48. schôdza

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som za poslanecký klub Ľudová strana Naše Slovensko vystúpil k predloženému návrhu zákona, tzv. stratifikácia nemocníc.
Predložený materiál bol vypracovaný v spolupráci s naším odborným tímom pre zdravotníctvo. Ja sám sa teda do pozície odborníka na zdravotníctvo nepasujem ani ním nie som, ale tento materiál, ktorý prednesiem, teda vznikol v spolupráci s odborníkmi, ktorí pracujú v našom odbornom tíme.
Skôr teda ako pristúpim k jednotlivým hodnoteniam, len by som rád upozornil, že mantra o veľkom počte akútnych lôžok a nedostatku chronických sa s dosť veľkou pravidelnosťou opakuje vždy, keď bola vo vláde liberálna pravica, alebo bolo k tomu aj za posledné dva roky, keď na čele vlády stál premiér Pellegrini, keď ho ministerka Kalavská pripravila, návrh zákona o stratifikácii nemocníc, ktorý v decembri 2019 parlamentom neprešiel.
A taktiež ešte pripomeniem aj opatrenia exministra Rudolfa Zajaca, ktorý pod veľmi symptomatickým názvom Guľový blesk zrušil v Bratislave, ale začala až na východnom Slovensku, niektoré nemocnice, ako napríklad Gynekologicko-pôrodnícku na Zochovej a Holubyho ulici, ORL nemocnicu tiež na Zochovej a tak ďalej a tak ďalej.
Ako som spomenul, jeho akcia Guľový blesk sa dotkla ako prvá mesta Košíc a znamenala redukciu akútnych lôžok. Pilier slovenského zdravotníctva na opačnom konci republiky, ako košické nemocnice vtedy nazval rezortný minister Rudolf Zajac, čakajú prevratné zmeny. Podľa neho musí východné Slovensko dostať to, čo mu chýbalo za posledných 50 rokov, čiže komplexnú špičkovú medicínu, preto tam dôjde zatiaľ k nevídaným a prevratným zmenám. Keďže však na kapitálové transfery chýbajú zdroje, a tie, ktoré sú, musí rezort dať na zdravotnú starostlivosť, treba ich vytvoriť delimitovaním zariadení a uvoľňovaním majetkov, a tomu má poslúžiť tá akcia Guľový blesk. Podľa ministra to vtedy bola vraj jediná možnosť. Dotkla sa najmä Detskej nemocnice na Moyzesovej ulici, ktorú pohltili obe fakultné nemocnice. Minister bol inšpirovaný zrejme dielom českej kinematografie s rovnomenným názvom, v ktorom sa sťahovalo takmer všetko od A po Z. Túto akciu vtedy oficiálne ohlásila v prvej súkromnej slovenskej nemocnici v Košiciach, v Šaci pri otváraní hyperbarického pracoviska. Jeho plán bol nasledujúci: od 1. júla oficiálne nastane stav, keď všetci, všetci detskí pacienti okrem infekčných, čiže detská chirurgia i ortopédia by mali byť v nemocnici na Triede SNP. Do Nemocnice L. Pasteura pôjdu deti s infekčnými chorobami.
Na margo bratislavských nemocníc minister Zajac uviedol, že majú nadbytok vyše 1 500 postelí, vysokú prezamestnanosť a že strácame možno 2, možno 3 mld. korún. Povedal: „Čaká ich ťažká reštrukturalizácia.“ Ako dopadla? Bola taká ťažká, že po roku 2004 Slovenská lekárska komora zaregistrovala v priebehu asi dvoch rokov odchod 2-tisíc lekárov do zahraničia a obdobne asi 4-tisíc zdravotných sestier, ktorým odkázal, že ak sa im nepáči, na hranici s Ukrajinou čakajú iné.
Mimochodom, viete, vážené dámy a vážení páni, koľko zahraničných lekárov pracuje napríklad v Nemecku? V roku 2020 bolo v Nemecku zamestnaných 56 107 zahraničných lekárov. Spomedzi členských štátov Európskej únie Nemecko zaznamenalo najvyšší a absolútny počet zdravotníckych pracovníkov a pôrodných asistentiek zamestnaných v nemocniciach a druhý najvyšší počet odborných asistentov zdravotných sestier zamestnaných v nemocniciach.
Má Slovenská republika prehľad o tom, koľko slovenských lekárov pracuje napríklad v spomínanom Nemecku alebo v Českej republike? A otázka je, či neuvažuje vláda nad tým, ako ich motivovať napríklad k návratu. Veď príkladom môže byť napríklad aj Maďarsko, kde Viktor Orbán zmenil výšku odmeňovania lekárov, kopírujúc platy, ktoré zarábajú lekári v Nemecku.
V Nemecku existujú štyri rôzne druhy nemocníc v závislosti od toho, kto ich prevádzkuje: komunitné nemocnice, univerzitné nemocnice, súkromné nemocnice a nemocnice prevádzkované cirkvou alebo náboženskou organizáciou. Ich platová štruktúra sa v prvom roku zamestnania príliš nelíši. V prvom roku dostanú lekári zhruba 5-tisíc eur mesačne a po troch až piatich rokoch sa môžu narásť na viac ako 6-tisíc eur mesačne pred zdanením. Dodatočným školením k špecialistovi môže lekár zaviesť, začať v univerzitnej nemocnici za približne 6-tisíc eur mesačne, čo sa zvýši maximálne na necelých 8-tisíc eur.
Vie si niekto predstaviť, aby sa slovenský lekár, pokiaľ nebudú porovnateľné platové podmienky, vrátil na Slovensko? Alebo aby absolvent medicíny po získaní diplomu radšej neodišiel pracovať do zahraničia? A otázka je, či vie niekto štatisticky podložiť, koľko mladých absolventov zostáva pracovať na Slovensku?
Vráťme sa však k problému akútnych lôžok. Ak dnes opätovne riešime problém vraj nadbytočných akútnych lôžok, treba si uvedomiť zásadný fakt, že ich počet ani zďaleka nepokrýva potrebu slovenského zdravotníctva. V materiáli sa zdôvodňuje chaos pri poskytovaní nemocničnej starostlivosti. Ale ako mohol vzniknúť? Treba si preto uvedomiť, že tento malý zákon č. 227/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, ktorý obsahoval kategorizáciu nemocníc, dnes sa tomu hovorí stratifikácia, ale nedá mi nepripomenúť aj zákon č. 2/1966 Z. z. o starostlivosti o zdravie a ľudu, o zdravie ľudu. Starší si tiež pamätajú členenie nemocníc na mestské, okresné, krajské a špecializované.
Takže čo, čo to dnes ideme vlastne riešiť? Riešiť šesticu Zajacových tzv. reformných zákonov z roku 2004, zákonov, ktoré vraj mali pozdvihnúť úroveň slovenského zdravotníctva, a, parafrázujúc Rudolfa Zajaca, čo po prijatí jeho zákonov nám úroveň slovenského zdravotníctva bude závidieť celý svet. A dnes sa napríklad v materiáli konštatuje, že tým, že nebol poriadok a organizácia typov v starostlivosti, pacienti mali síce nemocnicu blízko, ale tam mu nevedeli poskytnúť adekvátnu zdravotnú starostlivosť, čo viedlo k zbytočným presunom pacienta, k neefektivite a k zhoršeniu zdravotného stavu daného pacienta.
Vynára sa otázka, o ktoré nemocnice konkrétne ide. Ak tomu tak bolo, prečo nezasiahol Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a ako je možné, že niektoré medicínske odbory nemocnica neposkytovala? Veď stačilo prijať, ak tomu tak bolo, vykonávací predpis o kategorizácii ústavnej starostlivosti a vykonať nápravné opatrenia. Myslím si, že majitelia súkromných nemocníc by si veľmi rýchlo rozmysleli, keby ich nemocnici hrozilo odobratie licencie.
Od slovenských nemocníc sa už 30 rokov vyžaduje, aby konali efektívnejšie a efektívnejšie, aby zvyšovali produktivitu. Otázka je, či je však tento zvýšený výkon skutočne viditeľný, resp. boli nemocniciam vytvorené také ekonomické podmienky, aby, ktoré by umožnili túto úlohu aj reálne splniť. Nie. Nie je to akýsi druh oportunizmu v praxi, keď sa od zdravotníkov očakáva výkon, na ktorý nemajú vytvorené podmienky.
Systém slovenskej zdravotnej starostlivosti čelí protichodným trendom, krátkodobým aj dlhodobým vplyvom finančných a ekonomických obmedzení, rastúcim dopytom po stále sa rozširujúcej sa a starnúcej populácii, ktorý vedie k zvýšeniu počtu chronických pacientov. Zaznamenávame rastúce požiadavky po medicíne kopírujúcej najnovšie vedecké poznatky, ale vzhľadom na hlboké podfinancovávanie zdravotníctva je dostupnosť technologických inovácií a nové úlohy, nové zručnosti a nové zodpovednosti pracovnej sily v zdravotníctve stále len v polohe verbálnych prísľubov. Výsledkom je stúpajúci počet odvrátiteľných úmrtí.
Vo svete sa tento problém rieši okrem iného tak, že by sa štát dokázal prispôsobiť novým trendom, tak mení aj úlohu nemocníc. A v tomto smere by si malo Slovensko brať veľký príklad, lebo ako prvé, čo robí väčšina vyspelejších zdravotníckych systémov, je to, že už prechádza z tradičného modelu starostlivosti zameranej na nemocnice a lekára, na integrované modely, v ktorých nemocnice úzko spolupracujú s primárnou starostlivosťou, komunitnou starostlivosťou a domácou starostlivosťou. A u nás sa práve primárna a nemocničná starostlivosť ukázali chaotický, neodborný problém, riešenie práve pri COVID-e-19.
Dostupné údaje poskytujú najaktuálnejší porovnávací obraz o situácii. Hlavným zdrojom údajov je zdravotná štatistika OECD, preto skôr ako začneme riešiť problém slovenského zdravotníctva, hovorme o výdavkoch na zdravotníctvo, percentách z celkových výdavkov, vládnych výdavkov a nemocničných lôžok vo verejných alebo súkromných nemocniciach, ktoré boli získané z databázy Eurostatu o ekonomike a financiách a o zdravotníctve.
Finančné zdroje pre zdravotníctvo v roku 2006 až 2016 sa v Európskej únii v priemere zvýšilo asi o 50 % z celkových súčasných výdavkov na zdravotníctvo vyjadrených v parite kúpnej sily na obyvateľa. V posudzovaných rokoch rástla aj ústavná starostlivosť, mzdy a výdavky na lieky. V Európskej únii bol rozsah celkových súčasných výdavkov na zdravotníctvo na obyvateľa v roku 2017 medzi 2 325 a v Grécku 6 485 dolárov vyjadrených v parite kúpnej sily, zatiaľ čo v Európskej únii sa tento rozsah pohyboval od 1 722 v Lotyšsku do 2 775 v Slovinsku. Vo Švajčiarsku dosiahol tento ukazovateľ dokonca 8 009 dolárov vyjadrených v parite kúpnej sily.
V porovnaní s rokom 2006 sa celkové výdavky na zdravotníctvo na obyvateľa v roku 2016 líšili pozitívne vo všetkých krajinách, ktoré boli v tejto analýze zohľadnené, okrem Grécka, kde bol pokles mínus12 %.
V materiáli sa spomínajú neutešené, presnejšie poddimenzované stavy lekárov, najmä prvého kontaktu, zdravotných sestier. A ďalej sa tiež tvrdí, že má predimenzovaný počet akútnych lôžok, ktoré vraj zdravotníctvo oberajú o financie. A predkladateľ bez toho, aby uviedol presné čísla a presné údaje, konkrétne verifikoval, čo tvrdí, že Slovensko zaostáva pri transformácii zdravotníctva. Takýto prístup považujeme za veľmi nebezpečný, idúci viac pokusom, systémom pokus - omyl, ako skutočnou analýzou, syntézou a odporúčaniami pre prax.
Navrhovaná reforma siete nemocníc vôbec neberie do úvahy zvýšenú chorobnosť slovenského obyvateľstva, ktorá napríklad už dnes vyplýva z enormnej pracovnej záťaže, štvorzmennej prevádzky, nízkych príjmov často nepostačujúcich ani na základnú regeneráciu pracovnej sily, z konzumácie nekvalitných potravín, ďalej vysokých príplatkov na lieky, vysokých cien vitamínových doplnkov, enormne dlhých čakacích listín na plánované operácie a tak ďalej a tak ďalej. A v materiáli sa sľubuje, že sa redukciou lôžok znížia čakacie listiny. Už dnes z tohto miesta môžeme povedať, že práve opak sa stane pravdou.
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky sa však aj napriek tomu, že odignorovalo predprípravnú fázu, ktorou je doplnenie z toho lekárov prvého kontaktu, ako aj lekárov v nemocniciach na požadovaný počet, rozhodlo najprv niektoré nemocnice zrušiť, resp. sľubuje ich reprofilizáciu na lôžka pre dlhodobo chorých. Ministerstvo ako keby počet, počet nemocníc znižovalo na základe počtov lekárov. A o päť rokov, ak klesnú ešte viac, bude opäť znižovať počty nemocníc. Otázka je, samozrejme, ktorých, štátnych alebo súkromných. Ale veď tento medúzový motúz o tom, ako vzniknú lôžka pre dlhodobo chorých, tu v parlamente ťahal popod nos aj minister Zajac. Že sa dnes ukázalo, že bohapusto klamal? Skúste mi odpovedať, ktoré napríklad bratislavské nemocničné zariadenie, ktoré som už spomínal, bolo takto reprofilizované? Poviem vám - ani jedno.
Len pripomeniem, že v materiáli sa píše, čo kedysi tvrdil aj exminister Zajac, že ministerstvo zdravotníctva predstaví reformy integrácie a financovania dlhodobej sociálnej a zdravotnej starostlivosti, posudkovej činnosti a dohľadu nad sociálnou starostlivosťou. A ako príklad sa uvádza paliatívna starostlivosť. Z jeho strany išlo o zavádzajúce účelové tvrdenie, ak si predstavíme, že Slovenská republika podpísala Onko-Chartu, v ktorej sa Slovenská republika zaväzuje budovať oddelenia paliatívnej starostlivosti. A tu sa pristavme.
Čerstvejšie informácie totiž sme nezískali. V roku 2010 zverejnil The Economist Intelligent Unit medzinárodné hodnotenie starostlivosti o pacientov na konci života. Toto porovnanie zahŕňa aj Slovenskú republiku, ktorá spomedzi 40 sledovaných krajín obsadila nelichotivé 27. miesto.
Pri stanovovaní indexu kvality starostlivosti o umierajúcich sa brali do úvahy tieto parametre: kvalita a dostupnosť, vynaložené prostriedky a celkové zázemie danej problematiky. Slovensko dosiahlo v celkovom hodnotení index 4,2 a zaostalo tak aj medzi krajinami regiónu, Česko obsadilo 21. miesto s indexom 5,2, Poľsko skončilo na 15. mieste s hodnotením 6,0, Maďarsko dokonca obsadilo 11. priečku s výnosom 6,2.
Podľa verejného prieskumu najlepšiu starostlivosť o pacientov na konci života má Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska s hodnotením 7,9. Aj keď sa dá, samozrejme, metodike výskumu čo-to namietať, tento rebríček čiastočne zodpovedá súčasnému stavu, v akom sa starostlivosť o umierajúcich na Slovensku nachádza.
Ministerstvo zdravotníctva vydalo v roku 2006 koncepciu zdravotnej starostlivosti v odbore paliatívna medicína vrátane hospicovej starostlivosti. V nej zadefinovalo základné ciele a štruktúru medicínskeho odboru. Podľa dostupných informácií bolo na Slovensku v roku 2013 sedem oddelení paliatívnej medicíny s celkovým počtom 86 postelí. Nerátam do toho hospice, ktoré sú pre väčšinu pacientov cenovo nedostupné, preto umieranie týchto pacientov býva často veľmi kruté. V každej nemocnici na regionálnej a komunitnej úrovni musí byť zriadené oddelenie paliatívnej starostlivosti ako podmienka na získanie licencie. Nič také sa však v materiáli nepíše.
V materiáli sa ďalej uvádza, že vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje účinnosť zákona od 1. januára 2022, a sme hlboko presvedčení, že tento termín je nesplniteľné dodržať, a pokiaľ predkladateľ bude na tom trvať, tak potom sa so všetkými jeho dôsledkami. Prečo? Citujem z vetu z materiálu: „Slovenská republika napriek zdrojom vynakladaným na zdravotnú starostlivosť, nedosahuje v parametroch kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti čísla, ktoré dosahujú vyspelejšie západoeurópske krajiny, či už je to dĺžka hospitalizácie, alebo počet odvrátiteľných úmrtí, kde Slovensko patrí medzi krajiny kde je najväčší počet odvrátiteľných úmrtí. Slovensko má veľmi veľa akútnych lôžok na dlhodobú hospitalizáciu.“
Položme si preto otázku, koľko Slovenská republika vlastne vynakladá zdrojov v porovnaní s vyspelejšími krajinami sveta. Celkové výdavky na zdravie ako podiel HDP vo vybraných európskych krajinách v roku 2019 Slovensko 6,9 a vyspelejšie krajiny, ako je Švajčiarsko:12,1, Nemecko: 11,7, Nórsko: 10,5, Rakúsko: 10,4, Portugalsko: 9,6 alebo Česko: 7,8. Horšie to je len u... v Írsku, Litve, Maďarsku, Poľsku, Estónsku, Rusku, Luxembursku a Turecku.
Kto len trochu rozumie číslam, musí dospieť k záveru, že táto suma vzhľadom na celkovej chorobnosti a starnúcich obyvateľov, kde si občania nad 60 rokov začínajú vyberať už okolo 70 % zdravotnej starostlivosti, je významne poddimenzovaná.
Navyše štát práve za svojich týchto poistencov chce platiť menej o 230 mil. eur. Prečo by sme mali tiež vychádzať z faktov, že priemerné náklady na liečbu poistencov štátu predstavuje približne 83 eur mesačne, štát však zamýšľa hradiť len 39 euro? Na ich zdravotnú starostlivosť sa budú musieť teda použiť peniaze, ktoré odvádzajú zdravotným poisťovniam pracujúci. Systémovým opatrením, ktoré by sa nemalo po zmene vlád meniť smerom nadol, je to, aby štát zvýšil svoje poistné na úroveň 5 % z vymeriavacieho základu, čo je stále menej ako napríklad v Českej republike, ale zdravotníctvu by to prinieslo o 500 mil. eur viac, ako predpokladá súčasný návrh štátneho rozpočtu.
Po roku 1989 sme prebrali nemecký systém zdravotného poistenia, bodový systém DRG na Slovensku od roku 1995, preto len pripomeňme, že výdavky na zdravotnú starostlivosť v Nemecku predstavujú 11,3 % hrubého domáceho produktu alebo 5 551 amerických dolárov na obyvateľa. Verejné výdavky na slovenského, na slovenské zdravotníctvo rastú a zodpovedajú možnostiam ekonomiky, v roku 2020 dosiahli 5,6 mld. eur. Za posledných desať rokov rástli o 44 %, zatiaľ čo HDP je o 40 %.
Slovenské verejné výdavky na zdravotníctvo sú 5,7 % HDP, čo je viac ako priemer krajiny V3 a menej ako priemer Európskej únie. Výsledky slovenského zdravotníctva však nezodpovedajú výdavkom. Na Slovensku pripadá ročne na tisíc obyvateľov až 168 úmrtí, ktoré by, ktoré mohli byť odvrátené včasnou a efektívnou zdravotnou starostlivosťou. Odpoveďou je fakt, že sme do zdravotníctva práve Zajacovými zákonmi pustili veľké množstvo súkromných pracovísk, kliník, keď zdravotná poisťovňa Dôvera dostala do vienka tzv. krížové vlastníctvo, čiže to, že môže byť majiteľkou nielen zdravotnej poisťovne, ale aj nemocní, polikliník a lekárni, keď cenotvorba zostala na úrovni akýchsi dohovorov medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, keď vo svojich zariadeniach platí Dôvera iba platby za zdravotné výkony ako v štátnych zariadeniach, a tu je odpoveď na to, čo sa v materiáli síce správne kritizuje, že si niektoré nemocnice vyberajú tzv. hrozienka a neposkytujú komplexnú zdravotnú starostlivosť.
Akosiš... akosi sa však pozabudlo podotknúť, že ide výlučne o súkromné nemocnice, ktoré kedysi vo svojom členení patrili medzi malé a stredné, čiže mestské a okresné, ktoré práve vďaka Zajacovým zákonom nútene prešli spod ministerstva zdravotníctva pod iného zriaďovateľa, mestá a obce. Tie si ich však veľmi rýchlo, ale veď to sa aj, samozrejme, predpokladalo, bol to cielený zámer, museli z dôvodu nedostatku financií vzdať v prospech záujemcov, ktorým bola ako - aká náhoda - finančná skupina.
Súčasne bola sprivatizovaná aj zdravotná dopravná služba, keď dovtedy mala každá nemocnica svoj vlastný sanitkový auto dispečing, boli sprivatizované aj spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky, ktoré dnes napríklad rozprávkovo zarábajú, lebo dnes sú odmeňované v inom finančnom režime, kým sa má aj takýmto spôsobom preukázať ďalšia ultraliberálna mantra, že súkromník je lepším hospodárom.
Nemocniciam finančne pomáhala prevádzka laboratórií, autodopravy a nemocničných lekárni, aké však, aké však všetky predchádzajúce vlády doposiaľ prijali systémové opatrenia, aby nemocniciam vykryli túto obrovskú finančnú stratu, sa v takomto materiáli ani len nepomínajú. Ale nemocnice sú kritizované za nehospodárne nakladanie s peniazmi poistencov, pričom vláda sa len nečinne prizerala, ako si súkromné nemocnice, na ktoré vraj nemá dosah, to je situácia bývalej pani ministerky Kalavskej, vyberali aj tu povedzme hrozienka.
Tento zákon vo veľmi zašifrovanej podobne opätovne ide v ústrety súkromnému vlastníctvu. Budem citovať z materiálu: Do siete môžu byť zaradené... „Do siete môže byť zaradená aj nová nemocnica, resp. nemocnica nižšej úrovne môže požiadať o status vyššej úrovne, zmena zaradenia sietí aj v prípade, ak existujúca nemocnica v definovanej miere nesplní legislatívou dané podmienky. V takom prípade môže byť iná nemocnica podmienečne zaradená do siete so stanovaným prechodným obdobím, počas ktorého bude mať nárok len na zníženú úhradu z verejných zdrojov zdravotného poistenia a bude musieť preukázať splnenie stanovených podmienok.“
Rozmeňme si však tento nezmysel na drobné. Takže nejakou v zákulisí pripravovanou legislatívou, o ktorej dnes absolútne nič nevieme, ale ktorá bude šitá povedzme na nemocnice v rukách finančnej skupiny, sa rozhodne, že istá nemocnica kritériá neplní, automaticky do siete podľa materiálov nastupuje nová nemocnica. A čo ona urobí, aby prežila? V prvom rade prelanári zdravotnícky personál zo starej, pričom stará, aby sa dlho netrápila, za trest dostane ešte menej peňazí, ako dostávala predtým, a jej osud bude nadobro a nezvrátiteľne spečatený. Očakávaný výsledok - povedzme za možno desať rokov zmiznú z mapy Slovenska aj ďalšie zakategorizované nemocnice, ktoré ešte zostali v rukách štátu.
Ďalej sa v materiáli tiež píše, že pri nepovinných programoch a službách si budú môcť nemocnice vybrať z osobných poskytovateľov sietí podľa vlastných transparentne zverejnených podmienok pri dodržaní legislatívou určených štandardov. Ako, a o koho opäť pôjde, kto si bude vyberať, Svet zdravia? Zákon opäť pripravuje pôdu na celkové ovládnutie zdravotníctva súkromným poskytovateľom, ktorí si vedia dohodnúť výhodné platby od zdravotnej poisťovne, navyše ak ide o nemocnicu, podporujú ju finančné skupiny a zdravotnej poisťovne Dôvera, ktorej tiež je súčasťou. Zaujímavý prístup riešenia problému akútnych lôžok, keď ich najprv rušíme, ale potichu pripravujeme ich znovuobnovenie na úkor štátu v prospech súkromníka, s čím sa dokonale naplní neoliberálna predstava fungovania zdravotníctva.
V tejto súvislosti stojí za upozornenie, že predsa štát a opäť len štát musí mať v rukách cenotvorbu. Ceny zdravotníckych výkonov musia byť celoplošne v rámci zakategorizovania nemocníc všade rovnaké. Dnes je cenotvorba zneužívaná a poskytuje obrovský priestor na korupciu a únik peňazí a vzniká paradox, že niektoré výkony sú finančnou skupinou platené vyššou sumou, keďže sú robené v ich nemocniciach, ako v štátnych nemocniciach. Ide o obrovský únik peňazí zo zdravotníckeho systému a to si ešte v materiáli asi stokrát musíme prečítať, než peniaze za hodnotu. Ak by to však malo skutočne platiť, ak to predkladateľ myslel úprimne vážne, alebo tento slogan mal byť len lacný populistickým ohurovačom, tak ako prvé mal zrušiť spomínané krížové vlastníctvo finančnej skupiny.
V materiáli sa tiež opakovane dôrazne tvrdí, že máme príliš veľa nemocničných lôžok, rozumne, rozumieme akútnych, je tomu naozaj tak. Môžeme ich počet porovnať aj pri tom, aby sme dosiahli úroveň niektorých vzorových krajín. Mali by sme z tohto dôvodu aj na Slovensku znížiť počet lôžok?
Dovoľujem si predložiť krátku analýzu lôžok, ide o počet postelí na tisíc obyvateľov, Slovenská republika 5,7, Bulharsko 7,5, Česko 6,6, Gruzínsko 14,4, Maďarsko 7,0, Nemecko 8,0 a priemer Európskej únie je 4,6. Odpoveďou na to, prečo niektoré krajiny majú nižší počet akútnych lôžok, je to, že v ich nemocniciach je oveľa intenzívnejšia nielen lekárska starostlivosť, ale najmä ošetrovateľská. Čiže následná, ktorá umožňuje pacienta dostať o tie dva dni, ktoré sa v materiáli spomínajú ako veľká hrozba na rozvrat financií, že naši pacienti o toľko v priemere obsadzujú dlhšie predmetné lôžka von z nemocne. Intenzívnejšia je preto, lebo pracujú s často oveľa modernejšími prístupmi a nástrojmi, majú väčší počet lekárov, ale najmä zdravotných sestier. Počet lekárov na tisíc obyvateľov: Slovensko 3,4, Estónsko 4,5, Fínsko 3,8, Francúzsko 3,3, Gruzínsko 7,1, Nemecko 4,2 a tak ďalej a tak ďalej. Priemer Európskej únie je 3,7. Počet zdravotných sestier a pôrodných asistentiek na tisíc obyvateľov, na Slovensku je to 6,1, Slovinsko 10,0 v Rakúsku 7,1, v Bielorusku 11,0, Chorvátsko 8,1 a priemer Európskej únie je 9,3.
Veľká pozornosť sa v materiáli venuje aj posilneniu lekárov prvého kontaktu, všeobecných lekárov ambulantnej zdravotnej starostlivosti. V materiáli sa uvádza, že v počtoch lekárov nemajú poriadok, a preto sa musí uskutočniť vytvorenie jednotnej evidencie siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, podľa § 79 ods. 20 je nevyhnutným predpokladom pre správne vyhodnotenie siete poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.
Stačí sa len opýtať Únie špecialistov, ako aj všeobecných lekárov, koľkí lekári dostali licenciu o prevádzkovanie praxe, a je zrejmé, že toto číslo je presné a nespochybniteľné. Vyhodnocovať, kde chýbajú ambulantní lekári, konkrétne v ktorých okresoch, nie je taktiež nejakým veľkým problémom. Stačí vedieť, má to predsa Slovenský štatistický úrad, koľko ľudí žije v danom okrese, aká je tam maximálna kapacita kapitovaných pacientov na jednu ambulanciu, tak aby nedochádzalo k preťaženiu lekára. Ak vyjde, že povedzme 10-tisíc ľudí musí dochádzať do ambulantnej, do ambulancie nachádzajúcej sa v inom okrese, tak problém okamžite rieši Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, v súčinnosti s ministerstvom zdravotníctva zabezpečí povedzme dvoch ambulantných lekárov.
Prilákať ambulantných lekár do menej atraktívnych oblastí jednorazovou finančnou dotáciou na zariadenie ambulancie je určite správnym krokom, ale nemusí sa riešiť ani zákonom, stačí vykonávacím predpisom. Počet vzniku nových 171 ambulancií by bol dobrou správou. Prvýkrát sme sa tiež dopočuli, že študenti medicíny dostávajú motivačné štipendiá, preto by bolo dobré uviesť, odkedy, koľko a k čomu si ich tu zaväzuje. Motiváciou pre prácu ambulantných lekárov, ale aj pediatrov v menej atraktívnych lokalitách by mohlo byť aj zvýšenie kapacitnej... kapitačnej sumy za jedného kapitovaného pacienta. Ale prečo bolo definovaných len číslo 171, keď v materiáli uvádza, že v primárnej sfére chýba 300 všeobecných lekárov a 51 pediatrov?
Pri detských lekároch sa, sa nič v rámci motivácie nepripravuje. Vari pacienti počkajú, kým budú peniaze, alebo sa uspokojíme s nelichotivou priečkou pri odvrátiteľných úmrtiach? Peniaze nebudú, stále odsúvaný DRG systém nebude fungovať, lebo ak by to, lebo ak by sa zreálnili ceny prostredníctvom DRG odmeňovania, systém za mesiac vybuchne a zdravotníctvo pre nedostatok peňazí skolabuje. V dôvodovej správe je tiež v osobitnej časti bodu 27 uvedené, že s cieľom zabezpečiť dostatok času pre Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na to, aby zabezpečil organizačné a personálne pokrytie svojich nových úloh, sa do 1. 1. 2024 určuje, že úlohy Úradu pre dohľad súvisiace s vyhodnocovaním stavu siete bude vykonávať ministerstvo zdravotníctva.
V tejto súvislosti si dovolím pripomenúť, že pri prijímaní 6-tisíc tzv. Zajacových transformačných zákonov v roku 2004, keď tvrdil, ako na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti bude prísne dohliadať predmetný úrad. Vari sa zrejme niečo nepodarilo. Prax totiž ukázala, že úrad do svojej kompetencie dostal akurát len riešenie ex post sťažností nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Pripomeniem niečo veľmi aktuálne, že predsa to má byť práve tento úrad, ktorý mal zabezpečiť napríklad usmernenia a poskytovania zdravotnej starostlivosti v ambulantnej sfére pri riešení ochorenia na COVID-19 a následne aj v nemocniciach.
Aký dohľad potom tento úrad má, len sankčný, alebo aj metodický? Úrad musí dohliadnuť, aby sa minimalizovali odvrátiteľné úmrtia, preto sa natíska otázka, aby predpokladaný návrh na stratifikáciu nemocníc a riešení ambulantnej sféry nemal byť riešený komplexne, teda úplne novým zákonom, lebo to, čo dnes ponúka ministerstvo zdravotníctva, je, prepáčte, len taká chaotická zlátanina, ktorú má za cieľ, zopakujem to ešte niekoľko raz, doprivatizovať slovenské zdravotníctvo.
Úrad pre dohľad by mal dostať kompetenciu, aby jednotlivé úrovne nemocníc zabezpečovali adekvátne zdravotnícke výkony, aby mali svoje základné oddelenia, ale aj to, aby boli za svoje výkony aj adekvátne financovaní, lebo sú to financie, ktoré výkony limitujú, resp. nedovolia realizovať. Ak má nemocnica povedzme problém s nozokomiálnymi nákazami, ako sa v materiáli tento dôvod viackrát opakuje, treba investovať do nových vodovodných rozvodov, a nie, aby sme ju rovno zatvorili.
Na to však potrebuje financie. Ja tiež, je tiež zavádzajúce tvrdenie, že pacient stráca čas pri riešení jeho zdravotníckeho problému vraj preto, lebo je odvážaný do nemocnice, ktorá na zdravotnícky výkon nemá vhodné vybavenie, nie, ani adukáciu lekárov. Predsa dispečing záchrannej zdravotnej služby musí vedieť správne rozhodnúť, kde, do ktorej nemocnice bude pacient prevezený povedzme s infarktom myokardu či komplikovanou polytraumou.
Za všetkými takými zdôvodneniami cítim snahu o vytlačenie štátnych zdravotníckych zariadení zo siete poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti. Uvediem príklad, napríklad pán premiér Pellegrini oznamoval výstavbu nemocníc na Rázsochách, zrejme mal úprimnú snahu, ale tá, žiaľ, nepohla s výstavbou ani o milimeter. Otázka je prečo. Lebo práve sa dostavia Nemocnica na Boroch, ktorá patrí Pente. Ak by boli Rázsochy pokračovali, Bory by mali veľký personálny problém, takže Rázsochy sa opäť odložili. Nikoho však v materiáli netrápi, že Slovensko nemá koncovú špičkovú nemocnicu na úrovni typu pražského Inštitútu klinickej a experimentálnej medicíny, ktoré je najväčšie super špecializované klinické a vedecko-výskumné pracovisko v Českej republike.
Iný príklad, napríklad gama nôž. Česká republika má 11 mil. obyvateľov a lieči ročne 800 najťažších pacientov. Slovenská republika má o polovicu menej, mala by liečiť gama nožom približne 400 pacientov. Keďže gama nôž, ktorý sa, ktorým sa robia najťažšie neurochirurgické výkony, Slovensko stále nemá, musia sa robiť na nižšej technickej úrovni, pričom však gama nôž umožňuje nádory a cievne malformácie v mozgu ožarovať veľmi presne a znižuje riziko poškodenia mozgu.
V materiáli sa píše veľmi stručne bez akéhokoľvek vysvetlenia a konkretizovania, že dôsledkom predloženého návrhu dôjde k zániku niektorých zariadení zdravotnej starostlivosti, čo ovplyvňuje aj dotknutých obyvateľov a súčasných zamestnancov. Tak si nalejme čistého vína a povedzme nahlas, že Slovensko v porovnaní s inými krajinami vôbec nemá nadbytok akútnych lôžok. Má ako nedostatok lekárov, podobne ako nedostatok zdravotných sestier.
Viete, prečo niektoré krajiny v Európskej únii majú aj 17 sestier na tisíc obyvateľov? Lebo práve ošetrovateľská starostlivosť sa významne podieľa na jeho rýchlom a profesionálne zvládnutom uzdravovaní, skracuje jeho pobyt na lôžku a umožňuje mu vrátiť sa do práce, a tak tvoriť hodnoty, lebo len zdravý človek môže robiť aj zdravú ekonomiku. Zdravie okrem humánneho pohľadu je aj ekonomická kategória.
Zaujala ma tiež veta, že viaceré dnešné hospitalizácie nie sú vraj potrebné, na akútnych lôžkach ležia vraj pacienti, ktorí by mali byť riešení ambulantne, čím okrem zbytočných nákladov vystavujeme aj pacientov riziku nozokomiálnych nákaz, prestarnuté nemocnice, priemerný vek budovy je viac ako 50 rokov, vraj neumožňujú zavádzanie efektívnejších procesov a vedú k dlhodobému zadlžovaniu sa štátnych nemocníc a tým aj k nedostatku kapitálových zdrojov na obnovu. Nové nemocnice by sa mali však stavať v takom rozsahu, aby zodpovedali budúcim potrebám.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, síce som ešte neskončil, ale vzhľadom na to, že sa mi kráti čas, musím skončiť, ale ešte sa prihlásim do ústnej rozpravy, aby som dokončil svoj prednes.
Ďakujem zatiaľ za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, poprosil by som vás, pán poslanec Beluský, potom by som vás poprosil, možno by ste mohli aj poslať materiál aspoň kolegom zo zdravotníckeho výboru, lebo mimo tých politických úvah je tam množstvo faktov, a myslím si, že pri príprave tohto zákona stále narážame na možno analýzy, ktoré niektoré fakty nezohľadňujú, a možno sa argumentuje faktami, ktoré sú v prospech toho cieľa zmeny akútnych lôžok na chronické v pomerne masívnom rozsahu, a možno sa nedajú všetky fakty, ako to napríklad v okolitých štátoch alebo v iných európskych štátoch prebieha.
Čiže množstvo tam máte aj faktografie, tak vás poprosím, keď to môžete poslať na poslanecký mail, lebo naozaj niektoré časti, na niektoré veci mám úplne opačný názor, s mnohými vecami súhlasím, ale tá faktografická časť je asi nespochybniteľná. Možno to pomôže aj nám. Možno to ešte pomôže aj ministerstvu zdravotníctva pri ďalších prípravách akýchkoľvek zmien, ktoré by sa mali v teréne udiať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán poslanec, samozrejme, nemám s tým problém, veľmi rád vám to pošlem.
A pri tejto príležitosti by som chcel tak pripomenúť, že keď sa naposledy riešila tá stratifikácia, pani ministerka Kalavská, tak ona urobila takú dobrú vec, že pozvala si zástupcov jednotlivých poslaneckých klubov na ministerstvo, a tam sme o tých problémoch mali možnosť tak detailnejšie, na takej profesionálnejšej úrovni komunikovať a pracovať a je mi ľúto, že pán minister možno tiež nevyužil alebo mohol využiť takú možnosť, alebo možno pán minister by ešte do budúcnosti, keďže sme v prvom čítaní, mohol niečo také urobiť, aby sme tie jednotlivé informácie si navzájom vymenili. Možnože pán minister alebo pracovníci na ministerstve niektoré informácie môžu vysvetliť a potom budeme vedieť sa lepšie, samozrejme, rozhodnúť.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, ctený pán minister, pán druhý minister, pani predsedníčka, vážené dámy, vážení páni, v téme stratifikácie alebo OSN-ky, ako sa týmto zmenám, ktoré by mali nastať pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a v systéme organizácie zdravotníctva na Slovensku, je veľa emócií. Tá emócia vychádza z terénu. Politici k nej prispievajú možno menšou časťou, ale tá najsi... tá emócia a ten strach ide z terénu. Ale dovoľte mi, aby som uviedol svoj pohľad, ktorý sa budem snažiť držať úplne racionálne bez emócií, a skôr hovoriť o tom, v čom si myslím, že pripravovaný materiál nie je v poriadku a prečo je možno taký odpor v teréne, a možno ako by sa malo postupovať, aby sa, keď je zámer pomôcť pacientovi dosiahnuť čo najideálnejšiu cestu diagnostiky a liečby, ako by to malo vyzerať.
Myslím si, že nikto nespochybňuje cieľ, pretože ten cieľ je vlastne, ten finálny cieľ je podobný, ako bol už v jednej stratifikácii, ktorú teda pripravila pani ministerka Kalavská, a to je to, aby sme optimalizovali cestu pacienta. To asi nikto nespochybňuje. Každý chce, aby tá cesta pacienta v daných podmienkach bola čo najoptimálnejšia, čiže diagnostika, liečba aby prebiehala v čo najkratšom čase, na primeranej kvalitatívnej úrovni alebo čo najkvalitnejšie.
Problémom tohto návrhu zákona, resp. ako sa vytvoril a ako bol prezentovaný, je spôsob a forma. A, pán minister, aj vy vidíte, ja vás, keď aj chodím po regióne, ja vás nespomínam. Ja spomínam ľudí, ktorí to pripravili a ktorí to mali dotiahnuť do konca po všetkých stránkach, lebo neurobili to dobre, doslova to urobili zle a urobili to tak, ako sa to robiť nemá, teda od zhora nadol, od zeleného stola, opakovane hovoríme, začali stavať dom od strechy, nie od základov.
Druhá vec je, že ten, tá špička toho tímu bola určite vybavená výborne analyticky, ale neboli to ľudia, ktorí by mali nejakú reálnu skúsenosť od lôžka pacienta. Šéf reformného tímu pán Dvořák alebo pani Szalayová, ktorá je síce lekárka, ale v zdravotníctve aktívnom nepracovala. Čiže určite to analyticky sedí, určite všetky čísla vychádzajú, ale chýba, chýba tomu možno ten kontakt s praxou, ktorý by vedel, ktorý by vedel priniesť aj tú realitu života v regiónoch, v ktorých sa má transformácia, teda rušenia akútnych a zmena akútnych lôžok na chronické, meniť.
Chyba sa stala hneď na začiatku, keď v oficiálnom dokumente, ktorý bol prezentovaný na ministerstve zdravotníctva pre zástupcov nemocníc a ostatných asociácií, sa zjavilo číslo 10 729, čiže bol to plán redukcie akútnych lôžok. V tej tabuľke, v tom grafe bolo uvedené, že sa má zredukovať 10 729 lôžok, teda 38 % všetkých akútnych lôžok sa má zmeniť na lôžka chronické, a to bolo oznámené tým, ktorých sa to týka, pričom to bolo pre nich prekvapivé, a na základe ďalších a ďalších informácií, kde nikto nespochybňuje, vraciam sa k tomuto, aby pacient bol riešený najlepšie, prišli už výtky, napríklad zo strany Asociácie nemocníc Slovenska, ktorá združuje takmer 80 nemocníc, ale združuje všetky nemocnice, ktorých sa zmena akútnych lôžok na chronické, teda rušenie akútnych lôžok má týkať, tvrdili, že oni tiež nie sú proti tomu, aby sa niečo zmenilo, ale že ten počet by mal byť možno nie skoro 11-tisíc, ale možno 4- až 5-tísíc lôžok, kde si to vedia predstaviť.
Čiže aj ten terén, a je to jedno, či je to Asociácia nemocníc Slovenska alebo ambulantní poskytovatelia, alebo špecialisti, alebo zástupcovia pacientov, nespochybňuje to, že ten pacient má byť liečený lepšie a ideálnejšou cestou, len si myslí, že by do prípravy toho materiálu, že mal byť zakomponovaný od začiatku a mal ho od začiatku pripomienkovať a tú ideálnu cestu zákona od začiatku hľadať.
Ďalšou skupinou ľudí, ktorí boli obídení, sú starostovia a primátori alebo župani. Vidíme to na reakciách a naozaj nezáleží na tom, z akého politického spektra je starosta, župan alebo, alebo primátor. Takisto niečo dostali na stôl alebo niečo, o niečom sa hovorí, o čom netušia, a tvrdia a sú presvedčení, a ja im verím, že aj oni majú množstvo reálnych faktických pripomienok k tomu, prečo sa niektoré veci možno nedajú urobiť tak, ako boli prvotne prezentované.
Čiže keby sa tá analýza, ktorá vyšla z nejakých čísiel, z nejakých počtov, konfrontovala a bola pripomienkovaná od začiatku v teréne poskytovateľmi ambulantnej, nemocničnej starostlivosti, primátormi, starostami, tak možno by tento krok nemusel vyjsť do takých dramatických výstupov, ako v regióne sú, a opakujem, naša práca, práca opozičných politikov je, samozrejme, kritizovať, keď si o niečom myslíme, že nie je správne, ale vidíte, že veľkým oponentom je aj koaličný, koaličná strana a váš koaličný partner.
Hovoríme to aj preto, lebo analýza, táto transformácia nemocníc v teréne je vnímaná ako rušenie nemocníc. Nejde o rušenie nemocníc, ide o rušenie akútnych lôžok a ich zmenu na chronické lôžka. Vytýkané býva aj to, že hovorí sa o tom, že 90 % obyvateľstva by teda malo mať dostupnú zdravotnú starostlivosť do 30 alebo 45 minút a 10 % obyvateľstva teda nie. Tých 10 % obyvateľstva je zhruba 550-tisíc ľudí, a sú to práve okrajové regióny Slovenska, kde už teraz je problém udržať ľudí, aby tam, aby tam ostali žiť. Ide väčšinou o regióny, ktoré sú zaradené medzi tzv. najmenej rozvinuté okresy. Teda ide o okresy, kde je vytvorený špeciálny program na to, aby sa tam vytvárali pracovné miesta, aby sme tam udržali nielen staršiu generáciu, ktorá tam už aj dožije, ale aby sa tam udržali aj mladí ľudia. Nemocnica je vnímaná vždy aj ako silný stabilizačný prvok. V mnohých okresoch to býva najväčší zamestnávateľ, a tak ako je súd, nemocnica, okresná prokuratúra alebo okresné riaditeľstvo Policajného zboru, tak nemocnica v tomto hrá mnohokrát prím, a ako som už povedal, z hľadiska zamestnanosti je to v mnohých regiónoch absolútne kľúčový a najväčší zamestnávateľ.
Druhým problémom je, že vznikol vôbec nejaký zoznam, ktorý sa dostal navonok. Keď vzniklo číslo 10 729, tak zrejme tomuto číslu zodpovedali aj nemocnice a pravdepodobne to boli práve tie nemocnice, ktoré teda unikli v nejakom zozname prvých 22 nemocníc, potom unikol ďalší a ďalší zoznam, tie už unikli niekde do médií. V denníku SME vyšli o tom dva veľké články s veľkými mapkami, že teda počet nemocníc, ktoré sa má transformovať, teda majú sa v nich zrušiť akútne lôžka, má byť dokonca 33 až 50. Boli tam nemocnice, ktoré sa z komunitných stávajú regionálne, z regionálnych komunitné, ale v princípe slabá informovanosť tiež prispela k tomu, že ten nepokoj stále rastie a rastie a zároveň máme nejaký časový stres kvôli Plánu obnovy.
Som presvedčený, že tá zmena sa urobiť dá, len musí byť urobená opačne. Ten začiatok musí byť v ambulantnej sfére, v sfére všeobecných lekárov, v sfére ambulantných špecialistov, teda špecializovanej ambulantnej starostlivosti a, samozrejme, záchranného zdravotného systému. Keď sa, keď sa nám toto podarí nasaturovať v regióne, tak teraz máme problém udržať akéhokoľvek lekára, tak potom ten B krok môže byť, že dôjde k nejakej zmene v oblasti lôžkovej zdravotnej starostlivosti, ale tu sa toto neudialo a lôžková zdravotná starostlivosť je to, čo teraz ten terén tlačí napriek tomu, že z hľadiska ambulantnej sféry nie je nijako pripravený a kvôli Plánu obnovy sme v časovom strese a nemáme čas.
Zmeny lôžok už reálne v praxi prebiehajú. Príklad Kežmarok. Kežmarok zavrel pred rokom asi chirurgické lôžkové oddelenie. Má len jednodňovú ambulantnú starostlivosť, čiže nejakú transformáciu lôžok urobil, podporil chronické lôžka, čerpal eurofondy. Čiže bolo to na základe dohody, na základe dohody s okolitými nemocnicami, aby týchto lôžkových pacientov prebrali. Čiže ono sa to reálne deje v regióne, ale deje sa, to, čo sa udialo a čo prebehlo, sa udialo tak, že to bolo odkomunikované. Tu sa toto nestalo.
Ľudia vnímajú zmenu akútnych lôžok na chronické za zásah a za stratu svojej nemocnice, pretože akútne lôžko je naozaj to, na čo sú všetci zvyknutí, chirurgické, internistické, gynekologické, pôrodnícke, neurologické, pediatrické, neonatologické, čiže všetko, čo v svojom teréne tí ľudia chcú mať a čo aj oceňujú, pretože vidno to na petíciách, ktoré boli doručené do parlamentu alebo na ministerstvo zdravotníctva, že v tých okresoch, keď sa týka petícií za záchranu nemocnice, tak tá účasť je naozaj masová a tí ľudia tú svoju nemocnicu vo forme, v akej ju majú teraz, nechcú stratiť.
No a teraz poviem pár konkrétnych príkladov z nemocníc alebo z okresov, kde som bol.
Svidník. Včera bola doručená petícia na ministerstvo zdravotníctva. Pri argumentácii, keď sa boli zástupcovia okresu pýtať, im bolo povedané, že sa posilní záchranná zdravotná služba, že sa posilní letecká záchranná služba. Tak pokiaľ ste niekto do Svidníka išli po tých kľukatých cestách, tak viete, že keď tam sú kamióny, tak môžete mať sanitiek hocikoľko, jednoducho do toho mesta sa skôr nedostanete. Svidnícky okres - špecifický, podľa údajov z okresu z 360 dní je iba 60 letových, čiže nevyriešite to ani záchrannou, ani leteckou službou.
Vranov - ďalšia nemocnica, ktorá sa na nejakých zoznamoch opakovane vyskytovala, je tam nové zrekonštruované gynekologicko-pôrodnícke oddelenie, krásne operačné sály, chodia tam rodičky z celého kraja, takisto to vnímajú ako veľkú nespravodlivosť, že by mohli o túto svoju nemocnicu vo forme, v akej ju majú, a funguje dobre, prísť.
Krompachy, Kežmarok, Trebišov - veľmi silná populácia marginalizovaných komunít. Od 50 do 75 pôrodov sú pôrody mamičiek z marginalizovaných komunít. Okolité nemocnice nie sú nijako pripravené na to, aby celú túto obrovskú skupinu ľudí prijali, a okrem toho všetky tieto nemocnice sú väčšinou na tom aj ekonomicky dobre, teda nie sú to podniky v strate alebo nemocnice, ktoré by vytvárali permanentné zadlženia.
Trebišovská nemocnica - takmer 450 lôžok. Jedna z najväčších okresných nemocníc na Slovensku. Asi najväčšia v Košickom a v Prešovskom kraji. Aj s nadregionálnou pôsobnosťou z hľadiska očnej... oftalmológie alebo z hľadiska tuberkulózy a respiračných chorôb. Takisto boli uverejnené, teda to hovorím o zoznamoch, ktoré vyšli v denníkoch, čiže nie je to, čo som kedysi dávno dostal ja. A zase chýba tam absolútne ratio toho, prečo by sa tá nemocnica mala na ten zoznam dostať. Áno, ministerstvo tvrdí, že tie zoznamy nie sú definitívne. Ale keď raz vzniklo číslo 10 729, tak to číslo, predpokladám, že bolo niečím naplnené. A keď tvrdia zástupcovia nemocníc, že zmena lôžok sa dá urobiť možno v 40 % rozsahu, tak, tak niekto pri tomto, pri týchto analýzach urobil chybu. Chýbajú možno zdôvodnenia aj dostupnosti pre pacientov, ale aj pre zdravotníckych zamestnancov.
My keď za ideálneho času sa dostaneme niekde za 30 minút, tak to neznamená, že sa tam dostaneme v zime alebo napríklad pri oprave mostov, ktoré teraz prebiehajú v krajoch. Viete, že z analýz vyšších územných celkov sú stovky a stovky mostov v krajoch v havarijných stavoch a musia sa meniť. To cestu pacienta zásadne komplikuje a zásadne komplikuje aj jeho dostupnosť. A sa isté týka aj zdravotníckeho personálu. Nie je pravda, že zrušením nemocnice sa všetci zdravotníci presunú do najbližšej nemocnice. Keď teraz chodia ľudia niekde v trebišovskom okrese od Borše do Trebišova 45 minút dopravou hromadnou, tak keď budú chodiť do Michaloviec, tak to bude ďalších 45 minút. Čiže mnohí z tých ľudí v tom zdravotníctve ani neostanú. Ako povedala, myslím, že riaditeľka zvolenskej nemocnice, zdravotník nie je vrece zemiakov, ktorý sa preloží z jednej nemocnice do druhej. Čiže ďalší reálny problém, ktorý v analýze nebol, lebo keby bol a keby tá analýza bola robená tými, ktorí to robili aj v teréne s konzultáciou špecifík regiónov, tak nemôže žiaden podobný zoznam, aké boli uverejnené, vzniknúť.
Ako som povedal na začiatku, už ministerka Kalavská predstavovala teda stratifikáciu s cieľom zoptimalizovať diagnostiku a liečbu pacienta, určite tiež tam bolo, boli pripomienky, ale hovorilo sa o tom, že sa tá analýza bude robiť aj s tými, ktorých sa v teréne priamo dotýka. A to sú nielen nemocnice, to je ambulantný sektor, všeobecní lekári, špecialisti, primátori, starostovia, župani. A toto, toto sa, bohužiaľ, neudialo, a preto sme v stave takom, že je takmer nemysliteľné, aby mohla táto stratifikácia v takom návrhu, ako sa tu dostal, priniesť, aby teda mohla byť schválená.
Častokrát sa hovorí, že vlastne to je len to, čo tu už raz bolo, ale aj pani Ježíková, ktorá teda bola odídená, tvrdila, že ich stratifikácia je iná, je ich vlastná, pán Dvořák hovoril, že vychádzali z vlastných dát, medzitým sme tu mali druhú vlnu pandémie, keď boli všetky nemocnice plné a čelili sme tomu, že už nemáme kde tých pacientov dávať, keď sme mali 4 000 akútnych covidových pacientov v nemocniciach a keď sa majú rušiť lôžka, sa nezrušujú lôžka akútne a to sú presne tie lôžka, kde tí pacienti, mnohí z týchto pacientov ležali.
Máme tu európske fondy. V rokoch 2018, 2019 aj 2020 predsa nemocnice čerpali európske fondy a ich stále čerpajú. Tie fondy čerpajú najmä na akútne lôžka, na operačné sály, ale aj na lôžka, kde ležia pacienti, chirurgické a internistické. Klasické akútne nemocničné lôžka. Zase nikto nemocniciam nevysvetlil. Čo bude s fondami, budú ich vracať, nechá sa to dobehnúť a po 5 rokoch po trvalej udržateľnosti sa tie lôžka zrušia?
Plán obnovy. My sme si stanovili, my Slovenská republika, v Pláne obnovy, že do konca roku 2021, teda do 31. 12. prijmeme legislatívu, ale zároveň tam je napísané, že súčasťou prijatej legislatívy bude aj, aj zoznam nemocníc, ktoré majú prejsť transformáciou. My už tento cieľ s týmto míľnikom nijako nestíhame. Je návrh, aby sa to posunulo na koniec roku 2022, budú komunálne voľby v novembri, asi nikto z primátorov a starostov by neprešiel, ktorý podporuje toho, kto túto reformu navrhuje, ale keď sa to zas o rok posunie, tak už nemôžme stihnúť ďalší míľnik a to je mať pripravené verejné obstarávanie a začať s realizáciou dostavby, výstavby nových nemocníc alebo prestavby existujúcich, lebo miesto dvoch rokov už ostane iba jeden. Aj preto sa zrejme pán líder najsilnejšej koaličnej strany vyjadril k tomu, že Plán obnovy sme si síce pripravili, ale budeme ho musieť zmeniť. Ináč o tie peniaze prídeme tak či tak.
Ďalší argument, ktorý, diskutovali sme o tom niekoľkokrát, počty jednotlivých výkonov. Nie je, aj keď sa to zdá, že tam urobia 2 000 operácií, tam sú vyoperovanejší chirurgovia ako na pracovisku, kde je 1 000 operácií, ako je to argument, ktorý vyzerá zdanlivo logicky, ale treba brať aj do úvahy, aké sú veľké tímy. Keď urobí 1 000 operácií 5 chirurgov, tak na jedného vychádza 200. Keď urobí 2 000 operácií 15 chirurgov, tak na jedného vychádza 133 operácií. Čiže to sú všetko fakty a poznatky z terénu, ktoré naozaj nabúravajú celý ten ani nie koncept, možno ten obsah, tú prezentáciu a tú formou, akou je to, akou je to robené. Myslíme si, že, a som o tom presvedčený, že je šanca zachrániť peniaze z Plánu obnovy, že tá miliarda a pol, z toho zhruba miliarda alebo niečo viac ako miliarda do nášho zdravotníctva na stratifikáciu alebo na zmeny vieme zachrániť, ale nie v tejto forme, ako je to teraz, treba to zmeniť, ešte stále je čas, treba sa zaoberať primárne veľkým posilnením ambulantnej sféry, motivačnými a inými technikami dostať ľudí do terénu, využiť európske peniaze, po dobudovaní silnej ambulantnej sféry pristúpiť k reorganizácii nemocníc aj starostlivosti tam, kde je to možné, kde s tým budú súhlasiť poskytovatelia ostatní, ale aj zástupcovia ľudí, primátori, starostovia, VÚC-ky a ostatní, takže aj z tohto dôvodu sme rozhodnutí tento materiál nepodporiť, a myslíme si, že tak, ako je pripravený, ohrozí sa aj čerpanie eurofondov, lebo sa to jednoducho nestihne, a tie peniaze, ktoré sú na to určené, vyjdú nazmar.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, každá jedna stratifikácia by mala znamenať vylepšenie. Ale táto stratifikácia podľa mňa nie je žiadnym vylepšením, pretože tá... celá... celá táto metóda bola robená, tak ako ste poznamenali vo svojej rozprave, úplne nesystematicky, čiže zdola nahor a začínala sa od úradníka v Bratislave a malo to byť v objeme úplne opačne.
Rušenie lôžok na oddeleniach je veľkým problémom a ich prekvalifikovanie z lôžok akútnych na lôžka chronické nevyhovuje najmä v počtoch, čo sa týka týchto malých okresných nemocníc. Čiže zohľadniť treba veľkosť regiónu, vekovú skladbu populácie a celkovú infraštruktúru, ktorá sa v týchto regiónoch nachádza, a celkovú cestnú sieť. Čiže v týchto regiónoch, kde sa tieto, prekvalifikovanie týchto lôžok plánuje, tak je úplne cestná sieť nevyhovujúca.
Zlá komunikácia zo strany ministerstva zdravotníctva, to je základom toho, prečo sa takáto obrovská diskusia, prečo sa takéto obrovské pohoršenie celej spoločnosti udialo a deje, toto je veľká chyba celého ministerstva zdravotníctva, nedostatočná odkomunikácia a nezačali ste to komunikovať tam, kde sa to začať malo. Kvalitná ambulantná starostlivosť je to, čo je naozaj potrebné spraviť, a kvalitná ambulantná starostlivosť zníži počet nárastu pacientov v nemocniciach, čiže nemocnice odbremení. Posilnenie RZP-čiek a leteckej záchrannej služby na severovýchode Slovenska - totálne nemožné, úplná utópia, čiže na toto vám nikto, kto tam žije, ja tam žijem celý život, na toto skočiť nemôžem.
A, pán minister, nie je možné, aby sa občan zo Stropkova do 40 minút pri zhoršení zdravotného stavu a pri porušení značného množstva akútnych lôžok dostal do nemocnice v Bardejove, Humennom, Prešove či Michalovciach, jednoducho je to nemožné, nerealizovateľné, úplný blud.

Ďakujem veľmi pekne. Na začiatok, pán Raši, len tak úsmevne, že vy ste hovorili o, myslím, že 5 nemocniciach v nejakej chvíli, keď ste hovorili o tom, že teda sú ekonomicky na tom dobre, minimálne 3 z nich sú v súkromných rukách, tak som veľmi rád, že ste uznali, že súkromné vlastníctvo dokáže dobre hospodáriť aj v zdravotníctve.
Ja musím povedať, že nie úplne som postrehol, možno som zle počúval, že prečo s touto reformou nesúhlasíte, pretože na začiatku ste povedali, teda že cieľ nikto nespochybňuje, že je potrebné nemocnice reprofilizovať, že je potrebné nastaviť nejaký, nejaký pohyb toho pacienta, aby sa nestrácal v tom systéme, ale potom som, potom som nepočul už potom nejaké konkrétne argumenty, sa ja priznám, takže možno keby ste stihli nejako mi to zreprodukovať veľmi rýchlo.
Ale teda čo som počul, bol ten argument, že počet operácií nie je rozhodujúci, s čím teda nemôžem vôbec súhlasiť, pretože ide o medzinárodný štandard, ktorý sa požíva pri akýchkoľvek, akomkoľvek stanovovaní toho, čo je bezpečné a čo nie je bezpečná liečba, čo sa týka napríklad pôrodov alebo chirurgických zákrokoch, zákrokov.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Raši, veľmi pekne ti ďakujem. Ja som z tvojho vystúpenia pochopil skutočne veľkú vážnosť, ktorú by sme mali prikladať celému tomuto materiálu a celému tomuto zámeru. Je veľká škoda, že tu pri prerokovávaní a pri predložení tohto návrhu sedeli 4 poslanci OĽANO, traja poslanci zo SAS-ky a zo SME RODINA nikto. Ale veď ide o veľmi vážne veci. Ide o zdravie.
Keď som v tej hodine otázok položil otázku, na ktorú mi odpovedal miesto premiéra pán Matovič, že či uvažuje táto vláda so zmenou územnosprávneho členenia, dostal som odpoveď, že nie je to vyjasnené a nie je jasné, že či áno, alebo nie, ale ak my ideme takéto vážne veci uskutočňovať, nie sú ujasnené ani otázky, že koľko regiónov na Slovensku ostane, a neberieme do úvahy názor týchto samosprávnych krajov na zdravotníctvo, veď čím by sa už mali zaoberať, ak nie službami vo verejnom záujme, akými zdravotníctvo je. Toto všetko chceme akože opomenúť? Z toho vyplývajú aj tie nespokojnosti, ktoré sú, a ja si myslím, že svoj hlas pozdvihnú ešte revolučnejšie.
A na rozdiel od predchádzajúceho pána kolegu ja som pochopil z vystúpenia pána Rašiho, že prečo nechce podporiť túto reformu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán Raši, za váš príspevok, po dlhšej dobe bol taký kľudný a racionálny. Veľa z tých vecí, ktoré ste povedali, tak sú určite na zamyslenie. Vy ste lekár aj všetci, čo tu sedeli v tejto sále, aj tí, čo tu nesedeli, a záleží im na zdravotníctve a na kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti, sa zhodneme na tom, že zmena je nutná. A že táto zmena už mala prísť dávno, je takisto všetkým, čo tu sedíme, jasné.
Nezriedka sa stáva, že v regiónoch ľudia zámerne vyhľadávajú iné zdravotnícke zariadenia, pretože to zdravotnícke zariadenie, ktoré im je najbližšie, im neposkytne takú zdravotnú starostlivosť alebo dlho na ňu čakajú a všetko ide len po známosti. Kto nemá známeho, tak neni pomaly ani zoperovaný. Tá situácia je úplne žalostná na Slovensku, a preto ja si myslím, že aj tomuto materiálu by sme mali dať šancu.
To, čo ste povedali, že tá komunikácia je slabá, asi áno, zrejme áno, pretože tie hlasy, ktoré aj od koaličného partnera prichádzajú, aj od odborníkov, aj ľudí zvonku, sú veľmi silné a silnejú, takže dopytujú sa po informáciách, zjavne ich nemajú dostatok. Ja som si pozerala dôvodovú správu, kde je zoznam len niektorých základných stretnutí, ktoré boli, a boli od konca roku 2020, čo sa len v dôvodovej správe uvádza, bolo ich 11, čo sa týka, minimálne 11, čo sa týka všeobecnej ambulantnej sféry, 14 stretnutí na odbornej úrovni, čo sa týka OSN, a ďalších 26 stretnutí s dôležitými lídrami odborných spoločností, asi to nebolo dostatočne a ja chápem aj obavu ľudí a chápem aj toho, že sa boja takýchto veľkých zmien. Myslím si, že treba načúvať naozaj aj odborníkom, aj ľuďom, ktorých sa tieto zmeny budú týkať, ale bez toho, aby sme niečo spravili, sa ďalej nepohneme.
Keďže mám skúsenosti aj z iného systému zdravotníckej starostlivosti, viem veľmi dobre, aká je dôležitá pohoda pri vykonávaní práce lekára, sestry, ktorá u nás už veľmi dlho chýba, takže určite by sme sa mali pričiniť o... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán kolega Raši, ďakujem za štruktúrovaný výklad názoru aj politickej strany HLAS - sociálna demokracia k tejto problematike a chcem uviesť to, že zrejme sa táto, tento, tento zámer pripravoval už zhruba rok. Z posledných medializovaných rozhovorov s pánom Oskarom Dvořákom, ktorý je šéfom reformného tímu, myslím, tu uvádzajú aj vek, 30 rokov, vyplývajú, vyplýva to, čo si aj na úvod povedal, že bol to materiál, ktorý bol pripravený ešte bývalým ministrom zdravotníctva a teraz je tu na stole, z hľadiska tejto, tej procedúry je povinnosť, aby do konca roku, z hľadiska Plánu obnovy a odolnosti bola pripravená legislatíva.
Chcem povedať ešte k tým jednotlivým nemocniciam, ktoré si menoval, väčšinou na východnom Slovensku, ale boli sme spolu aj v Liptovskom Mikuláši a v zásade zriaďovateľmi mnohých nemocníc sú vyššie územné celky, tak je tomu aj v Žiline, ale napr. aj v Trenčíne, kde zároveň nemocnice aj spravujú. V iných krajoch sú zriaďovateľmi, ale sú v prenájme, alebo proste iným spôsobom sa spravujú a aj VÚC dokáže spravovať, pán kolega Lehotský, ziskovo, prevádzkovo, ziskovo nemocnice, takže to je v poriadku.
Chcem povedať, že z informácií, ktoré sme mali na pondelkovom zastupiteľstve, ktoré zaviazalo všetkých, alebo teda prijalo uznesenie, že chceme, aby bola zachovaná minimálna tá sieť nemocníc, ktorá teraz je. V rámci župy sú to štyri nemocnice, odzneli aj dva dátumy, kedy boli dosť radikálne reformované, a to bolo v roku 2004 a 2011. Dúfam teda, že táto reforma, ktorá nás čaká, že bude efektívnejšia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Kočiš, áno, to sú fakty, čo hovoríte, vek, infraštruktúra, však to sú absolútne limitujúce faktory dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Máme okresy, kde nie je ani kilometer diaľnic, ani kilometer ciest I. triedy a nie je ani železničné spojenie. A sú to tranzitné koridory, ktoré prepájajú našu republiku so susedmi.
Vladko Faič, áno, zdá sa, že už to začína celá republika chápať, len vláda nie, lebo vidíme, že ten odpor je apolitický, ten odpor je z celého Slovenska z terénu, tak verím, že nie celé Slovensko sa mýli a ministerstvo má pravdu, ale že je to naopak, že nie je to, ako keď niekto ide v protismere na diaľnici. Zabudol som spomenúť Mikuláš, ja verím, že Mikuláš sa do tých nejakých zoznamov, čo vznikli na ministerstve, dostal úplne omylom. To je ako nonsens, aby sa jedno centrum turistického ruchu, kde druhé, druhý najväčší počet turistov za rok sa nachádza, že táto nemocnica by sa mala nejako meniť.
Pán poslanec Lehotský, vypočujte si to ešte raz, lebo ten základný problém je, že sa to robilo zhora dole bez toho, aby sa to komunikovalo s tými, na ktorých tá zdravotná starostlivosť má ostať. A keď som hovoril o počte operácií na chirurga, hovoril som o tom preto, aby si uvedomili aj, aj vy, aj my, poslanci, ale aj ľudia, že áno, absolútne číslo niečo znamená, ale keď je dostatočný počet napr. kvalifikovaných chirurgov, a to vám ako chirurg môžem povedať, tak keď je väčšia zručnosť, neznamená, že chirurgia, ktorá robí tisíc operácií s piatimi chirurgami, ich robí horšie ako oddelenie, ktoré robí 2-tisíc operácií s 15 chirurgami. Tak to, na to stačí aj sedliacky rozum, možno keby ste niekedy v nemocnici v živote boli, tak to pochopíte.
A, pani poslankyňa Horváthová, viete, áno, nikto nespochybňuje nič, len keď Asociácia nemocníc tvrdí, že 4-tisíc je realita a my... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)