliermi bol nacionalizmus a rasizmus. Hitler bol usilovným žiakom Marxa a Engelsa. Priznáva sa k tomu v knižnom rozhovore pod názvom Rozhovory s Hitlerom, ktorého autorom je Hermann Rauschning. V knihe Rauschning cituje tieto Hitlerove slová: "Naučil som sa veľmi veľa vďaka marxizmu, čo sa nebojím priznať. Rozdiel však spočíva v tom, že ja som skutočne uviedol do života všetko to, o čom tí šuflikanti a písalkovia iba nesmelo bľabotali." Neviem, či ste vtedy žil, pán Blaha. Celý národný socializmus je na tom založený.
Hitler vysvetlil Rauschningovi taktiež to, prečo po prebratí moci v januári ´33, 1933 vydal rozkaz, aby boli radoví nemeckí komunisti bez problémov a formalít prijímaní do radov NSDAP. Nemci sa nikdy nezboľševizujú, no boľševizmus sa stane odnožou z národného socializmu. Veď s boľševizmom nás omnoho viac spája, ako rozdeľuje. Malomeštiacky sociálny demokrat či odborový predák sa nikdy nestane národným socialistom, ale komunista bude bezchybným národným socialistom.
Hitler bol skutočným a nadšeným zástancom socializmu a z tejto politickej vízie prebral všetky podstatné body do svojho programu. Revolučnosť, diktátorskú koncepciu moci, myšlienku vedúcej úlohy strany, nenávisť ku kapitalizmu, triedny boj adoptovaný vo forme boja o rasovú čistotu. Nacizmus sa od svojho počiatku deklaroval ako radikálne socialistické hnutie založené na nasadení robotníkov. Zároveň však národný socializmus, v skratke nacizmus, bol v istej opozícii oficiálnemu internacionálnemu socializmu.
To, že Hitler neskôr bojoval s boľševizmom, nesúvisí s jeho odporom voči marxisticko-leninským východiskám, s ktorými sa plne stotožňoval. Neskorší odpor k boľševikom súvisel s jeho posadnutosťou rasovým bojom a tým, že boľševizmus začal pokladať za židovskú kreáciu marxizmu. George Watson, jeden z popredných britských bádateľov a historikov 20. storočia, správne poznamenáva, že Hitlerom vytvorený národný socializmus bol vlastne neteoretický marxizmus. Socialistická tvár nacizmu je pre ľavičiarov tak problematická, že vyvíjajú dlhodobo enormné úsilie, aby presvedčili, že svet, že Hitler bol všetko možné len nie nadšený socialista. Je naozaj veľkým paradoxom našich čias, že z ľavicového diktátora Hitlera spravili súčasné ľavicové elity prostredníctvom im poplatných novinárov a historikov presvedčeného pravičiara a z jeho pravicových odporcov z dôstojníckeho zboru Wehrmachtu, z radov proruských zemanov či diplomatického zboru urobili ľavicových milovníkov pokroku.
Takže, páni a dámy, nestotožňujem sa so všetkým v tejto knižke, čo je písané ohľadom potratov a iných vecí, ale čo sa týka zdroju a toho gra, koreňa, odkiaľ pochádzajú tieto ideológie, ktoré reprezentuje pán Blaha, sú v podstate len takým mutantom fašizmu, ktoré reprezentoval Hitler.
Ďakujem veľmi pekne za vaše vypočutie a teším sa na faktické poznámky.

Pán poslanec, chcem len pripomenúť, že rokujeme o pamätnom dni a vo vašom vystúpení nič k tomuto návrhu neodznelo. A chcem to aj ostatným pripomenúť, v zmysle rokovacieho poriadku som vás mohol zastaviť. A nabudúce to urobím.
Ďalší s faktickou poznámkou pán poslanec Suja.