48. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Tak pán poslanec Valášek nám tu čítal nejaké správy od ľudí, ktorých menoval, resp. hovoril o ich krstných menách, že píše nám Viera, píše nám Mária, píše nám Júlia a neviem ktorá ešte. Tak áno, ja hovorím, píšu, môžu písať, ale sú aj také, ktoré sa obracajú a majú opačný názor. Píšu do psychologických poradní. Niekedy sa tam, často majú aj obavy z toho, čo bude nasledovať, obavy ísť, pretože majú obrovské výčitky svedomia a podobne.
Ale ja by som skúsil troška obrátiť list aj na takú možno humornejšiu tému a ja by som pánovi Valáškovi odpovedal v zmysle, píše nám Viera: Pán Valášek oklamal voličov ZA ĽUDÍ. Píše nám Anna: Pán Valášek sa na nás, svojich voličov, vykašľal. Píše nám Ľudmila: Volila som ZA ĽUDÍ a nie PS. Bola by som rada, ak by pán poslanec Valášek odovzdal mandát. Píše nám Monika: Volila som stranu, ktorá mala úplne odlišný program ako program PS, ktorý bol pre mňa pred voľbami neprijateľný. A tak ďalej a tak ďalej. Toto sú argumenty takisto na úrovni toho, čo predviedol pán poslanec Valášek.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Možno to stihnem do dvoch minút, ale pán poslanec Valášek hovoril o tom, o petícii, ktorá útočí na reprodukčné práva žien a zamedzuje prístup k informáciám o interrupciách. A rovnako tu čítal tiež rôzne vety od dám, ktoré dal do takej brožúry a ktoré popisovali niečo, o čom náš návrh nie je. Takže zase opäť pán Valášek mieša hrušky s jablkami.
A aby som bola presnejšia, rozšírená možnosť núdzového bývania aj pre nečakané tehotné ženy z jedného roka na tri roky útočí na reprodukčné práva žien a zamedzuje prístup k informáciám o interrupciách? To snáď nie. Značné zvýšenie príspevku pri narodení zdravotne znevýhodneného dieťaťa pre rodičov a náhradných rodičov skoro do výšky 4-tisíc eur útočí na reprodukčné práva žien a zamedzuje prístup k informáciám o interrupciách? To snáď nie. Zníženie registračného poplatku na auto o 70 % v prípade kupujúceho, ak má rodič tri a viac detí, útočí na reprodukčné práva žien a zamedzuje prístup k informáciám o interrupciách? To snáď nie. Príspevok pri narodení dieťaťa nie je iba do tretieho dieťaťa, ale aj na štvrté dieťa, útočí na reprodukčné práva žien a zamedzuje prístup k informáciám o interrupciách? To snáď nie. Predĺženie lehoty na rozmyslenie zo 48 za 72 hodín, tak ako je to v mnohých európskych krajinách, útočí na reprodukčné práva žien a zamedzuje prístup k informáciám o interrupciách? To snáď nie. Utajený pôrod, nárok na nemocenskú dávku od 21. týždňa a osobitná ochrana osobných údajov útočí na reprodukčné práva žien a zamedzuje prístup k informáciám o interrupciách? To snáď nie. Zmena názvu úkonu z prerušenia na ukončenie tehotenstva útočí na reprodukčné práva žien a zamedzuje prístup k informáciám o interrupciách? To snáď nie. Lepšia informovanosť žien pred zákrokom, pomoc a informovanosť pre ženy, finančnú, materiálnu a psychologickú pomoc, ktorú dostanú aj písomne od lekára... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
No, pán kolega Valášek nám tu prečítal nejaké vyjadrenia ľudí, ktorí majú určitú životnú skúsenosť, dokonca to dal do nejakej brožúry a stihol to ešte aj porozdávať, takže určite si to asi prečítame.
Ale na druhej strane chcem povedať jednu vec. Ja mám na maili okolo 150, možno aj viacej, lebo mám tých mailov viacej, oznámení od ľudí, že aby sme podporili tento zákon. Takže ja si myslím, že netreba sa preťahovať v tomto, kto je lepší a kto má viacej ľudí za sebou.
A na druhej strane zase vyvolalo to u mňa túto reakciu, pretože už ráno som spomínal niektoré body z toho našeho zákona a snažil som sa vysvetliť, že vlastne v čom títo ľudia, ktorí tuná hovoria, o tých, o tom, že nie je dobrý ten zákon, v čom nie je dobrý?
Takže ešte raz zopakujem, ak je žena rozhodnutá ísť na interrupciu, tak žiaden zákon jej to nezakáže. A nie je tam absolútne v tomto našom, v tomto zákone, ktorý predkladáme, ani slovíčko o tom, že zakazujeme niečo. Áno, zvyšuje sa čas na rozmyslenie, ale dajme tej žene ten čas. Dajme jej, lebo je v určitom ťažkom rozpoložení, je v strese a nech má ten čas na rozmyslenie. Hovoríme o týchto ženách, ale nie o tých ženách, ktoré už sú rozhodnuté a ktoré nepotrebujú to rozmýšľanie.
Takže opäť si myslím, že to je len nejaký tlak na city, psychiku poslancov, voličov, možno tých žien, ktoré sú v takomto ťažkom rozpoložení životnom a rozhodujú sa, či ísť, alebo nejsť na interrupciu.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, o argumentoch, tých zdravotníckych argumentoch a sociálnych argumentoch, prečo považujeme aj v strane SaS, ale s ďalšími kolegami v tejto sále, tento návrh nevhodný a naozaj v rozpore s medicínskymi odporúčaniami, tu hovorila moja kolegyňa Janka Cigániková. Ja sa chcem vyjadriť k inej téme.
A chcem hovoriť o tom, že ma naozaj zarmucuje a neviem tomu úplne pochopiť, prečo navrhovatelia tohto zákona svoj zámer skrývajú za pojmy ako pomoc tehotným ženám, pomoc deťom. Dokonca v niektorých debatách argumentujú Dohovorom o právach dieťaťa, ktorý je pre mňa absolútnym zmyslom, prečo som v tomto parlamente a čo sa snažím v politickom priestore na Slovensku presadzovať a dostať do bežného života, aby sme o takýchto elementárnych veciach nemuseli ani len viesť politický dialóg. Naozaj neviem a nedokážem ich zámeru uveriť a považovať ho za úprimný.
A prečo je tomu tak? Lebo ak by navrhovateľom naozaj išlo o tú pomoc ženám a deťom a nie o politiku, ktorá sa z tak citlivej a bolestivej témy, akou sú potraty, na Slovensku robí, a nielen na Slovensku, ale aj v Poľsku a iných krajinách, svoje úsilie v parlamente by sme smerovali inam a som presvedčená, že v tom inom úsilí by sme nenachádzali toľko rozdielov, pretože sú elementárne veci, na ktorých sa všetci naprieč týmto spektrom vieme zhodnúť a nemuseli by sme sa tu niekoľko dní hádať o tom, čo je a čo nie je medicínska prax, čo je a čo nie je nevyhnutné pre ten najlepší záujem dieťaťa aj matky. Uvediem zopár príkladov.
Ak chceme pomôcť tehotným ženám a počatým deťom, zbavme ženu pred pôrodom strachu z toho, že bude na pôrodnej sále bez blízkeho človeka. Garantujme im, týmto ženám, právny nárok na to, že pri pôrode budú môcť byť so svojím partnerom, ale aj s dulou alebo inou osobou, ak si to budú želať, tak ako je to prax hneď tu za hranicami. Kým na internete budete len márne hľadať lekárske štúdie o tom, že je pre ženu prospešné vyčkávať s prerušením tehotenstva 72 hodín, lekárskych štúdií o rizikách pôrodu osamote bez prítomnosti blízkej osoby nájdete veľmi veľa. Je to pravdepodobne aj jeden z hlavných dôvodov, prečo počas pandémie COVID-u stúpol počet pôrodov cisárskym rezom, lebo osamotená žena rodiaca bez emocionálnej a fyzickej podpory má zvýšenú stresovú situáciu a záťaž, a to je tým najväčším nepriateľom prirodzeného pôrodu.
Ak chceme pomôcť tehotným ženám, zabojujme spoločne o prvé centrum pre matku a dieťa, o ktoré sa tu už dávno snažia naši neonatológovia, naši pôrodníci, ktorí hovoria o dobrej praxi v zahraničí, ktorí naozaj klopú na dvere autorít, aby boli vypočutí, aby sme dokázali toto povýšiť aj v zdravotníctve na našu prioritu.
Ak naozaj chceme presadzovať práva detí z dohovoru, nerobme to selektívne. Presadzujme ich všetky. O jednom takom návrhu sme hlasovali pred mesiacom, kde som ja sama navrhovala, aby malo každé choré dieťa na Slovensku možnosť mať pri sebe v nemocnici rodiča. Nikto z navrhovateľov zmeny, o ktorej tu dnes rokujeme, môj návrh nepodporil, hoci predtým v debatách u pani Záborskej, aj u iných kolegov som našla zhodu na tejto snahe. Mňa to veľmi mrzí, lebo keď sa bavíme o tom, čo by naozaj deťom na Slovensku pomohlo, tak prítomnosť rodiča v tej ťažkej situácii je to najmenej, čo pre nich vieme urobiť.
Ak chceme chrániť deti, naozaj chrániť, prečo bojujeme proti ich inakosti? Prečo tu takto aktívne neprídu presne tí istí, ktorí hovoria o pomoci deťom, nenarodeným, s opatreniami, ktoré zmiernia ich traumy po narodení, keď prídu na to, že sú iní ako ostatní, keď sa identifikujú napríklad ako transrodoví ľudia? Títo mladí ľudia vo veľmi skorom veku čelia až v 74 % tvrdej šikane a každý druhý takýto človek si v našich podmienkach siahne na život, pretože je odsudzovaný, pretože zažíva stigmatizáciu, pretože nie sme schopní mu adekvátne pomôcť naším psychiatrickým a iným psychologickým prostredím, ktoré by sa sústredilo na pomoc týchto ťažkých stavov. Týchto ľudí odsudzujeme, ale to sú tiež deti, ktoré zažívajú ťažké situácie. Prečo?
Ak chceme chrániť deti, prečo nepodporíme sexuálnu výchovu? Aby šestnásťročné dieťa vedelo z bezpečného prostredia, zo svojho školského prostredia, ako sa má chrániť pri pohlavnom styku a neostalo prekvapené, keď sa stane príliš skoro matkou.
Čo je na tom zlé, že mu povieme pravdu a povieme, ako naozaj bezpečne chrániť svoje zdravie? Prečo mnohé dobré zmeny, ktoré, áno, prinášate v tomto vašom návrhu, ste nepriniesli separovane od svojej snahy sťažiť prístup k interrupciám? Ak to s nimi myslíte úprimne, príďte z 10, 8 novelami, prineste ich jednotlivo a my všetci za nich zahlasujeme, pretože áno, aj núdzovom bývaní, aj pri zvýšení príspevku, pri tom všetkom vieme nájsť zhodu. Ale ak to zaobalíte do návrhu, ktorý má sťažiť prístup k interrupciám, ktorý má sťažiť prístup k ženským právam, k ľudským právam, je samozrejmé, že to celkovú podporu v parlamente nenájde.
A ja to nepovažujem za úprimné, ja to nepovažujem za úprimnú snahu, keď sa nesnažíme hľadať to, čo nás spája a na tom pracovať, ale neustále rozdeľujeme spoločnosť témou, ktorá je veľmi boľavá. A verte tomu, ja som tie príbehy čítala, ja som s tými ženami rozprávala, tu sa nebavíme len o ženách, ktoré nevedeli čo so životom a naozaj hľadali cestu von z ťažkej situácie. To sa bavíme o život zachraňujúcich situáciách, ktoré tie ženy traumatizujú celý život a my im každého pol roka túto situáciu pripomíname tu v parlamente necitlivo, tvrdo, otvárame túto tému, namiesto toho, aby sme sa o týchto veciach bavili za zatvorenými dverami a prioritizovali tu to, čo naozaj ženy trápi, aby mali dôstojné pôrody, aby mali dôstojné podmienky v zdravotníckych zariadeniach, aby mohli mať pri sebe svojho blížneho a aby mali naozaj postarané aj o deti v prípade, ak sú v ťažkej životnej situácii, v chudobe, v chorobe, aby sme im v týchto ťažkých situáciách život uľahčovali. To je naša práca.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Tak pani poslankyňa Marcinková, vy ste znova vystupovali k niektorým veciam, ktoré vôbec náš návrh zákona neobsahuje. Prihriali ste si vlastnú polievočku ohľadom sprevádzania detí dospelými, resp. ich rodičmi, zákonnými zástupcami v nemocnici, a povedali ste svoj uhol pohľadu, ako to bolo. Tak chcem povedať, ako to bolo naozaj.
My sme sa stretli s vami, diskutovali o tom a prvé, čo tam odznelo, nebudem menovať z akých úst, ale viacerí to povedali, že vás chválime za ten zámer. Tak nehovorte, že sme boli proti. Áno, proti čomu sme boli, proti tomu, že ste to nemali vykonzultované dostatočne s príslušnými ministerstvami a ten zákon by bol v praxi nerealizovateľný. To, že vy si chcete pomastiť svoje svedomie, že tu predložíte niečo, ešte neznamená, že je to v poriadku, pretože to musí byť aj realizovateľné. A to je ten problém. Vy choďte na ministerstvá, vykonzultujte si to tak, aby to bolo podporené ministrami príslušnými a potom príďte sem a jednajte s nami o podpore daného zákona.
A hovoríte o sťažení prístupu k ľudským právam, k ženským právam, ale znova, nič konkrétne ste nepovedali. Čo konkrétne v tom zákone je, čo uberá žene jej práva, čo uberá ľudské práva? Nič, len ste to tak šplechli, aby sa to nieslo touto sálou alebo Slovenskom, ale nič konkrétne. Však poďte konkrétne bod po bode a hovorme o tom.

Vlaďka, mám veľmi rada tvoju kultivovanosť a ten tvoj kultivovaný prejav, ktorý ti úprimne závidím, aj v témach, ktoré viem, že tebou hýbu a sú pre teba dôležité. Naozaj si hovorila, úplne to bolo vidieť, že úprimne, zo srdca, z duše, že ti na tom záleží a žiadala si alebo teda dávala si predkladateľom otázky, prečo nepomáhajú už narodeným deťom. Prečo nepomáhajú tým ženám.
A jedno to malo všetky tie tvoje otázky a prosby, apely spoločné, no všetko, čo ty chceš, všetko to chce toleranciu. Vieš? A kolegovia tej tolerancie v sebe moc nemajú. Oni chcú naozaj, aby sa narodilo viac detí, ale zariadiť to vedia len príkazom alebo zákazom. Ale zlepšením podmienok to už je ťažšia robota na dlhšie a chce to toleranciu nejakej inakosti, prispôsobenia sa možno niekomu, kto nevidí svet rovnakými očami. Takže tu je problém a myslím si, že naozaj akože neočakávaj, že tu sa priblížime niekedy, jednoducho oni to vždy robili a budú to robiť len týmto spôsobom a na nás je, aby sme navrhovali zákony, ktoré zvýšia životný štandard žien, bezpečnosť, že ľudia, ktorí sú akýmkoľvek spôsobom iní, ale nikomu neublížili, že sa budú v tejto spoločnosti cítiť lepšie, lebo máš presne pravdu, aj to sú deti, ktoré sú narodené. To nestačí, starať sa o deti iba kým sa narodia a potom možno maximálne rok po a potom už ich mať za nepriateľov len preto, lebo nepatria do tej mojej dogmy.
A čo sa týka toho návrhu, ktorý si dávala, čo sa týka detí, aby pri nich mohli byť rodičia. Je smiešne, keď tu kolegovia rozprávajú, že to nebolo vykonzultované, predpokladám, že to vysvetlíš, bolo to dokonca povolené, ja osobne som štvrť Slovenska prešla s nemocnicami a mali sme konkrétne návrhy, aby to bolo aj realizovateľné, jednak delenie podľa veku, jednak riešenie tých postelí, či tam má stolička, ako to má byť spoplatnené, s niekoľkými riaditeľmi sme to mali vydiskutované. Takže je smutné, keď niekto, kto to z lavice vie iba zakazovať a prikazovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Marcinková, milá Vladka, ja vôbec nechcem nadávať na teba, len sa chcem opýtať, že prečo je tento návrh nevhodný. Predsa život, každý počatý život je neopakovateľný zázrak, je jedinečný a ničím nenahraditeľný. Tak ho neničme, ale chráňme.
Niekto argumentuje, že len vyškriabeme pár buniek z tela matky? Lenže tie bunky už tvoria plod, z ktorého môže vyrásť dospelý jedinec, jedinečný so svojimi vlastnosťami a schopnosťami. Pokiaľ človek do toho nezasiahne.
A na Slovensku je uvádzaných 10 % manželských párov ako neplodných. Každá matka, ktorá počala, môže predsa svoje dieťa donosiť a ak ho nechce alebo nemôže sa oň starať, tak môže svoje dieťa takémuto páru darovať. Urobiť šťastným nielen obdarovaný pár, ale i svoje práve narodené dieťa. My nevieme, čo vedie matku k takémuto ťažkému a závažnému kroku, prečo uvažuje, že nechá zabiť svoje nenarodené dieťa vo svoje lone. Možno finančné problémy, možno tlak okolia, možno horké sklamanie, možno len obyčajná pohodlnosť. My nevieme, pod akým obrovským tlakom je, preto práve takejto matke ponúkame pomoc. Teraz je však dať jeden deň navyše na premýšľanie nad týmto závažným krokom, u nás to sú tri dni a v Nemecku je to až 6 dní, keď pre nič iné, tak aspoň pre ten dobrý pocit, ktorý môžeme mať z toho, že sme ešte dali šancu dieťaťu, ktoré sa ešte nenarodilo, ktoré asi nikdy neuvidíte.
Ďakujem.

Ďakujem pekne mojim kolegom v reakciách na mňa.
Pán Šefčík, hovoríte, že sme spolu niekedy hovorili my dvaja k téme, ktorú som ja navrhla, a to je sprievod detského pacienta v nemocnici. Ja som s vami nikdy na tému osobne nehovorila. Ja som hovorila s pani Záborskou, hovorila som s pani Horváthovou, ale my sme nikdy nerokovali, nikdy ste ma za to nechválili, takže ja naozaj neviem, kedy sme takéto rokovanie mali a ako povedala moja kolegyňa Cigániková, tento návrh bol schválený ministerstvom, v praxi nás oňho žiadali konkrétne lekári, ktorí naozaj boli zúfalí z praxe, kedy na niektorých oddeleniach rodičia mohli byť pri deťoch a po iných ťažkých stavoch, keď ich previezli na iné oddelenie, už pri deťoch nemohlo byť. Zhoršovalo to ich zdravotný stav, išli sme naozaj s návrhom, ktorý prišiel zo zdravotníckeho prostredia, čiže pre mňa celá tá situácia okolo toho je stále absurdná.
Zitka, ďakujem aj za tvoj postoj, aj keď nikto v tejto miestnosti nebojuje za potraty. To sme si hádam už všetci všimli, že tu nie je nikto, kto by obhajoval potraty. Potraty na Slovensku klesajú, pretože naozaj všetky strany sa snažia pomáhať tomu, aby ženám sa situácia zlepšovala. Ale my nemôžme sa stávať do situácie, kedy tie ťažké životné stavy u žien hodnotíme čiernobielo. My nevieme teraz poňať v nejakom zákone, v nejakej vetičke všetky situácie, do ktorých sa ženy môžu dostať. A tým, že ideme reštriktívne a zužujeme tie ich práva, možnosť voľby, tak ich dostávame do veľmi ťažkých stavov, z ktorých naozaj cesta von môže byť pre nich fatálna, taká ako v Poľsku, až tragická.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, v zmysle článku 73 našej ústavy vykonávame náš mandát osobne a podľa svojho svedomia. Preto sa dnes nebudem prihovárať pani poslankyni Cigánikovej, pánu poslancovi Cmorejovi, ani niekoľkým ďalším koaličným poslancom, ktorým ich svedomie umožňuje odmietnuť návrh zákona o konkrétnej pomoci tehotným ženám. Prosím, je to vec vášho svedomia. Neprihováram sa ani tým kolegom z opozície, pre ktorých je téma konkrétnej pomoci tehotným ženám príliš hlasno horúca na to, aby si ňou pálili prsty. Naopak, chcem sa poďakovať všetkým kolegom z koalície i z opozície, ktorí považujú tému ochrany života matky a jej dieťaťa za dôležitejšiu než hocijaké koalično-opozičné spory.
Vážené kolegyne a kolegovia, ďakujem za vaše hlasovanie v prvom čítaní a prosím o vašu podporu predloženého návrhu zákona v druhom a treťom čítaní. Dovoľte, aby som sa dnes prihovorila k tým z vás, ktorí sú vystrašení a zneistení po nátlakových akciách propotratovej loby. Lebo je to tak.
Za organizovanou a zdanlivo hlučnou kampaňou sú lobistické propotratové organizácie. V tomto konkrétnom prípade ide lobistkám a lobistom o to, aby sme im nesiahali na ich totem. Za komunizmu ich predchodkyne a predchodcovia dobyli potratovú kótu a oni sa teraz cítia viazaní ju brániť za každú cenu. Šermujú pri tom slovami ako bezprecedentný, stigmatizácia, medzinárodné dohovory. Ak potrebujú väčšie kalibre, uchýlia sa ku klamstvám. Za všetky uvediem to, ktoré sa týkalo poskytovania zdravotnej starostlivosti v súvislosti so spontánnymi potratmi. Podľa môjho presvedčenia nemáme, dokonca nesmieme vedome klamať. Ani v politike, ani v našom civilnom živote. Nezvyknem byť expresívna, ale v tejto súvislosti budem. Klamať, keď ide o život, považujem za obzvlášť nechutné. A aj keď toto klamstvo je chránené slobodou prejavu, aj tak je nechutné. Nechutná bodka. Ani v politike nemáme používať hocijaké prostriedky. Ale aj vedome klamať zrejme niektorým umožňuje ich svedomie.
Vážené kolegyne a kolegovia z koalície aj z opozície, ktorí považujete ochranu života a konkrétnu pomoc tehotným za vec svojho svedomia, nenechajte sa pomýliť tými, ktorí kričia. Nenechajte sa pomýliť tými, ktorí sa vám vyhrážajú. Nenechajte sa pomýliť tými, ktorí klamú. Znejú akože premúdrelo, ale väčšinou sú to len táraniny.
Dovoľte dva príklady. Vo svojej výzve tvrdia propotratové lobistky a lobisti, že povinnosť podrobovať sa akejkoľvek čakacej dobe pred vykonaním interrupcie je v rozpore s medzinárodnými ľudskoprávnymi dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. To je bomba. A čo teraz? Teraz si stačí len v kľude a v pokoji prečítať, aké čakacie lehoty majú nepochybne demokratické krajiny západnej Európy. Prečítam ich v dňoch a pre lepšie porovnanie so Slovenskom aj v hodinách. Belgicko 6 dní - 144 hodín, Holandsko 5 dní - 120 hodín, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko 3 dni - 72 hodín. Taliansko 7 dní - 168 hodín. A my na Slovensku sme v hystérii z predĺženia zo 48 hodín na 72 hodín po predložení pozmeňujúceho návrhu. V ultraliberálnom Holandsku majú čakaciu lehotu 120 hodín a žiadna hystéria sa nekoná. Žiadny rozpor s medzinárodnými ľudskoprávnymi dohovormi, žiadne vyhrážanie, žiadna stigmatizácia.
Druhá moja obľúbená téza týchto lobistiek a lobistov je, že lekári a lekárky by v rámci procesu poučenia mohli ženám poskytovať zaujaté, medicínsky nepresné a stigmatizujúce informácie. Slobodou slova a prejavu sú chránené všetky hlúposti, ktoré vo verejnom priestore zaznejú a aj ich pôvodcovia. Tak je to v demokracii, a tak je to správne, ale to neznamená, že sa s každou blbosťou, ktorú niekto vysloví alebo položí na papier, máme nechať vystrašiť. Strašenie lobistov a lobistiek, že lekári a lekárky by v rámci procesu poučenia mohli ženám poskytovať zaujaté, medicínsky nepresné a stigmatizujúce informácie je ničím nepodložené. Je to jednoducho blbosť. V nemocnici už dnes pred operáciou podpisujete informovaný súhlas. V lepších nemocniciach, ale vás lekári dôkladne informujú o tom, aké riziká môžu v súvislosti s operáciou podstúpiť alebo liečbou podstupujete. Tak je to v poriadku, a tak to má byť aj v súvislosti s každým vážnejším lekárskym zákrokom, vrátane umelého potratu.
Vážené dámy a páni, dovolila som si opustiť môj obvykle vecný a pokojný tón, aby som sa priblížila tomu, čo sa na nás za posledné týždne valilo z každej strany propotratových lobistov zo sociálnych i tradičných médií, lebo toto je ich agenda, ich spôsob, ich problém. Ja sa vrátim k vecnému, pokojnému tónu a budem sa usilovať apelovať na vás, milé kolegyne a kolegovia, ktorí máte obavu podporiť zákon o pomoci tehotným ženám kvôli stigmatizujúcemu nátlaku lobistov.
Prihováram sa vám a chcem vám povedať, že napriek kriku niekoľko desiatok ľudí, nemôže tento zákon, môžete tento zákon podporiť a pomôcť tisíckam ľudí. Veď ak by sme mali strach, ako by sme mohli bojovať proti mafii? Ak by sme mali strach z krikľúňov a z mediálneho lynču v dezinformačných médiách, ako by sme mohli mať jasný postoj k očkovaniu a protipandemickým opatreniam. Ak by sme mali strach, ako by sme mohli kandidovať na verejnú funkciu. Mimochodom, všimli ste si, že strach je aj v knihách a filmoch častým spôsobom, ako zlo korumpuje dobrých? Strachom z vydierania, strachom z odmietnutia najbližšími, strachom z výsmechu. Ale nenechajte sa tým strachom pomýliť, máme svoje svedomie, máme aj rozum, aby sme posúdili, kto hovorí pravdu a kto o predloženom návrhu klame. Hovorím to nahlas a hovorím to jasne. Tento zákon zakazuje jednu jedinú vec, a to je reklamu na umelé potraty, inak nezakazuje nič. Opakujem, predložený návrh zákona zakazuje jednu jedinú vec, a to reklamu na umelé potraty, inak nezakazuje nič. Naopak, tento návrh zákona veľa dovoľuje. Dovoľuje dať žene viac informácií, viac času na rozmyslenie, viac peňazí v prípade, že ich potrebuje. Jednoducho dáva tehotnej žene viac možností a najmä nenecháva ju v ťažkej situácii samú, ponúka jej pomoc.
Milí kolegovia a kolegyne, aj hlas vášho svedomia môže dnes, môže dnes konkrétne pomôcť. Aj váš hlas dnes môže pomôcť naplniť ďalší záväzok z programového vyhlásenia vlády, v ktorom sa hovorí, citujem: "Vláda Slovenskej republiky sa zasadí o ochranu nenarodených detí cez prevenciu interrupcií, a to najmä zlepšením finančnej situácie osamelých matiek a rodín." Aj váš hlas môže pomôcť zmeniť veci k lepšiemu a vy môžete prispieť k tomu, že budeme lepšou, vyspelejšou spoločnosťou, lebo veď vyspelosť spoločnosti sa meria podľa toho, ako dokáže chrániť a pomáhať tým najzraniteľnejším. Nebuďme ľahostajní, pomôžme tehotným ženám v ťažkej situácii, pomôžme ich nenarodeným deťom. Urobme Slovensko opäť lepším miestom pre život. Aj pre život tehotných žien a detí.
Ďakujem všetkým vám, ktorí dáte hlas konkrétnej pomoci tehotným ženám. Ďakujem.

Pani kolegyňa, toto sa zle počúvalo, takže klameme a lobisti za potraty. Pani kolegyňa, komora gynekológov klame? Komisárka pre ľudské práva klame? Neklamete a netárate náhodou vy? Ste tu prečítali krajiny, ktoré majú dlhšiu čakaciu dobu ako na Slovensku. A čo tie krajiny, ktoré majú kratšiu alebo žiadnu čakaciu dobu? Tie už, samozrejme, nečítate. Hovoríte o lobistkách za potraty, predpokladám, že ste hovorili o Možnosti voľby, čo je jedna z tých hlučnejších skupín. To sú ženy s deťmi, chceli sa so mnou stretnúť, prišli aj so svojimi deťmi, jedna z nich je tehotná. To naozaj si ich dovoľujete nazývať lobistkami za potraty? Však už sa, prosím vás, uvedomte aj vy!